Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Beznádejná situácia ?! 03

12. listopadu 2012 v 21:48 | Viola NTk |  Beznádejná situácia ?!
Tak a je tu ďalší diel .. túto poviedku mám už hotovú :) a píšem novú :) Tak isto sa blíži finále mojej prvej a najdlhšej poviedky .. Sama som si všimla že je taká všelijaká ale bola moja úplne prvá :D .. tak sa hádam budem len zlepšovať :) Ak by to šlo dole vodou tak mi to radšej povedzte :) som šťastná za každý jeden komentár ďakujem :)
Pekné čítanie :)


Itachi-
"A to je čo?" spýtala sa s nadvihnutým obočím.
"To že si s tebou môžem teraz robiť čo len chcem!" povedal som a schmatol jej telo. Pritlačil som sa na ňu a začal ju štekliť. Chcel som ju pôvodne len nahnevať lebo mi už liezla na nervy, no keď začala pišťať a smiať sa nútilo ma to usmiať sa tiež.
Zvláštne.. mala by kričať lebo som ju mal tesne pri sebe a doktorský plášť som jej vtedy nezapol a teraz ho mala skoro úplne vyzlečený takže tu ležala iba v tom sexi, čiernom, čipkovanom spodnom prádle.
"Nechaj ma! Prestaň! Dosť Uchiha!!" smiala sa.
"Moje meno a prosím by možno zabralo, slečinka." Zasmial som sa.
"Prosím Itachi!" smiala sa. Prestal som ju štekliť, no nepustil som ju. Celkom sa mi páčilo ako je blízko. Dotyk jej a môjho tela. Jej hodvábnej pokožky.
"Fajn vedieť že si šteklivá." Povedal som s úsmevom.
"Si hrozný!" zamračila sa, no bolo vidno, že to len hrá a nieje skutočne nahnevaná.
"A ty si otrava!" pošepol som.
"Nemala som ťa vyliečiť!" šepkala s úsmevom.
"A ja som ťa mal zabiť!" zašepkal som s úškrnom a priblížil sa tvárou ku nej.
"Tak do toho!" vydýchla.. zvážnela. Zacítil som jej sladký dych na perách.
"Urobím to, nepokúšaj ma!" zamrmral som a oprel sa čelom o jej čelo. Naše nosy sa jemne dotkli. (Už som nehovoril o jej zabití a ona to veľmi dobre vedela).
"Urob to!" Zachvel sa jej hlas určite by sa chvela celá keby nebola paralyzovaná z toho jutsu. Neodolal som. Končekmi prstov som prechádzal po jej odhalenom drieku. Jej ramene. Sledoval som ako jej nabehli zimomriavky. Chveli sa jej pery. A dych mala tiež roztrasený.
Jemne som sa nadýchol vône jej vlasov pri jej krku. Voňala tak sladko. Na chvíľu som bol ako zhypnotizovaný. Vtlačil som jej jeden bozk pod sánku. A potom ďalší a ďalší. Jemne som ju hladil a škrabkal a pri tom som ju bozkával na krku. Pobozkal som jej rameno. Ponoril som jazyk do priehlbinky medzi jej kľúčnymi kosťami a počul som, že srdce jej bije o závod. Bozkával som jej sánku. Pobozkal som ju na jej chvejúce sa viečka. Snažil som sa nech sú moje bozky na jej tvári jemné ako dotyk pierka. Opäť som sa oprel o jej čelo... chcel som sa trochu spamätať - ovládnuť.. no neprestával som ju hladiť. A .. strašne som ju chcel.
"Itachi." Vydýchla omámene a ja som sa neovládol. Vyštartoval som po nej ako zviera.
Lačne som sa vrhol na jej pery. Preskúmaval som každý kúsok jej úst. Sal som ich, hrýzol. Vychutnával som si ich tak ako to iba šlo. Keď som zapojil aj jazyk.. vtedy zo Sakury opadli posledné kvapky prekvapenia, nesmelosti, zdržanlivosti, strachu, vzdoru a zdravého rozumu. Spolupracovala a mňa to nehorázne vzrušilo. Rukou som zablúdil ku jej prsiam. Nebolo z jej strany badať žiadne známky protestu tak som ich hladil ďalej. Druhou rukou som ju pohladil po stehne. Ľahol som si na ňu - medzi jej nohy. Rozhodol som sa pre ďalší krok. Hravo som jej rozopol podprsenku. Bozkával a láskal som ju po celom tele. Z úst sa jej drali slastné vzdychy. Potreboval som ju, chcel som ju. Aj keby sa ma teraz pokúšala zastaviť nič by nedosiahla. Rukou som jej vkĺzol do nohavičiek. Jej vzdychy sa prehĺbili.
"Ah Itachi." Vzdychla moje meno keď som jej vyzliekal ten posledný kúsok čipkovanej látky. Venoval som sa jej kým som si nebol istý tým, že bude pripravená.
A potom... Pomaly som do nej vnikol. Ucítil som, že je panna preto som bol ešte opatrnejší a jemnejší.
Popri tom som ju neprestával bozkávať.
Keď sa trochu uvoľnila začal som prirážať. Až kým nezačala nahlas vzdychať.
Užíval som si každý milimeter jej tela, jej teplo, jej vôňu. Postupne som zrýchľoval na tempe. Nevedel som sa jej dostatočne nasýtiť. Chcel som viac.. stále viac. Vyvrcholenie dosiahla prvá a ja hneď na to. Celá sa chvela, no stále sa nedokázala ani pohnúť keď som sa zvalil vedľa nej. Objal som ju a pomaly hladil po tele. Bozkával jej pery .. až kým nezaspala. Nakoniec to predsa len nebol zlý nápad nechať ju žiť. Pomyslel som si a zaspal som tiež.

Sasuke-

Pozeral som do tmy. "Kde si Orochimaru? Viem, že si tu neskrývaj sa! Tak vylez von načo si ma zavolal?" zakričal som a cítil som sa ako hlupák, že kričím do tej prázdnoty.
Počul som jeho hadí smiech. "Pýtaš sa prečo si tu mladý Uchiha?" .. syčanie ..
Vybral som svoj meč a pevne ho zovrel v ruke. Sústredil som sa na sharingan.
"Je to jednoduché." zasyčal. A objavil sa tesne predo mnou.
"Chcem tvoje telo!"

To bolo to posledné čo som počul ešte svojimi ušami sám vo svojom tele .. kým som ho ešte dokázal ovládať. NO TO JE UŽ MINULOSŤ! Nedokážem pohnúť ani malíčkom. Nedokážem ani otvoriť oči! Nenávidím to. A aby mi nebolo málo v miestnosti je Itachi. On ma uniesol z nemocnice. Do pekla s tým takmer zabil Sakuru. .. Takmer som ju zabil sám..
Ona ma musí už naozaj nenávidieť.
Snažil som sa upokojiť. Počul som otvorenie dverí. Niekto ďalší vošiel do miestnosti.
Ľahké kroky takmer nepočuteľné.
"Zdá sa mi to alebo si trochu odmeraná? Včera sa ti to nepáčilo?" .. Bol to Itachiho hlas.
"Bol to omyl." .. Sakurin hlas. Nechápem ... teda nechcem radšej chápať. O čom sa to akože do pekla bavia?!
Nie ... Sakura by to nikdy neurobila .. nie s ním .. je to hľadaný zločinec. A .. predsa .. nie ... Nie Sakura nie!
"Tak omyl?" dalo sa počuť v Itachiho hlase že sa uškrnul.
.. pohyb ..
"Itachi pusť ma!" .... Sakura .. Do pekla pusť ju ITACHI! Prečo sa nemôžem pohnúť!
Sakura vzdychá ale ... POČKAŤ .. ten mľaskavý zvuk. Nie. NIE! Toto je nočná mora jedna obrovská nočná mora do pekla!
"Itachi." Zavzdychala sakura. Bohovia radšej ma zabite! Toto je na mňa moc!
"Itachi toto nie je správne.. toto by som nemala." Do pekla jasné Sakura to by si, do riti, nemala robiť! Nie s ním !!! Zabite ma prosím a to hneď!
"A čo by bolo správne Sakura? Pššt. Nemysli na to." A opäť ten mľaskavý zvuk a vzdychy.
Čo toto všetko má byť?? Je to nejaký trest?? Za to že som tak išiel za pomstou?? Za to koľko ľudí som zabil??? A není to priveľký trest?? Je to hrozné a nechutné! Sakura by s Iatchim byť rozhodne nemala! Ona ku nemu nepatrí! Ona patrí ku .. (mne). No .. dobre musím sa upokojiť. Možno je toto celé iba nejaká veľká nechutná, zlá, príšerná nočná mora..
Musím sa zobudiť inak sa fakt zbláznim. Naozaj ... ja .. ja sa zbláznim!
Sakura ... moja Sakura a .. ITACHI???? Vyvraždil mi celú rodinu, chcem ho preto zabiť .. no nemôžem sa ani pohnúť a ešte ku tomu všetkému toto??? A kde zmizol Orochimaru? Viem že je stále niekde tu v mojom vnútri no neviem o ňom.
"Čo urobíme so Sasukem? Máš nejaký plán?" spýtala sa sakura keď sa od seba konečne odlepili. Čo so mnou chcú ???
"Neviem presne .. ako to vidíš ty ?? Napadá ťa nejaké Jutsu?"
"Mňa?"
"Ty si tu predsa medik." Povedal Itachi pobavene.
"Ale niečo ako toto ... som ešte nevidela." Pošepla.
"Musíme z neho dostať Orochimara von ale.. je to nebezpečné. Ani nevieme či je Sasuke ešte vo vnútri." Mudroval Itachi. Do pekla ja som TU ty idiot!!
"On je vo vnútri." Zamrmrala.
"Ako to vieš?" spýtal sa.
"Viem to .. lebo .. keby tam nebol tak už by ma Orochimaru znásilnil a zabil. Sasuke mu to nedovolil. Tvrdil že Sasukeho túžby sa v ňom znásobili či čo .. ja neviem. A potom odpadol a odvtedy sa nepohol. Čiže je to aj moja chyba." Hovorila to tak smutne, že som ju mal chuť objať. Lenže namiesto toho ju objal Itachi a vo mne ku nemu zahorela ešte väčšia nenávisť.
"Niečo vymyslíme." Pošepol jej a znova sa pobozkali. Musia to robiť predo mnou ??? Do pekla!! ....
Zvyšok času som bol otupený.. stále sa rozprávali o nejakých jutsu.. no ani jedno nebude fungovať. Toto není obyčajná paralýza. .. Je to beznádejná situácia ...
"Už mi to nemyslí je neskoro." Vzdychla si Sakura.
"Ideme do postele?" pošepne jej Itachi.
NO TO SNÁĎ NEMYSLÍTE VÁŽNE! Znova bolo počuť ten mľaskavý zvuk a jej vzdychy. Znova sa bozkávajú. BOHOVIA! TO NIE! TOTO JE TEN NAJKRUTEJŠÍ TREST .. aký môže vôbec byť!!! .. Odišli a zatvorili za sebou dvere... len škoda že to nepomohlo. Nemôžu byť aspoň potichu??? Ako mi to mohla Sakura urobiť ?? Teraz tu vykrikuje jeho meno! Takto to byť nemalo!!! Nenávidím ťa Itachi!! Do pekla už mi vzal všetko!!! TOTO JE NOČNÁ MORA!!
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 neviemm neviemm | 13. listopadu 2012 v 15:31 | Reagovat

zabite prosím zabite ma!!! :D :D :D výborné krrásne prenádhernééé!

2 Rika Rika | 14. listopadu 2012 v 12:46 | Reagovat

Veľmy krásné ....... :-D  :-D  :-D  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama