Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 11

12. července 2012 v 15:41 | Viola NTk |  Irónia Osudu
Pokračovanie :)



Deidara-

Nemohol som si pomôcť musel som ju ísť večer skontrolovať. Či to všetko nebol len sen.
Nebol to sen. Pozeral som sa do mojej spálne na posteli ležala Sakura. Je nádherná ešte aj keď spí. Podišiel som bližšie a sadol si na kraj postele.


Má také hebké vlasy. Och došľaka čo to robím ??? Pristihol som sa že mám ponorenú rukku v jej vlasoch!! Ak by sa zobudila čo by si pomyslela??? Okamžite som sa postavil a rýchlo vyšiel z izby. Túžba ! do kelu a aká !!! Veď len pred 3 týždňami mi ženy padali ku nohám.. čiastočne síce pod vplyvom jutsu. Nebolo to správne .. No A ?? Chcel som to tak som si to vzal. Prečo to je s ňou takéto?! Prečo mám výčitky len preto že sa dotýkam jej vlasou bez jej vedomia.. Len som ju pohladil ...
Do frasa! Vôbec sa nečudujem tým dvom! Čert ich ber! Prekliaty Uchihovia!!!
Ráznymi krokmi som vyšiel pred dom a ľahol som si do vysokej trávy s pohľadom upretým na hviezdy. Keby ju vtedy ten idiot Itachi nechal tak. Nebol by som teraz v takomto srabe. Ahh Sakura ............
S povzdychom som zavrel oči.

Sakura-

Sníval sa mi sen s Tsunade. Spomínala som na to ako ma trénovala. Jej hlas mi znel v hlave ešte aj keď som sa prebudila.
Prvé pravidlo: Lekársky ninja nevzdá boj o život človeka do posledného okamžiku!
Druhé pravidlo: Medik nikdy nesmie byť postavený do prvej línie.
Tretie pravidlo: Medik musí zostať na žive ako posledný z celej jednotky.
Štvrté pravidlo: Jediný kto smie porušiť prvé tri pravidlá je ten kto ovládol byakugou no jutsu techniku znovuzrodenia.
Pousmiala som sa nad tým keď sa ma pokúšala túto techniku naučiť. Neúspešne. Teda to tak zozačiatku vyzeralo ale postupne som sa zlepšovala no stále neviem používať túto techniku a zároveň bojovať. Tsunade je výnimočná. No má to v krvi. Po prvom Hokage.
Zdá sa mi to tak dávno. Hm. Tsunade by nebolo zlé meno pre moje bábo.
Mala som chuť sama na sebe sa zasmiať. Dei mi vložil chrobáka do hlavy ... ako sa bude volať ??? ...


Sasuke-
" Ak si si myslel že ťa nestihne trest za tvoju zradu bol si na omyle Irukazu!" zavrčal Sasuke a po jeho ďalšom údere odletel Irukazu do steny.
" Prečo si to vykričal môjmu bratovi! To čo sa deje v mojej izbe je predsa iba moja vec dopekla!" kričal nepríčetne jeho pán a aj kedysi priateľ.
" Ani zďaleka som si nemyslel že budem nepotrestaný ale zdalo sa mi to správne Sasuke. Ono to bolo správne." Zachrapčal Iru a dvíhal sa na nohy.
" Nie mýliš sa nebolo to správne!" stíšil hlas. " Ale som nútený na to zabudnúť ... zatiaľ."
Irukazu zdvihol hlavu so zmätkom v očiach.
" Dám ti šancu, jednu, ... viac ich nebude."
" Aká je to šanca?"
" Nájdi moju Sakuru. Nezastav sa kým mi ju nenájdeš. To je tvoja posledná nádej.. Lebo ona patrí mne. Aj s mojím dieťaťom."
" Haj Sasuke." A Irukazu zmizol ...

Sakura-

Obliekla som sa a rozhodla sa urobiť si čaj. Nikde som nevidela Deia. Hm.. Divné.

VS: Nehľadaj problémy tam kde nie su.

S: Som iba opatrná.

VS: Prečo radšej nepremýšľaš o tom kam odtiaľto pôjdeme?



S: Prečo mi dávaš takéto nereálne obrazy.

VS: Sú reálne. Len nemôžu existovať súčasne.

S: Pre mňa sú už obidva nereálne.

" Zle si sa vyspala?!" usmial sa na mňa od vchodových dverí Dei.
Mal na sebe iba jednoduché nohavice a tričko.
" Hm .. prečo?" spýtala som sa trochu zahmlene. Stále som mala pred očami tie obrazy.
" Vyzerala si unavene, hm uvarila si čaj?" Spýtal sa milo a prišiel si sadnúť ku mne na gauč.
" Jasné uvarila som aj pre teba." Usmiala som sa na revanš. Nemohla som si pomôcť ako veľmi mi Dei pripomína Naruta. Za ten čas čo bol Sasuke preč sme sa veľmi zblížili. Aj napriek jeho povahe sme boli najlepší priatelia. Keď si pomyslím že sa už nemôžem vrátiť do Konohy. Och keď si spomeniem ako toto celé začalo je mi z toho na nič.
Sadla som si pohodlnejšie na gauč a zapozerala sa do Deiových modrých očí.
" Niečo ma zaujíma."


Deidara-

Usmial som sa. Ju všetko zaujíma.
" A čo to je tento krát?" Napil som sa čaju. Hm.. mňam.
" Pamätám si ťa. Teda myslím že si to bol ty." Povedala a akoby sa strácala v spomienkach.
" Keď ste ma priviedli do vašej skrýše .. vtedy. Si tam bol aj ty. Vieš, všetko to začalo tou misiou tak by som chcela vedieť o čo vlastne išlo. Tá misia mi zmenila celý život tak by som bola rada keby som aspoň vedela čo to bolo za dievčisko!" mračila sa na svoj čaj.

Heh. Pamätám si to akoby to bolo včera. To dievča bolo výnimočne nadané. Jej techniky prevyšovali aj tých najlepších. Ale to není to jediné na čo si živo pamätám.
Sledovali sme ich skupinu už od brány Konohy. Bol som Sakurou unesený už vtedy. Takmer prekukla moje krytie keď sa pozerala do lesa pri bráne. Zaslúžil som si za to nadávky od Konan a nadutý pohľad toho blbca Itachiho. Kakashiho sme zdržali takže ich nečakal na tom mieste ako by mal. Ale jeden z nás napodobnil jeho hlas keď spozorneli a z ničoho nič sa dali do obrannej pozície.
Nemali sme na výber. Itachi nás odštartoval prvým letiacim kunajom ktorý na moje prekvapenie letel na ružovovlásku. Na Sakuru. Už vtedy mi bolo divné že si nevybral najsilnejšieho ako to má rád ale išiel na Medik Ninju. Bolo nás veľa bolo to jednoduché. Čiastočne som sa počas toho boja nudil keď tam iba lietali kunaje. Spozoroval som ako sa pred Sakurou vynoril Itachi a hodil po nej kunaj. On ju šetril! Vtedy som tomu vôbec nerozumel. Toto nebolo jeho obvyklé chovanie.
Keď v tom za sakurou to malé dievča začalo robiť pečate. A Sakura sa otočila. Ako to urobila Itachi ju chytil za vlasy a okolo pása.
Bastard jeden zase si užije iba on! Preblesklo mi mysľou. Všetci sme prestali bojovať a sledovali sme ako sa to dievča aj s ostatnými okrem Sakury strácajú.
V prostredí okolo hlasno zaznel dozvuk jutsu tej malej zo slovami: " Prepáč ružovovláska ale ak by som sa ťa pokúsila vziať zo sebou tak by som premiestnila aj toho ninju z Akatsuki."
A boli preč... Sakura udrela Itachiho lakťom a on ju pustil. Aj keď ho to určite ani nebolelo.
Automaticky sme sa okolo nej zoskupili. Prvý úder Patril Konan. Prerazil Anbu masku a vtedy som prvý krát uzrel jej krásu. Dokonalá alabastrovo biela pleť .. smaragdovo zelené oči a plné pery. Ružové pramene vlasov okolo tváre trochu rozstrapatená.. Bola jednoducho krásna.
Trochu z roztrasenými kolenami sa postavila a stále zvierala kunaj .. Páčila sa mi jej nezdolnosť a odvaha.
Keď na ňu zaútočil ďalší náš člen odrazila prvú ranu no aj tak ju opäť zrazil na zem. Útok jej rozbil peru a čelo a ktovie čo ešte.. keďže sa nedokázala už ani postaviť. Chcel som ich zastaviť .. Keď sa rozbehol zase ďalší náš člen. Už som skoro vykríkol aby som ho zastavil. No predbehol ma Uchiha.
" Nie!" zavelil.
" O čo ti ide Itachi!" ozvala sa naštvaná Konan.
" Túto by som bral ja! Prečo si musíš vždy užívať len ty?!" smial sa kruto Hidan.
" Lebo on vždy plánuje misie." Odsekol som. Keď náhodou zostane dáka žena niekedy si ju berieme zo sebou.. Na pobavenie, odreagovanie. Ale niečo vo mne zúrilo keď som si predstavil aby si práve túto vzal Itachi. Chcel som ju od toho ochrániť. Chcel som ju ochrániť!
" Ste ako malé deti! Proste ju zabime prečo jej ubližovať ešte viac?" snažila sa Konan. Vždy sa snaží ich radšej zabiť než aby nám tie devy padli do rúk ... Teda skoro vždy.
" No ták Itachi túto beriem ja. Som na rade!" snažil sa Hidan ani sa mu nečudujem. Sakura bola naozaj jedinečne krásna.
" Vezmeme ju a Pein určí čo s ňou urobíme. Túto si nevezmeš Hidan môže byť užitočná. Je z Konohy a je medik môže sa nám zísť. A okrem toho je to Sakura Haruno. Je v týme s 9-chvostým Narutom. Výborná návnada."
To utíšilo Konan.
" Iste ty máš vždy iba počestné úmysly." Zavrčal som. A ostatný sa zasmiali.
Umlčal ich Itachiho pohľad. No ja sa ho nebojím.
" Prečo by som ju nemohol odniesť ja?" spýtal som sa. Tak veľmi som ju chcel držať v náručí.
" Lebo tu velím ja a tebe nedôverujem Deidara. Sakuru beriem ja a bude u mňa. Dohovoril som." Povedal chladne a ani sa pri tom na mňa nepozrel upieral zrak iba na Sakuru.
" Haj veliteľ." Povedal som trpko a otočil sa na mieste bežal som do úkrytu.
No z diaľky som videl ako si ju vzal do náručia a kráčal s ňou preč. Bastard jeden! Nenávidím ho!
Šiel som rovno za Peinom chcel som aby dal Sakuru do mojej starostlivosti. Pein mi nič nesľúbil povedal iba že nad tým popremýšľa. Keď sa malo rozhodnúť čo s ňou bude.
Všetci sme boli vo veľkej jaskyni a čakali na Uchihu so Sakurou.
Kráčala skrytá tesne za ním.
" Výborne. Predstúp Sakura - chan." Prehovoril Pein.
Spýtavo sa pozrela na Itachiho a potom išla do stredu jaskyne.
" Určite vieš, že si nám niečo dlžná za záchranu svojho života." Hovoril Pain.
Prikývla vystrela sa a mierne zdvihla bradu.
" Som vašou dlžníčkou no chcem aby ste vedeli, že za nič na svete nepôjdem proti svojej listovej dedine." Povedala odvážne.. nedávala najavo strach.
Pein sa uškrnul. " Chcem ti pripomenúť že nemáš moc na výber no neboj sa my ťa nebudeme nútiť bojovať proti Konohe. No svoj dlh splatiť musíš. Pokiaľ samozrejme radšej nevolíš druhú možnosť a to je smrť." Hovoril pokojne ako to má vo zvyku.
" Chcem teda počuť ako môžem splatiť svoj dlh." Pošepla.
Pein sa pousmial.
" Pôjdeš na misiu no najskôr sa na ňu musíš pripraviť. Uvidíme ako ti to pôjde."
" Počkať ! Ako pripraviť ?!" spýtala sa zmätene.
" Budeš bývať tu ... budeme ťa mať pod kontrolou."
" Pod kontrolou ??? Bývať tu ??" nerozumela.
" Nuž áno jeden medik-ninja navyše sa vždy zíde." pousmial sa Pein.
" Ale to predsa ... vy ste všetci hľadaný zločinci nemôžem ... chcem povedať....... mala by som vás všetkých zatknúť a nie sa ku vám pridať."
" Neber to ako pridanie sa medzi nás o tom sa nik nezmienil. Ber to len ako splatenie dlhu."
Zahryzla si do pery.
" Tvoj tréning sa začne zajtra. Budeme ťa trénovať všetci. Nemysli si že to bude niečo jednoduché. Už som poslal zopár ľudí do tvojho bytu po tvoje veci a izba sa ti tiež pripravuje." Teraz povedz moje meno! Vykríkol som na neho v mysli.
Otočil sa na mňa a naspäť na ňu.
" Túto noc prespíš ešte v Itachiho izbe zajtra sa presunieš do svojej." hovoril Pein a ja aby som sa upokojil som odišiel z miestnosti.
Toľká neférovosť!! Potrebujem si dať studenú sprchu! Nadával som v duchu.
Keď som si uviazal uterák a vychádzal som zo spŕch počul som Uchihov hlas.
To je vtip ??? Teraz by mi ten hlupák nemal krížiť cestu!
" Tie na pravo sú ženské a naľavo sú mužské." Znel Uchihov hlas vyšiel som na chodbu. Z vlasov mi ešte kvapkala voda a mal som len uterák okolo pásu. Pozrel som sa Itachimu priamo do očí .. Keď som ucítil jej pohľad. Sakura si ma premeriavala. Keď si všimla že som ju pristihol sklopila zrak a začervenala sa. Bola taká krásna chcel by som ju vidieť ešte raz sa začervenať. Spamätal som sa a prešiel pomedzi nich s nenápadným pokusom vraziť do Itachiho ramenom. Za sebou som ich ešte chvíľu počul.
" To bol Deidara nevšímaj si ho ako ja. Ehm. Trafíš nazad sama ??" spýtal sa.
" Myslím že áno."
Išiel som priamo do mojej izby. Nemal som už náladu na Itachiho.

" Eh Dei? Počul si ma ???" vytrhla ma zo zamyslenia Sakura. " Ako to teda bolo? Vyzeral si že si si na niečo spomenul." Pozerala sa na mňa spýtavo jej veľkými očami.
Čakala na odpoveď.
" Nie ... je mi to ľúto. Nič také si nepamätám." Povedal a do dna vypil svoj čaj.
" Aha. No nič nevadí ... dáš si ešte čaj ??" usmiala sa na mňa.
Ona mi uverila? No asi som dobrý klamár.
" Nie. Ďakujem. Nechceš sa ísť radšej prejsť?" spýtal som sa a ona prikývla.

Sakura-
Usmial sa na mňa. A ja som sa zacítila tak zvláštne...


Chodili sme po okolí. A celý čas sa rozprávali. Už sa stmievalo zastali sme a pozerali sa na zapadajúce slnko. Obloha naberala ružovkasté odtiene presne tak ako to mám rada.


" Nepôjdeme už domov." Spýtala som sa keď už bola tma. Bola som už trochu unavená.
" Nevládzeš hej ?? Postavíš sa celému Akatsuki a v pohode... ale unaví ťa cesta jemným kopčekom." Zasmial sa.
" Tak to není vlastne ani nie som unavená mám veľa energie hej?" zasmiala som sa a utekala strmákom. Vraj jemný kopček. Zasmiala som sa ešte viac keď ma zozadu Dei chytil a vyhodil si ma na chrbát.


" Hej!!" smiala som sa.
" Neboj sa .. len nechcem aby si bola unavená." Smial sa a išiel ďalej.


....


Itachi-

" Prečo si za mnou prišla Konan?" spýtal som sa pokojne.
" Len chcem vedieť či je to všetko pravda. Budeš otec?" vyzvedala.
" Pravdepodobne áno."
Prišla ku mne postavila sa vedľa mňa.
" A Sasuke?" dobiedzala.
" Nechce sa mi o tom rozprávať." Odbil som ju.
" A ... čo Sakura nechceš vedieť kde je?"
" Ale ja to predsa viem. Len sa to nesmie dozvedieť Sasuke." Pošepol som a zavrel oči.
" A chceš ju Deidarovi nechať?"
Pozrel som sa na Konan spýtavým pohľadom. Prekvapilo ma že to vie tiež.
" Ale prosím ťa .. nie som hlúpa a ani slepá." Posadila sa vedľa mňa.
" Nechaj si to pre seba prosím." Bol to skôr rozkaz.
" Nechcem to nikomu vešať na nos. Ale Itachi ..." začala no skočil som jej do reči.
" Sama sa tak rozhodla Konan. Milujem ju a preto akceptujem jej prianie. Nechcem aby ma nenávidela ešte viac." Povedal som a snažil som sa potlačiť ten smutný tón v mojom hlase.
" Myslím že by ťa nedokázala nenávidieť. Nepoznala som ju síce dlho no vieš že dokážem dobre rozoznať charaktery ešte lepšie ako čakry." povedala a postavila sa na odchod.
" Nenávidí ma viac ľudí než si dokážeš predstaviť." Povedal som trpko.
" Ale ona medzi nich nepatrí a ak áno tak ma radšej hneď prebodni lebo takto sa zmýliť v úsudku by som si neodpustila."
" Ďakujem." Pošepol som.
" Za pravdu sa neďakuje." Povedala a vykročila preč. Dúfam že má pravdu. Nemôžem si pomôcť ale nechcem aby ma Sakura nenávidela. Ona nie....

Sakura-

" Dei? Môžem sa na niečo spýtať?" začala som. Zasmial sa.
" Aké nečakané už pol hodinu si sa nič nespýtala." Povedal a niesol ma ďalej na chrbte.
" Kde spíš? Keď som ja v tvojej izbe?" fakt ma štve dúfam že nespí na zemi .. je ku mne taký dobrí. Ako bol aj Naruto.
" No včera som zaspal v tráve vonku pod stromom a dnes som nad tým ani moc neuvažoval."
Povedal zamyslene.

Deidara-

Klamár som taký klamár! Akurát som rozmýšľal nad tým aké by to bolo ležať vedľa nej.

Sakura-

" Och a to si nevedel povedať? Ja si môžem ľahnúť kľudne aj na gauč .. Nechcem ťa oberať o izbu Dei."
" Nie tak to by teda nešlo! Nenechám ťa spať na gauči maličká!" povedal a zasmial sa.
Zamračila som sa. Prečo mi každý hovorí že som maličká?!
" Ale ja nechcem aby si spal na gauči ty! Príde mi to .... ja neviem neslušné." Mrmrala som si popod nos.
Zasmial sa tomu. " No dobre tak ako to vyriešime keď nie ste spokojná slečna?"
" Neviem ale na niečo prídem!" usmiala som sa.
" Dobre ale dnes sa nad tým nebudeš musieť trápiť. Musím ísť do mesta. Prídem ráno. Vieš .. nerátal som s návštevou a dochádzajú nám zásoby."
A tak odišiel do mesta.
Ja som si išla ľahnúť do jeho izby .. do postele. Keď som sa však ráno zobudila. Deidara nikde nebol. Bol preč celý deň ... už sa pomaly stmievalo. A ja som sa každú minútu bála. Myslela som na to najhoršie.
Buď že Dei bol po celý čas na strane Uchihov. Alebo že ho možno jeden z nich zajal a teraz ho mučí aby im prezradil kde som. Rozhodla som sa že ak nepríde v priebehu noci .. tak odídem hneď za úsvitu. Neviem ale kam pôjdem no to je jedno... skrátka musím odísť.
Nervózne som chodila z miesta na miesto s pripraveným kunajom v ruke. Neodvážila som sa svietiť ... Len som sedela v kúte miestnosti a zúfalo som sa modlila aby sa Dei vrátil s nejakým poriadne dobrým vysvetlením.
Stála som akurát pri okne keď som si všimla pohyb medzi stromami. Zamračila som sa a pripravila si chakru. Mňa len tak ľahko nedostanú.
V tme sa pohlo čosi blond. Myslela som že omdliem (zase) keď som uvidela Naruta!
Naruto ako drží zraneného Deidaru. Vybehla som dverami ku nim.
" Sakura och ako dobre. Myslel som že tuto tento blúzni keď vravel že bývaš u neho!!" vykríkol Naruto.
" Čo sa stalo?" vykríkla som zmetená a otvorila mu dvere. Zaviedla som Naruta do Deiovej izby.
Našťastie zranenia nevyzerali vážne. Kunaj som položila na nočný stolík a pustila som sa do liečenia tých hlavných zranení. Dei spal. Bol úplne mimo.
" Ty sa pýtaš čo sa stalo Sakura? A môžem sa ťa spýtať to isté??" povedal Naruto nervózne.
Jeho dobrá nálada z toho že ma vidí sa očividne vyparila.
Vzdychla som si. " Choď do obývačky za pár minút prídem nebude mi to tu trvať dlho dobre?!" povedala som bez toho aby som sa na neho pozrela.
Nedostalo sa mi žiadnej odpovede ale počula som otvorenie a zatvorenie posuvných dverí na čo sa Deidara s trhnutím prebral. " Prepáč Sakura že som neprišiel na čas." Preglgol a usmial sa na mňa.
Tak sa mi uľavilo!!


" To je v poriadku." Povedala som a pohladila ho po líci. Kým som mu doliečovala už len ľahké zranenia. Chytil mi ruku a usmial sa na mňa. " Teraz spi. Potrebuješ oddychovať. Keď ti bude lepšie tak sa porozprávame." Pošepla som a použila na neho jednoduchú uspávaciu techniku.
Zakryla som mu rany obväzmi a išla som za Narutom.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama