Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 07

1. dubna 2012 v 20:17 | Viola NTK |  Irónia Osudu
Neskôr:

VS: .....



S: ..............



VS: ..........................




S: ..............................................



VS: Hm ?!



S: Au moja hlava do kelu !!!

VS: Kde to sme ???

S: Samozrejme to určite viem. Pomyslela som si ironicky.


Žmurkala som očami ... snažila som sa zaostriť no nič som nevidela

VS: Je tu tma.
S: Nehovor.
Jau .... moja hlava ......
Začínala som sa pomaly rozpamätávať.
Och! No super ... Uniesol ma Uchiha Sasuke.

VS: Asi to majú v rodine.

Zúfalo som vydýchla. Fajn ... rekapitulácia. Ležím v tme... Ruky mám koženým remeňom priviazané o to na čom ležím.... Rovnako ako nohy... Jasné to preto ma všetko bolí ...
Neležím na ničom pohodlnom .. Práve naopak na nejakom kamennom stole. Vlasy mám rozpustené.

S: Žeby ma išli mučiť ???
VS: Dosť možné ... zabila si tú ženskú Karin... nie ?!
S: Hej !! To nebola moja chyba! Vrhla sa mi do cesty ... chcela som predsa zabiť toho odporného Uchihu!!!!!
Skôr si myslím že budú chcieť vedieť polohu Akatsuki skrýše..
VS: Asi si trafila do čierneho...

Au ... celé telo ma bolí ... čo to do čerta použil za jutsu?!

S: Načo ma vôbec chce ?! Budú na mne skúšať nejaké nové zbrane ... Budem niečo ako pokusná figurína ... Alebo im ochorel ich medik ninja ??? Snáď len nebude chcieť aby som mu strážila jeho deti.
VS: Taký krutý hádam nie je.
S: Ruku do ohňa za to nedám ...

Snažím sa rukami roztrhnúť tie debilné remene lenže mi to vôbec nejde ... Sú napustené chakrou.
V tom som počula ako sa v miestnosti otvorili dvere a niekto vstúpil.
Oslepilo ma náhle svetlo tak som odvrátila tvár.
" Nech si kto si ak okamžite nezavrieš tie sprosté dvere nakopem ti zadok !!!" nuž milá ku únoscom nebudem...
" Okamžite ma pustite !! Komu slúžite ??? Toto sa vám len tak ľahko neprepečie !!!" vyhrážala som sa.
" Myslel som si že si mŕtva ... v tvojej dedine si to o tebe myslia. Prečo ?! Pridala si sa ku Akatsuki ???"
Spoznala som ten hlas bol to Sasuke.
" Nebudem odpovedať na tvoje otázky Uchiha kým ty neodpovieš na moje !!!"
" Zmenila si sa." pokračoval akoby ma nepočul.
" Ale nehovor." odvrkla som a trhla trochu rukou keď sa mojej dlane dotkol končekmi prstov.
Rukou prešiel po mojom zápästí .. lakti ... predlaktí. Naskočila mi husia koža.

" Nedotýkaj sa ma!" vykríkla som do tmy a metala sa na stole ako to iba šlo.
Chytil mi jednou rukou tvár tak aby som sa mu musela pozrieť do očí. Bojovala som s túžbou napľuť mu do tváre.


S: Ako som ho mohla niekedy milovať ????
VS: Lebo má sexi telo a pohľad ktorím zlomí každú ženu.
S: Možno každú okrem mňa ...
VS: Nechci aby som ti pripomínala minulosť ktorú si sama moc dobre pamätáš.
S: Fajn sklapni ... Už to tak ale nie je. Má pravdu zmenila som sa... Pred tým som ho milovala teraz ho nenávidím.

Stále na mňa iba hľadel. Keď začal zatvárať oči a skláňal sa stále nižšie a nižšie..... vytrhla som sa mu a otočila som hlavu na opačnú stranu od neho.
" Povedala som ti aby si sa ma nedotýkal." povedala som zo slzami v očiach až moc mi to pripomenulo minulosť.. To ako zomrelo moje dieťatko... Zlomil sa mi hlas na poslednom slove za čo som si sama sebe nadávala. Hlavne nesmie na mne vidieť žiadnu slabosť ...
Upokojila som sa ... zahnala som slzy. Sústredila som sa viac na moju nenávisť ku nemu.
Pozrela som sa hore do tmy...
" Prečo si ma uniesol ??? Čo to má do pekla znamenať??? Takto vítaš starých známych???"
" Prečo predstieraš že ku mne už nič necítiš ??"
" Prečo neodpovedáš na moje otázky ??? A zlato ja nič nepredstieram neskrývam svoju nenávisť ku tvojej osobe."
" Vidím že nemá cenu sa dnes s tebou rozprávať. Možno ti ešte zopár nocí pomôže urovnať si veci v hlave." Povedal a odchádzal.
" To ma radšej hneď zabi a nenaťahuj to!" zavrčala som.
" Ak si myslíš že som ťa vyhľadal iba kvôli tomu aby som ťa potom zabil si na omyle Sakura." bolo posledné čo povedal než vyšiel z Izby.


" Ááááááááááááááá !!!!!!!!!!" vykríkla som asi o 2 hodiny neskôr.
VS: Myslíš že ti to pomôže ???

" Pustite máá !!!!!!" vrieskala som.
VS: Hádam si nemyslíš že nás niekto bude počuť ... A ak aj áno tak nám určite nepomôže.
S: Máš lepší nápad ???
VS: Radšej si premysli nejaký plán.
S: Jasné ... plán... Takže Sasuke príde ja sa mu hodím okolo krku ... Budeme sa milovať celú noc a potom budeme žiť spolu šťastne až do smrti ?! Ďakujem neprosím!
VS: Prvá časť by mohla vyjsť. Ľahšie sa ti bude pokúšať ujsť keď nebudeš zviazaná nemyslíš?
S: Bla ... Bla ... Bla ...

Jedno viem určite ... Nedovolím aby sa ma Sasuke ešte raz čo i len dotkol. To radšej zomriem!!!! Ach Itachi .. Ako môžu byť bratia taký rozdielny??? Tak mi chýba... Prečo sme len museli ísť ná tú sprostú misiu !! .....

VS: Ber to z lepšej stránky aspoň ste sa zblížili.
S: Bla ... Bla ... Bla ...
VS: Vieš ideš mi s tým dosť dobre na nervy!! Iba ťa štve že mám zase pravdu a ty nie !!

Našťastie sa otvorili dvere a tak si zaslúžili našu pozornosť.
Nevošiel ale Uchiha ale niekto iný... Mal Tmavofialové vlasy a čierne oči. Ninja oblečenie a okolo ruky čelenku Zvukovej Dediny.
Juchú ... nič viac mi nechýbalo.
Bola som ticho ignorovala som ho.

S: Možno si ma nevšimne a odíde. ...Pomyslela som si ironicky.
VS: Dosť naivná predstava.

" Sakura Haruno. Teší ma ja som Irukazu. Ale priatelia ma volajú Iru." povedal neznámy hlas.
" Čau Irukazu ... nepriatelia ma volajú "Nemám záujem o hlúpe keci keď som unesená a pripútaná o stôl"." povedala som unavene a otrávene zároveň.
" To je ale dlhé meno. Asi ťa ale budem volať radšej Sakura je to kratšie."
" Prečo si tu ???" spýtala som sa otrávene.
" Doniesol som ti jedlo a čisté šaty mám sa o teba starať aby si sa cítila ako v bavlnke." povedal a niečo kládol na zem.
" Sorry asi si si pomýlil celu ... či mučiareň alebo čo to tu máte." povedala som fakt som nevládala. Ani pohnúť malíčkom a ťažko sa mi rozprávalo. " Skús celu vedľa." zamrmrala som.
" Teraz ťa rozviažem aby si sa mohla obliecť a najesť. ..." povedal a začal pracovať na mojich putách. Keby som tak vládala bojovať ibaže som si už necítila ani ruky a ani nohy.
Keď som zostala ležať tak ako som bola... Vzdychol si a vzal ma do náručia.
Bol vyšší než ja a mal poriadne svaly.
Položil ma na zem a podopieral kým mi dával napiť sa vody.
Popravde ma prešla chuť do jedla.
Otočila som hlavu preč od neho (bol príliš blízko). A čakala som kým sa mi nahrnie krv do rúk a nôh. Snažila som sa ignorovať bolesť z neprekrvených končatín.
" Teraz sa obleč." podal mi do ruky kus látky. Vyšiel z miestnosti.
Bolo to kimono. Farbu som nevidela. Rozhodla som sa že si ho síce oblečiem ale pod tým si nechám svoje oblečenie. Po chvíli vošla nejaká žena. Začala ma upravovať. Nechala som ju chcem vedieť kam týmto Uchiha smeruje.
Čo týmto chce akože dosiahnuť..
Keď s tým tá žena skončila do ruky mi strčila vejár a bez slova odišla. Miestnosť ... budem ju nazývať moja mučiareň bola celkom jednoduchá miestnosť ... v jej strede bol ten stôl. Inak bola prázdna.
Prišiel po mňa Iru.
" Si krásna... môžeme ísť." povedal.
Pozrela som sa na neho pohľadom typu .. Ty to nemáš v hlave všetko v poriadku že ?!
Žmurkol na mňa a viedol ma po tmavej chodbe.
" Môžem vedieť kam ideme ???" spýtala som sa a bola som rada že som si pod týmto ružovým kimonom nechala svoje oblečenie.
" To je prekvapenie povie ti to Sasuke." ...
Povedal Sasuke ... Takže to není radový vojak ... je to zrejme jeho bližší sluha.
Zaviedol ma do honosnej izby. V strede bola obrovská posteľ. Na ľavo boli dvere zrejme obrovského šatníku a naľavo veľké balkónové dvere. Pred nimi bol jeden stôl z dvoma stoličkami. Na ňom horela sviečka. Celá miestnosť bola plná sviečok. Steny boly vysoké a až ku podlahe viseli veľké ťažké tmavočervené závesy. Celá izba pôsobila temne. Ja v tomto cukríkovo ružovom kimone som sa tu fakt nehodila. Z balkóna vyšiel Sasuke oblečený v čiernom kimone.
Kývol na Irukazeho. Ten sa otočil a vyšiel z miestnosti.
Sasuke sa na mňa bez slova pozeral. Po chvíli ticha a jeho zízania ma to už značne otravovalo.
" Ak si mi chcel povedať že sa ti nepáči ako vyzerám a mám to zmeniť šlo to povedať aj inak a nemusel si ma uniesť a väzniť ..."
Hovorila som a pri tom som sa mračila.
Pokýval záporne hlavou s jemným úsmevom na perách.
" Poď za mnou poviem ti prečo si tu." povedal a otočil sa. Vyšiel na otvorený balkón.
Najprv som ísť nechcela no už sa chcem konečne dozvedieť o čo mu do pekla ide !
Prišla som ku nemu otočil sa ku mne.
" Takže ... Čo odo mňa chceš Uchiha?" spýtala som sa priamo.
" Dobre ... prejdem rovno k veci." začal.
" To by bolo najlepšie." zamrmlem skôr sama sebe.
Ignoruje moju poznámku a pokračuje. " Obnovíš so mnou klan." povedal to pomaly s dôrazom na každom slove.
" Aha, aha." prikývnem že som rozumela.
Chvíľa ticha. ... " Obnoviť klan." zopakujem. Nahla som hlavu na stranu a pravdepodobne som mala aj nechápavý výraz na tvári.
" Áno." prikývne Uchiha a do ruky mi vkladá prívesok na krk zo znakom ich klanu.
Mala som pocit že okolo mojej hlavy vybuchujú ohňostroje keď mi došiel význam jeho slov.

,,HHHHEEEEEEEEEEEE???!!!!" vykríkla som a vytrhla si ruku z tej jeho. Pustila som na zem vejár aj ten prívesok a o krok som od neho v šoku ustúpila.
" TY SI SA ZBLÁZNIL !!! ČO TO MÁ BYŤ ZA BLBÝ VTIP !!!! Nepamätám sa že by som ťa pri našom súboji udrela do hlavy a ak to urobil niekto iný tak si ho pekne poddám !!!" jačím na neho nekontrolovane. Toto sa mi sníva !!!!
" Fakt vtipné Uchiha!!" kričím a pri tom dávam dole z vlasov debilnú viazanku a z uší si strhávam náušnice.
Vlasy sa mi rozpustili okolo hlavy. Otočila som sa ku nemu chrbtom a odchádzala z balónu. Už som bola skoro v tej honosnej ale temnej izbe.
" Ak si chceš zo mňa robiť srandu tak - "
Nedokončila som lebo ma zrazu mocná ruka hrubo prirazila chrbtom o najbližšiu stenu vo vnútri miestnosti.
" Mlč!" okríkol ma.


Jednou rukou mi hrubo chytil tvár. A drsne prirazil svoje pery na moje.
Bolo to úplne iné než si spomínam. Vtedy pred rokmi bol nežný. Láskyplný jeho bozky a dotyky tiež no teraz ....
Ten bozk bol taký dobyvačný akoby si chcel moje ústa prisvojiť. " Ne- prestaň !!"
Snažila som sa mu vytrhnúť no je silnejší než ja. Jeho ruky ma pri ňom držali tak silno.
Spomenula som si na maminku....
Vykopla som kolenom s cieľom kopnúť ho do rozkroku no nevydarilo sa mi to lebo sme boli pri sebe moc blízko. Namiesto toho som ho kolenom udrela do brucha. Postačilo to však aby sa odtiahol.
Oprel sa o stenu jednou rukou a s krivým úsmevom sa na mňa pozrie. Jedno oko zavreté ako premáhal bolesť.
" Prekvapilo ťa to ?! Ale veď to si vždy chcela nie ?!." hovoril to trochu priduseným hlasom.
Aj ja som sa oprela o stenu kus od neho a otočená k nemu chrbtom. Snažila som sa lapiť dych a rozdýchať to. Neúspešne.

S: Toto sa mi sníva!! Musím sa okamžite zobudiť!! Chcem sa zobudiť!!! Ja si ho nechcem zobrať do kelu zo všetkými mužmi!!!
VS: Čo urobíme ??? Utečieme ???
S: Alebo ho zabijem alebo utečiem ... to je naša jediná nádej.

Otočila som sa ku nemu. Stále sa opieral o stenu no bolo vidno že už ho tá bolesť netrápi.
" Či som prekvapená ???" kričala som sa s nenávistným pohľadom.
" Skoro tri roky Sakuke!!! Tri roky po tom čo si ma využil a odhodil ako poslednú handru." (Zámerne som nespomenula dieťa.)
" A ty sa teraz opovažuješ uniesť ma a čakáš že sa ti vrhnem do náručia!!!! To čakáš ???"
Kričala som na neho a začala si rozväzovať svoje kimono.
" Chceš odo mňa sex a potom opäť utečieš ako posraté decko ?!?!" už som sa neovládala.
Ja ho zabijem !!! Zabijem ho holými rukami!!!!!!!!!
(Neviem čo čakal keď som si začala rozväzovať kimono no určite nemyslel že budem mať pod tým moje ninja oblečenie.)
Postavil sa už sa neopieral o stenu. Prepaľoval ma svojím Sharinganom.
" Ideš sa so mnou biť sakura???"
Spýtal sa s pobaveným úsmevom a tiež si vyzliekol svoje čierne kimono. Pod ním mal iba nohavice. Telo mal vypracované.
" Nie Uchiha ja ťa idem zabiť!!!!" vykríkla som skoro úplne zmyslov zbavená.
" Nuž po hádke je najlepšie to udobrovanie." usmial sa lišiackym úsmevom ktorý je tak odlišný od Itachiho. Roztvoril ruky ako keby ma išiel objať.
Absolútne som sa neovládala bola som úplne bez seba.
Nabila som si telo chakrou aby bol môj útok silnejší.
Skočila som po ňom a on spadol chrbtom o zem sadla som si obkročmo na neho a zahnala sa päsťou. Stále sa na mňa usmieval. Chcela som mu zmazať ten debilný úsmev!!
Ruku som podržala vo vzduchu a nahrnula som si do nej celú chakru čo mi v tele ostala. (Po tých hodinách neúspešného pokusu o útek v mojej mučiarni. Tam som ju spotrebovala skoro celú) No skôr než moja päsť mohla dopadnúť na jeho tvár ma svojou pravou rukou schmatol za hlavu a vtlačil mi ďalší dobyvačný bozk na pery.
Jazykom preskúmaval moje ústa zatiaľ čo som sa snažila od neho odtiahnuť. Udierala som ho do hrude kým ma mučil dlhými vlhkými a naliehavými bozkami.
Čím viac som sa vzpierala tým naliehavejšie ba až vášnivé jeho bozky boli. Dokonca mi chytil tvár do obidvoch svojich rúk aby ma mohol lepšie mučiť.
Automaticky som sa prestala brániť. A snažila sa popadnúť dych kým ma pustí.


" Chutíš rovnako úžasne ako si pamätám." vydýchol do mojich úst.
Podarilo sa mi ho odtlačiť.
" Toto už nikdy neurob!!!" snažila som sa dosť omámená postaviť a utiecť keď som pochopila že ho nemám šancu zabiť sama. Zvlášť bez chakry.
No pretočil sa a stiahol ma zo sebou teraz on sedel na mne. Až príliš mi toto pripomenulo Itachiho. Ach Itachi ..... Rozzúrila som sa ešte viac a chcela som mu vyškriabať oči.
Tak mi chytil ruky po obidvoch stranách mojej hlavy.

" Upokoj sa čerešňový kvietok. Dobre viem že sa ti to páči." povedal a opäť sa ku mne skláňal.
" Nič nevieš Uchiha !!!" zúrila som. " A nevolaj ma tak !!!!" prehýbala som sa pod ním ako to iba šlo. Snažila som sa uvoľniť.
No on neprestával. Začal ma opäť bozkávať na ústa a rukou mi zatiaľ rozopol zips môjho trička. Mala som už iba čiernu spodničku. Kým mi ho ale rozopínal tak držal iba jednu moju ruku. Udrela som ho do tváre a urobila mu pri oku tri škrabance od mojich nechtov.
Usmial sa na mňa takým šialeným úsmevom že vyzeral ako nepríčetný. Zaútočil na moje ústa.
" Mph !!!!" protestovala som proti jeho perám. Jednou rukou mi strhol ramienko mojej podprsenky. Medzi tým som sa ho snažila odtlačiť od mojich pier. Tak mi tú ruku chytil. Zúrivo som kopala nohami kým ma bozkával na krku.
" Pusť ma !!! Nerob mi to ..dosť !!! Prestaň!!!" kričala som. No namiesto toho aby to vyznelo varovne znelo to prosebne. Mala som slzy na krajíčku no potláčala som ich.
Do bozkov na mojom krku zapájal aj jazyk. Potlačila som chvenie a udierala ho silno do hrude. Jeho bozky na mojom tele sa zmenili na uhryznutia.
Vzdychala som námahou z neúspešného snaženia o útek a trochu aj od bolesti čo mi spôsoboval.. Jazykom prešiel od mojej kľúčnej kosti až po sánku.
" Mňam ..." zavrčal mi do ucha a jemne ho uhryzol.
Opäť zaútočil na moje pery. Ponaučil sa a teraz mi chytil ruky jednou svojou rukou.
A jazykom prešiel po mojom bruchu. Pri tom mi jednou rukou začal sťahovať sukňu.
" Nie prosím Sasuke!" zalapala som po dychu.
Naklonil sa opäť ku mojím perám a s perami na mojich ( A jeho rukou stále na mojej skoro do poly stiahnutej sukni prehovoril.
" Pôjde to buď po dobrom alebo po zlom čerešňový kvietok. Je to len na tebe." Pobozkal ma.
Popri tom mi pomaly sťahoval sukňu. Tento bozk sa dal označiť skoro za jemný. (Nie taký aký som si pamätala a už vôbec nie taký akými ma bozkáva Itachi).. Ach Itachi ... Po líci mi stiekla slza. On chce vedieť či po dobrom alebo po zlom ?! Tak fajn !!!!!!!!
Tak ty to chceš takto hééj?! Spýtala som sa ho v duchu.
Zahryzla som mu do pery a v ústach som zacítila chuť jeho krvi.
To ho naštartovalo a jednu mi vrazil.
Stratila som vedomie......
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama