Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 20

25. října 2012 v 22:26 | Viola NTk |  Irónia Osudu
No tak je tu ďalšie pokračovanie prajem pekné čítanie :)) dalšie sú už skoro hotové tiež :3
Ďakujem za každý jeden komentár ^^


Nastala chvíľa ticha.
" Zober chlapca a poď. Ukážem vám dom." Povedal som nakoniec. Sakura prikývla a pobrala sa ku dverám do kuchyne. Chlapec zoskočil zo stoličky a pribehol ku Sakure.
Ale neschoval sa za ňu práve naopak mierne zamračený sa postavil medzi mňa a ju a chytil ju za ruku.
Tváril som sa že som si to nevšimol a kráčal som ďalej. Ukázal som im celý dom a aj ich izby. Sakura sa rozhodla že chce byť s malým sama tak sa zavreli do jeho izby.
Rozčuľuje ma že stále neviem jeho meno. Ako sa môže volať??? Prosím bože ak existuješ len nech to meno není Naruto. Prosím!!!
Sakura-

" Mami prosím vráťme sa ku ockovi." Prosil Hikari s tými svojimi veľkými smutnými očami.
" Hikari ..." vzdychla som si a objala som ho. Sedeli sme v jeho izbičke na posteli.
" Mami prosím. Tento chlap sa mi nepáči." Odtiahol sa a založil si ruky na hrudníku.
" Nerozprávaj tak. Nemusíš ho volať otec ani ­­nič taká volaj ho Sasuke ale musíš byť ku nemu slušný. Nech vidí že si dobre vychovaný." Povedala som a postavila sa začala som mu vybaľovať batôžtek.
" Nerozumiem tomu. Chcem ísť domov nepáči sa mi tu." Povedal a ľahol si na posteľ chrbtom ku mne.
Vybalila som mu jedni nohavice a jedno tričko a dva páry ponožiek a ešte tam mal bieleho psíka toho bieleho psíka čo mi daroval pre dieťa ešte skutočný Deidara.


Zobrala som toho psíka a položila som ho hikarimu pred hlavičku. Posunula som ho a ľahla som si ku nemu objala som ho aj keď bol ku mne chrbtom a pobozkala ho do vlasov.
" Všetko bude dobré a neboj sa nezostaneme tu dlho." Pošepla som mu.
" Sľubuješ?" pošepol a objal svoju hračku.
" Áno. A dokonca sa nemusíš ani so Sasukem hrať alebo sa s ním rozprávať. Aj keď ... mal by si vedieť že je to silný ninja a vie taktiež veľa o sharingane lebo ho sám má. Keby si ho poprosil alebo sa ho iba spýtal určite by ti rád pomohol alebo ťa trénoval."
" Naozaj?" spýtal sa v hlase som počula trochu záujmu ale stále sa neotočil.
" Hm." Súhlasne som zamrmrala.
Vzdychla som si. "Vieš že ťa ľúbim najviac na svete Hikari?" spýtala som sa a pevnejšie ho objala.
Hikari sa ku mne otočil a pevne ma objal. " Aj ja ťa ľúbim mami."
Hladila som ho po vláskoch až kým nezaspal. Potom som mu dala dole topánočky a prikryla som ho. Posunula som trochu plyšáka a pobozkala ho do vlasou. Zatiahla som závesy a pobrala sa ku dverám.
Ešte som sa na neho zahľadela. S tichým povzdychom som ich zavrela.
Pobrala som sa do svojej izby. Pred dverami stál Sasuke.
" Potrebuješ niečo?!" spýtala som sa a založila si ruky na prsiach.
" No .. vieš ... ja." Zakoktal sa a poškrabal sa na hlave. Vyzeral byť v rozpakoch. Pousmiala som sa.
" Áno?" podišla som bližšie.
" Ten malý .. no ako - ako sa volá?" spýtal sa neohrabane. Mala som pocit že je trochu červený.
Usmiala som sa. " Volá sa Hikari."
" Hikari." Pošepol s neprítomným pohľadom.
" Nie si unavená? .. Asi to bol dlhý deň."
" Ani nie."
" Vieš niečo o Narutovi?"
" Viac menej."
" Vlastne sme sa stretávali .. aj teraz som u neho bola. Oženil sa s Hinatou."
" To sa dalo čakať."
Prikývla som.
" Majú aj deti?"
" Dcéru Mikan je približne v tom veku čo aj Hikari a Hin teraz čaká dvojičky .. chlapcov."
" Hh. Je z Naruta Hokage?" pousmial sa Sasuke a ja som sa zasmiala.
" Stále na tom pracuje."
" Sakura ... ja .." zadrhol sa a zahľadel sa mi do očí. Vyzeralo to že mi chce niečo povedať.
" Dobrú noc." Povedal so sklopenými očami a odkráčal preč.
" Dobrú." Pošepla som do tmy a vošla do izby.

Sasuke-
Chcel som jej povedať že mi chýbala. Chcel som to ale došlo mi že by to bola chyba.
Po tom čo sa všetko stalo by takáto veta vyznela ako fráza.
Itachi ju mal .. po celé tie roky a aj môjho syna. Vychovával ho .. videl prvé kroky počul prvé slovo. Jemu Hikari hovoril ocko. A mňa sa bojí .. Teda určite ma nemá najradšej. .. A ani sa mu nečudujem. Eh. .. Keby som vedel ako na deti bolo by to ľahšie ale ja som posledných pár rokov ani žiadne nevidel .. čiže skúsenosti na toto fakt nemám.
Zapozeral som sa von oknom na dorastajúci mesiac.
Chcelo by to stratégiu.
Keď som sa skoro ráno zobudil išiel som rovno k hikariho izbe. Stretol som ho pred dverami.
" Ehm Ahoj." Povedal som mu trochu .. hanblivo? No do - ja som to naozaj povedal hanblivo!
" Dobrí deň pane." Povedal a vypol pliecka.
" Nie si - nie si hladný?"
" Ani nie chcel som ísť za mamou."
" Nechaj mamu spať .. mám ti urobiť jedlo?"
" Ďakujem pane ale nemusíte mi robiť jesť viem si ho urobiť aj sám."
" Hh .. nevykaj mi nie som taký starý. Počuj .. vlastne sme sa ani nepredstavili ja .. Ja som Sasuke." Vystrel som ku nemu ruku. On vyztrel svoju malú rúčku a pevne mi chytil dlaň silno mi ju stlačil a mierne potriasol.
" Hikari."
" Máš silný stisk." Pousmial som sa a tváril sa že ma to bolí.
" Vďaka .. ty ani nie." Usmial sa no hneď stíchol a zvážnel.
" Hh .. no hej .. tak ... ehm naozaj nie si hladný?"
" Trochu." Priznal nakoniec.
" Tak poď .. máš rád vajíčka?"
Prikívol.
" Môžeme urobiť raňajky aj mame?" spýtal sa a kráčal vedľa mňa ku kuchyni.
" Samozrejme."
Vošli sme do kuchyne.
" Čo by si si dal?"
" A čo máš?"
" Vajíčka."
" Iba?"
" Aj nejaké pečivo."
" Hm."
" Tak sa poď pozrieť sám."
Otvoril chladničku a zapozeral sa. Vybral vajíčka.
Potom si prisunul stoličku aby sa mohol pozrieť do vrchnej poličky.
" Mohol som ťa zdvihnúť."
" Netreba."
Vzal bochníky chleba.
" Kde máš taniere a panvicu."
Bez slova som mu vybral čo potrebuje.
" Nemám ti pomôcť?"
Záporne pokýval hlavou, kľakol si na stoličku a trochu neohrabane rozbil vajíčko na panvicu kde predtým nalial trochu oleja.
" Ako dlho poznáš mamu?"
" Eh .. dlho."
" Ako ste sa spoznali?"
" No .. my .... sme boli spolu v jednom týme .. kedysi."
" Keď ste kamaráti prečo o tebe nikdy nehovorila?"
" No ..." do pamäte sa mi vkradlo pár spomienok.


" Asi iba .. nechcela spomínať na staré časy.." pošepol som a chytil som sa za hlavu ktorá ma pri tom rozbolela.
" Nerozumiem." Zdvihol na mňa spýtavý pohľad.
Počul som kroky.
" Dobré ráno." Pozdravila Sakura s úsmevom.
" Ahoj mami." Hikari zoskočil zo stoličky. Oprel som sa o pult.
Pobozkala ho do vlasov. A pri tom sa pozrela na mňa.


" Robíte raňajky?" spýtala sa a nakukla do panvice.
" No .. Hikari robí raňajky." Opravil som ju s polo úsmevom.
" Chcel som ťa prekvapiť." Povedal a znova si kľakol na stoličku pri drese.
" Ďakujem ale teraz to prevezmem čo ty na to?" pohladila ho po vlasoch.
Prikývol a zoskočil zo stoličky. Chytil ju a zasunul za stôl.
Sakura sa chopila raňajok ustúpil som a sledoval ju ako sa otáčala za šporákom. Pohybovala sa ladne a .. eh. Vlasy mala v jednoduchom cope ktorý bol dlhý až po driek. Priťahovala ma. Musel som odvrátiť tvár.
Hikari sedel za stolom tak som si sadol aj ja .. oproti nemu.
" Čo budeme dnes robiť?" spýtal sa a podoprel si rukou hlavu. " Vydáme sa opäť na cestu?"
" Nie už som ti hovorila že tu nejakú chvíľu zostaneme." Povedala sakura bez toho aby sa na syna otočila.
" Dokedy?" spýtal sa znova.
" Hikari už sme sa o tom rozprávali." Vzdychla si Sakura. A nastalo ticho.
" Už sa ti objavil Sharingan však?" Povedal som s nehraným záujmom. Vlastne som to aj videl na vlastné oči. Nemôžem uveriť tomu že taký malý chlapec má už 3 Tomoe. Ďalšia úroveň je už Mangekyo Sharingan a .. to by v žiadnom prípade nemohol dosiahnuť v takomto mladom veku.
" Vieš niečo o Sharingane?" spýtal sa a uprel na mňa zrak.
" Niečo málo o ňom viem." Žmurkol som na neho a v očiach som si nechal zapnuty Magekyo Sharingan.
" Váu! Tvoj je super!" povedal a nahol sa ku mne. Usmial som sa.
" Toto je Mangekyo Sharingan." Povedal som a Hikari horlivo prikývol.
" Viem ocko- teda ..." zadrhol sa a otočil sa na Sakuru ktorá bez slova ďalej pripravovala raňajky a zasa späť. " Itachi mi o ňom hovoril aj mi ho ukázal. Tvoj je zložitejší."
" Každý ma jedinečný Mangekyo." Povedal som a Hikari si normálne sadol práve vo chvíli keď Sakura začala niesť na stôl.
Začali sme jesť.
" Itachi mi hovoril že Mangekyo je najvyššia úroveň Sharinganu." Povedal keď prehltol veľké sústo vajíčok. A zapil ho pomarančovým džúsom.
" No .. vlastne áno ale.."
" Ale?"
" Mangekyo sharingan je nebezpečný lebo keď ho ninja získa postupom času stratí zrak .. naveky. Aby sa tak nestalo musí si vziať oči iného ninju ktorý má Mangekyo. A potom získaš večný Mangekyo sharingan." Vysvetľoval som mu keď som zbadal Sakurin vražedný pohľad.
" To by aj stačilo nemyslíš?" povedala zlovestne a pri tom ma prebodávala pohľadom.
" Ale mamí! Chcem vedieť viac." Prosil.
" Neskôr chlapče." Pošepol som mu a on sa usmial. Sakura sa na mňa ešte viac zamračila no nakoniec sa usmiala a bez slova jedla ďalej.
Po raňajkách som chcel umyť riad no Sakura ma ku tomu nepustila. Kým ho umývala Hikari ma zavolal do obývačky. Sadol si na gauč.
" Ako sa dá získať Mangekyo Sharingan??" spýtal sa a oči sa mu zaleskli.
" No najskôr musíš mať sharingan s tromi Tomoe a to ty máš. .. je to veľmi neobvyklé. Z tohto bodu keď má nija 3 Tomoe je ďalší a posledný krok Mangekyo a to buď veľmi tvrdým, dlhým a náročným tréningom alebo ... Keď zabiješ svojho najlepšieho priateľa." Povedal som a jeho pohľad sa zmenil. Za pár sekúnd sa z neho vytratila všetka detská hravosť. Celkovo Hikari není obyčajné dieťa a to nehovorím len preto že je to ... teda môj syn. .. Och na túto skutočnosť si asi nezvyknem tak ľahko. Hikari je príliš múdri a šikovný. Oči má starého skúseného muža. Vzdychol som si.
" Nechcel by som ublížiť Mikan takže asi by som chcel získať Mangekyo Sharingan tým tréningom." Povedal skôr sám pre seba.
" Chceš získať Mangekyo?" usmial som sa na neho.
" Samozrejme. Správny ninja by sa mal chcieť stále zlepšovať." Povedal hrdo a v jeho prejave som videl Sakurinu húževnatosť.
" Tak by sme mali asi začať." Povedal som a postavil sa z gauča. Hikari vyskočil tiež.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 shitai shitai | 26. října 2012 v 11:15 | Reagovat

next! next! next! next! next! next! next! next! next! next! next! next! next! next!
aaaaaaaaaaaaaaaaa pokračkooo prosííííím onegai onegaaaaaaaaaaai next! :-D

2 Rika Rika | 26. října 2012 v 15:12 | Reagovat

Pokracko pokracko......... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama