Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Sakurina Missia 02 dokončená

9. července 2012 v 18:17 | Viola NTk |  SAKURINA MISIA
Tu máte pokračko :))

Sakura:

Och jau! Ten debil Sasuke! Hm...
Pretočila som sa na bok. To bol ale divný sen. ....... Pootvorila som oči. Prudko som sa posadila. Do kelu tak to nebol sen!!!
" Upokoj sa." Počula som Sasukeho hlas. Sedel na stoličke pri posteli blízko mňa.
" Hej jasné ... prepáč len si chcem kryť chrbát." Povedala som a nenápadne sa posúvala ďalej od neho. Posteľ mal veľkú posunula som sa až na jej kraj.
Divné ... ešte žijem??
" Nemáš žiadneho medika?" vyletelo mi.
" Prečo máš záujem?" spýtal sa chladne no cítila som že sa uškrnul.
" Nie." Povedala som ostro. " Len sa divím prečo ešte žijem."
" Prestaň si otravná." Povedal otráveným tónom.
" Pch! Tohto som sa napočúvala až, až ušetri ma toho." Prevrátila som oči. " Tak čo so mnou plánuješ? Budem cvičný terč?" pýtala som sa a rukou si masírovala stuhnutý členok.
" Ten terč nie je zlý nápad." Povedal a postavil sa zo stoličky. Posadil sa na posteľ.
Rozbúšilo sa mi srdce. Mala som chuť utekať. Bez slova sa na mňa pozeral.


Usmial sa. ON SA USMIAL????
" Čo mám s tebou urobiť hm?" povedal skôr pre seba ako pre mňa.
Čo tak mi dať zvitok a pustiť ma domov? Pomyslela som si a aj sa na mojom súkromnom vtipe v duchu pobavila. No dosť bolo srandy. Kto vie kto ma vlastne zachránil..
" Kto ma našiel a priniesol?" spýtala som sa ho.
" Neviem. A ani ma to nezaujíma." Povedal a odvrátil tvár.
" Iste." Zamrmrala som si popod nos. Jasné že ho to nezaujíma. Ja ho nezaujímam. Tak ako to že ešte žijem?
Pozeral sa opäť na mňa. Dosť dlhú dobu a bez slova. Unavovalo ma to.
" Si na misii však? Naruto by ťa tam nenechal." Prebodával ma pohľadom.
" Mysli si čo chceš Uchiha." Odsekla som, odvrátila od neho tvár a založila si ruky na prsiach. Už len to by mi chýbalo aby ma prekukol.
Zrazu sa na mňa vrhol. Drsne ma schmatol za plecia a prirazil o posteľ. Sadol si na mňa obkročmo a chytil mi ruky po obidvoch stranách mojej hlavy. Stalo sa to všetko tak rýchlo že som sa ani nestihla začať brániť.
Prepaľoval mi oči svojím sharinganom a srdce mi pri tom bilo o závod. Bol desivý. Veľmi som sa ho bála.

Sasuke:
Tak Uchiha??? Chová sa ku mne Arogantne!!! Chce to takto ?? No v poriadku ja sa len prispôsobím!
" Pozeraj sa na mňa keď s tebou hovorím." Každé slovo som hovoril pomaly a dôrazne.
Pootvorila pery no nevyšiel z nej ani hlások iba vystrašený povzdych.
Pousmial som sa keď som ju videl takú vystrašenú. Je krásna keď sa bojí. Ešteže sa ma bojí. Aspoň chápe aký som nebezpečný. Ale je krásna .. vždy bola... Čo by urobila keď by som ju pobozkal .. a nie len to. To ako ju mám vo svojej moci ... Páči sa mi to viac než to ...
Sklonil som sa ku jej tvári a a ona ťažko preglgla. Ak bude spolupracovať ... Tak na ňu budem dobrí ale ak nie ... To nech sa teší!!!!

Sakura:
" Teraz ma počúvaj Sakura!" hovoril pošepky. Jeho dych som cítila na svojich perách. Od strachu som sa celá triasla. Očividne sa mu to páčilo(to ako sa ho bojím) tak som sa to snažila potlačiť no nešlo to.
" Sakura povedz mi pravdu!" hovoril a pri tom ma jeho sharingan skúmal.
Znova som sa pokúsila prehovoriť no zachvel sa mi hlas. " Ja - ja ..." šepkala som.
" Je to missia však? Povedz mi to a možno ťa nechám žiť." Hovoril ľadovo. Na pár sekúnd som premohla strach. Trochu som zdvihla hlavu akoby som ho išla pobozkať. (Neodtiahol sa čo ma prekvapilo, dokonca sa mi zdalo že sa trochu očakávaním usmial). No ja som iba tesne pri jeho perách povedala jedinú vetu.
" Strč sa Uchiha!" Vedela som že jeho reakcia bude zlá ale že až tak .........
Zamračil sa. Priam sa rozzúril.. " Si taká otravná! Nemal som ťa zachrániť mal som ťa tam nechať umrieť." On ma to teda zachránil? Prečo povedal ale že nevie kto to bol?! .. Chvíľu som bola zmetená a asi mi bolo aj ten zmätok vidno v tvári no jeho ďalšie slová ma úplne odzbrojili. Mlčky na mňa chvíľu hľadel a ja som videla ako sa jeho oči napĺňajú ešte väčším hnevom. " Vlastne som ťa mal zabiť už vtedy. Och prečo mi to len Kakashi prekazil? Vždy si mi bola len na príťaž. Hlúpa a naivná malá Sakura." Hovoril pošepky hlasom akoby mi vyznával lásku. Jeho slová sa mi zarezávali ako nože priamo do srdca... do mojej duše. Pri tom sa mi pozeral do očí a ja som tam nevidela ani náznak lži. Všetko čo hovoril myslel vážne. Sem tam som ucítila jeho pery na mojich pri tom ako rozprával. No to bolo to posledné čo som vnímala.
" Áno, malá naivná a hlúpa. A taká otravná! Si neschopná sa mi dokonca aj brániť! Ani Narutovi už nestojíš za nič preto ťa tam nechal však?" pokračoval tým líškavým hlasom.
Cítila som že mi tečú slzy po lícach.
" Plačeš? Och aké vtipné skoro ako vtedy keď si mi vyznávala lásku." Smial sa. A letmo pritisol pery o moje. Nebol to bozk. Bol to ako výsmech. Otočila som hlavu na stranu a zavrela oči s ktorých sa mi vynorili ďalšie slzy. Nemôžem sa už ďalej pozerať do tých chladných očí.
" Sasuke milujem ťa zostaň so mnou." Napodobnil môj hlas, znova sa zasmial a zaboril si tvár do môjho krku. Vydýchol a z jeho dychu mi naskočila triaška. Ešte aj jeho smiech bol v tej chvíli desivý.
Zahryzla som si do pery aby som potlačila vzlyk derúci sa mi z hrdla.. Pustil mi jednu ruku a chytil ma za bradu donútil ma pozrieť sa mu znova do očí.
" Si zbytočná! Nič nedokážeš! Nikto ťa nemá naozaj rád! Tak načo ešte žiješ?!" hovoril nahnevane. Bolo mu vidieť na očiach ako ma nenávidí.
Na to sa zo znechuteným výrazom postavil a odišiel z izby s hlasným tresknutím dverí.
Schúlila som sa do klbka a rozplakala som sa. Plakala som tak veľmi že som sa až zadrhávala. Nevládala som dýchať. Od vyčerpania som potom zaspala.

Sasuke:
Vyletel som z izby celý naštvaný! Priznávam páčilo sa mi ako sa ma bála ale ... čo to bol do riti za pocit čo som cítil keď som jej hovoril všetky tie veci?! Akoby ma to ... bolelo či čo ja viem?! Och!!! Hlúpa otravná Sakura! Nemal som ju zachrániť!! Čo mi to je?! Prečo ...
Sedel som za dverami mojej izby a zrazu som započul ako sa Sakura srdcervúco rozplakala.
Och toto nemôžem počúvať! Ide mi to na nervy ... ten jej plač! tie jej hlúpe, veľké, zelené, vystrašené oči! Prečo mám taký vyčítavý pocit?! Je pravda že na konci som sa naštval na seba lebo sa to vo mne všetko prebúdzalo. Bol som znechutený sám sebou .. to čo som jej povedal nebola tak úplne pravda... Teda nebola to vôbec pravda ... !!! DO riti!! Prečo ?! Prečo som jej to vlastne povedal ?? ... Nahnevala ma lebo sa ku mne správala tak odmerane a nechcela mi povedať pravdu a volá ma Uchiha! Čo tak zrazu!!! Pred časom by mi vyznávala lásku! A teraz jej nestojím ani za pohľad?! Pche! Udrel som do steny oproti. Prečo som ju mal chuť pobozkať a zároveň jej hovoril toto?! Čo je to so mnou?? Keď sa ku mne nahla a ja som si myslel že ma ide pobozkať ... Opantala ma taká túžba!! To bol ten zlom vtedy som sa prestal ovládať a ukázala sa moja zlá stránka..
Takto som tam za dverami pobudol dosť času až kým sa z jej hlasného trhané plaču nestali len tiché vzlyky .. Ktoré napokon ustali .. rovnako ako môj hnev na ňu aj na mňa samého. Hlavne na mňa samého. Mal som čistú myseľ a hodnú chvíľu som iba počúval jej plač ktorý ... bol pre mňa ..... ja neviem ........... Bolestivý ?! Nie to je zlé slovo .. Slabé slovo. Och! Čo je to so mnou?! Vybavila sa mi spomienka ... Kakashiho slová ... ................

.......................... Klesol si pekne hlboko Sasuke. .........................

Zamračil som sa keď mi význam jeho slov dal zmysel. Iba chudák by sa takto správal ku žene .. A nie to ešte ku takej ako je Sakura.
Postavil som sa a keď už nebolo počuť nič tak som potichu otvoril dvere. Sám som nerozumel prečo nechcem aby sa zobudila ak spí.
Miestnosť osvetľovalo iba mesačný svit. Bolo vidno že má tričko na zips zmáčané slzami a aj vankúš.
... Zaschnuté slzy na tvári....
Preglgol som. V tomto svetle ... no .... ona vyzerá .... Ehm. Zips na tričku mala pootvorený. .. Nemá nejaké dlhšie nohy? .. A .. no Sakura bola vždy pekná aj keď trpela pocitom menejcennosti. Ale teraz je jej tvár iná ... Strhaná to áno ale hlavne .. taká .... Ehm.
Zavrel som za sebou dvere. Ležala v klbku ruky mala pritisnuté na hrudi.
Hej teraz je ten pocit už jasný .... mám výčitky... nedá sa to nazvať inak.
Zamračil som sa... naštval som sa sám na seba. Zase.
Prešiel som ku posteli. Na zemi spať nebudem! A .. po tomto by bolo asi odo mňa dosť hlúpe keby som ju dal na zem. Vzdychol som si a dal si dole vršok. Zostali mi iba nohavice.
Nuž.. ak sa ráno zobudí a jednu mi strelí ... Asi by som sa nemal tomu diviť.
Ľahol som si na posteľ a pozrel sa opäť na ňu. Chveje sa. Prevrátil som oči.
Som rozpoltená osoba! Čo je to so mnou?! Nerozumel som si no aj tak som sa po Sakure načiahol. Spala tvrdo. Pritiahol som si ju ku sebe a objal nech jej není zima. Ešte som nás aj prikryl.
" Otrava jedna ani spať nebudem môcť!" frflal som si popod nos a zacítil vôňu jej vlasov. Hm čerešne ako inak. Nechápal som tomu čo sa to tu dnes stalo. A nechápal som ani tomu čo robím. Pred chvíľou som jej hovoril tie všetky veci a teraz sa strachujem aby jej nebola zima!
S pohľadom upretým do neznáma som sa nechával unášať všetkými tými myšlienkami a ani som si neuvedomil že ju pri tom hladím po chrbte.
Čo to zase robím? Povzdychol som si, nechal som jej celú prikrývku a otočil sa ku nej chrbtom. Celé to bol jeden veľký zlý nápad! Zlý Orochimarov nápad! Nič by sa nestalo ak by ma nevyslal zobrať zajatcov ak nejaký prežili. .. Sakura by ale ... zomrela. Prečo mi tá myšlienka zrazu príde taká ... desivá keď som ju sám skoro ...
Och keby mi to Kakashi vtedy ... Keby mi v tom nezabránil tak by Sakura...
Tak by som Sakuru .... Ľahol som si na chrbát a pozeral sa pred seba. Čo je to so mnou? Takéto veci by ma nemali trápiť ..
Veď ona je iba .... Otočil som hlavu jej smerom mali sme tvár kúsok od seba.
Veď Sakura je iba ... obyčajná ....... otravná .......... Nejako sa mi pri pohľade na jej tvár pletú slová v mysli. Otočil som sa ku nej celým telom. Stále sa chvela. No po dnešku ma nebude mať asi o nič radšej než ma už má.. Teda po tom ako som ju skoro zabil.
Jedným prstom som jej zotrel polo zaschnutú slzu z tváre. Pri tom dotyku zvraštila trochu čelo. Usmial som sa. USMIAL ?! Odtiahol som od nej ruku akoby som sa popáli. Zamračil som sa na jej nevinnú tvár. " Čo to so mnou robíš Sakura!" Zavrčal som na ňu a potom som sa cítil ešte viac ako blázon. Nemo som na ňu hľadel aj naďalej.
Vždy mala také pery ktoré ... sú také ...... Mysľou mi preletelo lákavé a opäť som sa zháčil samého seba. Nemohol som sa zbaviť myšlienky ako by asi chutil jej bozk. Jej darovaný bozk z tej lásky o ktorej hovorila naposledy. Vtedy keď som opúšťal Konohu.
......
Mlčky som na ňu hľadel. Pocity sa vo mne upokojovali. Zostal len jediný. Som idiot.
Zase som sa hneval ... sám na seba. Pre všetko .... pre všetko čo som urobil. ... S povzdychom pokory som ju pevne objal. " Odpusť mi Sakura." Zašepkal som jej do vlasov aj keď ma nepočula. Keď som si uvedomil že ma nemôže počuť tak som sa uškrnul. A opäť si povzdychol. " Odpusť čerešňový kvietok." A pobozkal som ju do jej voňavých vlasov. V hrudi sa mi pri tom rozlial zvláštny pocit ... Nevládal som ho ale dešifrovať. Tak som len zavrel oči a nechal sa vôňou jej vlasov unášať ku spánku.

Sakura:

Odpusť čerešňový kvietok? Vypleštila som oči a asi mi aj padla sánka!! Aj keď som to chcela uhrať že spím tak toto už nejde!!! Do kelu !! On si asi naozaj myslel že spím! Zobudil ma hneď ako vošiel. Aj keď sa snažil byť potichu. Bože čo je to s ním?! Najprv som otrava kvôli ktorej nemôže spať! Potom sa na mňa rozčúlil že Čo to s ním robím ... - vtedy som sa zľakla že ma prekukol. A nakoniec som čerešňový kvietok???

VS: Pomiatol sa. Radšej ho zabi. Ušetri mu trápenie.

S: Sklapni! Nemyslím že sa pomiatol.

VS: Nazval ťa čerešňovým kvetom!

S: Vlastne to bol čerešňový kvietok ... Hej je to divné asi sa fakt pomiatol!

VS: Treba ho zabiť. Už len preto čo nám všetko povedal! Po takom chovaní prišiel a zrazu toto??? BAKA!!! Niečo mi tu nesení kvietoček!!!!

S: Nevolaj ma tak a ... Ja viem ....... prišla som na ten jeho kvietok.

On ma určite prekukol! Nejako prišiel na tú moju missiu a teraz ma chce dostať ... Určite hrá že spí! Ani to nebude pravda. Určite mi ani neuveril že spím ja! ... No veď počkaj Uchiha! Mňa tak ľahko nedostaneš. Hahahah!! Myslíš si že som taká naivná ??? NO v poriadku veď to bol vlastne cieľ... Len si to mysli ďalej miláčik!!! Ja ti dám čerešňový kvietok.
To bola posledná myšlienka pred tým než som zaspala.

Sasuke:
Zobudil som sa skôr než sakura. Pokojne odfukovala ..vôbec sa nechvela ako večer. Práve naopak. Ležala na chrbte pravú ruku mala položenú na vankúši vedľa tváre ktorá bola otočená ku mne na ľavo. Ja som mal ľavú ruku položenú na jej páse a tvár zaborenú v jej vlasoch. Tá čerešňová vôňa ma celého opantávala.
Mali sme tváre opäť blízko pri sebe. Nedokázal som sa sústrediť na nič iné ako na jej pery. Voľnou rukou som po nich prešiel jemnulinko ..končekmi prstov. Mala ich také hebké a pri tom dotyku sa jej pery zachveli ako list vo vánku a pootvorili. Preglgol som. Tak som ich chcel ochutnať ... Ehm. Už by stačil iba ... kúsok a boli by moje a .. potom.
Otvoril som oči a odtiahol sa od nej. Posadil som sa ku nej chrbtom.
A potom by mi určite jednu vrazila a ja by som prišiel o zuby. Povzdychol som si a s trpkými myšlienkami sa postavil z postele. Obliekol som sa a išiel po raňajky.

Sakura:
Mykla som sa opäť keď som počula dvere. Sasuke asi práve vyšiel z izby. Vydýchla som si úľavou a utrela si oči od zaschnutých sĺz. Rýchlo som vyskočila na nohy a vyštartovala von dverami z jeho prekliatej izby.
Vedela som od špehov ktorých má Konoha v tomto sídle .. kde približne by ten zvitok mohol byť. Bežala som teda rovno tam nepozorovaná ako myš. A našla som ho! Dvere boli otvorené a jeden z dvoch strážcov .. ako inak zvukových ninjov. Práve odišiel na raňajky. Aspoň z toho čo som dokázala usúdiť z ich rozhovoru. Prikrčila som sa a zahryzla sa do pery. Moment prekvapenia! Nesmiem ho premeškať!! Rýchlo ako dravec som sa dostala zozadu ku ninjovy a položila som ho jedným chmatom. Potom som vzala zvitok a utekala späť do Uchihovej izby. .. Iba takto môžem zostať nenápadná .. ani by ho predsa nenapadlo že by som to mohla byť ja. Nikoho by to ani nenapadlo ... Pomyslia si že to bol niekto z vonku. Ale pre istotu som rozbila okno neďaleko miestnosti kde bol zvitok. A potom som priam letela do jeho izby. Zavrela som za sebou dvere. Zvitok som si chovala do zadného vrecka. A ľahla si na posteľ asi 2 minúty pred tým než sa dvere otvorili a v nich sa objavil Sasuke.
Bola som zadychčaná takže som to uhrala tak že som sa práve zobudila..
Premeral si ma pohľadom. A ja som sa podvedome schúlila do klbka.(Sedela som, nohy som si skrčila a objala ich svojimi rukami.) Pozerala som sa na neho no potom som radšej odvrátila tvár.

Sasuke:
Až ma pichlo pri srdci keď som ju videl takúto ... vystrašenú kvôli mne. Kedysi sa mi jej strach zo mňa páčil no po včerajšku .. je to akési iné ....
" Si hladná?" spýtal som sa. Do pekla asi moc chladným hlasom lebo ju pri tom trhlo. Pokúsim sa byť milší.



Sakura:
" Nie vďaka." Povedala som a na moje prekvapenie sa mi nezachvel skoro vôbec hlas. Bola som na seba viac ako len hrdá. No stále som sa na neho nepozrela.
Prešiel teda ku stolu a zvyšné jedlo položil tam. On už asi raňajkoval alebo tiež nechcel.
Tak som rozmýšľala či to včera teda hral alebo čo... Keď je teraz znova taký chladný. ... Možno sa mi to celé snívalo. ... Nie takú bujnú fantáziu určite nemám ... Alebo ???
Sadol si na posteľ ale otočený ku mne tvárou.
" Naozaj si nič nedáš?" spýtal sa akýmsi zvláštnym hlasom. Otočila som sa na neho.
Pozrela som sa mu priamo do očí a on uhol pohľadom! Poškrabal sa po hlave a zrak uprel niekde do neznáma. Ale na mňa sa nepozrel ... vyzeralo to akoby bol v rozpakoch.
Rozpaky??
" Nerozumiem tomu je to hlúpe! Včera si, želal vrátiť čas aby si ma mohol zabiť a teraz sa staráš či nie som hladná?" posmešne som sa pýtala.
Pozrel sa priamo na mňa.
" Nie to není pravda." Povedal potichu a oči sa mu zvláštne zaleskli.
" Povedal si to. Dokonca si mi to aj viac krát dôrazne zopakoval. Snáď len netrpíš výpadkami pamäte to by bolo nemilé." To posledné som povedala ironicky.
Zamračil sa na plachtu pri mojich nohách.
" No tak som to povedal to - to ešte neznamená že som to tak aj myslel." Zakoktal sa. On sa zakoktal???
Neveriacky som sa na neho pozerala.
" No tak som mal zlý deň Och! Ty si nikdy zlý deň nemala?" kričal ale tento krát som sa ho nebála ani trochu.
Zasmiala som sa. " To je ale v tom prípade nepríjemné mal si zlý deň? Nuž to si potom vtedy naozaj nepríjemný! Takéto zlé dni ako mávaš ty kedy vraždíš a kričíš na všetko čo sa pohne. Takéto naozaj nemávam Uchiha." Hovorila som príkro. Nemienim byť ku nemu milá nie po tom čo mi včera všetko povedal. Vraj to nemyslel vážne Pch! To určite.
Nahnevaný sa postavil a otočil ku mne chrbtom. " Prečo ma voláš Uchiha?!" rozčuľoval sa no na mňa sa nepozrel. " Zabudla si snáď moje meno Sakura? A vôbec .. Prečo voniaš po čerešňových kvetoch?" Bože to už si nevedel nájsť lepšiu urážku? Alebo pripomienku??
Neveriaco som sa zasmiala a postavila sa že mu budem čeliť.
" Čo ťa do toho ako voniam a vôbec ...Ty mi budeš vykrikovať takéto hlúposti??" vykríkla som.
Otočil sa ku mne a bolo vidieť že je jemne červený. Červená sa ??

VS: Veď ti vravím že sa pomiatol zabi ho. Ušetri ho chudáka.

Sasuke:
Neveriaco sa na mňa pozerala. Hľadeli sme na seba bez slova nejaký čas.
" Kto si Sasuke Uchiha?! Ja sa v tebe nevyznám." Pošepla nakoniec.
Ani ja sám .. sa v sebe po včerajšku nevyznám Sakura. Pomyslel som si smutne. Sklopil som zrak ako zbabelec. Preglgol som a opäť sa ponoril do jej smaragdových hĺbok.
Stála predo mnou. Taká krehká a bezbranná. Kedysi mi to prišlo dosť otravné. No teraz je na tom niečo čo ma núti ju uchrániť pred všetkým ... a aj pred mnou samým.
Oči mala od včera ešte trochu červené. Pery si určite hrýzla lebo ich mala slabučko opuchnuté a červené. Mal som ju chuť opäť pobozkať ... Čo je to len za pocit čo sa mi pri tej predstave .. že ju ochraňujem, objímam ... bozkávam čo je to za pocit čo sa mi rozlieva v tele. Silnejší než Túžba... či vášeň ... no ..... Pri pohľade do jej očí ... Akoby .... Ako by som ........
Je možné aby ..... aby sa mi Sakura ......
Ja ju ....... potrebujem? ..... nie ......... ja ju ........... Ja ................ Sakuru .............. Ja som sa asi ...
Zbláznil.
A ku všetkému až teraz som si uvedomil čo robím!

Sakura:
Správa sa ako šialenec.
Pozerá sa mi do očí a ja v tých jeho nevidím nič iné iba jeden veľký zmätok ..
Akoby si ani neuvedomoval že sa ma dotýka. Keby len to!
Pomaly ma zatlačil ... tým že som pred ním ustupovala až ku stene. Rukami sa jemne dotýkal mojich rúk ... Prešiel rukou po mojom drieku a pritlačil ma na jeho telo.
Jeho jedinou voľnou rukou mi prechádzal po krku, šiji. Chytil ma za tvár. Pomaly sa ku mne skláňal. Nemohla som tomu ani trochu uveriť. Bola som paralyzovaná ... úplne v šoku z jeho správania ... Choval sa akoby som bola z toho najjemnejšieho skla pri tom iba včera vravel tie všetky zlé veci a ... A teraz .....
" Prepáč mi to Sakura." Povedal akoby si až teraz začal uvedomovať všetko čo robí. Ustúpil odo mňa o krok dozadu.
" Odpusť mi prosím. A nemyslím teraz len toto." Povedal a smutne sa pozrel na dlážku Prehrabol si vlasy a opäť sa pozrel na mňa.

Sasuke:
Zaslúži si niečo lepšie než mňa. Uvedomil som si že ju milujem. Bol som totálny hlupák keď som ju opustil. Ale ... NIE! Ona si zaslúži niekoho lepšieho ako som ja. Niekoho ako je Naruto. Ten ju vždy miloval. Svojím spôsobom som ju nechal v dobrých rukách ... keby ich samozrejme prijala ... Ale nebudem sa obhajovať bol som vtedy skrátka hlupák.
" Odpusť mi to že som ťa chcel zabiť, to čo som ti včera všetko vykričal." Hovoril som a nemohol som zabrániť tomu aby som sa po nej aspoň na prázdno načiahol.
Ruky som spustil dole no stále som jej hľadel uprene do tých veľkých múdrych očí.
" Ty vieš ... Ty ma poznáš. Ty jediná. Sakura nič z toho čo som včera povedal som nemyslel vážne. Som Hlupák len do toho môžeš mi to povedať. Ja si to uvedomujem. Bol som hlupák už vtedy pred rokmi keď som opúšťal teba aj Konohu. Doteraz netuším ako si vedela že idem odísť. A absolútne nechápem prečo som ťa chcel zabiť. Sakura ja ..." hovoril som jej to z hĺbky srdca.
" Sakura ja ťa -" začal som.
" Dobre Sasuke prestaň hej? Vyhral si! Ukradla som ho!" skočila mi do reči. V očiach mala opäť slzy a v ruke zrazu zvierala nejaký zvitok. Nerozumel som tomu prečo to robí keď sa jej snažím povedať ako ju milujem!

Sakura:
" Tu máš! Ber si ho späť. Len už prosím prestaň! Toto je horšie než to čo si hovoril včera! Máš pravdu bola to misia Naruto by ma tam nikdy nenechal aj keď má Hinatu aj tak sme najlepší priatelia dobre?! Tak na ber si ho! A bodla som sa sama len preto aby ste ma sem priviedli. Všetko to bol nápad Tsunade!" Plakala som a hodila ten zvitok ku jeho nohám.
Včera mu to nevyšlo keď hral tvrďasa tak to dnes skúsil inak a podarilo sa mu to! Fajn ale toto ma bolí ešte viac.
" Len už mlč! Nehovor mi niečo pre čo by som sa neskôr zrútila! Vyšlo ti to tak už mlč a teraz ma kľudne zabi!!!" vzlykala som a oprela sa chrbtom o stenu po ktorej som sa skĺzla na zem.
Položila som si hlavu na kolená a plakala.
Kľakol si ku mne a zdvihol mi bradu.
" Ty si myslíš že som to všetko povedal iba preto aby si mi prezradila ten plán?!" hovoril a v očiach mal tiež slzy čo ma šokovalo a dojalo zároveň. Chytil mi hlavu do svojich dlaní a utieral mi palcami padajúce slzy.
" Nehraj to už! Máš čo si chcel!" plakala som hlasno. A snažila sa ho od seba odstrčiť. Nepotrebujem nijakú ľútosť!
" Sakura ty si taká hlúpučká!" Usmial sa na mňa cez jeho vlastné slzy. Bol to ten najkrajší úsmev aký mi kedy kto daroval. Chvíľu mi ešte venoval vrúcny pohľad plný nehy a lásky Lásky???? Než som ho stihla dešifrovať poriadne tak zavrel oči a začal sa ku mne pomaly skláňať.
Tesne pred tým než ma išiel pobozkať sa zastavil. " Milujem ťa Sakura." Vydýchol do mojich úst a ja som sa zachvela. No nie zimou, strachom či obavami. Ale očakávaním. Cítila som v tej chvíli iba obrovskú lásku a blaho, šťastie no skôr než sa jeho pery dotkli mojich sa v diaľke ozvali výbuchy a niekto vyrazil dvere.
" Vypadni od nej Uchiha!!!" Spoznala som Narutov hlas.
Sasuke sa rýchlo otočil bez toho aby sme sa pobozkali a postavil sa predo mňa v ochrannom postoji. V tom istom okamžiku po Narutovi hodila Karin kunaj. Naruto sa však stihol uhnúť tak ten kunaj letel ďalej až sa zabodol do Sasukeho tela. Z tej rany na mňa vytryskla Sasukeho krv. Ani som si neuvedomila že moje pery kričia NIE!
Sasuke padol do mojich rúk. Bolo to smrteľné zranenie. Karin dorazil asi Naruto alebo Sai. Neviem v tej chvíli som nevnímala nič iné iba strach. .. Tuho som zvierala Sasukeho telo z ktorého sa valila krv.
Nemala som ani štipku chakry v tele. A Sasukeho život mi unikal pomedzi prsty ako voda. Na jeho tvár dopadli kvapky mojich sĺz.
Naruto si kľakol vedľa Sasukeho s Nemým výrazom v tvári. Aj keby som mala Chakru nedokázala by som ho zachrániť.
" Sasuke..." zmohla som sa iba na šepot.
On sa na mňa usmial z úst mu tiekla krv rovnako ako z jeho rany v hrudi.
" Neplač Sakura..." zdvihol ku mne ruku. Bolo vidno že už nevládze.
" Nemôžem si priať krajšiu smrť. Stretnem sa s mojím bratom a rodičmi.." Zakašľal a pozrel sa na Naruta. " Krásna smrť s najlepším priateľom po boku a -" zadrhol sa a pozrel na mňa.
" A so ženou ktorú milujem." Po lícach sa mu rinuli potôčiky sĺz.
" Odpusťte mi prosím." Pošepol a zatváral oči.
" Je ti odpustené." Povedal Naruto a z očí mu tiež vypadli slzy.
" Milujem ťa.." vzlykla som a pobozkala ho. Bol to náš prvý i posledný bozk. Cítila som ako ma jednou rukou Sasuke pohladil po vlasoch. A potom tá ruka ochabla.
Sasuke zomrel. Naruto ho držal za rameno. A ja som mu ležala na hrudi. Nechcela som tomu uveriť. On predsa nemôže byť mŕtvy! Naruto ma odtrhol od jeho bezvládneho tela .. objal ma a snažil sa ma utíšiť aj napriek tomu že on tiež plakal.
" Nikdy na teba nezabudnem Sasuke." Vzlykala som do Narutovho ramena.
" Nikdy na neho nezabudneme." Pritakal mi Naruto a pobozkal ma do vlasov.



The End
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 myš myš | 10. července 2012 v 22:31 | Reagovat

aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa neviem čo povedať! skoro som umrela smiechom a zároveň umrela dojatím :D krása
viola-chan

2 shitai shitai | Web | 15. července 2012 v 19:17 | Reagovat

:-D  :-D podarené! :D

3 Alex Alex | 27. srpna 2012 v 9:40 | Reagovat

Tak toto bolo neskutočné! O_O Pri čítaní tejto poviedky som sa rozplývala blahom. Jasné, je čo zlepšovať, ale celkovo píšeš veľmi pekne ;-) Vieš krásne opisovať pocity a dokonalo ich preniesť na čitateľa. Teraz momentálne som smutná Sad Endom... Čakala som Happy End, ale tento koniec bol veľmi krásny. :-D Veľmi, veľmi sa ti podaril. Ja som touto poviedkou nadšená! A bola by som rada, keby som na tomto blogu ešte niečo tak krásne objavila. Lebo ak to bude napísané takto dobre, tak sa mám na čo tešiť.
Patrí ti moja poklona! :-)

4 hin hin | 3. února 2013 v 20:07 | Reagovat

Ooo to bolo nádherné :Da ten koniec nemá chybu veľmi sa ty to podarilo ;)

5 Cherry Cherry | E-mail | Web | 8. května 2013 v 22:21 | Reagovat

Rozplakala jsi mě! :D Úplně nádhera,krása, nevím co ještě říct!Prostě krásné! :-D

6 Faith Faith | Web | 20. ledna 2014 v 21:52 | Reagovat

??? ... neeeeeee... nejdřív jsem nevěděla, jestli se smát, nebo brečet.. pak jsem brečela.. pak jsem se smála.. a tys ho nakonec zabila! :-x jak jsi mi to mohla udělat, takový šok?? [:tired:] z toho se asi nevzpamatuju... :D perketní to bylo fakt.. až na to že Sasuke umřel :´(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama