Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 01

1. února 2013 v 19:36 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Nová poviedka :) dúfam že sa vám bude páčiť je na pár Itasaku a možno sa pripletie aj Sasusaku :)
POZOR od 18 rokov! :D



Deň ako každý iný. Pomyslela som si znudene a rozbehla som sa ku Tsunade. Vraj mám za ňou hneď prísť. Určite pôjde o nejakú misiu .. ako inak.
Ani som nestihla zaklopať na dvere a už som počula jej hlas. " Sakura poď dnu."
Vošla som.
" Sakura. Nevyľakaj sa ale zajali Kakashiho."
" Kto?" spýtala som sa prekvapene.
" Padol do rúk Akatsuki."
Nechápavo som sa na ňu pozrela.
" Išiel z misie niesol veľmi dôležitý zvitok. A o ten išlo aj im. Jeho spolubojovníci povedali že ešte žil keď ho odniesli. Môžeme len dúfať že žije aj naďalej."
" Tak na čo čakáme? Kam mám ísť?"
" Dám ti súradnice pôjdeš sem. Tu ho zajali. A týmto smerom." Ukazovala mi prstom na mape. " Tu v týchto miestach majú asi skrýš." Prikývla som.
" Ale to je veľmi veľké územie ako to mám sama prehľadať?"
" Nepôjdeš sama to by mohlo byť príliš nebezpečné. Ino, Hinata, Sai a tvoj ANBU tým čakajú pri bráne. Poverila som ťa velením. Snaž sa vyjednávať a nech je čo najmenej obetí na životoch .. ale veď to poznáš."
" Rozkaz." A vyparila som sa v obláčiku dymu.
Pribehla som k bráne.
Ukázala som im mapu. " Takže Tsunade ma poverila velením. Poďte za mnou potom vám poviem viac." Bez slova ma nasledovali. Utekali sme asi dve hodiny kým sme dorazil na miesto určenia. Tam som vybrala mapu.
" Musíme prehľadať veľké územie a čas hrá v náš neprospech." Hovorila som a všeci sa zoskupili okolo mňa nad mapou.
" Ino a Sai vy choďte týmto smerom. A prehľadajte túto časť." Ukázala som im na obrázok.
" Môj ANBU tým rozdelíte sa na polovicu. Dvaja pôjdete sem a dvaja sem." Ukazovala som na mapu.
" Hinata ty a ja my pôjdeme tadeto." A ukázala som na sever. " Keby ste našli skrýš. Vyšlite signál. Do ničoho nechoďte na vlastnú päsť. Jedine ako tým môžeme vyhrať. Keby sme nič nenašli pred zotmením sa stretneme tu na tomto mieste." Povedala som a hodila do zeme kunaj. Každý prikyvoval.
" Ideme na to." Povedala som a každý sa rozpŕchol svojím smerom.
S Hin sme tiež vyštartovali. " Sakura myslíš že Kakashi ešte žije?" spýtala sa ma.
" Dúfam že áno." Zamrmrala som a do mysle mi vošli zážitky keď sme boli ešte team 7. Sasuke, ja, Naruto a Kakashi. Povzdychla som si a spomalila.
Otočila som sa na Hinatu no tá ležala omráčená na zemi. Okamžite som v ruke držala Katanu a mierne prikrčená som sa otáčala okolo svojej vlastnej osi. Pomaly som sa približovala ku Hin. Som predsa aj medik. Kľakla som si na jednu nohu a skúsila jej pulz. Dýcha.
" Hin poďme preber sa." No ona tvrdo spala. Za mojim chrbtom som počula šuchnutie.
Otočila som sa a zbadala čierny vejúci plášť s červenými obláčikmi. Nebolo mu vidno do tváre.
" Tak rýchlo sa nepreberie a ani ty." Povedal neznámy hlas a upadla som do tmy.


Keď som sa prebrala Sedela som na kamennej lavici a ruky som mala pripútane po obidvoch stranách hlavy kovovými putami. Okrem toho som mala zablokovanú chakru.
Vedľa mňa bola rovnako pripútaná Hinata a stále spiaca Ino a jedno dievča s môjho ANBU tímu. Ale nie! A čo muži z ANBU? A Sai? Do pekla!
" Sakura! Konečne si sa prebrala." Potešila sa smutne Hin.
" Čo sa stalo? Pamätáš si niečo? Nevieš kde sú muži?" pýtala som sa jej.
" Nič si nepamätám. Pozerala som sa ako si spomalila a potom nič. A zobudila som sa tu."
Prikývla som. No takto to dopadne keď je zo mňa veliteľ. Vzdychla som si. Musím niečo vymyslieť.
Ani som nezačala uvažovať a otvorili sa dvere. Už pred časom som si prezerala spisy o údajných členoch Akatsuki preto mi tí čo vošli boli známy. Hneď som ich spoznala.
Sasori pôvodne z Piesočnej dediny, bábkový majster a Kisame z dediny ukrytej v Hmle.
" Ale, ale pozrime kto sa nám tu prebral." Povedal Kisame posmešne.
" Ako sa voláš?" pristúpil ku mne Sasori.
" Do toho ťa nič. Prepustite môj tým." Zazerala som ne neho.
Kisame si doteraz iba prezeral Ino no zasmial sa a prišiel ku nám.
" Páči sa mi." Povedal Sasorimu.
" Prečo by sme mali prepustiť tvoj tým? Čo by sme tým získali?" spýtal sa ma Sasori.
" Nič nezískate ak si ich tu necháte. Nech vám ide o hocičo ani ženy ani muži nič nevedia to ja som veliteľ ja mám všetky informácie. Nechajte si mňa ale ich prepustite." Snažila som sa vyjednávať.
" Hm." Zamyslel sa červenovlasý.
" Sakura to nemôžeš!" pošepla Hinata.
" Pššt!" zahriakla som ju.
" Takže Sakura. Prijímam tvoj návrh. Kisame choď povedať strážnikom nech prepustia tích chlapov a všetky ženy okrem tejto."
" Tie dievčatá sme si mohli nechať." Povedal a chytil do ruky Hinatine dlhé čierne vlasy.
Preľakla som sa.
Sasori sa zasmial. " Už sme sa dohodli." Povedal a so zákerným úsmevom sa na mňa pozrel.
" Takže nám Kisame bude musieť stačiť táto."
Žraločí muž mykol plecom " Lepšie niečo ako nič a aj tak vyzerá že s ňou sa najviac pobavíme." Na to odišli.
Sklopila som hlavu a moje krátke vlasy mi padli do tváre. Bola som rada lebo som nechcela aby Hin videla moje slzy ktoré som sa snažila potlačiť.
" Sakura! Prečo si sa obetovala?" smrkala Hinata.
" Lebo je to najrozumnejšie čo som mohla urobiť. Ušetrím vás. Som veliteľka a je to v popisu mojej práce." Hovorila som zahmleným hlasom.
" My ťa zachránime!" hovorila odvážne.
" Len nech na boj s Akatsuki neposielajú už žiadne ženy. Povedz Tsunade že si to želám."
" Ach Sakura." Vzdychla a dvere sa otvorili. Boli to obyčajný maskovaný Ninjovia. Zrejme niečo ako stráž alebo sluhovia Akatsuki. Niekto kto za nich robí podradnú robotu.
Opäť omráčili Hinatu a spolu s ostatnými ich vyvliekli von.
Osamela som. No radšej naveky tu sama než tam spolu s nimi.
V duchu som sa modlila za to, že len žartovali. Nemiestny humor .. naozaj. Preglgla som bolo mi z toho všetkého nevoľno. Na čelo mi vystúpil studený pot. V ústach som mala sucho a brucho mi kŕčovito zvieralo ako pred prvým dňom na ninja akadémii. Snažila som sa zhlboka dýchať.
Opäť sa otvorili dvere. Bol to Kisame.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Aký pár máte najradšej?

Sasusaku 28.7% (37)
Narusaku 0.8% (1)
Itasaku 37.2% (48)
Kakasaku 7% (9)
Deisaku 3.9% (5)
Nejisaku 1.6% (2)
Gaarasaku 0.8% (1)
Madasaku 8.5% (11)
Sasosaku 4.7% (6)
Kisasaku 3.1% (4)
iné .. 3.9% (5)

Komentáře

1 Rika Rika | 1. února 2013 v 21:44 | Reagovat

Dobra poviedka ^^ len tak dalej a ryhlo dalsi diel :)) :-D

2 saske8310 saske8310 | E-mail | 2. února 2013 v 21:01 | Reagovat

pekny dielik.

3 Zoette Zoette | Web | 20. dubna 2013 v 22:34 | Reagovat

zajímavé :D jdu číst další :D

4 miku miku | 3. dubna 2015 v 19:44 | Reagovat

Veľmi zaujímavé :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama