Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 13

12. července 2012 v 15:53 | Viola NTk |  Irónia Osudu
Sakura-

Spala som s Narutom na gauči. Už to boli dva dni čo Dei odišiel. A Naruto musí ísť domov už dnes. Zdá sa mi to ako večnosť. Zase ma napadali samé zlé myšlienky.
" Sakura prečo ešte nespíš?!" povedal rozospaný Naruto.
" Neviem .. mám zlé tušenie ... niečo.. neviem." Zahryzla som si do pery.
" Hm .. dobre vedieť to hovoríš už tretí deň." Zívol a posadil ma.
" Prepáč." Vzdychla som si.
" Nie ty prepáč. Viem že to máš ťažké ale keď mne sa zdá všetko v poriadku keď sme spolu. Niekedy zabúdam čo všetko sa stalo. Čo všetko sa zmenilo. ..."povedal a utrel si oči.
" Ja viem ... urobíme si Ramen?!" usmiala som sa na neho. Asi som ho už potrápila až až.
" RÁMEN rámen!! Áno!!!" smial sa a vyskočil z gauča ako by pred chvíľou nebol ani trochu ospalý.
" Ale čo to Sakura už máš chute??? Na ráno predsa Rámen neješ." Smial sa mi a zavadzal mi v kuchyni.
" Nie nemám chute ale to neznamená že by som ti ho nemohla uvariť! Aj tak vždy všetko zješ sám. A teraz kuš z kuchyne!" zasmiala som sa a vysotila ho von.
" Presne ako za starých čias." Usmial sa a dal mi pusu na líce. Tresla som ho utierkou po hlave.
" Prestaň s tými starými časmi láskavo! Cítim sa potom staro!" hovorila som mrzuto.
" Nuž už sme zostarli." Povedal vážnym hlasom.
" To hej." Povedala som pri krájaní zeleniny a strácala som sa v myšlienkach ...
Večer prišiel až moc skoro. A Naruto musel odísť. Zabalila som mu zvyšný Ramen a pobrala sa do Deiovej izby.
Spala som pokojne celú noc a pod večer som si uvarila čaj. Keď som zrazu zbadala Deia ako vychádza z lesa.
Nadšením som až zvýskla.
Rozbehla som sa mu na proti a skočila som mu do objatia. No on sa zapotácal a spadli sme do trávy pri neďalekom útese.
Spoločne sme sa zasmiali.
" Zvládol si to ani jeden z nich ťa nedostal." Povedala som a chcela sa z neho zdvihnúť keď ma pretočil tak že som ležala pod ním. Pozrel sa mi do očí so zvláštnym výrazom a usmial sa.
" To nie ani jeden ale položila si ma práve ty!" povedal a začal ma štekliť.
" Niéé!! Hahah!! Nechaj máá." Smiala som sa až mi tiekli slzy. Našťastie sa nado mnou zľutoval.
Šťastne som sa na neho usmiala. " Vieš Naruto odišiel včera a tým chcem povedať že nám došli skoro všetky zásoby jedla." Zasmiala som sa a zatlačila do jeho hrude lebo som sa chcela konečne postaviť no Dei sa ani nepohol.



Pozeral sa na mňa tak zvláštne ... tak .. inak.


Zdalo sa mi že sa ku mne skláňa a tak som sa nervózne zasmiala a nejakým spôsobom vykĺzla z jeho objatia. Celkovo sa ku mne správa inak.. inak ma objíma inak sa na mňa díva.


VS: Asi sa zamiloval.

S: Netrep!

VS: A zase mi neveríš ....

Vstala som a podala mu ruku. Chytil sa jej a vstal aj keď ma nenechal ho zdvihnúť. Aj keď to bol môj zámer. A ruku mi nepustil keď sme kráčali ku domu. .. No dobre veď toto mi ani až tak moc nevadilo. Aj s Narutom takto sem tam kráčame. A sme iba kamoši.

VS: Ty si iba kamoš. Dobre vieš čo ku tebe Naruto cíti.

S: To už je minulosť. Veď má predsa Hin.

" O čom zase debatíte?" usmial sa na mňa .. aj tento úsmev mi prišiel iný. Dúfam len že sa vážne nezamiloval. Ách ... čo si tu budem fandiť jasné len preto že mám také skúsenosti aké mám to ešte stále neznamená že do mňa musia byť všetci hneď zamilovaný.
" O ničom len je rada ... svojím spôsobom že si doma. A mal si pravdu .. podceňovala ťa keď si myslela že to bude nebezpečné. Veď na missie si chodil aj pred tým než si ma spoznal. Takže .. prepáč .. ospravedlňujem sa aj za seba. Mal si pravdu. Zvládol si to a si tu." Povedala som a usmiala sa na neho.
" Áno zvládol som to a som tu." Usmial sa tiež. ... Budem si musieť zvyknúť na tento jeho nový prístup ku mne. ... Nie ... nemôže byť zamilovaný to je blbosť ..
Alebo že by mi to iba teraz došlo? Zahryzla som si do pery a vošli sme do domu.
Naliala som mu čaj a naliala som si ešte aj pre seba. Posadila som sa pred neho a usmiala sa.
" Tak a teraz chcem vedieť všetko! Ako to prebiehalo?!" vyzvedala som a napila sa čaju.
Len na mňa bez slova pozeral. Trošičku som znervóznela. Keď si to všimol tak sa usmial tým starým Deidarovským úsmevom.
" Vieš že ti nemôžem povedať všetko ale môžem ti povedať iba toľko že to prebiehalo bez väčších komplikácií aj keď som sa trochu bál .. zo začiatku jeho vyhrážok. No nakoniec sa nevyplnili a ja som ho raz a navždy zneškodnil." Povedal a napil sa čaju.
Vydýchla som si. " Ešteže tak!" usmiala som sa. Prišiel večer a bola som trochu unavená.
" Poďme si už ľahnúť čo ty na to?" zamierila som do kúpeľne. Obliekla som si moje obvyklé pyžamo. Čierne tielko a čierne krátke kraťasy. Česala som si vlasy v kupeľni. Keď som z nej vychádzala stál pred dverami. Mal taký zvláštny výraz.
" Dei? Deje sa niečo?" spýtala som sa trochu ustráchane.
Nato ma objal a pobozkal na čelo. Jednou rukou ma pohladil po líci ale inak než kedysi. Teraz mi naskočili zimomriavky asi po celom tele. Jednu ruku mi zaplietol do vlasov. A stále mal pery na mojom čele. Vzdychol si a ja som sa zachvela.
Chytila som jeho ruku čo ma hladila po tvári a v pravú ruku som zovrela v päsť aj s jeho tričkom.. Boli sme na sebe úplne natlačený.. Nechápala som samú seba no páčilo sa mi to. Niečím mi to prišlo také .. povedomé. Akoby to takto malo byť.


" Dei?!" spýtala som sa z posledných síl a otvorila som oči.
" Sakura ... ja len že..... tak som sa bál že ťa už nikdy neuvidím." Povedal a pustil ma.
Usmiala som sa na neho. " To je v poriadku. Poďme spať ... mal si istotne dlhý deň." Pošepla som a za ruku ho doviedla do spálne. Kde sme obaja rýchlo zaspali.

Mala som však ľahký spánok. Pod chvíľou ma zobudilo ako ma Dei hladí po vlasoch, po krku. Akoby sa naozaj bál že ma už viac neuvidí. Nešlo mi to do hlavy. No ale zase neviem čím všetkým si musel prejsť. Neskoro večer Deidara vstal. Viem to lebo ma pobozkal na čelo a potom prešiel do kúpeľne. Mala som taký divný pocit z tohto všetkého... Nahovárala som si že sa mi to iba zdá. A nakoniec som aj zaspala. Konečne ma už nič nezobudilo.
Keď som ráno vstala tak Dei pri mne nebol. Šla som do obývačky no nebol nikde.
Potom som si v kuchyni všimla odkaz.



Išiel som kúpiť tie potraviny,

Do večera som späť.

Deidara.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 myš myš | 15. července 2012 v 12:26 | Reagovat

aaaaaaaa čo sa stalo medzi itachim a deiom aaaaaaaaaaaaaaaaa viela-chan netráp ma!

2 myš myš | 15. července 2012 v 12:26 | Reagovat

viola*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama