Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 05

31. března 2012 v 23:05 | Viola NTK |  Irónia Osudu
Pokračko mojej poviedky :)
Takisto s vekovým obmädzením !! :)

Sakura-
Nech som neviem ako šialená. (Čo určite aj som.) Ešte nikdy som neprežila krajšiu noc.
Itachi ma bozkával keď som v jeho náručí neskôr zaspávala. A celú noc ma objímal..
Ráno som sa zobudila chrbtom ku nemu.
Mal okolo mňa obtočené ruky a pery v mojich vlasoch. Moja prvá myšlienka bola ,že som sa určite zbláznila. Zo začiatku som si myslela, že to ani nemôže byť skutočnosť. No keď ma raz pobozkal do vlasov uvedomila som si že je to reálne a správne. Nech to vyzerá neviem ako šialene... takto to má byť.
Nechala som oči zavreté no nemohla som si pomôcť a usmiala som sa keď ma objal pevnejšie.

Po chvíli ma však pustil. Zostala som ležať tak ako som ležala keď sa postavil. Mohla som počuť ako si natiahol nohavice. Otvoril dvere na terasu a do miestnosti sa vkradlo svetlo.


Itachi-

Nemôžem tomu uveriť ... musel som sa postaviť a ísť na čerstvý vzduch.. nemôžem tomu uveriť. Je moja. Už ju nikdy nepustím. Iba pre ňu teraz dýcham.
Nesmie ma opustiť v žiadnom prípade. Modlím sa len nech to neľutuje. Och prosím. Nedokázal by som Ďalej žiť s tým pocitom. Žiadna ešte nebola ako ona. Och čo to so mnou porobila ???
Musím ísť za ňou a spýtať sa jej to. A ak povie že to ľutuje. Spravím všetko preto aby to neľutovala. Urobím aj nemožné. Bez nej by môj svet upadol do temnoty v akej bol pred tým než prišla. Je moje svetlo moja nádej. Naučila ma že viem milovať. Je jediná koho na tomto svete mám. Naposledy som podobný pocit rodiny mal ... dávno ..... dávno pred rokmi.

Staré časy. Zabudnutá minulosť ... No teraz je to iné ... lepšie. Nikdy ju nepustím. Navždy ju budem chrániť a milovať. A raz z nej bude moja žena. Porodí mi deti a ...
Ja som blázon ... Ani ešte neviem čo si teraz o nás myslí. No ja s ňou chcem ďalej byť. Potrebujem ju milovať. Pôjdem za ňou aj na kraj sveta. Jedno je isté nech mi teraz povie čo len chce .. Nikdy sa ma už nestrasie.
Pousmial som sa nad svojimi myšlienkami. Ja. Itachi Uchiha. Vrah. A toto ?! Určite som sa pomiatol. Nie ... to ona ... zbláznil som sa do nej. Prestal som hľadieť na jazero a zhlboka som sa nadýchol. Išiel som v ústrety svojej budúcnosti. Ku mojej Sakure.


Sakura-

Kým sa Itachi opieral o zábradlie posadila som sa a pritiahla si cez nahé telo červenú prikrývku čo bola skrútená pri nohách postele. Itachi mal iba nohavice, práve rozpažil ruky ku oblohe a so zívnutím sa natiahol. Takto bolo ešte viac vidno jeho dokonalé vypracované telo. Pripomínajúce sochu nejakého antického boha.

S: Takže to nebol len ďalší sen...
VS: Je taký božský ááách.
S: Dúfam že neľutuje včerajšiu noc...
VS: Nebuď hlúpa !!! Určite ju neľutuje on není sprostý ako ty !!!
S: Hej !! Ja tú noc neľutujem jasné !!!
VS: Ešteže tak !

Otočil sa ku mne a s úsmevom si sadol predo mňa na posteľ.
Bol ku mne s poly otočený chrbtom. Natiahol sa ku mne a pobozkal ma lenivým sladkým bozkom. Pridržal si moju hlavu svojou rukou pri svojich perách aby predĺžil bozk.
" Neľutuješ minulú noc pravda Sakura..." pošepol chrapľavým hlasom no mohla som počuť že ho zaujíma čo odpoviem.
Zozadu som ho objala .. a nežne pobozkala na pery.
" Nič neľutujem Itachi." povedala som pravdivo.


Šibalsky sa na mňa usmial.
" Tak to je dobré lebo by som nemohol urobiť toto." ako to dopovedal jedným pohybom ma položil späť do vankúšov. On si ľahol na mňa a celú moju tvár obsypával svojimi nežnými bozkami. Až kým jeho ústa nenašli tie moje.
Zasmiala som sa oproti jeho perám. Neprestával ma naliehavo bozkávať a cítila som že sa tiež usmieva. Zamotala som si prsty do jeho vlasov rovnako ako on do mojich.
Otlačila som sa trošku od jeho pier. No on sa na ne znova prisal.
" Mph ..." zaprotestovala som. A s úsmevom som ho opäť odtlačila. Rozkošne sa zamračil.
" Nemali by sme sa pripravovať na misiu?" spýtala som sa.
" Sme pripravený dosť." povedal nekompromisne. Uškrnul sa a opäť ma pobozkal.
Znova som ho odtlačila. " A čo trénovať na tú misiu o ktorej nesmiem nič vedieť ???" spýtala som sa a márne skrývala pobavený úsmev.
" Práve trénuješ .." povedal usmievajúc sa s perami na mojej sánke.
Zaklonila som hlavu aj s jeho perami. Páči sa mi ho provokovať.
" Ale ..." začala som znova. No chytil mi tvár do svojich dlaní. A uprene sa mi pozrel do očí.
" Čuš a pobozkaj ma." zasmial sa.
Čo som mohla iné urobiť ?! Splnila som jeho želanie. Nahla som sa ku nemu no nepobozkala som ho na pery. Jazykom som prešla od jeho kľúčnej kosti po sánku. A späť som ho po tej istej línii opäť bozkávala. Napodobňovala som jeho bozky pred tým. Cítila som ako sa chveje.
" Sakura." vzdychol a začal ma bozkávať na ústa.
Bozky prechádzali z jemných nežných, sladkých cez vášnivé a naliehavé.

Celý zvyšok dňa sme sa milovali a maznali v posteli.

Ani neviem ako a stmievalo sa. Ležala som s polovice na jeho tele a hlavu som mala na jeho hrudi. Pobozkala som ho tam a pri tom som prechádzala prstami v nesúvislých obrazoch po jeho pokožke.. Itachi tiež prechádzal prstami po mojich vlasoch a nahom chrbte.
" Mal by som ti niečo povedať." pošepol. V izbe bola skoro úplná tma lebo sme nesvietili.
" Mm ...tak hovor." usmiala som sa a prestala mu prstom prechádzať po hrudi namiesto toho som ho tam pobozkala.
" Klamal som ti keď som ti hovoril že toto nie je tá misia pre ktorú som ťa trénoval."
Čo !?!?!?!
Zdvihla som hlavu a zapozerala sa do jeho čiernych hlbokých očí.
Rozmýšľala som ako mám zareagovať... Naštvalo ma to ?! ... No keď mi to povedal tak aj trochu hej ale teraz keď sa pozerám do jeho očí ... Všetok hnev ma prešiel.
" Prečo si klamal ??" spýtala som sa o záujmom.
Uškrnul sa a objal ma pevnejšie. Ležala som stále spolovice na ňom a ruky som mala teraz obidve na jeho hrudi Pozorne som sledovala jeho tvár.
Tiež si ma prezeral napokon sa mi vpíjal do očí a prehovoril.
" Zo sebeckých dôvodov. Pein mi povedal že len čo zvitok získame si voľná a môžeš ísť kam chceš. A ja mám za úlohu bezpečne ho doviesť do skrýše." povedal a zaboril si prsty do mojich vlasov.
" A ty si to nechcel lebo.." pobádala som ho.
" Lebo som nechcel aby si odo mňa odišla." povedal akoby to bolo niečo očividne jasné.
Premýšľala som nad tým a neúspešne skrývala svoj šťastný úsmev.
" Čo by si spravil keby sme sa už so zvitkom vracali späť a keby sa medzi nami nestalo toto?" spýtala som sa s nevinným úsmevom.
A rukou prešla po jeho hrudi tehličkách na bruchu ... Zachvel sa a pretočil sa tak že ležal na mne. Šibalsky sa na mňa usmial.





Itachi-

Prevalil som sa na ňu. Objala ma nohami okolo pása a rukami okolo krku. Pritlačil som sa ku nej pevnejšie. Rukami som sa podopieral po oboch stranách jej tela. Tvárila sa neurčito. Bol som zvedavý ako zareaguje. Už raz ma prekvapila keď som jej povedal pravdu o tej misii. Možno ma ani teraz neopustí každopádne jej nechcem už v ničom klamať. Poviem pravdu.
" Zaujímavá otázka maličká. Popravde som to až sem nedomyslel. Ale asi.. Hm. Pravdepodobne by som ťa zatiahol do najbližšieho kríku.. zubami by som strhal tvoje oblečenie z tela a zúrivo by som ťa pomiloval priamo tam. Po dobrom alebo po zlom." hovoril som s úplne vážnou tvárou a čakal som ako zareaguje.
" Nie som maličká." povedala a zamračila sa. Vyzerala ako rozčúlené mačiatko.
Nemohol som si pomôcť a usmial som sa.
" To je všetko čo mi na to povieš ???"
" A čo by som mala ešte povedať??" Spýtala sa a pobozkala ma.
" Žiadny hnev ??? Výčitky ??? Kvôli tomu čo by som s tebou chcel urobiť..." spýtal som sa a pobozkal som ju dravšie.
" Asi by som to spravila aj sama ... možno aj skôr .... pravdepodobne." Bozkával som ju po krku a hladil ju rukami tak sa jej slová trochu miešali. Usmial som sa.
Nepatrne sa strhla. Nemusel som opäť používať Sharingan.
" Neverím ti a pravdepodobne ti neverí ani tvoje vnútorné Ja. Nemám pravdu ??" spýtal som sa a hánkami prešiel po jej lícnej kosti ... po jej krku. Bola taká hebká.
" Ty o nej vieš ??" spýtala sa prekvapenými očami.
" Iste ..." mykol som plecom. Ďalej som sledoval svoju ruku ako sa túlala po jej tele.
" Hm ... Dobre tak by som to nespravila ale premýšľala by som o tom určite." Hovorila to s úsmevom a pohladila ma po krku zaborila svoje prsty do mojich vlasov.
" Takže premýšľala ???" žmurkol som na ňu.
" Ani nevieš o čom všetkom som už premýšľala." povedala s lišiackym úsmevom. Bola hriešne úžasná.
" A okrem toho ..veľmi dobre viem že by si mi nebol schopný takýmto spôsobom ublížiť." pokračovala už ale vážnym hlasom a nežne ma pobozkala.
" Naozaj ??" pošepol som chrapľavo.
Má pravdu nebol by som toho schopný. Od začiatku som ku nej cítil niečo viac. Ak by to tak nebolo neváhal by som jej takto ublížiť už vtedy keď spala v mojej izbe iba v tom vyzývavom prádle od Konan. A ona to dobre vie.




Sakura-


" Som o tom pevne presvedčená Uchiha." povedala som a zazubila sa na neho.
Videla som že aj on potláča úsmev.
" Nemala by si mi tak veriť Sakura. Nechci vedieť ako ľahko by som to urobil." Pošepol už s neskrývaným úsmevom na mojom krku. Rozhodla som sa hrať jeho hru.
" Určite nie ľahko ... bránila by som sa Itachi." zavrčala som a zubami sa obtrela o jeho ucho ktoré bolo blízko pri mojich perách.
Nechtami som mu na znak toho že mám pravdu ... prešla po chrbte.
" Tomu verím ale aj tak by som to urobil ..." pobozkal ma na pery. " Chceš vedieť ako ???" Vedela som že to nemyslí vážne a preto som pokračovala v jeho hre.
" Áno prosím ..." pošepla som a zubami jemne uhryzla jeho spodnú peru.



...




Milovali sme sa celý zvyšok večera.




...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | Web | 16. října 2014 v 20:05 | Reagovat

Wow..No teda :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama