Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 19

21. září 2012 v 23:13 | Viola NTk |  Irónia Osudu
Pekné čítanie :) a len pre info pokračujem aj v poviedke Beznádejná situácia bude tam teda ItaSaku keď ste si to zaželali :) pekné čítanie prajem .. pokračovanie bude čo chvíľa .. ak máte nejaké nápady v pokračovaní napíšte do komentára ďakujem :)

Naruto-

" Hin to myslíš vážne? Kam odišla? Kedy Sakura odišla?" pýtal som sa netrpezlivo.
" Naruto snažila som sa ju zadržať... Nešlo to.. nepovedala mi kam ide." Hovorila kajúcne.
Objal som ju. " Nevadí Hin." Snažil som sa upokojiť. Pobozkal som ju na čelo.
" Musím to ísť povedať Tsunade ... musím jej povedať všetko!"


Sakura-

Kráčali sme lesom a ja som premýšľala nad tým akú správnu vec som urobila že som nezabila Karin vtedy v lese ale poslala som ku nej trochu liečivej čakry keď hodené zbrane netrafili Sasukeho.
" Mami ako dlho to bude trvať kým prídeme ku tomu Sasukemu?" spýtal sa ma nevrlo Hikari.
" Prečo? Si unavený?? Môžem ťa niesť."
" Nie netreba iba nerozumiem prečo sme nemohli zostať s ocko-Itachim." Zakoktal sa.
" Podviedol nás aj mňa aj teba vieš?"
" Ale stále nás ma rovnako rád." Zafňukal.
Pomyslela som na jeho slová .. na to jeho vyhrážanie že ublíži môjmu malému. .. Čo by urobil keby zistil pravdu že to není jeho syn. To by ma určite vydieral tým že mu ublíži. Nemôžem to riskovať. Aj keď je pravda že aj teraz riskujem. Sasuke není o nič lepší. Je to ako ísť z blata do kaluže. Snáď som sa len rozhodla dobre.
Započula som pohyb. A sme tu.
" Pššt miláčik zavri oči. Už sa to začína nesmieš ma pustiť rozumieš ?? Drž sa ma pevne za ruku." Ako som to dopovedala do pravej som si vzala kunaj a utekala som smerom odkiaľ vyletel hodený shuriken ktorý som mávnutím ruky odrazila.
Z kríkov začali vyskakovať ninjovia zvukovej dediny. Jednou rukou som ich porážala a za druhú som držala Hikariho. Išlo mi to jednoduchu a ľahko ..kedysi som bola zdatný bojovník. Zložila som posledného. Dobehli sme až ku dverám Sasukeho sídla. A trochu zadýchaná som si kľakla ku Hikarimu.
" Zlatko si v poriadku??? Už môžeš otvoriť očká." Objímala som ho. V očiach mal sharingan.
" Som v poriadku." Zamrmral.
" Si statočný chlapec." Pošepla som a usmiala som sa na neho dala som mu pusu na vlásky a opäť som ho chytila za ruku. Vydýchla som. Teraz musím byť statočná ja .....
To najhoršie nás ešte len čaká.
Kráčali sme ku dverám. Ktoré keď sme sa priblížili ... sa otvorili a stál v nich Sasuke.
" Prečo sa zabávaš vraždením mojich stráží? A vôbec čo tu robíš aj s Itachiho deckom?" spýtal sa s chladnou tvárou a prepaľoval nás pohľadom.
Presne toto som čakala. Zamračila som sa a vytiahla z tašky papier.
Zdvihla som ho ku jeho tvári. Vzal ho ale celkovo sa oň nezaujímal..
" Čo to je?" spýtal sa otrávene.
" Test otcovstva. Itachi není jeho otec." Ako som to povedala z jeho tváre spadla chladná bezcitná maska. V očiach mal prekvapenie potom údiv .. striedali sa v nich emócie tak rýchlo že som ich nedokázala všetky dešifrovať. Pozeral sa mi bez slova do očí. V tých svojich mal Sharingan. .... Bolo ticho .....
" Prečo si prišla až teraz? Prečo si sem vôbec prišla? A ako si ma vôbec našla?" zasypával ma otázkami.
" Odpoviem ti na všetko ale .. v súkromí." Povedala som a pohľadom nenápadne skĺzla pohľadom na Hikariho. Sasukemu akoby až teraz došlo že je tu aj on.
Ustúpil dovnútra a my sme vošli s ním.
Nič nehovoril. Prezerala som si jeho dom.. teda aspoň to čo som videla. Bol ako inak luxusný ale zároveň útulný.

Sasuke-
Mám syna?? To není možné! ... Už som ich prestal hľadať veď je to už skoro 5 rokov! Ona si teraz len tak príde a čaká ..... čo vlastne čaká???
Och ja mám syna.. dobre bol to môj plán ... ale aj tak.... Toto som nečakal. Naozaj je to môj syn. ... Po tom všetkom je tu .. a ja .... čo mám robiť? Čo toto všetko znamená? ČO TOTO VŠETKO ZNAMENÁ!!!!
" Kde máš kuchyňu?" spýtala sa ma a vrátila ma do reality.
Ukázal som rukou smerom ku kuchyni. Ani ma nenapadlo spýtať sa či nie sú hladný. Kto vie kedy naposledy jedli. A prečo by ma to malo zaujímať ? No možno by malo ale to je jedno veď ona .. Čo si o sebe myslí! Len tak si príde a - aj s mojim synom ... Môj syn. Och ja som otec. Počkať ako sa volá? Čo som to za otca keď neviem ani ako sa môj syn volá? Och čo to trepem ja nie som jeho otec ... teda nie v takom zmysle. ...
Vošli sme do kuchyne. " Tu si sadni." Povedala chlapcovi a on sa posadil. Oprel som sa o dvere. " Dúfam že nevadí keď urobím niečo na jedenie." Oslovila ma.
Len som pokýval hlavou slovo nie zo mňa totiž nemohlo vyjsť. Dalo by sa povedať že som tak trochu onemel úžasom. Prezeral som si chlapca na stoličke. Vyzerá byť silný má dlhé vlasy a čo ma prekvapuje a udivuje v očiach má sharingan. ... Ale je taký mladý. No .. asi je to naozaj môj syn. To sa spozná. Je prirodzene nadaný a .. Bože prezerá si ma tak vystrašene. Aj keď ..... tvári sa statočne .... áno statočne a hrdo.. on je naozaj môj syn. Je to vidno. Počkať! Snáď mu nenaháňam strach. .... Och čo to zas hovorím aj keby je mi to ukradnuté.. Je to iba cudzí chlapec. Ktorý sa na mňa nápadne podobá ... a má v žilách krv nášho Uchiha klanu. Kekei genkai .. Moju krv. Mám z toho všetkého zmätok.
Do pekla kde bola doteraz ??
No dajme tomu že som možno mal nejaký ten diel na tom že sa skrývala.. ale je to jej chyba že sa mi vzpierala ... a okrem toho sa zaplietla s mojím bratom a po tom všetkom si príde a.
Sakura.
Teraz sa môj zrak uprel na ňu. Prezerala šuplík za šuplíkom. Skrinku za skrinkou. Jej dlhé ružové vlasy mala v zapletanci. Červená vesta pod ňou čierne tielko ktoré jej zvýrazňuje prsia a útly driek a čierne elastické krátke sotva do pol stehien a na nich hnedá kožená sukňa ktorú nosila kedysi. Jej krásne dlhé nohy boli tým pádom vystavené na údiv a do toho čierne čižmy na opätku. A to nehovorím o tom ako ladne sa pohybuje. A z jej krásnej tváre tiež neubudlo.
Bola rovnako krásna ako pred tým .. ak nie krajšia.
V kuchyni sa obracia naozaj úctyhodne. .. Ja .... chýbala mi. Samozrejme som mal veľa žien odkedy som ju videl naposledy ale bohužiaľ žiadna z nich sa jej nevyrovnala. Ale to ešte neznamená že sem môže len tak prísť a .. och stále neviem čo tu hľadá a čo odo mňa chce.
Typujem že chce úkryt ale pred kým by mohla utekať že by ju to zahnalo pred dvere môjho domu? Viem veľmi dobre že by sem len tak neprišla.
Musí to byť niečo veľmi závažné. A cítim v kostiach že to súvisí s Itachim. Ale pokiaľ viem naposledy sám tvrdil že by sme ju mali obaja nechať tak keď je to jej rozhodnutie že nás už nechce. ... Samé hlúpe reči. Tušil som že len tára.
Ani som si neuvedomil ako pripravila sendvič pre chlapca.
" Tu máš." Pohladila ho po vlasoch.
" Nie som veľmi hladný." Povedal a kradmo na mňa pozrel. Prvý krát som ho počul rozprávať. Jeho hlas ... Teraz som si uvedomil že som nevidel jeho prvé kroky .. jeho prvé slovo.... NIČ.
Do ryti neviem ani ako sa volá!!!
" Len jedz." Povzdychla si a naliala mu pohár vody. Kráčala mojím smerom.
" Porozprávame sa." Pošepla a prešla popri mne do haly kde si sadla na pohovku tak aby mala výhľad na dvere do kuchyne.
Sedieť sa mi nechcelo tak som sa iba oprel o stenu oproti nej.
" Takže som pripravená odpovedať na tvoje otázky." Vzdychla si.
Prikývol som. Popravde som ich mal toľko že som nevedel na čo sa skôr spýtať.
Nastala chvíľa ticha no nevydržal som to. Naozaj som mal veľa otázok.
" Ako dlho to už vieš?" zamrmral som.
" To že je tvoj syn? .. Nie dlho. Ako som to zistila vybrala som sa za tebou."
" Aby si mi to oznámila? To je od teba milé Sakura."
" Prestaň prosím s tým sarkazmom." Vzdychla si.
" A čo odo mňa čakáš? Prečo si tu?" vybehol som na ňu.
" Teraz máš zrazu takýto postoj? Pred pár rokmi si sa o mňa bil." Vysmievala sa mi.
" Výborne len to tu teraz vyťahuj! Viem sám veľmi dobre čo všetko som urobil nemusíš mi to pripomínať." Vrčal som už som sa neopieral o stenu a Sakura sa postavila tiež.
" To je výborne že si pamätáš takéto veci. Aspoň si uvedomuješ dúfam že mi čosi dlžíš."
" Stále si mi neodpovedala ani na jednu otázku." Hovoril som nahnevane.
" Fajn!" odsekla. Úplne ako za starých, starých čias keď sme boli ešte team 7 a hádala sa s Narutom.
" Takže.. som tu lebo sa tu potrebujem ukryť." Povedala a založila si ruky na prsiach.
" Na to som prišiel aj sám ... och nie som hlúpy Sakura tak sa tak so mnou nerozprávaj!" založil som si ruky tiež.
" Na to máme každý svoj názor." Odvrkla a odvrátila tvár.
" Ak chceš aby som vás tu nechal mala by si sa chovať slušnejšie."
" Nehnevaj sa ale nemáš mi čo vyčítať .. po tom všetkom čo-" začala.
" Áno správne Sakura po tom všetkom!" skočil som jej do reči. " Tak už prestaň a začni hovoriť." Bol som netrpezlivý.
" Nerozumiem načo to chceš vedieť. Proste sa potrebujem ukryť viac ťa do toho nič!"
" Povedala si že mi odpovieš na všetky otázky a aha opäť si klamala!" vyletelo zo mňa bez rozmyslu.
" Opäť?" spýtala sa nechápavo. Hlboko v mojom vnútri sa ozvala zatrpknutá myšlienka : Áno opäť. Vravela si že na mňa počkáš že ma budeš vždy milovať. No nepripustil som si ju.
Prehltol som. " Tak do toho chcem vedieť pred kým sa ukrývaš!"
" Pred kým asi?!" spýtala sa ma na otázku otázkou.
" Nie som veštica." Zavrčal som.
" Pred Itachim! A potom že sa s tebou nemám rozprávať ako s hlupákom." Založila si ruky v bok.
" Odkiaľ som mal vedieť že ťa Itachi stále hľadal?" rozhodil som rukami.
" On ma nehľadal." Zvážnela.
" Tak ? Nehovor že si bola za ním oznámiť mu že ten chlapec nie je jeho ale môj? To by bolo dosť hlúpe a okrem toho som si myslel že je už dávno mŕtvy veď bol vážne chorý!"
" Nie nevyhľadala som ho a ... Vyliečil sa."
" Odkiaľ to vieš keď ťa nehľadal a ani ty jeho či si iba paranoidná a preto si prišla ku mne?" už ma to všetko štvalo.
" Nie som paranoidná. Itachi bol celý čas so mnou Celé tie 4 roky.. po celé moje tehotenstvo. Ale ja som nevedela že je to on."
Nechápavo som sa na ňu pozeral.
" Použil nejakým spôsobom sharingan a zmenil si podobu vydával sa za niekoho iného po celý ten čas a ja som mu na to prišla ... je to iba pár dní." Hovorila a pretrela si rukou čelo.
" A preto potrebujem úkryt. ... U teba by ma nikdy nehľadal."
" Neublížil by vám nie? Prečo to je podľa teba také vážne?" popravde mu teraz závidím že ma to nenapadlo tiež.
" Vyhrážal sa že ak bude musieť ublíži aj môjmu malému len aby ma u seba udržal vraj o mňa už nechce prísť. Hovoril hlúposti vraj budem už naveky iba jeho či čo ... pomiatol sa!" to posledné povedala už nahlas ale ostatok šepkala.
Keď si tak spomínam podobné veci som jej hovoril aj ja.
" Nekonáš rozumne čo ak by som urobil to isté? A tiež sa ti vyhrážal?"
" No dajme tomu že som si povedala že to nemôže byť horšie."
" Za koho sa to vydával? Nepovedz že za Naruta."
Zasmiala sa. " Nie, Naruto to nebol bol to Deidara." Teraz som sa mal chuť smiať ja.
" Akatsuki? Sakura ... ty nekonáš nikdy rozumne?! Ako to že vôbec ešte žiješ a aj to chlapča?" teraz som si pretrel čelo ja.
" Nehraj tu záujem o moje bezpečie. Povedz teda prichýliš nás áno alebo nie?" prepichla ma pohľadom.
" Áno." Vzdychol som si. Mám na výber???
" Dobre. Ale viem že to nebude ani zadarmo. Som ochotná v tejto situácii obetovať všetko pre bezpečnosť môjho syna." Hovorila hrdo a vystrela chrbát.
" Z toho som už ..." hľadal som vhodné slovo. " Vyrástol."
" Viem čo som ti všetko urobil a čo všetko som spôsobil tak celkovo ale nebudem sa ti ospravedlňovať. Nechám vás tu kým ťa nenapadne opäť niečo samovražedné a nerozhodneš sa odísť ale vedz že to robím iba preto lebo ... no to je jedno. Budeš v Hosťovskej a chlapec bude mať svoju izbu tiež. Môj dom je veľký. Spokojná?"
Prikývla.
" Vlastne počkaj mám ešte jednu prosbu."
" A to je ??" pobádal som ju.
" Zariaď si schopnejšie stráže keď som ich zvládla ja .. Itachi ich zvládne raz dva." Zachmúrila sa opäť.
" Sakura ak si myslíš že to bolo všetko čo mám si na omyle .. títo sú iba na zastrašenie." Usmial som sa. To si naozaj myslela že je to všetko?
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 RiKa RiKa | 22. září 2012 v 8:23 | Reagovat

Vynikajuce .........rychlo pokracko :-D :-D

2 neviemm neviemm | 22. září 2012 v 9:14 | Reagovat

ho ho hoooo!!! bravúrne ohromujúce neskutočné!!! :D parádaaaaaaa!! strašne som sa smialaaa ! netrpezlivo čakám na další dielik!

3 saske8310 saske8310 | E-mail | 24. září 2012 v 7:45 | Reagovat

super.kedy bude dalši diel už sa neviem dočkat.ešte raz super

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama