Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 16

26. srpna 2012 v 20:57 | Viola NTk |  Irónia Osudu
Ahoj :) tak je tu pokračovanie .. A stále to nie je koniec okrem tejto pripravujem ďalšie 2 nové poviedky.
Tak hor sa do čítania :))



Itachi-
Hikari si sadol vedľa mňa. " Nebuď smutný oci mne sa takto páčiš. Aspoň sa na teba viac podobám."
Musel som sa usmiať. " Naozaj sa ti takto páčim viac?"
" Áno určite! Úplne najviac!!" povedal a vyskočil na nohy.
" Kiežby si to myslela aj mamina." Povedal som skôr pre seba ako pre neho.
" Ona je na blonďákov?" spýtal sa ma.
Zasmial som sa. " Ja ti neviem krpec."
Postrapatil som mu vlasy a postavil som sa tiež.


" Čo takto začať s tréningom?" spýtal som sa ho a Hikari nadšene prikývol.

Sakura-

Sedela som na gauči a podopierala som si rukou čelo .. Ako je to možné že sa mu objavil Sharingan... ako???
Do vnútra vošiel Dei. Sadol si ku mne.
" Kde je Hikari?" spýtala som sa ho.
" Hrá sa pred domom. Trénuje ten plamienok." Povedal a objal ma okolo pliec. Pritúlila som sa ku nemu.
" Ako je to možné... nerozumiem tomu." Šepkala som s hlavou zaborenou v jeho krku.
Hladkal ma po vlasoch. " Je nadaný .. nemám lepšie vysvetlenie. Niekto sa s tým proste narodí."
" Prečo si ma poslal do kuchyne?" spýtala som sa a odtiahla sa od neho. " Prečo si myslíš že vieš toho o Sharingane viac než ja?" mračila som sa.
" Ja si to nemyslím ja to viem. Sakura ver mi .. mám čo to naštudované a som si istý že viem toho viac." Hovoril a pri tom sa vpíjal svojimi modrými očami do mojich.
Vzdychla som si. " Fajn ale chcem sa aspoň pozerať na tie vaše tréningy." Povedala som neoblomne.
" Niekedy sa môžeš prísť pozrieť ale .. chápeš to sú také mužské záležitosti." Usmial sa na mňa.
" Je to dosť nefér že ma takto odstrkujete." Povedala som so smiechom. Vraj mužské záležitosti. Ja im dám!!
" Odstrkovať ťa?? To by som si nedovolil." Pošepol a pritlačil ma ku sebe. Položil ma na gauč a vtlačil sa medzi moje stehná.
Začal sa približovať so svojimi perami.
" Môže vojsť Hikari." Usmiala som sa no nechcela som aby prestal. Zaplietla som si prsty do jeho vlasov. A druhou rukou som mu prešla po ruke.. ramene.
" Je príliš zamestnaný tréningom." Povedal a vášnivo ma pobozkal. Opätovala som mu bozky. S úsmevom som sa odtrhla od jeho pier. Usmial sa tiež.
... Po večeri som uložila Hikariho do postieľky. Pobozkala som ho na čelo.
" Mami?"
" Áno?" spýtala som sa s úsmevom.
" Si na blondiakov však?"
Zasmiala som sa. " Čo ťa to napadlo? Prečo sa pýtaš?"
" Iba tak." Povedal a otočil sa mi chrbtom.
" Za chvíľu príde ocko a prečíta ti rozprávku." Povedala som a odchádzala z izby.
" Dobre." Zívol.
" Sladké sny." Povedala som keď ma zozadu objal Dei.
" Počul si čo sa ma Hikari spýtal?"
" Nie. Čo to bolo?"
Usmiala som sa a pokrútila hlavou.. " Vlastne to je jedno.. Prečítaj rozprávku a potom príď."
" Rozkaz." Usmial sa a vošiel do Hikariho izby.
Ľahla som si do postele a spätne si prehrávala dnešný deň. Čakala som na Deia. Otvorili sa dvere.
" Už zaspal. Bol asi unavený." Pošepol.
" No v poriadku ... poď ku mne do postele." Povedala som a posadila sa.
" Ja ešte nechcem spať." Posťažoval si.
Usmiala som sa. " A kto hovorí o spánku?" žmurkla som na neho.
" To som chcel počuť." Povedal a prišiel ku posteli pritlačil sa ku mne.
Cez hlavu mi vyzliekol košeľu. Ja som mu pomohla s vyzliekaním trička. Začali sme sa vášnivo bozkávať. Rozopla som mu nohavice. A on sa ku mne viac pritlačil.
Až ma prekvapuje že aj po rokoch ma stále tak priťahuje.
Milovali sme sa takmer celú noc.

Ráno som sa prebudila v posteli sama. Obliekla som sa a išla som sa pozrieť do Hikariho izby no bola tiež prázdna. Na drese v kuchyni som našla odkaz.

Išli sme spolu trénovať/chlapské veci. Na obed sme späť. Milujem ťa.

Pche! Že chlapské veci. Však ja im dám! Navarila som obed. Ustlala postele.. urobila som poriadok. Vzala som obed so sebou. Prekvapím ich. Vybrala som sa teda za nimi.
Jedlo som si vzala do batohu a prehodila som si ho cez plece.. Len som hádala kde by mohli byť a nemusela som ísť ani moc ďaleko. Počula som Hikariho smiech.
Rukou som si odokryla výhľad. Keď som ho zbadala srdce mi zovrelo.
Pri mojom synovi stál Itachi a strapatil ho po vlasoch presne ako to robí Dej.
" Oci tak mi to ešte raz ukáž prosím." Prosil Itachiho môj malý Hikari.
Nedýchala som v tej chvíli som úplne skamenela.
" Nie .. musíme sa vrátiť domou lebo mamička by sa bála kde toľko sme." Usmial sa na neho Itachi a v tom sa pretransformoval na Deidaru.
Mala som pocit že mi srdce vynechalo pár úderov.
" Aj tak stále nerozumiem ako to ten Sharingan robí .. to by som si mohol aj ja meniť podobu ako sa mi zachce?"
" No na to budeš musieť ešte veľa trénovať."
" Oci ja by som chcel tvoje naozajstné priezvisko chcem sa volať Uchiha."
" Už som ti vysvetľoval že to nejde .."
Vzal Hikariho za ruku a kráčali smerom ku domu ale inou cestou. Ja som stále iba nemo hľadela pred seba.

S: TO NIE JE MOŽNÉ!! To nemôže byť pravda!! Po celý čas to bol Itachi .. nie Deidara ....
ITACHI!

VS: Čo s tým urobíš?

S: Čo urobím ...

Oh čo urobím ... čo mám robiť och čo mám robiť........
Po tvári mi stiekli slzy. Baka!!! Ale som naivka! Och ako ľahko ma oklamal. Itachi ... Po celý ten čas .. po celý ten čas.
Zatočila sa mi hlava a padla som na kolená. To nemôže byť pravda.. to sa mi sníva .. nie nie!!!
Sedela som tam bez pohybu asi pol hodinu. A úpenlivo som premýšľala čo mám robiť.
Najradšej by som ho na mieste prebodla! Odsekla mu hlavu ... no nie nie on sa musí priznať chcem vidieť jeho prekvapený výraz keď mu budem kunajom tlačiť na tepnu.
Chcem od neho vysvetlenie!
Postavila som sa a ráznym krokom som kráčala ku domu.
Takže musím sa upokojiť ... to je prvoradé opakovala som si v duchu.
Pred domom sa hral Hikari.
" Kde si bola mami?" pribehol ku mne.
Pobozkala som ho na hlávku.
" Na prechádzke. Počuj Hikari bež do izby a pobaľ sa pôjdeme na stanovačku zober si len to najdôležitejšie a počkaj ma tu pred domom idem to povedať ockovi áno?"
Prikývol a vbehol do domu. Išla som hneď za ním.
Tašku s jedlom som položila na dres v kuchyni. Ešteže som si cestou všetko naplánovala.
Nakukla som do Hikariho izby.
" Miláčik a neruš nás s ockom budeme sa rozprávať v spálni."
" Dobre." Povedal a ani sa na mňa nepozrel hľadal asi nejakú hračku.
Deidara ... teda Itachi v blonďavej verzii vyšiel z kúpeľne.
" Budeme sa rozprávať v spálni?" spýtal sa s úškrnom.
Zaťala som zuby.
" Isteže poď." Pošepla som a schmatla som ho za kimono.
Zasmial sa a zavrel za nami dvere.
Usmiala som sa no asi nie dosť vierohodne.
" Deje sa niečo Sakura?" spýtal sa a pohladil ma po tvári.
" Nie nič len ťa chcem Dei. Hneď!" zavrčala som a zvalila som ho na posteľ.
Vášnivo ma začal bozkávať a zatiaľ som vybrala nenápadne kunaj z môjho zadného vrecka.
Obkročmo som si sadla na jeho pás. Chytil ma za zadok. Uškrnula som sa a rýchlo ako blesk mu priložila kunaj ku krku.
Pozerala som sa mu do tých známych/neznámych modrých očí. Úplne bezvýrazne.
Pozerala som sa do tých jeho očí kým neuvidím to že mu došlo že som na to prišla.
To poznanie sa v nich objavilo a moje vnútro naplnilo teplo.
Uškrnula som sa.
" Itachi." Pozdravila som zdvorilo. " Zruš ten prelud vypni ten Sharingan."
V tom Deidarova tvár zmizla a pod mnou ležal Itachi.
" Ahoj Sakura." Pošepol.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 shitai shitai | Web | 26. srpna 2012 v 22:15 | Reagovat

wohou!!! :-D  :-D ty čertica! krása!!! další diel!!!!! onegai!

2 RiKa RiKa | 27. srpna 2012 v 10:35 | Reagovat

To je brutalne dobre :-D Dalsi diel plls  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama