Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Odvaha odísť 03 *ItaSaku a SasuSaku*

14. prosince 2012 v 19:39 | Viola NTk |  Rozpísané poviedky
Itachi-

Môj brat je naozaj naivný ak si myslí že budem v nejakom obyčajnom hoteli keď môžem byť v jeho luxusnom byte.
Mladík s veľkým obočím za volantom šoféroval potichu. Vidno že jeho zamestnávateľ je Sasuke. A tak je to v poriadku neznášam ukecaných vodičov. Ale predsa len chcem tentoraz aby sa do určitej miery rozhovoril.
" Ako sa voláš?" spýtal som sa bez záujmu v hlase.
" Rok Lee pane." Odpovedal monotómne.
" Vezieš ma do hotela?"
" Áno pán Sasuke Uchiha mi dal adresu kde vás mám priviezť." Hovoril a nespúšťal pohľad z cesty.
" Zmena plánu Rok Lee v hoteli bývať nebudem." Povedal som.
" A kam vás mám zaviesť pane?" spýtal sa trochu vyvedený z miery.
" Bar Konoha, tam má Sasuke byt nemýlim sa?"
" Iste .. ale pane .. neviem či o tom viete eh .. býva tam jedna slečna." Zajachtal.
" Viem o tom." Povedal som odmerane. Rozhovory z ľudmi neznášam a zvlášť tento ma nudil ale je pravda že mám skvelú možnosť zistiť si o tom Sasukeho úlovku niečo viac. Ak mi to ten vodič povie.
" Ako sa volá to dievča?" spýtal som sa a snažil som sa o ľahostajný tón.
" Ehm .. neviem pane. Neviem si spomenúť." Zakoktal sa. Asi premýšľal či by to bolo správne mi to povedať. Vzdychol som si a z vnútorného vrecka môjho saka vybral peňaženku a z nej jednu bankovku. Dvoma prstami som ju položil na jeho rameno a muž sa po nej hneď načiahol. Z jeho pohľadu som usúdil že je to veľa.
Dobre .... pomyslel som si.
" Po tomto si možno spomenieš na niečo o tom dievčati nemám pravdu?!" spýtal som sa ho s úsmevom.
" Niečo sa mi vybavuje pane." Zajachtal. " Volá sa Sakura Haruno. Býva tam už nejakú dobu. Pán Sasuke ju často navštevuje. Ehm .. ona vystupuje v bare. Je hlavná atrakcia. Nikto ale nevie ako sa sem ku pánovi Sasukemu dostala. Skrátka sa jedného dňa objavila."
" To je všetko čo o nej vieš?" spýtal som sa pochybovačne.
Prikývol.
" Ako vyzerá?" spýtal som sa ho.
" No .. ehm ... je krásna. Vlastne krásna to.. to je slabé slovo." Utrel si pot s čela. Zjavne sa mu priveľmi to dievča páči. " Má po pás dlhé ružové vlasy a ... zelené oči a telo ako bohyňa... ehm .. je nádherná." nechal sa uniesť všimol si ako na neho zazerám.
" Tento rozhovor sa nikdy nestal." Povedal som a podal mu ďalšiu bankovku.
Usmial sa. " Áno pane." A na zvyšok cesty zavládlo moje vytúžené ticho.
Premýšľal som nad tou Sakurou. Ktovie či je to vôbec jej pravé meno.
Taká dokonalá žena neexistuje ale .. on ju tak zrejme vidí. Veď keby bola taká ako o nej hovorí už dávno by to so Sasukem skončila.
Pokiaľ by ale teda nebola pravda to čo tvrdil Sasuke. Že by ho milovala o čom pochybujem. No som na ňu naozaj zvedavý.

Sakura-
Išla som na trhy po zeleninu a ovocie ako vždy. Sú tam veľmi milý a priateľský ľudia a potraviny sú zdravšie. Pomaly som kráčala domov. Spomínala som na včerajší večer.
Keď som stála pred dverami dúfala som že ho tam nájdem. Opretého ležérne o stenu s tým jeho úsmevom. No nič. Prázdny byt. Niekedy mi padne dobre že som celý deň sama ale .. sú chvíle kedy by som spoločnosť neodmietla. Išla som do kuchyne. Umyla som si ruky, pustila som si nahlas moje obľúbené pesničky. Išla som do spálne a vyzliekla som si sukňu.
(Už som mala na sebe iba moje čierne podväzkové punčochy a čierne čipkované nohavičky a bielu rozopnutú košeľu a čiernu čipkovanú podprsenku. )
Tancovala som po byte a napadali ma nové choreografie. Pospevovala som si a tancovala a tancovala. Umyla som zeleninu. Začala som ju čistiť a krájať. Nepočula som kedy sa otvorili alebo zavreli vchodové dvere. Ale zrazu sa mi vypla hudba.
Otočila som sa s úsmevom na perách. " Sasuke?" spýtala som sa. A v tom sa vo dverách objavil neznámy chlap.


Itachi-
Ešte keď som stál pred dverami tak som počul hudbu.. možno aj spev ale tým som si nebol istý. Odomkol som kľúčikom ktorý som si zohnal ešte pred mojím pobytom tu.
Vošiel som a už som jasne počul že si niekto hmká v kuchyni. Položil som svoju batožinu na zem a prešiel som ku reproduktorom. Vypol som ich. Možno som bol trochu drzý ale prišlo mi správne dať vedieť o svojej prítomnosti v byte.
" Sasuke?" ozval sa hlas z kuchyne. Znel ako zvončeky. Nad svojím prirovnaním som sa v duchu trochu usmial.
Vošiel som do kuchyne. A to čo som videl ma príjemne prekvapilo. No .. ten vodič očividne nepreháňal. Dlhé rúžové vlasy veľké zelené oči, veľké prsia krásna tvár, plné pery, útly driek. Povedal by som že si ju iba predstavujem. Človek sa má chuť takejto bytosti priam dotknúť a presvedčiť sa či jej vlasy sú také jemné ako ich vidia moje oči .. či sú jej pery sladké alebo tak len vyzerajú. Či je jej pleť taká hodvábna .. A čerešnička na torte je to že tu je iba v čiernom čipkovanom spodnom prádle a bielej košeli. Bol som ňou očarený. Už sa nedivým prečo si ju Sasuke necháva iba pre seba. Celé toto prezeranie a hodnotenie v mojej hlave trvalo asi zhruba 3 sekundy no Sakura mala rýchle reakcie.
" Kto ste? A čo robíte v tomto byte?" spýtala sa vystrašene a v ruke zvierala nôž. Nesnažila sa zahaliť alebo skryť .. čelila mi (ako potencionálnemu protivníkovi) úplne bez strachu. Čím si ma naozaj získala. Už sa neviem dočkať kedy ju spoznám lepšie.

Sakura-
Neodpovedal mi! Čierny smoking, dlhé havranie vlasy .. a ten jeho výraz mi niekoho pripomína hlavne tie jeho oči... čierne hlboké .. úplne rovnaké ako má Sasuke. Dobre .. vyzerá dobre ale to ma teraz trápi asi najmenej čo do čerta tu robí? Zovrela som nôž pevnejšie.
" Okamžite sa mi predstavte a povedzte dôvod prečo ste tu inak za seba neručím!" hovorila som to pomaly a zreteľne.
Usmial sa. Čo to do pekla ... Prečo sa usmieva.
" Niečo som sa vás spýtala!" zvýšila som hlas.
" Ospravedlňte ma Sakura ale trochu ma zaskočil ... ten nôž. Obvykle takto vítate hostí?" spýtal sa a prišiel mi .. taký vznešený alebo čo. Trochu som zdvihla bradu a vystrela sa.
" Obvykle sa vkrádate do bytov tak aby vás nikto nepočul? A vôbec odkiaľ máte kľúč?" odsekla som.
" Moje meno je Itachi Uchiha a tento kľúč." Zahrkal ním vo vzduchu. " Mám od môjho mladšieho brata Sasukeho iste ho poznáte."
" Sasuke tu nie je." Povedala som nechápavo prvú vec čo mi prišla na jazyk. Mozog mi totiž vyplo. No jasné to preto mi boli tie jeho oči také povedomé.
Usmial sa. " Ja viem. Preto som tu. Sasuke totiž odišiel na dlhšiu dobu preč. A ja som tu aby som viedol Konohu. Nič ti nepovedal?" spýtal sa ma.
Záporne som pokývala hlavou. Nič mi nepovedal ... nikdy mi nič nehovorí...
" Kam išiel?" spýtala som sa a položila nôž na dres.
" Robí ... prieskum na trhu." Na začiatku zaváhal. Pousmiala som sa a teraz mi došlo že som takmer nahá.
" Mne nemusíte klamať." Pozrela som sa na neho a prehrabla si prstami vlasy. " My nie sme pár a prostitútky si vláči aj do Konohy a aj keď vystupujem. A viem čo znamená ten jeho prieskum. Len mi povedzte jedno pane kedy príde .. respektíve dokedy tu budete bývať nech si viem zaobstarať iné bývanie na ten čas." Zahalila som sa ako to iba šlo.
" To nie .. tu bývaš ty, nemôžem ťa odtiaľto vyhodiť Sasuke jasne povedal že tu musíš ostať."
Hovoril nekompromisne.
" Počkajte .. Sasuke chcel aby sme bývali spolu?!" spýtala som sa neveriaco a oprela sa o pult nenápadne som sa priblížila ku nožu.
" Sám som tomu nerozumel .. ale ... asi si pôjdem nájsť nejaký hotel. Nechcem tu zavadzať." Otočil sa na päte. Nechcela som protestovať vlastne som bola rada že to sám navrhol ale ... Do pekla nechcem ani myslieť na to ako by Sasukeho naštvalo keby sa dozvedel že som vyštvala jeho brata z bytu. Určite by ma vyhodil na ulicu. Eh ...
Vykročila som za ním keď som počula otvorenie dverí.
" Počkajte." Zvolala som a on sa zastavil chrbtom otočený ku mne.

Itachi-
Moja taktika fungovala .. ako vždy. Snažil som sa potlačiť víťazoslávny úsmev. To dievča je naivné. Chybička krásy ako vidím. Nahodil som vážnu takmer zarmútenú tvár.
" Áno?" otočil som sa ku nej. Aj keď mala dlhé nohy predsa len som bol takmer o hlavu od nej vyšší. A teraz bola blízko. Sklonil som tvár.
" Eh. Nemôžem .. dovoliť aby ste odišli ... usteliem vám na gauči... je pohodlný." Začala a prešľapovala na mieste.
" To by si bola ... milá."
Pousmiala sa. " Oblečiem sa a .. urobím večeru... Teda .. dáte si večeru?" spýtala sa nervózne.
" Prosím .. nevykaj mi." Pousmial som sa.
" Som Itachi teší ma." A podal som jej ruku. Stále som jej hľadel do tých jej machovo zelených očí.

Sakura-
" Sakura." Povedala som a chytila ho za ponúkanú ruku. Bola som úplne zhypnotizovaná jeho čiernymi očami. Ja som si myslela že jediný človek má takú schopnosť a ním bol Sasuke. Ale očividne jeho starší brat .. Itachi je v tom ešte lepší.
Jemne mi chytil ruku a čakala som že mi ňou iba potrasie. No on Si ju zdvihol k perám a letmo mi ju pobozkal. Popri tom ani raz neuhol pohľadom a tak ma mal stále vo svojej zvláštnej moci.
" Teší ma Sakura." Usmial sa a stále mi držal ruku.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rika Rika | 14. prosince 2012 v 22:30 | Reagovat

Vynikajuce ....vyborne uz neviem dockat na dalsi diel :D  :-D tak dalej ...rychlo pokracko :D

2 neviemm neviemm | 15. prosince 2012 v 23:19 | Reagovat

wuaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!! krása krása krása! Itachi je raz dokonalý a ty si vystihla tak krásne! mňam! další dalši další diel! :-D

3 BB20 BB20 | 16. prosince 2012 v 19:15 | Reagovat

Úžasné! :-)

4 saske8310 saske8310 | E-mail | 18. prosince 2012 v 18:50 | Reagovat

kawai.len tak dalej.už sa neviem dočkat pokračka.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama