Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 12

12. července 2012 v 15:50 | Viola NTk |  Irónia Osudu
Keď som vchádzala do obývačky vrhol sa na mňa a tuho ma objal. S úsmevom som mu objatie vrátila no ten mi hneď aj pohasol keď som si uvedomila okolnosti za akých sa stretávame. .. Po tak dlhej dobe.
Posadil sa na gauč a s vážnym výrazom v tvári potľapkal po mieste vedľa neho.
Ako za starých čias .... pomyslela som si a sadla si ku nemu.
" Do toho Sakura a chcem vedieť všetko lebo babička Tsunade zatĺkala čo sa len dalo. Lenže smola ... ja som vás troch videl a aj počul. Musím povedať že ničomu nechápem." Zamračil sa na mňa a ja som sa za to na neho nenahnevala. Má na to dôvod. Unavene som si pretrela oči.
" Hlavne nikomu nehovor že som tu dobre Naruto?" povedala som a pozrela sa do jeho smutných modrých očí.
" Neboj sa Sakura ... ale už hovor." Popohnal ma.
" A čo ti mám ku tomu povedať? Povedal si že si počul náš rozhovor. Tak nechápem čo ti mám ešte vysvetľovať." Uhla som pohľadom.
" Myslel som si ... Všetci sme si mysleli že si mŕtva." Povedal a zatriasol sa mu hlas.
" Dokonca máš svoj hrob a tvoje meno sám Kakashi vytesal na pamätník kde má všetkých svojich padlých priateľov! Nedokážeš si predstaviť ....." zmĺkol. A chytil mi bradu aby som sa na neho pozerala.
" Sakura si tehotná a nevieš s ktorým z nich to dieťa čakáš? Noták čo to má byť! Toto sa na teba nepodobá."
Nahrnuli sa mi slzy do očí a vrhla som sa mu do objatia ktoré mi opätoval. " Ja ich nenávidím." Pošepla som mu do trička a prehĺtala vzlyky.
" Sasuke si zaslúži smrť za to čo ti urobil!" zavrčal a pevnejšie ma objal.
" Môžem si za to sama! Vieš čo?! ... Keď bola ta misia a to dievča začalo robiť pečate. Ja som sa otočila a pozerala sa a otočila sa chrbtom ku Itachimu!! Chápeš ?! taká hrozná strašná chyba!!" povedala som a odtiahla sa od neho. Utrela som si oči.
" Hej pamätám ... tele portovala nás do chatrče .. V hmlistej."
" Tým to všetko začalo." Pošepla som.
" A potom sa to už len valilo jedno cez druhé a ja ... som sa zamilovala do Itachiho ... a potom ma uniesol Sasuke a .. potom Mi Itachi neveril a .. a potom som utekala .... Blúdila som lesmi .. nevedela som sa dostať späť do Konohy. Bola som tak vyčerpaná... Tak vyčerpaná Naruto.
Vtedy som to už zdávala ... chcela som zomrieť a potom som našla múry našej Konohy .. Išla som úplne bezmyšlienkovite za Tsunade a ona mi povedala ... že som tehotná a potom do márnice vtrhla Hinata a len tak, tak som sa stihla ukryť .. a ona hovorila o tom že z oboch strán útočia na Konohu Itachi s Akatsuki a Sasuke s ninjami zo zvukovej."
Naruto ma hladil po vlasoch a ja som sa snažila upokojiť. " A potom som sa rozhodla že to s nimi vybavím raz a navždy. Potom som sa otočila na odchod." Hovorila som ďalej no Naruto ma prerušil.
" Ako si odišla obaja chceli ísť za tebou a strhla sa medzi nimi obrovská bitka. Zničila by skoro celú Konohu lenže som im to nedovolil. Ani ja ani Tsunade. A potom zmizli. Obaja.
Sasuke sa zaprisahával že Konohu zničí ak ťa nenájde. .. Nechcem ťa strašiť ale svojím spôsobom na teba vypísal odmenu .. aby ťa všetci hľadali." Pokýval nesúhlasne hlavou.
" Samozrejme by to nikto z nás neurobil a nedovolili by to urobiť niekomu inému. .. Itachi odišiel bez slova a nič som o ňom nepočul."
Zahryzla som si do pery. " Ale Saki ako si sa dostala sem?!" spýtal sa a rozhodil rukami.
" No .. Keď som ušla z tej strechy. Tak som v lese doslova narazila do Deia. Ponúkol mi pomoc a-"
" A ty si hneď súhlasila?! Sakura veď ty si nebola nikdy hlúpa! Čo ak by spolupracoval s nimi? Nemohla si predsa vedieť že je na tvojej strane." Rozčuľoval sa.
" Nie Naruto tak to nebolo! Ja som s ním nikam nechcela ísť ale ... z toho všetkého stresu a ..som tehotná ... no .. omdlela som a prebrala sa až tu. Svojím spôsobom ma tiež uniesol. No teda zachránil ale .. och ani si nevieš predstaviť ako som sa bála keď som sa tu zobudila!"
Naruto si vzdychol a postavil sa.
" A čo teraz?" spýtal sa unaveným hlasom.
" Sama neviem. ..Netuším čo mám robiť. Do Konohy sa ale vrátiť nemôžem to by bolo nebezpečné .. keď na mňa teda vypísali odmenu .. tu ma nikto hľadať nebude a okrem toho Dei je na mňa veľmi dobrý."
" Aj tak sa mi to nepáči!" zvýšil hlas no potom iba šepkal. " Sakura robí v Akatsuki! Ako môžeš vedieť že to nepovie Itachimu?! Alebo niekomu inému ?? Je to hľadaný ninja!! Je nebezpečný!"
" Uvedomujem si že je nebezpečný a práve preto sa tu cítim bezpečne. Jemu sa všetci vyhýbajú pre to aký je rozumieš? A Naruto ak by ma chcel zradiť tak by to už urobil .. už mal na to veľa príležitostí. ... Asi mu verím."
" Len aby si sa znova nepopálila Sakura ty si bola vždy veľmi dôverčivá a-"
" A naivná?! Len to povedz ja viem... Moja naivita ma priviedla až sem." Povzdychla som si.
" Ale cítim že toto je dobré rozhodnutie." Povedala som smutne.
Sadol si zase ku mne a jednou rukou ma objal okolo ramien. " Budem sem chodiť tak často ako to len pôjde... ale nesmiem vzbudiť podozrenie." Pošepol a ja som si uvedomila že mi schválil môj plán.
Hodila som sa mu okolo krku. " Ďakujem Naruto. Ty vieš ako ťa ľúbim však?!" povedala som a usmiala sa na neho.
" Viem." Usmial sa smutne. ... ///Ale nikdy ti to nestačilo pomyslel si smutno.////
" Prespíš tu áno? Aspoň dnes dobre ??" spýtala som sa. Zasmial sa a založil si ruky za chrbtom.
" Tebe sa nedá odolať Saki ale nie. Dnes nie musím sa vrátiť aby som nevzbudil podozrenie."
Vzdychla som si " Tak dobre. Ale ešte mi povedz čo sa do šľaka stalo Deiovi!" zamračila som sa.
" Napadol ho dáky Irukazu hovorí ti to niečo?!" najskôr som záporne pokývala hlavou no potom mi to došlo.
" Blízky kamoš a hlavný sluha Sasukeho." Povedala som mrzuto.
" Sakra tak mi ten Deidara neklamal!!" povedal si pre seba. " No dobre takže .. Deidara niečo kupoval v kamennej a na ulici ho zastavil tento Irukazu a ... začala bitka. Deidara ho nakoniec porazil ale bol ťažko ranený. Keď som ku nemu prišiel splietal niečo s tebou a že vie kto som ja že o mne hovoríš zo sna či čo. Myslel som si že len blúzni no povedal som si že to s ním risknem. A aha ho koho som tu našiel." Povedal a štuchol ma do rebra. Som šteklivá tak som mu z úsmevom ruku odrazila preč.
" A čo si robil v kamennej?"
" Missia ako inak. No Sakura ale musím ti niečo povedať .. nie je to tu až také zlé!" povedal z tým jeho typickým úsmevom.
Zasmiala som sa. " Ja viem."
Potom Naruto odišiel. Ešte ma ale poriadne vyobjímal. Prichystala som sa na spánok.
Ľahla som si na gauč že sa aspoň trochu vyspím no .. Ešte som predsa len chcela skontrolovať Deiov stav. Otvorila som potichu dvere a aj ich za sebou zavrela.
Vymenila som mu obklady. Keď som sa však na neho pozerala .. na to aký je zranený. Tak som sa nakoniec rozhodla spať pri ňom keby sa náhodou niečo skomplikovalo. Už nechcem nechať nič na náhodu.

Deidara-

Zobudila ma tupá bolesť v bruchu. V hlave som si ešte ale utrieďoval myšlienky.
Otvoril som oči a spoznal moju izbu. Ah .. tak to nebol sen.
Keď som si uvedomil že niekto pri mne leží. Otočil som hlavu a naskytol sa mi nádherný pohľad.
Vedľa mňa ležala spiaca Sakura.. Jej tvár bola taká krásna ...
Vlastne ako vždy .. povzdychol som si. A všimol si v rohu miestnosti tašky čo som nakúpil. No aspoň že ich ten Naruto zobral tiež.
" Dobré ráno." Usmiala sa.
" Ahoj." Pošepol som.
" Týmto je dilema spania vyriešená?" spýtal som sa a dúfal že odpovie áno.
" No asi hej ... mne to vadiť nebude." Povedala ospalo.
Chcel som sa postaviť keď na mňa dopadla Sakurina drobná, nežná rúčka.
" Nikam." Zavelila rozospato. Musel som sa usmiať. Chytil som jej ruku a pomaly ju položil na posteľ.
" Mám pre teba prekvapenie..." povedal som a postavil sa.

Sakura-
" Len nech to prekvapenie nie je nič typu: včerajší večer. Lebo nie že by som Naruta nevidela rada ale .. Uáá." Zívla som si a posadila sa. Dei si zatiaľ natiahol tričko.
" Neboj sa Sakura." Povedal a hrabal sa v taškách s nákupom. Hm až teraz som si uvedomila že ich včera Naruto priniesol tiež.
" Kúpil som niečo pre dieťa. Niečo neutrálne." Povedal a usmial sa na mňa. V ruke držal akéhosi psíka na šnúrke. Vyzeral pekne. Podal mi ho do ruky a sadol si ku mne n a posteľ.


" Je to od teba milé .. to si nemusel. Ale ďakujem ti Dei." Usmiala som sa.
" To je len taká maličkosť. Viem že to malé bude potrebovať oveľa viac vecí."
" Naozaj si to vážim." Usmiala som sa a odložila hračku na bok.
" A teraz si daj dole tričko .. asi si ho ani nemusel obliekať lebo sa ti potrebujem pozrieť na zranenia. Nič ťa nebolí?" spýtala som sa kým si ho dával dole.
" Nie nič si skvelý medik." Usmial sa na mňa.
" No dobre .." povedala som keď som mu dala dole obväzy.
" Vyzerá to že sa to zahojilo dobre." Povedala som keď som ich odkladala.
" Ale pre istotu neodporúčam žiadne boje ani nič podobné aspoň týždeň."
" Rozkaz."
" Poďme si dať niečo na raňajky. Čo si vlastne všetko nakúpil?" spýtala som sa.

Dni plynuli ako voda. Od Deiovho zranenia ubehlo presne 9 dní. Keď ho astrálne povolalo Akatsuki vraj kvôli nejakej misii. Nebudem klamať keď poviem že som sa o neho bála. Veď on bol môj ochranca. A teraz mieri preč a ja tu zostanem sama. Jasné Naruto hovoril že sa o mňa postará. Tsunade mu zatiaľ poskytla krytie .. že ide o misiu no aj tak Naruto so mnou bude môcť zostať iba 3 dni a kto vie na aký dlhý čas odíde Deidara. Nie som bojko len to bude taký nezvyk ..
Nadišiel večer čo išiel Dei preč a Naruto má prísť ráno.
Pomáhala som mu baliť na cestu.
" Sakura .. no ták nebuď smutná hneď budem späť." Snažil sa už po neviem koľký krát.

VS: Pokiaľ ho nechytí Sasuke alebo Itachi. Smialo sa kruto moje vnútorné ja.

S: Nemaľuj čerta na stenu hej!

VS: Len hovorím to čo sa aj pravdepodobne stane.

" Zase sa hádaš s tvojim vnútorným ja?" spýtal sa a chytil ma za bradu " Čo ti hovorí tento krát?"
" Nič. Iba to čo si myslím aj ja že je to nebezpečné."
" Takéto negatívne myšlienky!" potláčal úsmev a pozrel sa na moje čelo. " Hej vnútorná Sakura hlavne ma nepodceňuj!" zasmial sa.


Odvrátila som od neho tvár. " Na tom není nič smiešne! Berieš to moc na ľahkú váhu." Zamračila som sa.
" Prepáč nechcel som." Povedal a objal ma.


" Ja len nechcem aby si sa bála. Nič sa stať nemôže. Vyriešim misiu a vrátim sa dobre?"
" Dobre." Pošepla som. " Ale rýchlo jasné?" povedala som a po lícach sa mi skotúľali slzy.


Medzi mnou a Deiom vzniklo veľké kamarátstvo. Nie také aké mám s Narutom ale dosť sa to na to podobá. A teraz sa fakt bojím.

Deidara-
Nechcem aby bola kvôli mne smutná. Ale zároveň sa mi páči ako sa o mňa bojí. Škoda len že sme iba kamaráti. ... Zamiloval som sa. No nemôžem jej to povedať takisto jej nemôžem povedať o mojom odchode pravdu.. Keby som jej to povedal pravdepodobne by utiekla. Pravda je taká že ma nezavolalo astrálne Akatsuki ale priamo Itachi Uchiha.
Asi tuším o čo pôjde v našom rozhovore.
Vzdychol som si a aj keď mi je takto nádherne ... To ako ju môžem držať v náručí. Musím odísť. A čeliť tomu chlapovi zoči voči.


" Sakura už by som mal ísť." Pošepol som a moje srdce zahrialo ako si smutne vzdychla.
" Dobre tak na seba dávaj pozor." Povedala a pustila ma.
Otočil som sa a odišiel preč. Do tmy... asi som jej mal povedať o čo ide. Ale takto to je lepšie.
Bežal som skoro celú cestu až ku miestu kde mi Itachi prikázal prísť.





.... Už tam na mňa čakal.



" Som rád že si prišiel Deidara. Na začiatok sa ti chcem pochváliť že som vyliečený.. som úplne zdravý." Povedal víťazoslávne.
Nechápal som kam tým mieri tak som to nechal tak.
" To je skvelé." Povedal som ironicky no zadrhol som sa keď na mňa pozrel.


" Radšej ale prejdime rovno k veci." Povedal ľadovo.
Prikývol som.
" Viem, že je Sakura u teba." Pošepol.
" To je hlúposť ja-" chcel som povedať nacvičenú reč keď mi skočil do reči.
" Nechci zo mňa robiť hlupáka. A nechaj si svoje lži." Povedal a zhlboka sa nadýchol. " Až sem cítim jej vôňu." Hovoril.
" Keď si si tým taký istý tak prečo si chcel aby som sem prišiel. Zabiješ ma a potom si ju odvedieš?" hovoril som pokojným, vyrovnaným hlasom.
" Nie. Chcel som ti ju zo začiatku nechať ..Lebo som bol chorý už by som aj tak nežil dlho. No teraz. Mám v pláne niečo omnoho horšie než to čo si myslíš." Zákerne sa na mňa usmial.














...........
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 myš myš | 15. července 2012 v 12:23 | Reagovat

O_O  O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama