Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Beznádejná situácia ?! 02

13. října 2012 v 19:11 | Viola NTk |  Beznádejná situácia ?!
Táto poviedka pokračuje tak ako ste si zaželali = pár Itasaku :)) Upozorňujem že moje poviedky sú pre čitateľov 18+ ;)
Rovnako pracujem aj na pokračovaní poviedky Sasusaku Itasaku Deisaku v najblišej dobre ho tu dám. Ďakujem za komentáre:)
Nejdem už zdržovať pekné čítanie ^^



O 2 hodiny neskôr.

"Doktorka Haruno." Počula som hlas mojej asistentky práve vo chvíli keď som vyplňovala dokumenty ohľadom nemocničného vybavenia. Byť riaditeľkou nemocnice je fakt o ničom. Nebaví ma to a nenapĺňa tak ako som si predstavovala. Ešte chvíľu volala moje meno a v tom sa bez klopania rozleteli dvere na mojej kancelárii. Otrávene som pozrela na plnoštíhlu brundetku. Chcela som ju spražiť nejakou nepríjemnou poznámkou lebo má tendenciu vždy a všetko zveličovať - no skôr než som stihla otvoriť ústa..
"Zrýchlil sa mu pulz a má nepravidelné dýchanie." Hovorila dychtivo hlavná sestra oddelenia kde ležia ľudia so smrťou na jazyku.. Bez slova som sa chvatne postavila a už sme rezkým krokom kráčali smerom ku izbe kde ležal pripútaný Sasuke.
Za rýchlej chôdze som si nasadila biely, doktorský plášť na moje ninja oblečenie. Pred dverami boli samozrejme dvaja ANBU keby sa náhodou prebral. Myslela som si, že je to zbytočné pretože dvaja by ho nepremohli, no nenamietala som. Vošla som do miestnosti a pobehla som ku posteli kde ležal rovnako pokojne ako keď sme ho sem doniesli. Vzdychla som si. Malou baterkou som mu posvietila do jeho čiernych - hadích očí. "Liu Mei bežte domov, je neskoro, zvládnem to tu." Vzdychla som si a vystrela som sa. "Ráno pošli po Naruta.. dnešok nech si ešte užije s Hinatou. Nebudeme im kaziť valentín." Povedala som jej keď odchádzala.
"Naozaj mám odísť?" spýtala sa placho.
"Áno, nepočuli ste? Bežte domov.. aj na vás doma čaká váš priateľ. No nie?" Povedala som monotónnym hlasom a kráčala som ku oknu vedľa Sasukeho postele. Otvorila som ho lebo sa tu už nedalo dýchať. Po chvíli som Liu z okna videla kráčať preč od nemocnice. Počula som klebetiť sestričky ževraj je tehotná a, že chystajú svadbu. Povzdychla som si. Nech je ako chce.. netušila som, že valentín strávim takto. Hľadela som na hviezdy a mesiac.. v hlave som si prehrávala čo sa stalo a tak trochu som bola v depresii. Zhlboka som sa nadýchla nočného vzduchu.
V tom na mňa, z čista jasna, skočil cez okno neznámy ninja. Zabodol vedľa mojej hlavy kunaj a zakrvavenou rukou mi prikryl ústa. Ukazovák na druhej ruke si priložil ku perám. Postavou, pohybmi a všetkým to bol jednoznačne muž. Naznačil mi aby som bola ticho. Keď som sa mu lepšie prizrela.. v očiach mal Sharingan.
M-moment ... Sharingan a dlhé vlasy .. Mohol by to byť.. Zostala som v šoku.
Itachi Uchiha. Všimol si že som ho spoznala. Dal ruku preč z mojich úst a vzal do nej kunaj. Nadradene sa na mňa zahľadel. Zo zbraní kvapkala krv keď sa nimi zahnal. Nepochybovala som o tom, že ANBU hliadka za dverami je už po smrti.. a ja som ďalšia na rade.


Hneď mi došlo prečo je tu. Buď chce Sasukeho zabiť alebo ho uniesť.. A to nesmiem dopustiť. Nech sa deje čo sa deje. Do pekla! Nie som hocijaký medik. Som predsa špeciálne vycvičená.. učila ma Tsunade!
Je tu ale jeden háčik. Nemám zbrane a v boji telo na telo by som ho neporazila.
Nenápadne som v mojom vrecku nahmatala injekčnú striekačku keď Uchiha kráčal ku Sasukeho posteli.
Našťastie jeho sharingan nebol rýchlejší než ja - respektíve ma podcenil. Podarilo sa mi zapichnúť striekačku do jeho nohy a aj ju stlačiť. V tom momente ako som to urobila - zdrapil ma za plášť a silno mnou tresol chrbtom o stenu.
"Hlúpa Medička!" zaklial chladne a priložil mi kunaj na krk s úmyslom ma zabiť. Narozdiel od Sasukeho/Orochimara - v očiach nemal ani štipku zaváhania.
"To by som na tvojom mieste nerobila." Triasol sa mi hlas.
"Čo tým myslíš?" spýtal sa chladne.
"V tej striekačke bol špeciálne upravený jed, ktorý dokážem vyliečiť iba ja - mojou chakrou. Ak ma zabiješ.. zomrieš sám do pár hodín." Hovorila som rozochvene.
"To je lož nič také neexistuje." Zamračil sa a zatlačil na kunaj.
"Skús to risknúť.. aspoň bude o jedného bastarda na svete menej." Vrčala som na neho no stále som sa chvela od strachu.. netušila som, či prekukne moje blafovanie. Zamračil sa ešte viac a potom zaklial.
Použil na mňa akési zvláštne Jutsu.

..................... Tma ....................

Keď som sa prebrala ležala som na tvrdej zemi, telo som mala doudierané a boľavé "Konečne si hore?" počula som zahmlený hlas, no znel akoby bol niekde v diaľke.
"Koľko som bola mimo?" spýtala som sa akoby z polospánku.
"Zhruba 35 minút tak sa preber!" zakričal na mňa až mnou trhlo.
Otvorila som oči a nad mojou tvárou nebol nikto iný ako Uchiha ... Itachi.
"A teraz ma vylieč!" zavrčal pomedzi zuby.
Och jasné.. rozpamätala som sa. Do kelu keby som si to nevymyslela tak by to bolo fajn lenže ja som mu bodla iba malú dávku môjho najnovšieho liečiva na chrípku. Vyrobenú čisto iba z prírodných extraktov. Lenže nestihla som ju otestovať ani nič. Mohlo by ho to aj zabiť .. ale čo za Jutsu idem teraz použiť aby bolo vierohodné?
"Notak?! Načo čakáš!" vrčal.
"Fajn! Ale daj si dole tričko." Odsekla som a premýšľala či vôbec bude fungovať tá liečivá technika ktorú idem vyskúšať. Itachi bude niečo ako testovací subjekt. Tsunade sa ju naučila iba nedávno a povedala, že by sa ňou dalo vyliečiť asi všetko len sa pri tom minie veľa.. dobre... nie veľa ale takmer celá chakra. Uh .. koniec koncov takých techník poznám veľa .. pár z nich som dokonca aj robila a vždy som každú prežila.
Chytil ma za krk.
"Len sa ma nepokúšaj zabiť alebo niečo podobné.. ver, že som sa pre tento prípad poistil." Zazeral na mňa.
"Pusti ma lebo ťa nechám skapať.. tá technika si vyžiada takmer celú moju chakru môžem zomrieť tak sa ku mne láskavo chovaj s úctou, Uchiha!" rozčuľovala som sa.
Na to už nič nepovedal. Stále sa mračil a nespúšťal zo mňa pohľad ani pri tom ako si dával dole svoje tričko. Čakal.
Vzdychla som si dala som si dole môj biely nemocničný plášť a rozopínala som si moju vestu.
Zo záujmom sledoval čo robím.
Trochu som sčervenala. "Zavri oči a ľahni si na zem." Povedala som zahanbene.
"Zostaň pokojne ležať a neotváraj oči kým ti nepoviem."
Táto technika je hrozná! Oh .. Zostala som iba v čiernom čipkovanom spodnom prádle. Vlastne by sme mali byť obaja nahý pri tejto technike ale ... zase odtiaľ potiaľ.
Prišla som ku nemu. "Neotváraj oči! A.. nezľakni sa." Hovorila som otrávene.
Začala som robiť pečate sústredila som všetku moju chakru do pórov na mojej pokožke.. Pri tom som tvorila ďalšie a ďalšie pečate za sebou v rýchlom slede. Celá miestnosť svietila na modro od toho ako som vyžarovala chakru. "Daj ruky dlaňami nahor Uchiha." Hovorila som zahmleným hlasom. Ešte aj ten bol naplnený mojou chakrou. Počúvol ma a ja som si potom na neho opatrne ľahla. Svoje dlane som položila na jeho a preplietla som si s ním prsty. Hlavu som mala položenú na jeho ramene. Toto bola posledná pečať a ja som cítila ako moja chakra prúdi do jeho tela.
"Ah." Vzdychol si, no ja som nemohla ubrať na sústredení. Na miestach kde sa dotýkali naše telá sa tvorili akoby prepadliská. Moja chakra mizla a vchádzala do neho ako liečivá vlna, ktorá ma však pripravovala o silu. Počas toho Itachi kašľal mám pocit že aj vykašliaval krv niektoré kvapky padali aj na mňa ale stále to neubralo na mojom sústredení. Začali mi ochabovať viečka. Technika sa blížila ku koncu rovnako ako moja chakra. Dosť. Technika sa skončila. Itachi kašľal už na sucho. A ja som sa nevládala ani pohnúť.
"Skončila som." Zachripela som ani som už nedržala jeho dlane. Bola som absolútne bezvládna.
"To bolo ... neskutočné." Pošepol - narozdiel odo mňa - hlas mal plný energie. Plný mojej energie. Zošuchla som sa z jeho tela, na zem vedľa neho akoby som bola handrová bábika.
"Nepozeraj sa a podaj mi môj plášť." Šepkala som z posledných síl.
"Oh.. a ako to mám asi urobiť? Nebuď ako nejaká rozmaznaná slečinka." Povedal a pozrel sa na mňa. .. Premeral si ma pohľadom. Vzal môj biely plášť a kľakol si ku mne. Opatrne.. jemne mi ho obliekol. Nečakala som že by niekto ako on mohol byť taký jemný.
"Vďaka." Pošepla som a zavrela oči. "Teraz ma zabiješ?" spýtala som sa unavene. Postavil sa a zostal stáť pár metrov odo mňa.
"Neviem. Asi by som mal." Povedal úprimne. Znova zakašľal a pozrel sa na svoju ruku. Nevedela som prečo lebo bola čistá. Chvíľu bolo ticho.
"Miluješ môjho brata." Povedal a stále sledoval svoju čistú ruku.
"Kedysi som ho milovala." Opravila som ho nevrlo.
"Ale máš ho rada .. chceš mu pomôcť."
"Áno." Vzdychla som si.
"Vyliečila si ma.. z jednej choroby ... mal som ju už dlhšie .. odkiaľ si sa naučila túto techniku?" spýtal sa so záujmom.
Premýšľala som či mám odpovedať.. ale no prečo nie? Nie je to nejaké veľké tajomstvo.
"Od Tsunade." Zamrmrala som.
"Ovláda tú techniku už dlho?"
"Nie naučila sa ju len nedávno..." preglgla som.
"Poznáš viac takýchto techník Sakura?"
Prikývla som.
"Nie si hrozba. Vyliečila si ma a .. máš rada môjho brata natoľko aby si mu chcela pomôcť. Nechám ťa žiť." Povedal rozhodne.
"O pár hodín sa budem môcť pohnúť a pôjdem späť do Konohy a potom.." začala som hovoriť.
"Nie. Nevrátiš sa späť. Nezabijem ťa ale to neznamená že ťa nechám ísť stále ti nedôverujem."
Preglgla som. No v tejto situácii čo ležím na zemi neschopná sa pohnúť a iba v mojom plášti ... Povedzme, že by som nemala odporovať ale ja nechcem len pokorne prikývnuť! Do pekla! Má vôbec v pláne niekedy ma pustiť? Či tu skysnem navždy???
"Ale ja tu nemienim zostať!" nahnevala som sa.
"Si v situácii v ktorej by si si nemala moc vyskakovať. Budeš tu a to je moje posledné slovo." Hovoril chladne.
"Možno tvoje ale moje posledné slovo to rozhodne nieje. Cením si že ma nechceš zabiť ale .."
"Žiadne ale slečinka." Skočil mi do reči.
"Nie som žiadna slečinka! A budem si hovoriť ALE koľko budem chcieť." Hundrala som.
"Počuj nechci ma vyprovokovať." Stál na jednom mieste - polonahý ako socha nejakého zabudnutého antického bojovníka.
"Už sa trasiem." Povedala som s dávkou irónie. Lebo mi momentálne vôbec neprišiel desivý. (To bude asi tou únavou.)
"Netrasieš lebo sa nemôžeš sama ani pohnúť." Podpichol ma.
"Skvelá dedukcia, sherlock." Prevrátila som oči.
Zazrel na mňa.
"Čo? Už ľutuješ že si ma nezabil?" vysmievala som sa.
"Nie, lebo čo nebolo môže byť." Hovoril stále chladne.
"Vyhrážaš sa mi?!" spýtala som sa.
"Možno." Odvrkol.
"Skvelé. Len tak ďalej.. tým ale u mňa nič nedosiahneš." Zamrmrala som.
"Si otravná."
"Povedz mi niečo čo neviem." Zamračila som sa. Celý Sasuke! Vidno, že sú bratia.
"To bude ťažké lebo si očividne myslíš že si pojedla všetku múdrosť sveta." zamračil sa aj on.
"To netvrdím." Povedala som povýšenecky.
Nastalo ticho.
"Nie je ti na tej zemi chladno?" spýtal sa po chvíli.
"Deku by som neodmietla."
"To znamená áno?" Nadvihol jedno obočie.
"Áno." Povedala som otrávene.
Prišiel ku mne a kľakol si.
"O čo ti ide?" Spýtala som sa a podozrivo som si ho premeriavala.
"Och ty si otrava." Povedal a zdvihol ma do náručia. Jeho vôňa ma úplne omráčila a to ma tak šokovalo a vystrašilo, že som na neho skríkla. "Pusti ma! Hneď!"
"Keď ťa pustím tak spadneš." Povedal pokojne a ďalej ma držal akoby som nevážila ani kilo.
"Pusť ma pôjdem sama!" snažila som sa nevdychovať jeho vôňu a udržať si čistú myseľ.
"Nedokážeš sa ani pohnúť ako chceš sama kráčať?" spýtal sa pobavene.
"Ja sa rozhýbem .. a aj keby je mi to jedno pusti ma!" skríkla som.
"Fajn ako chceš!" zvýšil hlas a spustil ruky. Dopadla som bolestivo na betónovú dlážku.
"AU!!! Ty si ma pustil!" Nemohla som uveriť, že ma naozaj len tak pustil! Mal ma pomaly zložiť na zem alebo podopierať ja neviem ale on ma PUSTIL!!
"Veď si to chcela!" vykríkol nechápavo.
"AU!" posťažovala som si.
"Ty vôbec niečo cítiš? .. Myslím ako že či cítiš dotyk a úder .. keď sa nemôžeš pohnúť." Nechápal.
"Cítim si telo len ho nedokážem ovládať... AU ako si ma mohol pustiť!" prebodávala som ho pohľadom.
"VEĎ SI TO SAMA CHCELA! Och vy ženy!" rozčuľoval sa a rozhadzoval rukami.
"Au." Fňukala som.
"Poď sem." Vzdychol si a kľakol si zase ku mne.
"Nedotýkaj sa ma!" zhúkla som na neho. No nedbal na moje slová a iba ma opäť zdvihol do svojho mocného náručia. Pritúlil si ma na hrudi. Bolo to veľmi intímne a takmer romanticky nežné.
"Ty ma chceš len zase hodiť o zem čo?" snažila som sa sústrediť na niečo iné.
"Poviem to posledný krát .. Chcela si to a prestaň lebo-" začal.
"Lebo ma zabiješ?" Skočila som mu uštipačne do reči.
"Buď už ticho lebo ťa hodím o zem." Uškrnul sa ale kráčal ďalej.
"Ja som to tušila." Povzdychla som si na oko nešťastne. "Kam ma vlastne nesieš?"
"Do mojej spálne." Povedal pokojne.
"KAM?" Takmer som odpadla.
"Do mojej spálne." Zopakoval znova bez najmenšej zmeny v hlase.
"Ja som ťa počula."
"Tak prečo si sa na to opäť spýtala?" pozrel sa na mňa pobavene. Jeho pohľad bol taký.. a to ako ma nesie ...
"Pusti ma!" skríkla som. Čo to mám za pocity dofrasa.. nie je možné aby ma tento vrah niečím mohol priťahovať. To je vylúčené .. to je ... bláznivé.
"Oh .. si otravná .." Usmial sa na mňa a srdce mi vynechalo pár úderov.
"Prestaň mi to opakovať!" skríkla som znova. .. Nuž ako sa hovorí .. najlepšia obrana je útok!
Vošli sme do tmavej izby s veľkou posteľou.
"Ty si ma naozaj niesol do svojej izby?!" spýtala som sa mierne vystrašene.
"Myslela si si že klamem?"
"Áno!" zvýšila som hlas.
"Tak si sa mýlila. Je to kruté zistenie, že nie si najmúdrejšia na svete?!" doberal si ma.
"Si otravný!" vrátila som mu.
"To hovorí tá pravá!" Povedal a hodil ma na posteľ. (doslova ma hodil letela som vzduchom)
"Robí ti radosť keď letím vzduchom?" povedala som po dopade na mäkké periny.
"Áno si rozkošná keď na teba pôsobí zemská príťažlivosť." Hovoril ironicky. V tme som nevedela kde je ani nič lebo sa mi oči ešte neprispôsobili náhlej zmene svetla.
"Dosť s tou iróniou Uchiha." Zavrčala som.
V tme mi chytil ruku a zatriasol mi ňou. " Itachi .. teší ma mám aj meno."
"Netras mi toľko tou rukou." Vrčala som lebo pri tom dotyku mnou akoby prešiel elektrický prúd.
"Lebo čo?" V jeho hlase bolo počuť že sa usmieva.
"Prisám fakt Uchiha - keď sa rozhýbem budeš ľutovať, že-" zasekla som sa v strede vety lebo si ľahol na posteľ vedľa mňa.
"Čo to akože robíš?" spýtala som sa zmetene. A v tme som začala vidieť obrysy predmetov aj jeho tvár a telo.
"Čo si myslíš že robím?" Vrátil mi otázku.
"Vypadni!" zajačala som.
"Vyhadzuješ ma z vlastnej postele? A nie si ty trochu drzá?"
"Nemôžeš tu byť keď som tu ja." Snažila som sa o rozumné argumenty.
"Zaujímavá teória ja mám inú pozri som tu a si tu aj ty. Tadá vesmír sa nerúca. Nebudem spať na zemi ale ak to chceš ty tak sa pokojne postav a môžeš odísť tam sú dvere.." Mávol smerom ku dverám a potom sa uškrnul. "Och prepáč zabudol som.. ty nemôžeš."
"Presne tak - nemôžem. Takže radšej budem spať na zemi! Odnes ma!" prikázala som mu.
"Zrazu sa nebojíš môjho dotyku?" spýtal sa pobavene.
"Nebojím sa tvojho dotyku.. len toho, že ma hodíš o zem." Frflala som.
"Je tu ešte niečo čoho by si sa mala báť." Pošepol zlovestne.

Itachi-
" A to je čo?" spýtala sa s nadvihnutým obočím.
" To že si s tebou môžem teraz robiť čo len chcem!" povedal som a uchmatol jej telo.

 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 saske8310 saske8310 | E-mail | 13. října 2012 v 20:58 | Reagovat

super čast.kedybude dalšia?

2 neviemm neviemm | 13. října 2012 v 22:29 | Reagovat

aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa viola ty ma zabíjaš!! Áno si rozkošná keď na teba pôsobí zemská príťažlivosť :D :D :D :D omdlievam kks :D pokračkooooooo!! och bože jak sa smejem :D krása!!!

3 Rika Rika | 14. října 2012 v 19:21 | Reagovat

pokračkoooo ale rýchlo :D milujem tvoje poviedky :D

4 Cherry Cherry | E-mail | Web | 8. května 2013 v 21:25 | Reagovat

Ňah!To je ItaSasu!Sakra!Čtu jenom SasuSaku, škoda... :-?

5 Palka Palka | Web | 30. října 2013 v 22:52 | Reagovat

ja som sa tak pobavila na tom dialógu čo viedli... skvelé :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama