Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 14

19. srpna 2012 v 22:46 | Viola NTk |  Irónia Osudu
Ahoj, tak je ru ďalľie pokračovanie.. prajem príjemné čítanie.



Išiel som kúpiť tie potraviny,

Do večera som späť.

Deidara.


Len aby. Pomyslela som si ironicky a vyšla som si na prechádzku. Stále sa nejako zmierujem s tým že budem mama. .. Týmto som si vlastne už raz prechádzala. Ale to som bola mladšia a ... bolo to iné. Mala som rodinu. Priateľov a skoro žiadne starosti. A teraz ... No žijem v dome hľadaného zločinca. Keď že som AMBU mala by som ho zabiť alebo zatknúť ale nie ... samozrejme že to nemôžem urobiť. A keby len to ... neviem koho moje bábo je. Nie že by na tom nejako extrémne záležalo ale ... Aj tak.
Ako som tak premýšľala kráčala som ďalej a ďalej až sa z domčeka stala malá bodka ktorá sa neskôr úplne stratila lebo som zašla do lesa. Zostala som stáť pri skale v krásnom brezovom hájiku pri jednom strome som si ľahla do mäkkej trávy. Musím uznať že je tu nádherná príroda ... Ako stvorená pre hry s dieťatkom. Položila som si ruky na moje ešte stále ploché brucho.
Chvíľu som iba vdychovala čerstvý vzduch... vyčistila som si myseľ a potom sa pozrela pred seba na koruny stromov. Z tohto úžasného pokoja ma vyrušila moja Vnútorná Sakura.

VS: Nech sa snažím mlčať ako chcem ten Deidara sa mi nepozdáva! Radšej zmiznime!

S: Ujsť?! A prečo veď je nám tu tak dobre.

VS: Nepozdáva sa mi!! Ako sa vrátil správa sa čudne!

Zamyslela som sa nad jej myšlienkou. Posadila som sa a položila si hlavu do dlaní.

S: Áno aj mne sa Dei nepozdáva! Ale čo mám robiť?! Nemám kam ísť!

Vzdychla som si a postavila sa. Oprášila som zo seba trávu. A oprela sa o skalu mala som výhľad na rozľahlú lúku a vysoké pohoria.
Zamyslela som sa. Ak je to teda pravda a Dei je do mňa zamilovaný. .. Tak je to len dobre nie? Budem tu môcť zostať tak dlho ako budem chcieť a nič za to nebude odo mňa požadovať. Iba možno nejaké objatie bozk... Určite bude mať rád aj moje dieťa. Keďže by mal rád mňa. A nakoniec z toho ja vyjdem ako víťaz. Doteraz so mnou chlapi zametali. Tak čo by som aspoň raz nevyužila to čo mám. A okrem toho Dei je .. celkom príťažlivý. A mám ho rada ako kamaráta. ... Nikto nehovorí že ho musím hneď začať milovať nie? Stačí keď ..
Uvedomila som si nad čím to premýšľam ... Takto ho klamať.
Och ja som ale zlá ..... ale tak čo mám robiť? Vzdychla som si keď som počula zvuk zlomenej vetvičky za mojím chrbtom. Usmiala som sa. Práve keď nad ním rozmýšľam. Nuž čo to vyskúšať?
" Ahoj Dei." Usmiala som sa a otočila sa ku nemu. Pozrela som sa do tých jeho nebíčkovo modrých očí. Deidara je vlastne pekný. Má krásne oči .. vypracované telo ... peknú tvár a plné pery. Moje oči skĺzli na jeho ústa.
Ak si len nahováram že sa mu páčim tak to bude veľký trapas. No ale .. keď som naposledy nepočúvala moje vnútorné ja došlo ku všelijakým omylom .... Nuž proste mala naposledy pravdu a ... tak. Hovorí sa že pri prvom bozku zistíš či by mohlo byť medzi dvoma niečo viac. Možno sa mi to bude páčiť možno .. možno ho môžem aj ľúbiť. Ani ho tým pádom ak ho budem naozaj ľúbiť nebudem využívať nie?? ... Veď je ku mne taký dobrý a ... Ale neviem mám ho pobozkať ?!.. do kelu. Celý čas som sa pozerala na jeho pery.
" Čo tu robíš? Zľakol som sa keď som ťa nenašiel v dome .. Sakura?" usmial sa keď som neodpovedala.
Zahryzla som si do pery.

VS: Baka!!! Tak už mu daj tú debilnú pusu!!!!

Zavrela som oči a naprázdno preglgla. Teraz alebo nikdy.
Stál pri mne blízko takže som sa iba trošku postavila na špičky a pritlačila svoje pery na jeho. Čakala som že ucítim niečo ja neviem .. nové .... výnimočné, jedinečné.
No necítila som nič nové alebo zvláštne. Dobré ale bolo že som pri tom ako som ho bozkávala nemala žiadne zlé pocity. Práve naopak .. cítila som to tak ako by sme sa bozkávali už pred tým.. a chcela som viac než iba bozky. Bolo to niečo známe a správne.... niečo prirodzené.
Naše bozky ... Pripomenulo mi to ..... Itachiho.
Vyľakane som odtrhla moje pery od jeho. Až teraz som si všimla že ma oprel o skalu a ja som mu vyzliekla Akatsuki plášť. No aspoň že spolupracoval. Zjavne nám to spolu išlo až pridobre no ale to nie je to čo ma zmiatlo a tak povediac aj vyľakalo. Tváre sme mali kúsok od seba. Hľadela som mu hlboko do očí. Podozrenie zo mňa len sršalo. ... Ale to predsa není možné aby ..... " Stalo sa niečo?" usmial sa no jeho úsmev nebol moc úprimný.


Teda aspoň mne sa moc úprimný nezdal.
V očiach som mu na sekundu rozoznala strach. Moje podozrenie ešte vzrástlo. No potom som sa musela na samej sebe zasmiať. Som taká paranoidná. Nikdy som nebola taká hlúpa. Nemohol by ma Itachi takto oklamať. .... Ale prečo som potom zahliadla v Deiových očiach strach? ... No možno iba preháňam ..... No asi sa bál že niečo pokazil... možno ..
" Ja ..." začala som ale nakoniec som zavrela ústa. Chcela som mu povedať o mojich pochybnostiach a možno mu o nich raz aj naozaj poviem.
" Ale nič iba sa mi niečo zdalo." Povedala som napokon polopravdu. Prikývol a obliekol si Akatsuki plášť.
Potom sa ku mne sklonil a opatrne mi dal letmý bozk. Pri tomto mnou prebehla triaška no aj tak som cítila ... že som to už zažila. Keď sa odtiahol nechala som oči zavreté.
" Ešte sa ti niečo nepozdáva?" pošepol pri mojom uchu. Usmiala som sa a so zavretými očami som prikývla.
Tak sa sklonil ku mojím perám a pobozkal ma dlhým a vášnivým bozkom. Objal ma a trochu ma zdvihol. Zatočil sa so mnou a ja som sa musela usmiať naproti jeho perám. Asi mu aj o to išlo. Pohladil ma po vlasoch.
Bolo to veľmi príjemné a neviem čo ešte no stále som mala pocit že je mi to až priveľmi známe. No nechcela som nad tým rozmýšľať.


Keďže som od neho kúsok stála ďalej tak som sa ku nemu nahla a objala ho okolo krku.
Vzdychol si do mojich úst. A trochu sa odtiahol.
Išli sme sa spolu ruka v ruke prejsť.


............................


Dni plynuli ako voda a my sme sa čím ďalej tým viac zbližovali.




Stále som menej a menej rozmýšľala nad tým aké je to celé divné.
... Utierala som akurát prach keď ku mne zozadu prišiel. Objal ma a pobozkal na šiju. Naskočili mi zimomriavky. Otočila som sa ku nemu
" Vieš čo som ti povedal?! Urobím to za teba pamätáš?" usmieval sa.
Usmiala som sa a pobozkala ho na krk. Viem že sa mu to páči. ...

VS: Páčilo sa to aj Itachimu. Povedalo podozrievavo moje vnútorné ja.

S: Možno tak reaguje každý chlap. Odsekla som.

Pokračovala som v letmých bozkoch na jeho krku.. Medzi tým som ho hladila po hrudi chrbte.
" Och." Vzdychol si a vysadil ma na skrinku oproti spálni. Usmiala som sa.
Vášnivo ma pobozkal. Bozky som mu túžobne oplácala. Ani neviem ako si vyzliekol košeľu ... no vlastne som mu s tým tak trochu pomohla. ... NO dobre tak som mu ju tak povediac
roztrhla. V tej chvíli som ho však tak veľmi chcela!!! Pritlačil sa medzi moje nohy. Zintenzívnil bozky a jednou rukou mi držal hlavu pri svojich perách. Začal mi rozopínať košeľu a ja som začala pracovať na jeho opasku.
Nezastavil sa ani mňa ako inokedy ...
" Naozaj to chceš?" pošepol na mojich perách. Usmiala som sa. .... On jediný sa ma na to spýtal prišlo mi to milé tak úžasne milé...
" Ľúbim ťa." Pošepla som s úsmevom a v tej chvíli som to myslela naozaj vážne. Správal sa ku mne tak krásne. ... Akoby som bola to najcennejšie čo má. Zaplietla som si prsty do jeho jemných vlasov a nechala som sa unášať láskou, nehou, túžbou a vášňou.



Celú noc ma dej objímal. ... Pamätám sa ako som sa cítila to ráno ... Cítila som že všetko je dokonalé a mala som pocit neskutočného šťastia.
" Dobré ráno." Pošepol .. obaja sme mali zavreté oči no ja som mohla počuť v jeho hlase úsmev.
Namiesto odpovede som spojila naše pery v sladkom bozku. Dei si ma ešte viac privinul.
Cítila som sa veľmi príjemne .. všetko sa mi zdalo také správne akoby to takto malo byť od začiatku .. Spokojne som si vzdychla.
Pobozkal ma na čelo.
Jedna vec mi ale stále vírila mysľou a nemohla som si pomôcť ..
" Dei?" pošepla som.
" Hm?"
" Čo sa stalo na tej misii?" pošepla som.
" Naozaj to chceš vedieť?" spýtal sa.
" Samozrejme."
" Vieš ... ohľadom tej misie .. no vyskytol sa na nej drobný problém lebo som v lese narazil na Itachiho."
" Itachiho?" spýtala som sa celá vyplašená a zdvihla som hlavu aby som sa mu mohla pozrieť do očí.
" Zabil som ho. Vyhrážal sa mi a hovoril zvláštne veci .. pobili sme sa a ja som zvíťazil."
Hovoril s kamennou tvárou.
" Itachi je teda mŕtvy?" zahryzla som si do pery keď som si uvedomila že tie slová vyslovujem nahlas.
Prikývol.
Tento fakt spôsobil že som pocítila vo vnútri akési prázdno. .. Aj napriek všetkému predsa len som ho mala rada....
" Si v poriadku? .. Teba jeho smrť trápi?" hovoril bezvýrazne no v očiach som mu zbadala že dychtí po odpovedi. Nechcem Deiovi ublížiť.
" Nie samozrejme že nie.. som rada že žiješ. Milujem ťa Dei iba mi už nikdy neklam prosím." Povedala som a zaborila si tvár do jeho hrude. Prehltla som slzy a tým že to tak má asi byť.
Deidara ma začal hladiť po chrbte. A týmto okamžikom sa začala ďalšia, šťastnejšia etapa môjho života.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama