Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 06

1. dubna 2012 v 19:20 | Viola NTK |  Irónia Osudu
Sakura-

Ráno sme vstali a pripravovali sme sa na misiu.
Už sme boli oblečený. Z čoho som bola nadšená lebo sme sa cez tento krok skoro nepreniesli.
Akurát som si balila tašku keď ma zozadu objal. Odhalil mi rukou vlasy z krku. Pobozkal ma naň a ja som si nemohla pomôcť a vzdychla som si.
" Môžeš s tým prestať ??" spýtal sa ma odrazu.
Otočila som sa ku nemu stále v jeho objatí.
" A s čím ??" spýtala som sa nechápavo no s úsmevom.
" Zvádzaš ma!" obvinil ma. " S tým ako si balíš veci s tým ako sa hýbeš s tým ako dýchaš... Nenormálne ma vzrušuješ a ja sa nedokážem sústrediť." hovoril to s úsmevom takže som vedela že žartuje.
" A keď si takto vzdychneš... Nemôžem sa ubrániť a musím ťa pobozkať."
" Tak to potom urob." usmiala som sa.
Sklonil sa ku mne a prirazil ma o najbližšiu stenu. Začal ma naliehavo bozkávať. Prešiel rukami po mojom tele. Chytil ma za kolená a zdvihol ma hore ku sebe.
Zaprela som sa nohami o jeho pás. Moje ruky ho automaticky objali a opätovala som mu bozk.

Po pár minútach sa odo mňa o pár milimetrov odtiahol no stále som na perách cítila jeho dych.
" To bol ten najlepší bozk." pošepla som trošku omámene.
" Asi by som sa mala baliť a dýchať častejšie." usmiala som sa.
Usmial sa tiež a naposledy ma krátko pobozkal.
" Myslím si to isté maličká.."
Zložil ma na zem a naposledy zovrel vo svojom mocnom náručí.
" Mám pre teba prekvapenie ..." pošepol a vybral moju starú Anbu masku. Musela som veľmi zaostriť zrak aby som uvidela líniu kde sa maska zlomila. Uvedomila som si že ju bol pozbierať a opravil ju po tom čo ma doniesol do Akatsuki skrýše.
" Ďakujem." Usmiala som sa na neho šťastne. Silno som ho pobozkala.
" Myslel som si že sa budeš cítiť lepšie..." pošepol.
" Budem veľmi si to cením. Nevieš si predstaviť čo to pre mňa znamená! Ďakujem." pohladila som ho po líci a posledný krát sme sa pred odchodom pobozkali.
Vypla som si vlasy a nasadila si svoju Anbu masku. V dave to bude vyzerať úplne nenápadne lebo tam bude veľa ľudí v Anbu maskách. Predávajú ich v každom stánku. (Aj keď sú ostatné falošné moja pravá zapadne.)
Museli sme ísť. Aktivoval si v očiach sharingan a ruka v ruke sme vyrazili na našu misiu. V dave sme sa stratili ľahko. (Hrali sme sa na snúbencov. Čo nebolo vôbec ťažké. Práve naopak ťažké by bolo keby sme sa mali tváriť ľahostajne jeden ku druhému to by nám asi nik neuveril.)
Všade na okolo bolo plno ľudí ktorý sa nedočkavo tešili na vrchol festivalu. Bolo tu veľa stánkov s rôznymi maškrtami a spomienkovými predmetmi. Itachi ma držal okolo pása a spoločne sme sa predierali ku budove kde mal byť uložený ten zvitok.
Stáli sme v blízkosti vysokého stromu ktorého konáre siahali až za bránu budovy do ktorej sme sa mali dostať. Itachi sa ku mne nahol a pobozkal do vlasov. To bol signál nepatrne som prikývla a behom pár sekúnd som sa vyštverala na strom s obratnosťou mačky som skočila na druhú stranu múru a pomohol mi pri tom iba jeden konár. Moja AMBU maska mi dávala odvahu ktorá sa mi občas strácala.
Chrbtom som sa oprela o múr a skryla sa v jeho tieni. Nebolo to nutné lebo záhrada pred chrámom bola prázdna.
O pár sekúnd sa pri mne zjavil aj Itachi. Vbehla som do budovy. Nemusela som sa otáčať aby som vedela že Itachi je za mnou. Jedným chmatom sme uspali strážnika v hlavnom sektore budovy. Do teraz to bolo ľahké. Tu sme sa s Itachim rozdelili. Mal ma čakať v zadnej záhrade kde sa cez múr dostaneme do lesa. Tam prevezme zvitok on.
Zakrádala som sa úzkou chodbou s kunajom pripraveným k útoku.
Akurát keď sa z rohu vynoril ďalší strážnik. Zložila som ho kým si ma vôbec stihol všimnúť. Ešte kúsok a budem v miestnosti zo zvitkom.
Predo mnou sa objavili masívne drevené dvere ktoré som opatrne otvorila.
Zvitok bol celkom malý akurát do ruky zelený previazaný zlatou stuhou. Vopchala som ho do svojej tašky.
A vybehla dverami ktoré boli za oltárikom zo zvitkom. Vybehla som na zadnú záhradu a ladne preskočila múr. Dopadla som na nohy a v tom keď som si pomyslela že je to zvládnuté ma prišpendlili ku hrubému stromu Hodené shurikeny.
Do kelu!!
Cez škáry mojej masky som sa zapozerala do stromov okolo.
Vyslala som tichú prosbu Itachimu akurát keď sa predo mnou zhmotnili asi 4 ninjovia Zvukovej dediny. A jedna červenovlasá pekná mladá žena a ...!!!!!

Sasuke-

Hodené shurikeny prišpendlili ANBU ku stromu.
Prizrel som sa lepšie. Bola to ona našiel som ju. Sakura.
Konečne.
Maska ma nezmetie. Prezradili ju samozrejme jej nádherné ružové vlasy a smaragdové oči. Neveril som tomu že by bola mŕtva. Tušil som že si ju Akatsuki nechajú. Keď sme mučili ich dodávateľa jedla Iku .. či ako sa volal. Hovoril aj o nej. Hm. Som rád že neklamal. Dokonca nás poslal aj do správnej dediny. Nepovedal som o Sakure ostatným okolo mňa a ani otravnej Karin aj keď vyzvedala. Načo aj?! Nie je to ich vec. Sakura je len moja. Potrebujem ju ku svojím plánom. S prekvapením zisťujem že mi chýbala. Je krajšia .. Telo má také že by muži kvôli nej aj vraždili. Je príjemné vedieť že ona miluje iba mňa. Ktovie či stále chutí a vonia rovnako... A čo jej vlasy ?? Má ich dlhé no sú aj naďalej rovnako hebké ?? Nuž .. ja si to všetko zistím len čo budem spolu sami. Neviem sa dočkať toho keď budem opätovne skúmať jej nádherné telo.

Sakura-

No do riti !!!! Sasuke Uchiha stál ani nie 10 metrov predo mnou.
Bol to on aj keď bol o niečo vyšší a starší než si spomínam. Telo mal svalnatejšie a pohľad tvrdší no viem že to bol on.
Keď som si toto uvedomila stalo sa viac vecí naraz.
Tá ženská hodila po mne kunaj práve v okamihu keď Sasuke vykríkol " Nie Karin!"
a cudzí kunaj ho zabrzdil keď sa mi mal zabodnúť priamo do srdca.
Nebol to cudzí kunaj. Patril Itachimu Ktorý sa zhmotnil nado mnou na strome.
Využila som moment prekvapenia ktorý mi poskytol a použila som výmenné Jutsu. Zhmotnila som sa vedľa neho a v sekunde mu prehodila moju tašku cez telo. V nej bol ten zvitok po ktorom očividne išlo aj Sasukeho ľuďom. Bola to zvláštna kombinácia ... taký nežný Itachiho hlas a tvrdý pohľad ktorý upieral tam dole.
" Zmiznime." pošepol mi nežne. Tí dole to nemohli počuť.
" Musíme sa rozdeliť. Vieš kde sa stretneme... budú prenasledovať mňa." Ako to povedal odrazil 4 kunaje ktoré mierili na neho a jeden čo mieril na mňa. Hodila ho tá červenovlasá žena. " Neumri mi." Povedal ešte.
Zoskočili sme zo stromu akurát vtedy keď vybuchol pod vplyvom nejakého jutsu čo vypustil jeden zo zvukových.
To sa ľahko povie ... pomyslela som si ironicky.
Rozbehol sa úplne iným smerom ako ja.

Ja som bežala hlbšie do tmavého lesa. Nerátala som s tým že by ma niekto prenasledoval. Stačilo mi ak sa niekde skryjem a budem chvíľu čakať. 100%-tne Pôjde Sasuke a ostatný po Itachim po mne pošle maximálne tu ženskú alebo nejakých zvukových. Tých dokážem zvládnuť.
V tom sa popri mojom tele prehnali hodené kunaje. Ani jeden ma však netrafil. V momente som zastavila na neveľkej čistine a otočila som sa ku protivníkovi s pripraveným kunajom v ruke. Čistina bola tmavá osvetľoval ju len matný svit mesiaca.
Ten protivník nebol nik iný ako Sasuke Uchiha. Za ním sa vynorila z lesa iba tá žena. Zvyšný išli zrejme za Itachim.
Mohla som sa už iba modliť že ma Sasuke nespoznal vďaka mojej maske a ,že mi vyjde to čo plánujem.
Použijem to čo som sa naučila od Itachiho.
Mierila som kunajom na Sasukeho. No v tom som kunaj hodila vedľa seba a ten sa hrotom zapichol do zeme. Urobila som to iba aby som odpútala ich pozornosť lebo som zatiaľ hodila poslednú muníciu na Uchihu stojaceho predo mnou.. Lenže som nerátala s tým že sa pred neho tá ženská .. Karin hodí a tak schytá smrteľnú dávku zbraní do tela. Jej bezvládne telo padlo na zem zo sotva počuteľným buchnutím.
Zostali sme tam so Sasukem sami. Nevyzeral že by bol nejako citovo utrpel keď som ju zabila. Ale ani som to nečakala on nemá predsa city. Plne sústredená ... Rozhodla som sa použiť ďalší trik čo ma naučil Itachi. A to rýchlo zmiznúť pomocou výmenného jutsu.
" Konečne som ťa našiel." povedal a upieral na mňa svoj pohľad v ktorom mal Sharingan. Nahla som hlavu na stranu. Nechápala som čo tým myslí.
" Myslíš že by som nespoznal tie známe ružové vlasy a smaragdovo zelené oči ?!" pokračoval s kamennou tvárou. No v očiach mal zvláštnu iskru. Bolo mi to neznáme.
" Zbytočne si išiel za mnou Uchiha." povedala som a vzala kunaj ,čo bol zapichnutý vedľa mňa, do ruky.
" Zvitok nemám pri sebe ja." dokončila som.
" Nejde mi o zvitok." povedal jednoducho.
" A o čo teda ???" spýtala som sa len aby som odpútala jeho pozornosť a chcela som sa vypariť.
No nestihla som to lebo sa zrazu pod mojím krkom ocitla ruka ktorá mi znemožnila pokus o útek. Bol to Uchiha. Ktorý doteraz iba nečinne stál.
Mojou mysľou prebleskla jediná myšlienka. Zabijem ťa ty hajzel!
Bohužiaľ sa mi nedostalo tej príležitosti.
Celý svet okolo mňa černel. Cítila som ako mi Sasuke druhou rukou ktorou ma nedržal za hrdlo dal dole moju ANBU - masku. A cítila som pri uchu jeho pery. " Hádaj o čo mi ide ... ani sme sa nepozdravili ... Dovoľ aby som to napravil. Ahoj Sakura .. dlho sme sa nevideli čerešňový kvietok." a svet upadol d
do temnoty.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama