Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 15

19. srpna 2012 v 23:09 | Viola NTk |  Irónia Osudu
Ahojte .. je tu pokračovanie a pripravujem ďalšiu časť :) komentáre potešia



Jednoducho povedané ....................................

S Deiom sa mi žilo krásne .. Bola som s ním šťastná a mala som ho naozaj rada. Aj keď sa na mňa Naruto pozeral ako na Idiota. No bože tak čo!!! Traja chlapi za celý život není veľa ... Veď to zo mňa nemôže robiť žiadnu fľandru! Proste ... veď sú aj omnoho horšie ženské.

VS: Hej také kurvy.

S: Nevytáčaj ma!!!

Už takto som dosť nervózna lebo malé sa čo chvíľa narodí a zjavne to bude pekne tvrdý ninja podľa toho ako ma kope.

VS: Celý otec.

Pretočila som nad mojím vnútorným ja oči...
Deidara sa o mňa naozaj krásne stará. Mám pocit že ho ľúbim stále viac a viac. A zdá sa že on mňa aj moje dieťa tiež.. Tak som sa bála toho aby ho tiež miloval ... aj keď nie je jeho.
No tie mesiace prebehli tak hladko. A myslím že Naruto sa s tým tiež zmieril. Stále si robí srandu z toho aká som veľká a že to budú asi najmenej trojičky. A ja sa len modlím aby nemal náhodou pravdu. Už to neviem či zvládnem jedno dieťa a nie viac. ...
Za tie mesiace sa Dei postaral o všetko čo by mohlo dieťa potrebovať. Dokonca sa vzdal na čas svojho modelovania a z jeho bývalej dielne sa stala detská izbička .... Priam ma jeho chovanie fascinuje. Bude z neho perfektný otec a stále mu to aj hovorím.
A to nevravím o tom keď skladal postieľku z dreva. Vlastne som sa vtedy na ňom a Narutovi dosť bavila. ... Moje dieťa bude vyrastať obklopené láskou a dobrými ľuďmi a určite sa nebojím že by nemalo žiaden mužský vzor. Veď má Deia a Naruta. Dei nejakým spôsobom akoby odišiel z Akatsuki .. možno si aj myslia že je mŕtvy alebo čo .. jednoducho ho už viac nezavolali na žiadnu misiu.
No ja som len rada. Veď na čo zbytočne riskovať? Čím ďalej tým menej sa bojím tých dvoch .. myslím si že po mne aj prestali pátrať. Teda tak mi aspoň hovorí Naruto lebo už o nich vraj nič viac nepočul. Som taká rada keď chodí a hovorí nám s Deiom všetky novinky. Napríklad minulý týždeň sa sám dozvedela že bude otec. Hinaata je tehotná. Usmiala som sa pri tej predstave.
Hm ... Dei sa rád prihovára môjmu obrovskému brušisku. Rozpráva mu všelijaké rozprávky a ja sa na tom dosť dobre zabávam. Keď sa tak zamyslím tak všetko dopadlo výborne. Teda myslím môj život. Po tom všetkom ... som naozaj šťastná.


Kto by čakal že skončím práve s Deidarom? Mojím najlepším priateľom je Naruto. (... No to by aj mohlo byť celkom pravdepodobné). A tehotná som buď s Uchihom Sasukem alebo Itachim. Ten osud ale má zvrátený zmysel pre humor čo?!








O 4 roky neskôr.......












Kapitola tretia: Už žiadne tajomstvá!

Narodil sa mi chlapec. Dala som mu meno Hikari. Čo znamená nebeský lúč svetla. Milujem ho. .... Má čierne oči a aj vlasy. Vlasy si chce narásť dlhé.
(Usudzujem že chce byť ako jeho ocko .. ako Deidara) Dei je naozaj skvelý otec. Naozaj som sa obávala toho či bude Hikariho ľúbiť no moje obavy sa ukázali ako zbytočné. Naruto si ho tiež veľmi obľúbil. Je z neho už dvojnásobný otec. Má jednu dcéru Mikan ktorá je len o niečo málo mladšia od Hikariho. A dvojročného syna Tatsu. Chodia nás sem tam navštíviť. Samozrejme len veľmi málo aby nás neprezradili .. aj keď pochybujem že by ma ešte Sasuke hľadal. Usmiala som sa na oblaky vonku cez okno keď som počula dupotanie drobných nožičiek na drevenej podlahe. Otvorili sa dvere.
" Mami!" vykríkol vyplašene.
" Čo sa deje?" spýtala som sa a pribehla ku nemu.
" Hral som sa vonku a .. zrazu. Mami ..."


" Prosím povedz mi čo to mám s očami ?" ako to dopovedal zjavil sa v nich Sharingan.


Prekvapením som takmer zhíkla. Padla som ku nemu na kolená.
" A to není všetko mami aha čo ešte viem."
Ako to povedal v ruke sa mu objavila ohnivá guľôčka ktorá sa zväčšovala až kým z nej nebol veľký plameň. ...
To predsa nemôže byť pravda ... veď je ešte malý na to aby vedel ovládať čo len jednu ohnivú techniku nie to ešte Sharingan ...
" Čo to znamená mami?" spýtal sa ma no ja som nemala slov. Miešal sa vo mne strach .. hrdosť... prekvapenie.. a neviem čo všetko ešte.
Na plece mi dopadla ruka. Bol to Dei. Ten sa na mňa .. no na Hikariho s hrdosťou usmieval.
" To čo máš v očiach sa nazýva Sharingan synček." Povedal a pobozkal ma na líce.
Hikari-

" Sha-sharingan?" spýtal som sa ešte raz a nechal rozplynúť ohnivý plameň.
Otec sa na mňa usmial. " Sakura .. asi mi prihorela ryža nepozrieš sa na to ?? Ja sa pôjdem prejsť tuto s naším malým ninjom. Predsa len viem toho o Sharingane viac než ty."
Mamina najskôr nepovedala ani neurobila nič iba na mňa bez slova pozerala no potom sa postavila a išla do kuchyne.
Ocko sa postavil a rozstrapatil mi vlasy. " Tak poď .. musíme sa porozprávať." Usmial sa a ja som ho chytil sa ruku.
Kráčali sme bez slova až do lesíku neďaleko nášho domu.
Potom sme zastavili a otec si predo mňa kľakol.
" Takže ty mi teraz povieš čo to mám s očami?"
" Áno je to tvoje keken genkai vrodená schopnosť. Neprejavuje sa v takomto mladom veku ale .. ty si asi výnimočný." Usmieval sa na mňa.
" Odkaľ toho toľko vieš o tom čo mám z očami o tom Sharingane?"
Otec sa usmial a zrazu jeho oči sčerveneli..
" Viem to preto lebo sám ovládam Sharingan a to nie je všetko synček." Ako to povedal zmenila sa mu tvár a aj farba vlasov. Mal ich čierne a dlhé. Pod očami mal kruhy. Nerozumel som tomu.
" Teraz ti poviem veľké tajomstvo Hikari ale musíš mi sľúbiť že to nepovieš mamičke."
" Ale prečo to mamina nemôže vedieť?" Povedal som a pozeral sa do neznámej tváre.
" Zbytočne by sa trápila synček vieš ona ma nemá rada v tejto podobe..."
" Prečo? Mamina ťa predsa ľúbi." Nerozumel som.
" To je príliš komplikované synu." Vzdychol si smutne no potom sa na mňa usmial. " Tak mi sľúb že to mamičke nepovieš bude to také naše malé tajomstvo. Budeme spolu trénovať budem ťa učiť rôzne techniky sharinganu. Niečo ako tajný klub... tajná missia."
" Iba naše tajomstvo??" spýtal som sa dychtivo.
" Áno." Zasmial sa.
" Tak potom sľubujem oci." Povedal som a šťastne sa usmial. " A nemôžem to povedať ani strýkovi Narutovi?"
" Nie nesmieš to povedať nikomu ani jeho dcére Mikan."
Prikývol som. " A voláš sa vôbec Deidara oci?" spýtal som sa ho zmätene.
" Nie Hikari moje meno ktorým ma mama volá není vlastne moje .. V skutočnosti sa volám Itachi ... Itachi Uchiha." povedal ocko a sadol si na lúku pri lesíku.

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 tete vs saky tete vs saky | 20. srpna 2012 v 20:21 | Reagovat

to je úžo fakt dojemná a krásna poviedka škoda že je koniec či povedz že nie :.(

2 Viola Ntk Viola Ntk | 23. srpna 2012 v 11:19 | Reagovat

Samozrejme že není koniec :-D píšem pokračovanie ale blíži sa ku koncu :-)

3 myš myš | Web | 23. srpna 2012 v 11:40 | Reagovat

:-D  :-D si zlá!!! :D :D muhahha už sa teším na grandiozny koniec!!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama