Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Beznádejná situácia ?! 01

7. září 2012 v 23:12 | Viola NTk |  Beznádejná situácia ?!

Táákže napadla ma nová poviedka .. ak sa vám páči začiatok máte možnosť sami navrhnúť pokračovanie :))
= navrhnite akýkoľvek pár.. skrátka je to na vás a ďakujem že ste navštívili môj blog :)



Sakura-
Bol večer sedela som na strome a z výšky som pozorovala moju milovanú Konohu.
Mesačné lúče sa trblietali v listoch stromov s ktorými sa pohrával jemný, jarný vánok. Zima skončila.
Konečne.. vydýchla som si s úľavou a usmiala sa na hmýriacich sa ľudí čo sa plietli dole podo mnou. Boli oslavy všetkých zamilovaných.. čo znamenalo, že všade naokolo boli zaláskované páriky.
V diaľke som videla ako Naruto drží plachú Hinatu okolo ramien a ako ju pobozkal na čelo. Vedľa nich sa za ruky držali Ino so Saiom a na niečom sa smiali. Takmer celá Konoha je popárovaná. Otrávene som si vzdychla, oprela som si hlavu o kmeň stromu a zavrela som oči. Kedysi som toto obdobie zbožňovala.. tak prečo mi to teraz lezie na nervy? Všetky tie spievajúce vtáčiky a kvidtnúce kvety.. Čert ich ber. Čert nech berie celý tento hlúpy valentín. Pomyslela som zatrpknuto a podráždene som si mľaskla keď som započula rozhovor dvoch pripitých chlapíkov v strednom roku, ktorí sa tackali po chodníku rovno podo mnou.
"Veď ten deväťchvostý Naruto, veď vieš! Ten čo je v týme s tou krásnou, dlhonohou Sakurou!" začal jeden.
"Myslíš tú s tými ružovými vlasmi a veľkými.." Naznačil gesto v oblasti hrude na čo sa obaja zasmiali.
"Hej to je ona! Vraj sa tajne stretáva s tým ... ako sa to volá Sasuke Uchiha!"
"To je Hlúposť Teruno! Uchiha je predsa už dlhé roky preč." Hovoril neveriaco. Na čele mi naskočila pulzujúca žilka, najradšej by som tam skočila a päsťou im zrátala všetky zuby.. Zaujímalo ma však to, čo si o nás šepkajú ľudia tak som ich sledovala a ďalej v tichosti počúvala.
"Tri či štyri roky nie sú veľa a ti vravím, že spolu paktujú a vraj všetci traja. Vraj tá kočka ťahá za nos obidvoch aj toho Uzumakiho a aj Uchihu."
Zamračila som sa. Toto si o nás vážne radoví občania myslia?! Neveriaco som krútila hlavou.
"Od nej by som sa nechal ťahať za nos aj ja Teruno tomu ver kamoško!!" Povedal ten druhý muž a v opileckom stave do neho tackavo vrazil ramenom. Boli za Konohou pri cintoríne.. nahlas sa rehotali. Sledovala som ich ďalej.. pohybovala som sa nad nimi v korunách stromov - nečujne ako tieň. Moja trpezlivosť však už dávno pretiekla.
"OCH!! Poviem ti keby som ju teraz.... tu a teraz stretol! Tak by som .." začal hovoriť ten ožratý muž menom Teruno. Už som bola taká naštvaná!!! Také klamstvá bohovia také klamstvá o našom bývalom týme! Zoskočila som zo stromu presne pred tých dvoch ožranov a zazrela som na nich.
"Tak prosím.. stretli ste ma Teruno. Čo by ste mi radi - vy dvaja ožrani s nevymáchanými papuľami - povedali? Aké klamstvá ešte šírite o mne a mojom bývalom týme?!" spýtala som sa ich s vražedným pohľadom.
Obaja na mňa len nemo hľadeli. Keď sa zrazu - z ničoho nič dali na rýchly útek. Zasmiala som sa a založila si ruky v bok. No veď prečo nie! Dáva to logiku. Boja sa výprasku. "Zbabelci." zašomrala som si popod nos. So spokojným úsmevom som sa otočila na odchod, no vrazila som... No do frasa!! Takže sa tí dvaja nezľakli mňa ale Sasukeho za mojím chrbtom. .... Počkať SASUKEHO? Nemôžem veriť vlastným očiam! Je to on!
"Sasuke?!" spýtala som sa šokovane s vytreštenými očami a chcela som uskočiť dozadu, no chytil ma za ramená. Hľadela som do jeho bezvýraznej tváre. Bol to on avšak niečo.. niečo v jeho pohľade mi nesedelo...
"Nie Sakura.. tu je Orochimaru." Prehovoril na mňa Sasukeho hlas. "Teraz som v jeho tele. Posledné zvyšky Sasukeho sa rozplynú a všetko bude tak ako má byť. No dovtedy. Sú jeho myšlienky, pocity a túžby moje. Toto na tom nemám rád." Na chrbte mi naskočili zimomriavky. Snažila som sa vytrhnúť z jeho rúk no neúspešne.
"Neviem na čo sa hráš alebo o čo tu ide a JE MI TO JEDNO mňa nevystrašíš! Pusti ma!!" kričala som.
"To nepôjde.. až príliš ma teraz ovláda jeho túžba." Hovorila na mňa Sasukeho tvár.
"Pomsta Konohe? Neviem čo si si prečítal v Uchihovej hlave ale ja ti s ničím nepomôžem! Chceš informácie, však? Nič ti nepoviem, radšej ma zabi!" hovorila som a snažila som sa aby sa mi netriasol hlas. Moc sa mi to nedarilo.
"Mýliš sa Sakura je niečo po čom túžil viac... Sakura ..... malý čerešňový kvietok..." Na tvári sa mi usadil nechápavý výraz.
"Tak ťa Sasuke volal vo svojej mysli. Prekvapenie Sakura on ťa miloval." Hovorili Sasukeho pery.
"Hlúposť! Vždy mi hovoril aká som otravná! Chcel ma zabiť!" hovorila som a trhnutím som sa vykrútila z jeho zovretia. Uskočila som dozadu. Pochopila som, že je to skutočne Orochimaru - Sasuke by nikdy nič také nepovedal.
"Chcel aby si tomu verila. Vždy keď hovoril, že si otravná myslel tým to ako ťa miluje."
Preglgla som. "Prečo mi to hovoríš keď je mŕtvy? Keď si ho zabil?" spýtala som sa zúfalým hlasom a vzala som do ruky kunaj čo som mala vo vrecku. .. Na útek bolo neskoro. "A ešte si to dovoľuješ hovoriť jeho ústami! Ty prekliaty had!" Takmer som to vykríkla.
Orochimaru v Sasukeho tele si vzdychol a usmial sa. "Nerozumieš? On ťa miloval a teraz keď som v jeho tele sa všetky jeho túžby a pocity stali mojimi vlastnými. A ešte sa mnohonásobne zväčšili a zosilneli." Hovoril a prepaľoval ma zvláštnym pohľadom.
Znechutene som zvraštila tvár. "To znamená že ma teraz tiež miluješ?" Skonštatovala som... toto mi ešte chýbalo.
"Bohužiaľ áno." Prikývol a zasyčal tak ako to vie len on.
Priznal to! Nie ... tomu neverím. Musí to byť lož.. ako by ma mohol Sasuke milovať?! Neviem si to ani prestaviť .. A aj keby .. čo s tým keď je v jeho tele Orochimaru?! Dá sa to zvrátiť?? Dá sa vyhnať Orochimaru zo Sasukeho tela? Ako to mám vedieť?
"Rovnako ako milujem teba je z Uzumaki Naruta človek ktorého mám za najlepšieho priateľa a Konohu nenávidím viac než je to možné." Hovoril a približoval sa ku mne. Ustupovala som dozadu.
"Výborne a prečo si mi to prišiel povedať? Čakáš, že ťa tu prijmeme s otvorenou náručou a spoločnými silami zničíme Konohu?!" hovorila som mierne prikrčená a stále som pred ním cúvala.
"Prišiel som ťa zabiť teba aj Naruta. Takéto city Sasukeho telo - mňa, len brzdia." objasnil mi.


"Aha .. aha ... no výborne." Pošepla som skôr sama pre seba a zatočila sa mi z toho všetkého hlava. Nuž aspoň ma neprišiel znásilniť alebo niečo podobné.. Sakra.. nie! Príliš veľa informácií! Musím sa už zobudiť ... Toto je iba nočná mora. HROZNÁ DESIVÁ NOČNÁ MORA!!
Ako som sa snažila o prebudenie zo sna ktorý nebol snom. Vrazila som chrbtom do steny nejakej studenej, kamennej hrobky. Takto to skončí?? Zomriem tu?? Zabije ma Orochimaru Sasukeho rukou?! Pri tej myšlienke sa Sasuke rýchlo ako nikdy pred tým premiestnil predo mňa. Zovrel mi ruku z kunajom a pritlačil ju o stenu hrobky - rovno vedľa mojej hlavy. Druhou rukou ma chytil ma chytil pod krkom. Nestihla som ani vykríknuť.
"Pred tým než ťa zabijem... chcem ťa ochutnať." Zasyčal slizkým hlasom a sklonil sa ku mne.
Spojil svoje pery s mojimi a dobyvačnými bozkami ma prinútil pootvoriť ústa. Vnikol do nich svojím dlhým jazykom zatiaľ, čo som sa celou svojou silou zapierala do jeho hrude - no ním to ani nepohlo - naďalej ma bozkával.
Keď sa zrazu so šialeným úškrnom odtrhol od mojich úst. Ten úsmev ak to tak môžem nazvať patril jednoznačne Orochimarovi. Prišlo mi z toho zle. Triasli sa mi kolená.. ak by ma nedržal už by som bola na zemi.


"Neboj sa maličká, budem rýchly." Pošepol, vytrhol mi môj kunaj z ruky a priložil mi ho ku krku. Jeho studené, čierne oči ma totálne zhypnotizovali. Chlad a krutosť čo mu z nich išli mi zabraňovali čo i len pomyslieť na protiútok či nejaký obranný manéver. Srdce mi vynechalo pár úderov. Cítila som čepeľ kunaja na mojej tepne. Čakala som kým príde koniec.
No on sa iba zamračil a viac zatlačil na kunaj. Následne ho trochu odtiahol.
V očiach som mu na pár sekúnd uvidela nejakú zmenu niečo akoby bojoval sám so sebou vo svojom vnútri. Zaplavila ma hlúpa nádej,že niekde v ňom by mohol byť Sasuke.
Zaťal zuby. "Nepozeraj sa tak na mňa!" Zavrčal a naďalej ma prebodával pohľadom. Nedokázala som ani žmurknúť.
Chytil ma za ramená a drsne ma otočil chrbtom ku nemu. Pritlačil ma o studenú stenu tej hrobky.
Zasyčal.. bolo to také desivé! Mala som pocit že mám zimomriavky úplne všade! Orochimaru zúril. Jednou rukou si ma pritlačil ku sebe v záppätí som pod krkom mala opäť čepeľ kunaja a na chrbte som cítila ako rýchlo mu bije srdce.
"Nedokážeš to urobiť.. však nie Sasuke." Spýtala som sa trochu priduseným hlasom.
"Sasuke už neexistuje." Povedal a pritlačil na kunaj.
Potichu som vzdychla. "Prečo potom.. prečo ma potom nemôžeš zabiť?" triasla som sa. Možno nebolo múdre takto ho porvokovať.. ale nevidela som iné východisko. Topiaci človek sa chytá aj slamky..
"Ja ťa dokážem zabiť - úplne ľahko!" Hovoril pevným hlasom, no stále nič.
"Sasuke je niekde v tebe.. mám pravdu? On ti to nedovolí urobiť. Ešte stále s ním bojuješ, však?" šepkala som.
"Mlč!" Okríkol ma, schmatol za plecia a hodil na najbližší múrik. Odniekadiaľ vyliezol had a obmotal sa mi okolo tela.
Vykríkla som.


"Vždy si bola priveľmi múdra!" syčal. Stál nado mnou a zatínal čeľusť. V jeho očiach stále zúril boj. Kľakol si vedľa mňa. Kunaj držal nad mojím telom priamo nad mojím srdcom.
"Som silnejší než ty Sasuke! Nevyhráš!!" kričal akoby sa pomiatol zatiaľ čo sa had ovíjal okolo môjho tela.
"AH!" Zaklonila som hlavu a prehla som sa v páse, keď had stiahol moje telo. Na to Orochimaru zaklial a zabodol kunaj do zeme veľa seba. Padol ku mne na kolená a vrhol sa na mňa.. začal ma naliehavo bozkávať akoby od toho závisel jeho život. Popri tom si vyzliekol vršok a odniekiaľ sa vynorili ďalšie hady.
"Mhm!" Protestovala som, no nemala som šancu sa brániť.
Naraz prerušil jeho naliehavé bozky a chytil sa oboma rukami za hlavu. Doslova zavyl od bolesti.
Škoda len že hadom to neubralo ani trochu na sile. ...... Beznádejná situácia ......
"Vypadni z mojej hlavy!" syčal a roztiahol mi nohy. Ani trochu sa neovládal! Snažila som sa ho odtlačiť no nemalo to význam.
"Nie Sasuke! Nedovoľ mu to!" Fňukala som.


Snažila som sa nejako načiahnuť po jeho meči čo ležal neďaleko odo mňa ale všimol si to a predbehol ma. Zahodil ho ďaleko od nás.
"Volaj ma Orochimaru!! Sasuke tu už nie je!!!" Vykríkol a skláňal sa znova ku mojím perám.
Chytila som mu tvár do dlaní.
"Pozri sa na mňa Sasuke.. prosím..." šepkala som zúfalo.. "Si silnejší než on, ja to viem - ak ma naozaj miluješ tak bojuj do šľaka!" Hovorila som rýchlym hlasom a bola som skutočne vydesená. Nezastavil sa však - naďalej sa ku mne skláňal a jednou rukou mi rozopínal tričko.
"Sasuke!!!! Spamätaj sa ty idiot!!" Zvrieskla som a vrazila som mu päsťou. Na moje prekvapenie sa zastavil. Zdalo sa mi, že s ním zastalo úplne všetko.. minimálne teda bolo aspoň všetko spomalené.
Hady zmizli a Orochimaru sa bez slova postavil. Týčil sa nado mnou a pohľad upieral kamsi pred seba - ponad mňa niekde do tmy. Akoby sa premenil v sochu. Podoprela som sa celá roztrasená na rukách a sledovala ako Sasukeho telo padá k zemi.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 RiKa RiKa | 8. září 2012 v 11:18 | Reagovat

Toto je fakt super .......prosim chcem ItaSaku par   velmi velmi :-D a rychlo pokracko ;-)

2 neviemm neviemm | 8. září 2012 v 19:43 | Reagovat

tak pripojím sa k väčšine :D ITA SAKUUUUUUU

3 saske8310 saske8310 | E-mail | 24. září 2012 v 8:35 | Reagovat

len tak dalej kedy bude pokračko.nech je to na par itasaku.

4 veronika veronika | E-mail | 16. dubna 2018 v 13:38 | Reagovat

prosim ja taky jsem pry dobrá ve vymišlení povidek napiš my na facebok:verunka de chaentes nebo na eimal: vevu.grundzova@seznam.cz diky fakt my napiš a promin za gramaticke chiby :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama