Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Irónia Osudu 22 Dokončená

25. listopadu 2012 v 23:54 | Viola NTk |  Irónia Osudu
Je tu konečne finále :) .. A okrem toho.. Môžte sa tešiť na novú poviedku na pár Itasaku :)
.. poviedku pridám v priebehu pár dní :)
Ale už nejdem zdržovať, prajem pekné čítanie :))




Zobudila som sa nad ránom ešte bola tma. Automaticky som sa postavila a išla pozrieť Hikariho. Keď spí je taký rozkošný. Potichu som prišla ku jeho izbe a pootvorila dvere.
On však nespal kľačal na posteli pod otvoreným oknom a v očiach mal sharingan niečo šepkal nebolo mu rozumieť a potom sa mu v dlaniach zhmotnil malý červený vtáčik ktorý bol skoro úplne priehľadný ... akoby z plameňov alebo niečo také a vyletel oknom. Nevedela som ako alebo prečo ale tušila som že to nie je dobré a že to súvisí s Itachim.
" Hikari!" zajachtala som. A on až nadskočil ako sa zľakol.
" Mami prepáč nemala si to vidieť malo to byť prekvapenie." Hovoril s vyplašenými očami.
" Prekvapenie?!" spýtala som sa nechápavo a zavrela okno. Zatiahla som aj žalúzie.
" Nemôžem ti to povedať nahnevala by si sa." Sadol si trucovito na posteľ.
" Hikari hovor prosím." Čupla som si pred neho.
Záporne krútil hlavou.
" Prosím." Naliehala som.
Chvíľu na mňa bez slova hľadel a potom si vzdychol.
" Pomocou tej techniky sa môžu dvaja ninjovia rozprávať aj na diaľku Sharinganový vtáčik si toho ninju nájde všade ... Mami ... Ocko ťa tak veľmi ľúbi." Hovoril Hikari so smutnými očami.
" Itachi?" povedala som takmer bez dychu.
" Áno mami, všetko ti odpustil príde si po nás a pôjdeme domov." Hovoril šťastne.
" Ty si mu povedal kde sme?" zvýšila som hlas. A je to tu .. panika.
Sadla som si na podlahu a prehrabla si vlasy. Musím vymyslieť plán ...
" Sakura si v poriadku?" Spýtal sa Sasuke vo dverách. Kľakol si ku mne.
" Hikari ako dlho vie že sme tu ?? Kedy má prísť?" nevšímala som si Sasukeho.
" Nepoviem ti to." Objal si rukami kolená.
Kľakla som si pred neho a chytila ho za ramená.
" Hikari okamžite mi to povedz!"
" Čoskoro .. a vie to už dlho." Plakal.
..... Do pekla ....

" Neplač." Objala som ho a pobozkala ho do vlasov. No hneď nato som sa postavila a zobrala jeho batôžtek. Otvorila som zásuvku a začala do nej klásť veci.
" Itachi? Hovorili ste o Itachim však? Je na ceste tu?" Pýtal sa ma Sasuke no ja som ho ignorovala. Pokračovala som v balení. Hikariho tašku som zavrela a položila som ju na vedľa neho na posteľ. Už plakal menej.
" Sakura čo to robíš ??" pýtal sa ma Sasuke a chytil ma za predlaktie. Vytrhla som sa mu.
Išla som rovno do mojej izby. A začala si baliť moju tašku.
" Ty chceš odísť?" Zvýšil hlas Sasuke. Prišiel za mnou aj s Hikarim na rukách.
" Nemáme na výber." Povedala som a balila ďalej.
" Nie! Mami nechoďme nikam!" vykríkol Hikari a mračil sa na mňa.


" Že tak zrazu veď si tu nechcel ostať." Odvrkla som a dobalila si svoju tašku.
" Hikari bež si po svoj ruksak. Musíme hneď odísť." Povedala som mu keď ho Sasuke zložil na zem.
Záporne pokýval hlavou a chytil Sasukeho ruku.
Sasuke sa dotkol druhou rukou mojej tváre. " Zostanete tu." Bolo jediné čo na to povedal.
" Ale .." začala som.
" Žiadne ale. Nebuď hlúpa. Ochránim vás. Ochránim Hikariho aj teba lepšie než by si to dokázala ty. Ochránim svoju rodinu.. Našu rodinu." Povedal a pohladil ma po bruchu a Hikarimu pevnejšie chytil za ruku.
" Tento krát ho nenechám mi ju vziať." Pošepol mi s úsmevom. Nezostalo mi nič iné než zostať. Veď mal pravdu .. ochráni nás lepšie než by som to dokázala ja.

Itachi prišiel. Videl dom. Hikari mu dal presné inštrukcie. Čakali ho lebo všade boli strážcovia. No pre neho to neznamenalo veľkú prekážku. Nič náročné. Všetkých zabil.
Potom išiel rovno ku dverám. Vykopol ich a dostal sa do vnútra. Boli tam všetci traja. Sasuke stál mierne pred Sakurou a Hikarim. Stál tam s nimi skoro akoby boli jedna rodina. -Lenže oni sú moja rodina- pomyslel si nahnevane.


Hikari:
Ocko a Sasuke vybehli oproti sebe v jednej sekunde. Mamina stála predo mnou v ochrannom postoji a ja som mal tiež kunaj aj keď som nerozumel na čo by mi bol. Mal by som ním ublížiť Sasukemu? Alebo ockovi? Na ktorej strane stojím? A prečo sa toto všetko deje? V očiach mám aktivovaný Sharingan... Ničomu nerozumiem... Prečo sa Ocko bije s mojím kamarátom Sasukem. Poslal som mu predsa po vtáčikovi že ho mám rád a nech mu neublíži. Nerozumiem tomu čo sa to tu deje.
" Hikari, nech sa deje čokoľvek nepleť sa do boja!" Povedala mi mamina bez toho aby sa na mňa pozrela a vyštartovala na pomoc Sasukemu. Ktorého ocino porážal.
Mamina odstrčila Sasukeho práve vo chvíli čo sa mu do tela skoro zabodol kunaj.
" Sakura zostaň s Hikarim zvládnem ho!" vykríkol počas boja a zacvendžali o seba kunaje.
" Pch to vidím!" usmiala sa na neho a odrazila ockovu päsť. Už to že sa bije so Sasukem nechápem ale prečo chce zbiť maminu! Veď mi písal že nás má rád! Vôbec ho nespoznávam je to vôbec on??
" Itachi! Prosím nebojujme spolu! Nie pred Hikarim!" Povedala Mamina a iba sa uhýbala a odrážala útoky. Nechce mu ublížiť tak prečo sa otec chce biť!
" Sama si za to môžeš!" skríkol na ňu .. nikdy pred tým som ho nepočul kričať.
" Má pravdu nie pred Hikarim!" ozval sa Sasuke a odrazil kunaj namierený na Sakuru.
" Ty sa do toho nepleť! To je naša vec!" skríkol znova až mi naskočili zimomriavky. Prečo sa tak hnevá? Mne ... mne predsa hovoril že nás má rád a že nám bude zase dobre..
" Nie není! Hikari je v skutočnosti môj syn! Mám na to aj papier." Povedal Sasuke a Itachi sa na neho bez slova zahľadel. a .. " Prečo si mu to povedal Sasuke!" zrevala na neho mamina Nerozumiem ... kto je koho ocko??? Otec ho v tej chvíli silno udrel. Preletel cez stenu.
Mama mu chcela ísť pomôcť no otec ju chytil za krk.
" Je to pravda?" spýtal sa jej a zovrel jej krk ešte pevnejšie.
" Áno." Zachrčala.
Tresol ju o zem. Až som nadskočil. Prečo jej ubližuje! Mne písal že ju ľúbi! Že jej odpustil! Prečo mi klamal!
" Pusti maminu!" skríkol som a rozbehol som sa ku nim pustil som kunaj na zem a hodil som sa na ocinov chrbát ako kedysi keď ma na ňom nosil lenže teraz som ho škrtil aby ju pustil.
" Nezavadzaj!!!! Odíď! Bež preč nech to nevidíš!!" Kričal na mňa a jednou rukou ma zhodil na zem zabolelo ma koleno lebo som padol presne na ten kunaj. Mamina to videla a začala sa ešte viac brániť. No nepremohla ho a už červenela v tvári. Už nemohla dýchať.
" Veď jej ublížiš!!!! PUSTI JU! Pusti maminu!!!!" kričal som na neho no nepočúval ma. Sasuke tu není aby jej pomohol. Vzal som do ruky kunaj.



Sasuke sa rozbehol na pomoc ... No už zbytočne lebo.. Hikari vrazil Itachimu kunaj hlboko medzi lopatky. Ten pustil Sakuru ktorá bola už v bezvedomí a padol vedľa nej na zem. Vykašľal trochu krvi.
Sasuke pribehol ku nim skontroloval Sakuru.
" Šikovný chlapček .. vidno ... že som ťa vychoval ja." Zakašľal Itachi s krivým úsmevom na perách.
Hikari vystrašene ustúpil a narazil do Sasukeho nôh. Sasuke vedel že Hikari Itachiho smrteľne zranil. Zomiera.
" Oci ... ja." Hikari si kľakol vedľa neho a ničomu nerozumel a plakal... očiach sa mu objavil Mangekyo Sharingan.
" Si šikovný .... šikovný chlapče. Nech hovoria čo chcú ty si môj syn!" chrčal Itachi a z úst sa mu valila krv.
Hikariho slzy boli červené. " Hikari ... prijmi odo mňa moje oči a s nimi techniky." Pošepol a zdvihol ku nemu ruku.

Sakura:
" Zbohom otec." Počula som hlas Hikariho. Otvorila som oči a posadila sa. So Sasukem kľačali pri bezvládnom Itachiho tele. Hikari krvácal!
" Hikari! Si v poriadku?" vykríkla som a pribehla som ku nim.
" Som v poriadku." Povedal a pozrel sa na mňa.


Skoro som opäť skolabovala. TO není možné !! Mangekyo Sharingan!

.......................................................................................................................................................

Sakura aj Hikari zostali so Sasukem. Hikari ho postupne začal volať octec. S Hikariho sa stal najmladší ninja so schopnosťou Večného Mangekyo Sharinganu. Sakure sa neskôr narodil syn Tatsu (čo znamená drak). Itachiho pochovali pri ich dome pod čerešňou. Vždy keď bol Sasuke preč tam Sakura sedávala a čítala obom svojim synom knihy. Niekedy rozprávala jeden príbeh o dievčati čo sa zamilovalo do dvoch bratov ... a bolo iba ďalším príkladom Irónie osudu.


THE END
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 RiKa RiKa | 26. listopadu 2012 v 15:19 | Reagovat

Krasny koniec :D  Chudák Itachi je mi ho luto :-(  tesim sa na tu novu poviedku :D  Tak rychlo ju sem daj :D  :D  :D

2 vrrrrrrrrrrrrrrrrrr vrrrrrrrrrrrrrrrrrr | 26. listopadu 2012 v 15:42 | Reagovat

uuuuuuuuuuuuužaaaaaaaaaaaaaaaaaaaas!!! nádhera prenádhera ! krásny koniec! mnam! uz sa tesim na novu poviedku ;)

3 saske8310 saske8310 | E-mail | 28. listopadu 2012 v 10:20 | Reagovat

super krasa jednoducho uchvatne.už sa neviem dočkat novej poviedky.

4 BB20 BB20 | 30. listopadu 2012 v 22:32 | Reagovat

Wow O_O  Dramatický konec! Ale pěkný :-D

5 Zuzka Zuzka | 16. května 2013 v 11:53 | Reagovat

Veľmi krásna poviedka ....... :-D

6 Palka Palka | Web | 28. října 2013 v 21:53 | Reagovat

toto bola veľmi pekna poviedka... úžasne si posledným odstavcom vystihla pointu celej poviedky :D veľmi sa mi to páčilo :) a súhlasím.. osud má veľmi divný zmysel pre humor.

7 Sayuri Sayuri | Web | 17. října 2014 v 15:40 | Reagovat

To bylo tak tak hezký moc se ti povedla hlavně ten konec :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama