Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 21

26. října 2012 v 23:43 | Viola NTk |  Irónia Osudu
Tak a je tu teda ďalšia časť :)) ďakujem za komentáre :) Len by som chcela poukázať na jeden ďlší blog kde sú zaujímavé poviedky tiež na pár Sasusaku, Itasaku .. atď. :) štýl autorkinho písania je naozaj jedinečný .. ak by bol záujem môžete sa ísť naň pozrieť :)) http://neviemm.blog.cz/ :) Ale už nejdem zdržovať pekné čítanie ;)



Sakura-

Hikari a Sasuke boli celý deň v stredne veľkej miestnosti kde trénovali.
Tajne som ich pozorovala. Sem tam som vošla aj dovnútra a sledovala som ich ale aj tak som mala pocit že som tam nadbytočná. Tak som uvarila obed ktorý som im bola potom zaniesť. Ďalej som uvarila večeru ktorú som im tiež odniesla. Ale celý deň som mala čas na premýšľanie o všetkom. Sasuke a Hikari sa naozaj zbližujú. A mňa to tak podivne hreje pri srdci. ... Večer som išla uložiť Hikariho. Po dnešku zaspal do pár minút.
Išla som do obývačky a sadla som si na gauč vedľa Sasukeho.
" Ako mu to išlo?" spýtala som sa ho.
" Je veľmi šikovný a nadaný." Povedal a zaleskli sa mu oči.
Iba som sa na neho usmiala.
Hľadeli sme si navzájom do očí a ja som mala pocit že mám v žalúdku motýliky.
Sasuke sa zmenil .. a jeho prístup ku Hikarimu ... to že nás tu nechal. To ako sa na Hikariho usmieva. Tie drobné vrásky ktoré sa mu pri úsmeve tvoria pri kútikoch očí.
Chytil ma za ruku. " Chýbala si mi Sakura." Povedal a pri tom sa mi vpíjal do očí.
Potom ale odvrátil tvár a pustil mi ruku. Postavil sa a odišiel preč.
Ešte aj keď odišiel cítila som jeho dotyk. Priložila som si ju ku srdcu.

Druhý deň prebehol takmer rovnako. Sasuke bol celý deň s Hikarim. A ja som celý čas premýšľala. Vecí na premýšľanie mám naozaj dosť. Niečo som poupratovala uvarila som obed .. večeru dokonca som upiekla pár koláčikov. Upiekla som niečo navyše tak som to bola zaniesť Sasukeho strážcom. Ktorý neboli moc zhovorčivý ani nepoďakovali. Ale keď som sa neskôr vrátila po tanier bol prázdny a pár z nich sa na mňa nepozeralo nevraživo čo som pokladala za dobré znamenie. Večer prišiel až príliš rýchlo. Išla som uložiť Hikariho.
" Mami?" pošepol keď zaspával.
" Áno miláčik?" usmiala som sa.
" Kedy sa vrátime domou? Chýba mi ocko."
" Ale .. myslela som že ste so Sasukem kamaráti."
" To sme.. ale mami .. Ocko .. teda Itachi."
" Itachi .." vzdychla som. " Hikari .. Itachi-" zadrhla som sa.
" Ocko mi ublížil .. veľmi mi ublížil vieš?"
" Ale on ťa stále ľúbi a aj ty jeho."
" Hikari ... prosím." Pošepla som s očami plných sĺz.
Odvrátil sa odo mňa- otočil sa ku mne chrbtom.
Vzdychla som si a pretrela rukou čelo. Prikryla som ho a pobozkala ho do vlasov.
" Ľúbim ťa .. všetko bude dobré .. sladké sny."
Postavila som sa a kráčala ku dverám.
" To hovoríš vždy mami." Zamrmral keď som zatvárala dvere.

Zamierila som do svojej izby. Ležala som dlho do noci v posteli nemohla som zaspať. Postavila som sa a išla som do kuchyne. Chcela som sa napiť. No nakoniec som sa iba oprela o pult a premáhala som triašku. Prečo musí byť všetko také ťažké?? Prečo? Ah ... vzdychla som si. Ucítila som dotyk na pleci.
" Si v poriadku?" spýtal sa Sasuke.
Chcela som iba prikývnuť no už je toho na mňa veľa. Namiesto prikývnutia som záporne pokývala hlavou.

..... Tma .....


Prebudila som sa na to že ma niekto hladil po vlasoch a po tvári. Otvorila som oči. Bola som naspäť v mojej posteli a Sasuke sedel vedľa mňa. Mokrou handrou mi prechádzal po čele.
" Si späť." Usmial sa jemne.
" Toto neznášam." Pousmiala som sa a posadila sa, prekrížila som si nohy.
" Už ti je lepšie?" spýtal sa starostlivo.
Mierne začervenaná som prikývla a pár prameňov mojich vlasov mi padlo do tváre.
Sasuke mi ich akoby úplne automaticky odhrnul z tváre.
Naše oči sa stretli. Jeho dlaň zostala na mojej tvári. Nežne ma pohladil.
V sekunde som sa vrhla do jeho náručia a on si ma pri sebe pevne držal. Naše pery sa spojili vo vášnivom bozku. Celým telom mi prebehlo chvenie. Bolo to také spontánne .. divoké .. správne. Položil ma späť do vankúšov a naše bozky sa s vášnivých premenili na naliehavé. Neboli ani trochu dobyvačné. Neboli také akými ma bozkáva Itachi. Bol to Sasuke. Je to Sasuke! Odtiahla som sa keď mi doplo čo to robím. Vyzliekla som mu kimono zostali mu už iba nohavice a ja som mala do poly rozopnutú košeľu. Ležal úplne na mne a jednu moju nohu si pritláčal ku svojmu boku.
" Sasuke .. toto by sme nemali." Vzdychla som ale stále som sa ešte chvela. Chcela som ho ..
" Hh .." zamrmral a opäť ma pobozkal ale už menej chtivo. Tento bozk bol sladký. Opätovala som mu ho ale potom som sa opäť spamätala.
" Sasuke to nejde!" pošepla som a odvrátila som tvár.
" Spravil som niečo zle?" spýtal sa a podvihol sa na rukách cítila som ako skúmavo na mňa hľadí.
" Nie." Povzdychla som si a zaborila som hlavu do vankúša. " To ja nerobím nič dobre!" mala som chuť kričať.
Nežne ma začal hladiť po chrbte. " Sakura ..." pošepol a pobozkal ma do vlasov.
Otočila som sa ku nemu a položila mu ruku na líce. Chytil mi ju a pobozkal ma do dlane.
" Sasuke ... niečo som ti nepovedala." Prehltla som.
Spýtavo sa na mňa pozrel.
" Som tehotná." Zahryzla som si do pery.

Sasuke-
T e h o t n á.
Tehotná ...
Tehotná??? Tehotná!!!! Tehotná??? Ona je tehotná! TO nie! Oh to sa mi asi sníva.
Položil som jej pomaly ruku na brucho a ľahol som si vedľa nej chrbtom na posteľ.
" No .. to veci komplikuje." Povedal som a chytil si koreň nosa. Potláčal som hnev smútok prekvapenie všetky pocity tak veľmi ako to šlo.
" Vedela som že sa nahneváš ale .. po tomto som ti to musela povedať." Dotkla sa mojej hrude.
" On - môj brat o tom vie?" spýtal som sa zo zaťatými zubami premáhal som zlosť.
" Nie Itachi o tom nevie." Pošepla a ľahla si vedľa mňa chrbtom na posteľ.
" Prečo?"
" Chcela som mu to povedať .. v ten deň čo som ho s Hikarim našla v lese v jeho podobe. To prehodnotilo moje rozhodnutie." Povedala a neveselo sa zasmiala.
" Modrooký blonďáčik to nebude." Zamrmrala.
Nemal som sa chuť smiať.
" Mal by o tom vedieť." Povedal som po chvíli ticha.
" Prečo by mal?"
" Lebo." Zamrmral som.
" Sasuke ja mu to nemienim vešať na nos rovnako ako to že nie je Hikariho otec." Vzdychla si a nastala ďalšia chvíľa ticha a potom sa začala smiať.
Musel som sa na ňu pozrieť. Plakala a smiala sa zároveň. Pozrela sa tiež na mňa.
" Prepáč ale ... hahah Sasuke ja mám toho už dosť! Mám pocit že som v zlej komédii hahahah." Smiala sa ďalej. No ja som sa iba pousmial. .
" Prepáč." Povedal som to čo som naozaj cítil toto slovo vystihovalo všetko.
Sakura zvážnela.
Viem že ak by som ju vtedy prvý krát neopustil nestalo by sa toto. Nezaplietla by sa s mojim bratom. Nepotratila by naše dieťa a nečakala by ďalšie s Itachim. ... Ale zase by sme nemali Hikariho. .. No skrátka za tým slovom sa toho skrývalo viac než by sa dalo povedať slovami a Sakura to vedela. Sakura vždy vedela na čo myslím a čo chcem urobiť. A nepotrebovala na to ani Sharingan. Sám neviem odkiaľ to vedela .. niekedy to bolo až desivé. Miestami som si myslel že vie toho o mne viac než toho o sebe viem sám... A ja som jej toľko krát ublížil.. najradšej by som si jednu vrazil.
Sakura vedela že to slovo prepáč v sebe zahŕňa viac než by som dokázal povedať.
Pousmiala sa a pritúlila sa ku mne. Pobozkal som ju na čelo a zovrel vo svojom náručí.
" Vždy si to bol iba ty." Pošepla a ja som sa v tej chvíli vznášal. V tej chvíli som ju miloval viac než kedy pred tým.
" Vždy si to bola iba ty." Zamrmral som a pobozkal ju na pery.

Sakura-
Prsty mi zaboril do vlasov a pridržal si hlavu pri svojich perách. Pri tom bozku mi naskočili zimomriavky. Trošku som sa odtiahla od jeho pier a povzdychla som si.
Pousmial sa. " Sakura." Pošepol nežne.
" Viem že som ti ublížil ... a nie len raz. ...." šepkal a oprel sa čelom o moje čelo.
" Ale jedno viem. Sakura milujem ťa. A .. do pekla ... milujem aj Hikariho. Naozaj si ma získal vieš?" usmial sa a letmo ma pobozkal.
" A budem milovať aj tvoje dieťa. Dovoľ mi milovať vás." Povedal a chytil mi tvár do dlaní.
Objala som ho okolo krku.
" Sasuke ... musím premýšľať. Verím že si sa zmenil ... aspoň tomu chcem veriť ale Sasuke už v tom nie som sama a Hikari .. on miluje Itachiho chce späť ocka." Šepkala som zo slzami v očiach.
Sasuke chápavo prikývol. " Aj ty ho chceš späť." Povedal to ako konštatovanie. Zvrela som oči. Odtlačila som ho od seba, posadila som sa ku nemu chrbtom a zapínala som si gombičky.
" Ty to nepochopíš ... vieš milovala som Itachiho kedysi ... potom som naozaj úprimne milovala Deia a ukázalo sa že je to Itachi! A .. potom sa vyhrážal že ublíži Hikarimu ak odídem tak som ho bodla a ... Sasuke .. Eh neviem čo mám teraz robiť. Fakt je že Hikari ho chce späť. Ale čo sa stane keď sa Itachi dozvie že Hikari není jeho syn??? A čo by sa stalo ak by sa dozvedel že som tehotná. ..... Najlepšie by bolo keby za mňa urobil niekto všetky rozhodnutia alebo tak." Premýšľala som nahlas. Všetko by to bolo ale potom príliš jednoduché keby som sa mala riadiť niekým iným.
" Urobil by som za teba všetky rozhodnutia ak by si chcela." Pošepol a jeho ruky dopadli na moje plecia pobozkal ma zozadu na krk a na tele mi naskočili zimomriavky.
" Viem." Usmiala som sa a otočila sa ku nemu. " Ver mi toho som si vedomá Uchiha." Povedala som a štuchla som ho do hrude.
" Takže dávať rozkazy .. vieš je to moje hobby." Začal s hravým úsmevom. A pohladil ma hánkami jemne po sánke.
" Hm." Súhlasne som prikývla. To nie je žiadna novina.
" Tak začnem a ty ich budeš poctivo plniť dohodnuté? ... V prvom rade vypusti z hlavy Itachiho a vlastne všetko .. aspoň na chvíľu."
Zavrela som oči a snažila som sa nemyslieť na nič. Ucítila som ako ma z ľahkosťou nadvihol a položil do vankúšov.
" Zostaň ležať." Pošepol a pobozkal ma letmo na pery.
" Zostanete s Hikarim tu. Nepôjdete nikam nebudeš hľadať žiadne iné cesty a budeme tu všetci štyria spolu." Pousmiala som sa že do toho zahrňuje aj dieťatko čo je ešte len na ceste.
" Užívaš si to.. Čo ty manipulátor?!" zaškerila som sa no stále som mala zavreté oči a ležala som bez pohnutia.
" Nemôžem povedať že nie. Lebo ovládnuť teba sa mi za celé tie roky nepodarilo a táto dočasná úloha sa mi veľmi páči."

VS: Prečo ma to len neprekvapuje?
S: Kušuj!! Ohriakla som ju.

" Vieš Sasuke budem ťa ale musieť sklamať lebo .." otvorila som oči a prevalila som sa na neho - sadla som si na jeho pás.
" Lebo sa ti to nepodarí ani tento krát."
" Zdalo sa mi to moc pekné na to aby to bola skutočnosť." Zasmial sa a chytil ma za boky.
" Ale takto sa mi to tiež páči." Pozeral sa na mňa lačným pohľadom.
" Si otravný." Zasmiala som sa a on sa uškrnul.
" Hej! To mám hovoriť ja!" Posťažoval sa.
" Tak to povedz." Mykla som plecom.
Na to ma hrubo pretočil tak že teraz ležal na mne medzi mojimi stehnami.
" Si otravná." Pošepol so širokým úsmevom. Jemne mi uhryzol spodnú peru - pobozkal ma dlhým vášnivým bozkom. Objala som ho okolo ramien a opätovala som mu bozky.
Jednou rukou sa podopieral pri mojej hlave a druhou mi rozopínal košeľu.
Prešla som mu rukami po hrudi, tehličkách na bruchu.. Pritlačil sa ku mne tesnejšie.
Začala som ho bozkávať na krku. ... Zvyšok večera sme sa milovali.
V objatí sme neskôr spolu zaspali.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rika Rika | 27. října 2012 v 15:33 | Reagovat

Velmy pekne ......... A rychlo pokracko :-D  ( len nemam v laske Sasukeho :-\ )

2 neviemm neviemm | 28. října 2012 v 21:51 | Reagovat

och ty manipulátor!!!!! vrrrrrrrrr porkačkoooooooooo!

3 saske8310 saske8310 | E-mail | 30. října 2012 v 9:27 | Reagovat

som zvedava ako to cele dopadne inč super.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama