Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 08

1. dubna 2012 v 20:38 | Viola NTK |  Irónia Osudu
Snívala sa mi strašná nočná mora...
V nej bol had. Veľký slizký had ktorý sa mi obmotával okolo tela. Zabíjal ma.
Ten had sa však premenil na Sasukeho.
S miernym trhnutím som sa prebrala do krutej reality.
Pri ťažobe spomienok na včerajšok som zažmúrila oči a nechala som ich zavreté. Nerozumela som prečo urobil to čo urobil ..... včera večer ma Sasuke znásilnil. Bez výčitiek. Nebral ohľad na moje prosby aby prestal. Nepočul moje nie. Teraz som tu .. Ubolená a nahá v jeho posteli.. Na tele cítim uhryznutia, škrabance a modriny ktoré mi včera spôsobil... Keď som sa snažila brániť bolo to ešte horšie. A to ani nehovorím o bolesti tam dole. A ešte leží vedľa mňa rukou ma majetnícky zviera okolo tela a spoly na mne leží aby som mu neutiekla.

VS: TEN HAJZEL !! PRENECHAJ KONTROLU MNE A JA HO ZABIJEM !!!
S: Musíme utiecť......... Snažila som sa ovládnuť náš hnev..
VS: Pf !!! AKO ??? Ako chceš utiecť ??? spýtalo sa stále zúrivo moje druhé ja.
S: Neviem ale tu nezostanem ...
VS: To je mi jasné.

Vzdychol si a rukou prešiel ku môjmu krku po mojom tele. Pohladil ma po líci a dotkol sa mojej ruky položenej na vlasoch.
" Viem že už nespíš Čerešňový kvietok." pošepol a pobozkal ma na čelo.
Zostala som ticho. Možno si pomyslí že som zomrela.
" Len som si myslel že by bolo férové povedať ti že zajtra budeš právoplatne mojou ženou. Všetko je už nachystané. Velím celej zvukovej ... Orochimaru je mŕtvy. Zabil som ho keď mi už nebol užitočný. A teraz som na čele ja. Zničím Konohu .. Pomstím sa im všetkým lebo Konoha prinútila Itachiho zabiť moju rodinu a ty láska pri tom budeš stáť po mojom boku." hovoril tichým hlasom a zamotal si ruku do mojich vlasov.
Silno ma pobozkal na boľavé pery. Medzi tým mi okolo krku zapol prívesok jeho klanu čo mi chcel darovať už včera večer. ... Pri spomienke na ten večer sa mi zatočila hlava.
" Porodíš mi deti." pošepol s perami na mojich a silno ma objal. Pri jeho slovách mi pukalo srdce.

VS: On nás len tak nepustí.
S: Neznesiem ho už ani minútu !!! Ale niečo si musím objasniť.

" Ty si viedol ten boj zvukových na Konohu naposledy ???" ... vtedy keď zomrelo naše dieťa a moji rodičia ??? Doplnila som si v hlave.

VS: Deň keď sme prišli o zmysel života.

Prikývol očividne spokojný sám so sebou.
" Áno už vtedy som velil armáde." Usmial sa na mňa. Jeho úsmev mi prišiel ako šialený. Opäť ma začal bozkávať na pery.
On !! Bol to on !!! To som si mohla myslieť !!! Zaplakala som hlboko vo svojej duši.
Prevalil sa na mňa a pritlačil sa tesne ku môjmu telu.
Ležal medzi mojimi nohami. Pod prikrývkou som bola nahá a Sasuke mal iba nohavice.
Rukami som sa ho pokúšala odtlačiť. Chytil mi ich po obidvoch stranách mojej hlavy.
" Neponaučila si sa??" usmial sa na mňa. " Alebo sa ti to viac páči takto ??" stisol mi pevne ruky a Zahryzol sa mi jemne do krku.
Začal ma bozkávať opäť tými dlhými, vlhkými, dobyvačnými bozkami.
Nemala som sa ako brániť.
Keď v tom sme obaja počuli výbuch.
Na milimeter sa odtiahol a bozkával ma iba letmo. V očiach sa mu objavil Sharingan presne v tej istej chvíli keď sa rozleteli dvere a v nich stál Itachi.
Itachiho oči stvrdli ako skala keď uvidel to čo uvidel.
Ležala som nahá (zahaľovala ma iba prikrývka) vlasy strapaté a na mne polonahý Sasuke.
Zamračil sa a vstúpil do miestnosti.

Sasuke sa zdvihol z postele a do ruky vzal svoj meč.
" Čo robíš v mojom dome ??" spýtal sa Sasuke chladne.
" Sakura ..." nezmohol sa Itachi na slovo a prepaľoval ma sharinganom.
" Není to tak ako to vyzerá !" zlomil sa mi hlas a z očí mi vyšli slzy keď mi došlo ako to musí vyzerať.
Skrivil tvár v bolestivom úškľabku. Jeho oči naplnené bolesťou. ... Bola by som radšej keby boli chladné ako kameň a plné nenávisti no tento jeho bolesťou preplnený pohľad mi lámal srdce.
" Není to tak ako to vyzerá ??" spýtal sa ironicky.
" Niečo si mi zatajila čerešňový kvietok?" povedal Sasuke a v očiach som mu tiež uvidela bolesť. No iba na zlomok sekundy.
Itachi upriamil svoju pozornosť na svojho brata.
Načiahla som sa po oblečení a behom pár sekúnd som sa obliekla kým sa oni prepaľovali sharinganom.
" Povedala ti Sakura že sa ideme brať ?" Spýtal sa Sasuke Itachiho s víťazným úsmevom.
" Sasuke prestaň!" vyštekla som na neho a prihnala sa ku dvojici.
Namiesto odpovede ma jednou rukou schmatol za vlasy a silno ma pobozkal na pery. (V druhej mal meč)
" Umph !!" protestovala som. A zatlačila oproti jeho hrudi.
Za jednu ruku ma ku sebe stiahol Itachi a tak prerušil ten bozk. Zahľadel sa mi uprene do očí.
" To je nádherné !!" zabíjal ma pohľadom.
" Tak ja som sem prišiel... Riskoval som život preto lebo som sa o teba neskutočne bál. Bal som sa čo všetko by ti mohol urobiť ak by zistil čo medzi nami bolo."

VS: Bolo ?? povedal bolo ??? (Už medzi nami nič nie je ... ???)
S: Pššt!

" A ty sa tu namiesto toho kurvíš s mojím malým bračekom a ani si mu o mne nič nepovedala!" kričal nepríčetne a pri tom mnou triasol.
" A aby nebolo málo tak ty sa za neho ideš vydávať ???" kričal ďalej a silno mnou triasol.
" Nie !! Nič s toho není pravda ver mi !! Vysvetlím ti to !! Prosím ..." prosila som pomedzi jeho krik. Nedokázala som v sebe udržať slzy.
Až teraz som si všimla že vo dverách stojí Ikaru a všetko počúva.
" Ako si mi to mohla urobiť !! Miloval som ťa!!" triasol mnou.

VS: Miloval ???
S: Miloval ??? ..... (Už ma nemiluje ... ?!)

" To už by stačilo nechaj ju!" vytrhol ma zo zamyslenia Sasuke .. chytil ma za ramená a potiahol ku sebe do skoro ochranárskeho objatia. No mne to prišlo až moc majetnícke.
" Smola Itachi ona miluje len mňa." povedal a objal ma okolo tela. " Vždy to tak bolo a aj bude! Ty si bol iba náhrada Itachi iba si jej pripomínal mňa. A -"
" To nie je pravda milujem teba Itachi!" povedala som a snažila som sa strhnúť zo seba dostať preč Sasukeho ruky. No jeho stisk iba zosilnel.
" Iste ..." povedal zlomeným hlasom a ustúpil odo mňa a Sasukeho čo ma zvieral o krok dozadu.
" Myslím že si mi prejavila svoju lásku až až..." povedal a prepaľoval očami svojho brata.
Buchla som lakťom Sasukeho do brucha a on ma pustil. Moje srdce sa rozpadlo na milión kúskov.
Netušila som čo mám robiť. Už opäť Sasuke zapríčinil zničenie zmyslu môjho života.

VS: Utečme !!! Rýchlo kým sa dá!!

Itachi na mňa bolestivo pozeral. Vlastne som na tele cítila pohľady všetkých troch mužov v miestnosti. (Itachi, Sasuke, Ikaru).
Všetci čakali čo urobím.
Otočila som sa na päte chrbtom ku nim a čelom ku balkónu.
" Ako chcete...." povedala som im aj keď som bola ku nim otočená chrbtom.
Rozbehla som sa a zoskočila som z neho dole ... rozbehla som sa čo najďalej preč odtiaľ. Nerobila mi problémy žiadna Sasukeho strážna služba pretože ich Itachi všetkých zabil.
Itachi ....

VS: Nenechal nás mu to vysvetliť !! Tak nás asi tak nemiluje.
S: Do čerta s Mužmi Do čerta s Uchíhami !!!!

Bežala som tak ako mi len sily stačili.

S: Nech sa tam pre mňa za mňa aj povraždia mne je to jedno !!! Sú mi obaja ukradnutí !!!
Šprintovala som kým som nebola úplne zahalená stromami. Potom som sa zvalila na zem a chrbtom som sa oprela o kmeň stromu.
VS: Sama tomu neveríš miluješ ich oboch aj napriek všetkému.
S: To nie je pravda ja ich nenávidím !!!
VS: Obe vieme že to není pravda dobre vieš že tvoje srdce patrí jedine a iba ...
S: Dosť už prosím nechcem nad tým rozmýšľať ... Nechcem im venovať už ani jednu myšlienku!!!

Rozplakala som sa.
Keď som sa upokojila bol už večer ...
Kam teraz ??? Domov ?! .. prečo som si pod tým slovom predstavila jeho stále iba jeho tvár ?!
Ach ...
Kam mám ísť??? ..........
Konoha a Tsunade.. Je mi skoro ako matka.
Znova som sa postavila a začala utekať úplne bezmyšlienkovite s cieľom nájsť Konohu. Trvalo mi to asi tri týždne. Pár krát som zablúdila a rýchlosť ma opúšťala. Bola som slabá a mierne podvyživená. Lebo som jedla iba lesné plody a pila horskú vodu. Nebolo to bohvie čo no aspoň som nehladovala tak príliš.
Už prešiel tretí týždeň prebudila som sa a zjedla nejaké lesné ovocie ... nepadlo mi to dobre a vyvrátila som to. Už pár dní mi býva ráno nevoľno.
Žeby sa môj žalúdok už úplne scvrkol a teraz nechce prijímať potravu ???
Už som sa takmer zmierila s tým že asi zomriem v týchto lesoch keď som spoznala okolie... Predo mnou sa objavil akoby zázrakom múr našej Konohy.
Prešla som takmer nepozorovane cez bránu. Bolo popoludnie takže tu bolo rušno.
Musela som nájsť Tsunade. Potrebovala som sa u niekoho ukryť kým prídem na to čo ďalej.
Na poludnie bývala Tsunade vždy v Nemocnici.
Zamierila som tam Nenápadne som prechádzala pomedzi ľudí. Ani jedna tvár sa neotočila mojím smerom.
Vošla som rovno do jej kancelárie. Tsunade bola zahĺbená v nejakých papieroch ktoré ležali priamo pred ňou na provizórnom stole. Keď Tsunade vycítila niečiu prítomnosť v miestnosti zdvihla hlavu.
" Kto sa to opovažuje -" začala no v strede vety sa zasekla. Zabuchla som za sebou dvere.
" Tsunade ..potrebujem pomoc....pomôž mi sa ukryť.." poprosila som no prekvapil ma vlastný hlas ktorý bol chrapľavý a znel veľmi slabo.
" Sa-Sakura ... mysleli sme že si mŕtva.." Povedala ohromená. Vstala a objala ma.
" Nikto sa nesmie dozvedieť že som tu že žijem .." ako som to povedala zatočila sa mi hlava a už si nič nepamätám.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama