Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Sakurina Missia 01

9. července 2012 v 18:11 | Viola NTk |  SAKURINA MISIA
Dúfam že sa bude páčiť.. jednorázovka :)) pekné čítanie


Sakurina Missia

" Naruto! Zmier sa s Tým!" kričala som.
No aj napriek tomu že sme sa hádali sme boli stále dokonalo synchronizovaný.


" Je to rozkaz priamo od Tsunade musíte ma nechať to urobiť!" zakričala som a prebodla nepriateľa. Naruto so Saiom dokončili zvyšok.
" Prečo si mi to povedala uprostred boja Sakura!" hneval sa na mňa.
" Keby som ti povedala pravú podstatu misie nedovolil by si mi ju podstúpiť a rozhneval by si sa s Tsunade."
" Kašlem na babičku Tsunade!! Nedovolím ti vliezť priamo do nepriateľovej skrýše!"
Sai sa opäť iba pozeral ako sa hádame. Už sme sa ale dosť dlho takmer vôbec nehádali.
" Ver mi prosím Naruto že to nerobím s radosťou. Ale nemohla som odmietnuť túto misiu. Je moc dôležitá pre Konohu!" sadla som si unavená na zem medzi padlých ninjov.
" Nemusíš ma bodnúť aby to vyzeralo vierohodnejšie nechcem aby si ma zmlátil iba ma tu nechajte to je všetko urobím si niečo radšej sama veď som medik ešte by ste mi vážne ublížili." Hovorila som unavene.
" No ešte aby to tak! Táto misia je šialenstvo. Koho napadlo aby si sa vplížila ako zajatec do orochimarovej skrýše len kvôli nejakému zvitku!" rozčuľoval sa a pobehoval okolo.
" Zrejme Tsunade. Počúvaj fakt to nebude nič náročné sľubujem a ten zvitok je dôležitý aby si vedel." Usmiala som sa na neho no prekukol že to bol veľmi neúprimný úsmev.
" Sama tomu neveríš. A keď prídeme spolu do Konohy tak to babičke Tsunade pekne vytmavím."
" Nie nie NIE!!" postavila som sa a ďobala ho palcom do hrude. " Ty sa vrátiš zo Saiom do Konohy! A iba ja tu musím zostať. Počkáte dva dni a potom ma prídete vystopovať. Budem vám nechávať stopy presne podľa dohody jasné ?" (krv zo zranenia).
Naruto sa na mňa zamračil a následne sa odvrátil.
" Je to len kvôli nemu však? Preto túto misiu chceš tak veľmi splniť. Čakáš že keď sa tam objavíš ako zranený zajatec." Hovoril potichu. " Sasuke zmení celý svoj postoj ku všetkému čo doteraz napáchal a nebude sa chcieť pomstiť Konohe a šťastný sa vrátite domov?" postupne zvyšoval hlas. " Musím ťa sklamať Sakura!" už kričal a otočil sa ku mne tvárou.
" On sa len tak nezmení! Pozri sa ako ďaleko už zašiel! A ty sa s ním budeš ďalej otravovať čo nevidíš že to s ním nemá zmysel?" kričal na mňa ako zmyslov zbavený.
" Ja ho nemilujem! Je to už pár rokov Naruto a ver mi že ho nenávidím! Vlastne dúfam v to že ho ani neuvidím. Nechcem aby ma odhalil!" kričala som na oplátku. Snažila som sa znieť najúprimnejšie aby ma už konečne pochopil. Po chvíli ticha rezignoval.
" Aj tak nechápem prečo vybrali teba!" hovoril už normálnym ale mrzutým hlasom zo sklonenou hlavou.
" Lebo som tá o ktorej by si ani nepomysleli že mi ide o zvitok a že ma naozaj nezajali rozumieš?!" Povedala som, pristúpila ku nemu a silno som ho objala.

" Len sa vráť zo Saiom do Konohy. Vyobjímaj a vybozkávaj za mňa Hinatu a za dva dni vás čakám aby ste ma zachránili. Aj keď určite záchranu potrebovať nebudem a ešte vám pôjdem na proti." Zasmiala som sa a pustila ho.
" Tak určite. Ty nikdy záchranu nepotrebuješ." Hovoril už trošičku ironicky = pokus o žart = je s tým zmierený! = nechala som to tak aj keď som mala chuť ho za to zmlátiť.
Sai prišiel ku nám. " Mali by sme si pohnúť. Pamätáš kde by mal byť zvitok?" Povedal.
" Áno pamätám... Pozdravuj Ino." Rýchlo som ho objala. A pošepla mu: " Sai predsa len budem potrebovať tvoju pomoc. Udri ma aspoň raz do tváre nech to vyzerá vierohodne." Poprosila som.
Pustil ma a usmial sa na mňa. " Myslel som si že to povieš. Naruto mal by si sa otočiť." Povedal a zovrel ruku v päsť. Preglgla som. A Naruto sa pri pohľade na Saia zhrozil ale hneď sa aj otočil.
" Och Nie prečo aj toto!! Naozaj je to nutné??" frflal a zakrýval si uši ako malý chlapec. No to už sa Saiova päsť vyšmarila a ja som zavrela oči pripravená na úder.
Spadla som na zem. Cítila som že mám rozbitú peru a čelo.
" Uhmm .. fajn ďakujem Sai." Pošepla som a potlačila slzy. Odkašľala som si a vybrala so svojho puzdra kunai. Posadila som sa na trávu a zhlboka sa nadýchla.
" Tak toto už nemusíme vidieť však nie?" mrmral Naruto.
" Nie v pohode choďte už si poradím." Usmiala som sa aj keď to bolelo.
" Och Sakura je mi to ľúto." Povedal ešte Sai a utrel mi krv čo mi kvapkala z čela.
" Nerobte si starosti a hlavne už bežte!" napomenula som ich.
Na to zutekali preč. Pozrela som sa na kunai v mojej ruke.
To zvládneš, to zvládneš.... opakovala som si a chytila som ho pevnejšie.

VS: Baka! Tak už si ho vraz do toho brucha!! Zakričala na mňa moja vnútorná Sakura.

S: Sklapni! Okríkla som ju.
A ako blesk som si pichla kunaj do brucha tak aby nepoškodil žiadny životne dôležitý orgán ale zároveň aby zabezpečil stratu krvi určitého množstva (aby som omdlela). Dúfam len že ma naši nepriatelia nájdu včas. A samozrejme dúfam že berú zajatcov. Auu ... Och to je taká veľká bolesť !!!!. Auu...
Ešteže som medik ... bola moja posledná myšlienka a už som videla iba tmu.

Sasuke vyslaný Orochimarom, práve utekal smerom ku miestu kde sa Listová pokúsila prelomiť obranu Zvukovej. Nikomu sa to nepozdávalo lebo to bola vopred prehnaná bitka.

Je to určite nejaká taktika. Pomyslel som si a utekal ďalej.
Pri čistine som sa zastavil a spozornel. Ďalej som kráčal pešo. Po pár metroch chôdze som prišiel na bojisko kde tu a tam ležali mŕtve telá padlých ninjov. Pozorne som si prezrel okolie s tým že budem musieť Orochimarovi povedať o tom že som už nikoho nenašiel a tým pádom zo zajatcov nič nebude. Keď moje oči pritiahla ružová farba.
Mysľou mi preblesklo jediné meno.
Sakura.
Prišiel som až ku nej. A preletel po nej pohľadom. Je zranená. Rýchlo som vyskúšal či má pulz. Ešte žije. Nechápal som prečo sa mi uľavilo. Jemne som ju zdvihol a utekal smerom ku Orochimarovej skrýši.


Au... do kelu bolí to viac než som si myslela.

VS: Ty s tým narobíš!

Pomaly som otvorila oči. Ležala som na posteli .. V prázdnej miestnosti osvetlenej iba sviečkami. Bola som úplne vyliečená nič ma už skoro nebolelo cítila som sa iba trochu stuhnutá ale to je všetko. Chcela som sa úplne doliečiť no mala som zablokovanú čakru. Ale aby mi nebolo málo bola som za ruky aj nohy kovovými putami pripútaná o posteľ.
SUPER!! No s tým som mohla rátať ... Tak ... a čo teraz? No hádam ma uväznil Orochimaru ...teda dúfam že som v jeho skrýši. Lebo ak nie tak ja sa už znova bodnúť nemienim.
Otvorili sa dvere. Bez slova vošiel ninja zo zvukovej. Nebol ničím zaujímavý no tváril sa preveľmi dôležito. Prišiel k nohám postele na ktorej som ležala a vytiahol kunaj. Nerozumela som čo robí keď cez dvere vošiel Orochimaru.
Hlavne hraj naivku ktorú zachránili pred smrťou a uväznili nenechaj na sebe nič znať! Opakovala som si v duchu. Orochimaru ma prebodol pohľadom. Až ma striaslo.

" Nevyzeráš na nejakú hrozbu a zrejme nie si ani dôležitá keď ťa tam nechali." Hovoril slizkým hlasom ktorý ma až priklincoval ku posteli.
" Práve naopak Lord Orochimaru. Je pre nich dôležitá." Spoznala som hlas. Do miestnosti vošiel Sasuke. Snažila som sa zachovať si bezvýraznú tvár. Ani som sa na neho nepozrela. Pozerala som sa pred seba na strop. Aj tak tu bola skoro tma a nepotrebujem aby ma prekukli.
" Ó Sasuke máš pravdu. Nepatrila náhodou do tvojho týmu?" spýtal sa tým hadím líškavým hlasom. Zavrela som oči a preglgla žlč čo sa mi nahrnula do krku.
" Jeden Ninja ktorého vyslali pred tým ako ostatných povraždili mi povedal že tam bol aj Naruto Uzumaki a pre neho je ona veľmi dôležitá. Nenechal by ju tam ležať ak by bola aj čo i len najmenšia možnosť že by mohla ešte žiť. Preto si myslím že je to pasca." Hovoril Sasuke chladne.

S: No pekne ďakujem ty bastard. Pomyslela som si zúrivo.

VS: A čo si čakala že nás snáď zachráni?!

" Tak Naruto Uzumaki hovoríš?"
" Áno Orochimaru. Neverím že by ju tam len tak nechali." ... doslova som cítila na sebe Sasukeho pohľad. Ale jeho hlas sa nezmenil. Teda nie úplne len trošku zhrubol.
" Sakura ty nám ku tomu nič nepovieš?" spýtal sa Orochimaru uštipačne.
" Nemám vám čo povedať." Pozerala som sa stále na strop keď ma zrazu niekto chytil silno
za krk.

" Pozeraj sa na Lorda Orochimaru keď sa s tebou rozpráva!" skríkol na mňa ľadovo Sasuke a neuvoľnil stisk ani o trošku práve naopak. Pozeral sa na mňa Sharinganom a ja som sa strašne bála aby neodhalil moju misiu. No potom som sa spamätala. Už nie som malá .. nepotrebujem ochranu. Dokážem sa brániť sama.
" Fajn!" zasyčala som na neho a odvrátila tvár na druhú stranu. Pozrela som sa na Orochimara. .... Hnusný pohľad. Ale stále lepšie než Sasukeho sharingan.


" Nemám vám čo povedať lebo o ničom neviem. Počas boja ma zranili a prebrala som sa tu. To je všetko." Hovorila som ostrým hlasom.
" Prečo by som ti mal veriť?" spýtal sa ma Orochimaru.
" Prečo by som klamala?" opýtala som sa na oplátku. Nastala chvíľa ticha. Pre mňa až pridlhá .. všetci na mňa pozerali.
" Sasuke už ju pusti. Ja jej teda verím." Povedal napokon Orochimaru.
" Ja jej ale ani trochu neverím." Hovoril Sasuke a naďalej mi zvieral hrdlo.
" Výborne v tom prípade ti ju zverujem."
" Prosím?" Spýtal sa Sasuke a konečne odo mňa odvrátil tvár.
" Nemám na výber milý Sasuke. Čo iné s ňou máme robiť. Pozri sa na ňu. Nie je to žiadna hrozba. Nevie nič. Odstráň ju, nechaj si ju, rob si s ňou čo chceš. Ale ak niečo vyvedie ..Máš to na svedomí ty." Na to sa otočil a vyšiel z miestnosti. Sasuke išiel hneď za ním bez toho že by sa na mňa čo iba raz pozrel.
Tak ... zostala som sama. Snažila som sa pochopiť čo sa práve stalo.
Neúspešne.

Po dosť dlhej dobe. Som zaspala. Zobudila som sa na zvuk otvárania dverí.
Bol to Sasuke.
Bez slova prišiel a dal mi dole putá. Ruky aj nohy som mala ako z gumy.
" Poď!" zavelil chladno. Neohrabane som sa posadila ruky aj nohy som si skoro necítila. No aj tak som sa skúsila postaviť. Nechápala som prečo sa ku mne chová ako ku poslednej špine. Nechápala som prečo je naštvaný on! To ja som tu predsa tá ktorá bola poslaná do hája!
Dokonca ma chcel zabiť. No dobre aj ja jeho ... mohla som si za to možno trošku aj sama. Som naivná krava. Och! Stála som na nohách aj keď som ich necítila. " Poďme!" zhúkol na mňa a postrčil ma do chrbta. Nie silno no aj tak som spadla. Keďže som bola stuhnutá.
TAK A DOSŤ! Mám hrať naivku? Naivkou som bola celý môj život.. a takéto chovanie si vyprosím!
Pozrela som sa jeho smerom v tme a podoprela sa rukami no nedokázala som sa postaviť tak som to vzdala a zostala sedieť.
" Čo si o sebe myslíš?!" skríkla som. Nespoznávala som samú seba. Všetko tá zlosť, strach, seba ľútosť, láska, nenávisť. .. Všetky tie pocity sa vyvŕšili až som sršala ako sopka. Tým som úplne sklamala v mojej misii hrať sa na zúfalú naivku ktorou som bývala.
" H ?" počula som ho v tme a to ma vytočilo ešte viac.
" Netvár sa že mi nerozumieš Uchiha!! Nechovaj sa ku mne láskavo ako ku menejcennej aj keď som v zajatí! Myslíš si že si pán sveta či čo???" zúrila som.
" Jasné že sa pýtam.. samozrejme si to o sebe myslíš! Tak čo ideš ma zabiť?? Znova sa o to pokúsiš?" zdôraznila som to znova. " Očividne si mal na výber a už si sa rozhodol ..jasné veď som na príťaž .. Ako vždy! Malá otravná Sakura bezhlavo zamilovaná do Uchihu Sasukeho! Musím ťa sklamať pán " Ja viem všetko najlepšie a ja som dokonalý" Už taká dávno nie som!! Tak ma prosím zabi hneď tu! Už ti v tom nemôže Kakashi alebo niekto iný ako zabrániť. Môžem sa ku tebe otočiť aj chrbtom ako vtedy ak to inak nedokážeš! Iba odzadu ako zbabelec! Nenaťahuj to aspoň z úcty za náš bývalý tým 7. Či už ani nevieš čo je to úcta?" Tak. Povedala som všetko. Bola tma nevidela som ako sa tvári. Aj tak by mal isto iste tú jeho chladnú tvár.
" Je mi to už jedno." Pošepla som skôr pre seba ako pre neho a ľahla si na zem.
Naruto mal pravdu. .... Nezvládla som to. Nemala som prijať túto úlohu. Som sprostá krava.
Nič som nepočula keď zrazu ma Sasuke zdvihol na ruky a vyšiel so mnou otvorenými dverami.
" Mýliš sa nezmenila si sa." Povedal mi Sasuke pokojným chladným hlasom. " Si stále rovnako otravná."
A použil na mňa akúsi techniku. Upadla som do čierňavy.

Sasuke:
Toto by som do Sakury nikdy nepovedal. Žeby sa mi dokázala takto postaviť. S Narutom sa hádali stále no mne sa nikdy nič neodvážila povedať. Bol som tým zaskočený ale aj očarený. Teraz keď sa pozerám do jej tváre cítim sa ..... inak.
No aj napriek tomu že som už nemal takú chuť sa jej zbaviť. Viem že to musím urobiť. Nemohla by byť predsa v mojej izbe navždy. Aj keď .. budem ku sebe úprimný. Vlastne sa neviem dočkať jej reakcie ako sa asi zatvári ... čo povie keď sa preberie v mojej posteli. Určite bude naštvaná. Možno vystrašená. Och ako sa mi len páči keď je Sakura pri mne vystrašená. Ale môže byť vystrašená iba pri mne. Ak by sa bála pri niekom inom .. bez milosti by som ho zabil.
Vlastne už ani sám neviem prečo som ju chcel zabiť. V tej chvíli som to cítil ako správnu vec. Teraz to tak vonkoncom necítim. Vzdychol som si a naďalej sa pozeral na spiacu Sakuru. Vyzerá to že je v poriadku. Prečo tam musela zostať práve ona ?? Naruto by ju tam nenechal. Nikdy. Iba ak by bol aj on zranený .... Nie! Aj tak by ju tam nenechali. Nedávalo mi to zmysel. Rozčúlil som sa pri mojich myšlienkach.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 hin hin | 3. února 2013 v 19:11 | Reagovat

Úžasná poviedka je taká zábavná :D idem hneď na druhú :)

2 Faith Faith | Web | 20. ledna 2014 v 21:11 | Reagovat

skvělá povídka! :D uplně miluju takovéhle, při kterých se i nasměju! :D :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama