Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 02

2. února 2013 v 2:02 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Ďalší dielik tento je dlhší, to máte za to že som sem tak dlho nič nepridala:) snáď sa bude páčiť :) ďalšie pokračovania poviedok sú už rozpísané ;) ďakujem za komentáre :)) v tejto časti Kakashi x Sakura - Kakasaku, Deidara x Sakura Deisaku, Sasori x Sakura Sasosaku ... Kisame x Sakura Kisasaku
Pekné čítanie :)

Opäť sa otvorili dvere. Bol to Kisame.
" Poď maličká už sa na teba všetci veľmi tešíme." Povedal a odopol mi putá. Ruky som mala ako z gumy - za ten čas sa mi odkrvili. Chakru som mala stále zablokovanú keď ma chytil nad lakťom a pritisol ku sebe - bolelo ma celé telo.
" Si naozaj pekná." Povedal a začal sa ku mne skláňať. Moja päsť prehovorila za mňa. Noačo, že som stuhnutá, vystrašená - a bez nádeje. Toto bol reflex.
Poriadne som mu vrazila. Čakala som že sa naštve a vráti mi to... no on sa len začal smiať a chytil ma zozadu za krk. Stále sa smial a kráčal so mnou nejakými chodbami.
" Takú ako si ty sme tu naozaj ešte nemali." Chechtal sa a očarene na mňa hľadel.
" Tak to sa máte na čo tešiť." sykla som nahnevane skrz zuby.
Vzpierala som sa a on ma iba bez povšimnutia postrkával ďalej.
Prišli sme do neveľkej miestnosti. Spoznala som ich všetkých. Záznamy o Akatsuki neklamali. Hidan v čiernom tričku a čiernych nohaviciach sa opieral pri nejakých dverách. Deidara sedel ležérne na gauči. Zetsu sa opieral o krb a Sasori sedel v kresle hneď pri krbe. Takže na mňa zostali piati. No nech počítam ako počítam .. ak by som chcela proti všetkým piatim bojovať so zablokovanou chakrou a bez zbrane. Je vysoko pravdepodobné že by som prehrala. No ale bez boja sa nevzdám. Za žiadnych okolností! Vytrhla som sa Kisamemu a odstúpila som od neho.
" Nejako ti fialovie líce Kisame." Zasmial sa Zetsu.
" Má dobrý pravý hák." Povedal žraločí muž a chytil si čeľusť. Ostatni sa na tom zasmiali.
" Už dlho sa žiadna nevzpierala a pokiaľ viem žiadnej sa nepodarilo niekomu z nás vraziť." Povedal Hidan a kráčal smerom ku mne. Vyzliekal ma pohľadom.
" Teší ma som Hidan - aké je tvoje ctené meno, dievčatko?" dvíhal ruku ku mojej tvári. Namiesto odpovede som ho po tej ruke udrela akoby bol len nposlušné decko a o dva kroky som cúvla. Moja reakcia opäť vyvolala ich smiech. Hidan sa škeril.
" Škoda že už medzi nás nepatrí Orochimaru tomu by sa tiež páčila." Povedal niekto a všetci len súhlasili. Mne sa v tvári značilo zhnusenie a v duchu som ďakovala bohu že už Orochimaru nepatrí k týmto tu. Lebo keď si predstavím ten jeho jazyk!! Brr.
" Volá sa Sakura." Povedal Sasori z kresla pri krbe. Táto miestnosť bola naozaj malá a bolo nás tu veľa. Pri krbe boli zatvorené dvere. A pár metrov predo mnou druhé. Možno keby som dokázala byť dosť rýchla...
" Sakura." Povedal Hidan a približoval sa ku mne. Cúvala som až kým som nevrazila do steny. Toto je zlé!
Chytil mi ruky a Sklonil sa ku mojim perám. Odvrátila som tvár. Uhryzol ma do krku. Nie moc ale príjemné to nebolo. Vtedy vo mne ešte viac vzplanul hnev!


" Nepribližuj sa!" zavrčala som po mojom excelentnom výkope mierenom na jeho rozkrok. A Hidan sa zložil k zemi.
Zaujala som bojovú pózu.


" Ty malá potvora." Povedal priduseným hlasom zo zeme a držal sa za vajcia.
Pousmiala som sa. Ostatní sa na tom čo som urobila smiali z plného hrdla. Nerozumela som ich logike. No nezáležalo mi na tom - dôležité bolo niečo úplne iné.
Jeden je dole. Už iba štyria. Pomyslela som si.
"Za toto mi raz zaplatíš." Hidan sa postavil a odišiel tými dverami ktoré sú odo mňa najďalej. Tými pri krbe. Aha takže ja musím ísť tými čo sú pri mne celkom blízko. Z môjho zamyslenia ma vyrušili Kisameho slová. " Sasori. Asi bude treba tvoje schopnosti."
Aké schopnosti má na mysli?! Vyľakala som sa keď sa postavil z kresla a a zdvihol ruku. V tom z jeho prstov vyšľahli smerom ku mne malé, tenučké lanká z chakry.
Prudko som vydýchla. Zrazu akoby som to ani nebola ja. Telo som si síce cítila ale bolo mi cudzie. Keď moje nohy vykročili bez toho aby som to chcela - došlo mi že nedokážem svoje telo ovládať.
Jediné čím som mohla hýbať boli oči a ústa. " Do pekla!" zakliala som a svojou reakciou som u nich vyvolala ďalší smiech.
" No konečne! Poď ku mne!" hovoril pobavene Kisame a chytil ma za driek keď som ku nemu naoko dobrovoľne prikráčala. Pritlačil si ma ku sebe a drsne prirazil svoje ústa na moje. Strčil mi do úst aj jazyk! Kto by si bol kedy pomyslel, že môj prvý bozk bude práve tu - s ním. S netvorom z Akatsuki. S Kisamem!
" Mph!" zaprotestovala som, no nedokázala som sa brániť.


Chytil ma za zadok a to už som vo vnútri zúrila!! Trvalo to na môj vkus pridlho - kým sa odtiahol.
Nastalo ticho. Stále ma pri sebe držal jednou rukou. Snažila som sa to predýchať.
" Chutí ako maliny." Usmial sa žraločím úsmevom. Všetci sa zasmiali. V miestnosti vládla nadšená atmosféra. Sasori ma posunul k tomu kto bol najbližšie. Zetsu. Ten ma chytil za ramená a perami sa ponoril do mojich vlasov - zhlboka sa nadýchol.
" Hm.. a ako vonia.." Zapriadol spokojne. V ušiach sa mi opäť odrážal ich smiech. Bola som posunutá ku samotnému Sasorimu. Zazrela som na neho. V tvári sa mi zračil číri hnev, odpor, no aj strach.
Celé moje telo sa ohlo akoby som chcela urobiť premet dozadu. Sasori ma chytil okolo pása, takže som nespadla. Naliehavo ma začal bozkávať - akoby išlo o život.


Keď sa odtiahol. Pohoršene som si vzdychla. Zhlboka sa nadýchol.
" Vonia ako kvet čerešne. Už vieme prečo sa voláš Sakura." A posunul ma ku gauču. Deidara sa postavil. A jemne mi zdvihol bradu.


" Túto si nechajme." Povedal s úsmevom a vyzliekol si plášť - pod ním nemal nič - iba nohavice.
Pozrela som sa na ústa na jeho hrudi. Striaslo ma, nestihla som sa však týmto dlhľľšie zaoberať - už sa ku mne blížila jeho ruka tiež s ústami! Naplo ma.


Nie, nie, nie, nie. Opakovalo sa mi v hlave dookola.
S rukou som sa ešte nebozkávala. Toto bor určite nový zážitok! A nemôžem ho označiť za príjemný. Jeho ruku potom vystriedali jeho pery - stiahol ma so sebou na gauč. Ležala som na ňom a jeho ruky blúdili jazykom po mojich rukách, krku.. Zanechávali za sebou vlhkú cestičku.
" Mph!" moje vnútorné ja vtedy ani neviem ako ... akoby pretrhlo tie nitky. Vytrhla som sa z Deidarovho objatia práve v čas lebo si svojím jazykom na dlani práve razil cestičku do mojich nohavičiek. Stále nejakým divným spôsobom uväznená v tele som spadla do dverí, ktoré sa pod mojou váhou rozleteli. Boli to tie ktorými som chcela ujsť.
" Sasori. Nemôžeš sa trochu sústrediť?" posťažoval si Deidara.
Pozrela som sa kde som to vôbec spadla. A nemohla som tomu uveriť.
" Kakashi sensej!" vyletelo zo mňa bez rozmyslu. Bol dobitý, na sebe mal iba nohavice. Ruky mal vedľa hlavy pripútané kovovými reťazami a sedel opretý o stenu, na drevenom stolčeku. Maska mu stále ukrývala tvár ale bola dotrhaná. Držala len tak, tak.
" Sakura! Dúfal som že to nie si ty ... ktorú tam ovládajú." Povedal smutne a v očiach mal rovnaké zúfalstvo ako ja. Z hrdla sa mi dral ston.
" Ona ho pozná! Je to jej sensej!" zasmial sa Zetsu na ktorého som takmer zabudla.
" Čo tak ho trocha potrápiť? Čo môže byť horšie mučenie než sa prizerať na trápenie jeho vlastnej študentky. Keď nám stále nechce prezradiť kde je ten zvitok čo ukradol - ukážeme mu čo tým spôsobil." Povedal Deidara a pristúpil ku mne.
" Nie!" vzlykla som a zavrela oči.
" Nechajte ju!" zvolal hrozivým hlasom Kakashi. Takýto tón som u neho ešte nepočula.
" Deidara nechaj ju." Povedal Sasori s priam detsky - nezbedným úsmevom.
" Ale čo môže byť lepšie mučenie väzňa než .." začal Dei obhajovať svoju teóriu.
" Mám lepší plán." Skočil mu do reči Sasori. " Čo ak by ho pre nás mučila ona sama?! Nie násilím to sme skúšali .. sú aj iné "ženské metódy" ako ho prinútiť aby nám povedal .. to čo chceme vedieť." skamenela som. A s vystrašenými očami som vďaka obnovenému Sasoriho jutsu kráčala ku Kakashimu.
Sadla som si na neho obkročmo a jednu ruku mu zaborila do vlasov.
Ach nie .. sensej prepáčte. Pomyslela som si zúfalo - pozrel sa do mojich očí a videla som ako sa v nich odrážajú rovnaké pocity aké som mala aj ja sama. Bol vydesený, potupený a zaskočený. Od hanby som sčervenela - zavrela som radšej oči. Neovládala som nič len svoje oči.. nedokázala som prosiť, nedokázala som kričať... V duchu som trpko zaplakala. Neverila som tomu čo to moje telo robí. Jemne som hladila Kakashi senseja po ramenách a hrudi a pri tom som sa na jeho páse pohybovala panvou dopredu a dozadu.
Otvorila som oči vo chvíli kedy moje ruky svojvoľne rozopli moje červené tričko - odhalili tak moje prsia - na ktorých som mala iba čiernu podprsenku. Kakashi preglgol - odvrátil pohľad od môjho hrudníka - díval sa niekde do stropu a vyzeral, že sa v duchu modlí. Všimla som si ako mu vystúpil pot na čelo. Zaštrngala reťaz keď zovrel päste a na rukách mu navreli žily. Tak som sa hanbila za to čo robím! Bozkávala som ho na krku a rukou som z jeho hrude išla čoraz nižšie a nižie. Cítila som ako celý stuhol a keď moja ruka zakončila púť v jeho rozkroku - prestala som pohybovať bokmi a sensei zalapal po dychu.
Chvíľu som dráždila jeho mužstvo cez nohavice s rukou medzi vlastnými stehnami. Takmer okamžite tam dole stuhol, začal sa zväčšovať a tvrdnúť. Potom ma Sasori prinútil aby som si pred Kakashiho kľakla a mne nezostalo nič iné ako rezignovane zavrieť oči. Na toto som sa nedokázala pozerať.
Nie nie nie bože prosím nie.. Vo svojej hlave som kričala. Kakashi pravdepodobne trhol rukami lebo opäť zarinčali reťaze ktoré ho držali - zanadával ako sa snažil ovládnuť, no v dlani som cítila, že mu to veľmi nešlo .. hybála som rukou hore a dole. Látka ho obopínala a ešte stále zakrývala, no cítila som aj tak ako pulzuje pod mojimi dotykmi. Nahla som sa a perami som prešla po tehličkách na Kakashiho bruchu - ústami som pokračovala nižšie a pri tom som rukou stále dráždila jeho mužstvo cez nohavice. Zdvihla som prosebne pohľad. Povedz im čo chcú vedieť! Kričala som na neho v myšlienkach. Dúfala som, že si to prečíta v mojich očiach, no on sa na mňa nepozeral. Kakashi mal zaklonenú hlavu a dychčal cez zaťaté zuby. Na krku aj ramenách sa mu napínali svaly.
" Sasori zbožňujem tvoje jutsu! Ten chlap nám povie všetko!" smial sa Zetsu.
Kiežby ma radšej zabili. Pomyslela som si a z očí sa mi skotúľali slzy vo chvíli keď som sa začala s otvorenými ústami približovať ku Kakashiho rozkroku. V očiach som mala paniku keď sa moje ruky snažili vybrať senseiove mužstvo z jeho nohavíc.
" Nie, nie.. Prosím! Dosť!" vykríkol Kakashi, hlas mal zvláštne podfarbený. Pozeral sa mi do očí s tichými prosbami o odpustenie. Líca mal červené. Bola som naštvaná, že to nechal zájsť takto ďaleko - chcela som aby sa vzdal, hoci som vedela, že ako správneho shinobiho by ho nemalo zlomiť ani toto mučenie.
" Povieš nám kde je zvitok?" spýtal sa Deidara škodoradostne.
Zúfalo som hľadela do Kakashiho očí. No senseiov pohľad bol neústupčivý. "Sakura, prepáč, nemôžem im to povedať. " Odvrátil tvár a zavrel oči. Vzdal to. Preklínala som ho. Po lícach sa mi skotúľali ďalšie slzy. Zavrela som oči a sústredila sa na moje druhé ja.. keď mi nepomôže Kakashi musím sa skúsiť zachrániť sama. Snažila som sa jej prenechať kontrolu aspoň na pár sekúnd. AKoby zázrakom mi to vyšlo.
V tej chvíli som opäť odtrhla tie Sasoriho nitky. Spadla som na zem a odtiahla sa od Kakasiho tak ďaleko ako mi táto miestnosť dovoľovala. Triasla som sa neschopná pohybu.
" Sasori? Prečo si to jutsu zrušil?" spýtal sa Zetsu.
" Nezrušil som ho ona ho nejako zlomila - už znova." Mračil sa na mňa. Všetci na mňa zazerali len Kakashiho pohľad bol plný obdivu.
Mierne som sa prikrčila.
" Ako je to možné?" spýtal sa Kisame.
" Neviem." Povedal Sasori - zúril .. no v sekunde sa upokojil.
" Fajn." Povedal Sasori už pokojne, vlastne sa usmieval. Naskočili mi na chrbte zimomriavky. Mala som zlé tušenie.
" Kisame rozviaž prosím väzňa. Ona odoláva môjmu jutsu no tento tu nemá určite takú silnú myseľ. Uvidíme či bude taký tvrdohlavý keď jej bude sám ubližovať."
" Nie!" vykríkol Kakashi keď na neho Sasori ukázal a z jeho prstov vyšľahli malé lanká.
Kakashi sa trhane postavil a kráčal ku mne.
" Nie Sensej! Prosím bojujte s tým!!" Prosila som. Kakashi ma schmatol za ramená a pritlačil ma chrbtom o zem. Ruky sa mu triasli - bolo vidieť ako sa s tým snaží bojovať. Napokon vyčerpane pootočil hlavu. Snažila som sa ho odstrčiť.. nešlo to - Do pekla s tým.. Začal mi sťahovať sukňu aj s nohavicami. Nikdy som ho nevidela tak vydeseného.
" Nechajte ju! Poviem.... Poviem vám kde je ten zvitok! Len ju pustite!" Skríkol na nich keď ma na zemi priľahol svojím telom.
V tom niekto z miestnosti kde sme boli pred tým skríkol.
" Čo sa to tu do pekla deje!" Sasori postavil Kakashiho ktorý ťažko dýchal a posadil ho späť na svoje miesto. Opäť ho spútal. Ja som stále ležala na zemi - toto druhé uvoľnenie z toho jutsu ma vyčerpalo viac než keď som to urobila prvý krát.
Do dverí vošiel Itachi Uchiha. Mal na sebe iba čierne nohavice. Čo tu do pekla nemá nikto na tričko???
Preletel po mne pohľadom. Doplo mi že mám rozopnutý vrch a takmer stiahnutý spodok ale nič som s tým robiť nemohla.


" Pein tieto vaše orgie zakázal." Povedal už s kamennou tvárou.
" Pein tu není." Odsekol Deidara naštvane. Očividne nemá Itachiho v láske.
" Nie ale môžem mu o tom povedať." Prebodol Deia pohľadom.
" Ale noták?? O čo ide? Je to vojnová korisť a okrem toho ... je sexi. Pozri na ňu. Aj tak sme boli láskaví - pustili sme celý jej tím a to tam boli aj tri ženy." Hovoril Kisame a položil na Itachiho rameno ruku. Bolo to myslené ako priateľské gesto ale Itachi iba trochu pootočil hlavu jeho smerom a on sa stiahol.
" A čo tu robíte s tým väzňom?" Spýtal sa Itachi s úplne znechuteným hlasom.
" Čírou náhodou je to jej sensej. A práve ho vypočúvame. Ešte chvíľu a povedal by všetko čo vie o tom zvitku." Hovoril Deidara nadradene.
" Hej počul som to až do mojej izby." Povedal Itachi chladne.
" Tak si to vyskúšaj je taká sladká." Povedal Sasori. Neviem ako sa mu podarilo znovu ma spútať. A presunul ma ku Itachimu. Snažila som sa znova z toho jutsu uvoľniť no už som nevládala. Moje nohy sa podkli. Kto vie či naschvál a Itachi ma zachytil. Moje ruky to využili a objali ho okolo pása. Pobozkala som ho na krk a moje ruky ďalej blúdil po jeho ramene .. hrudi. Keď mi ich pevne chytil a odtlačil ma od seba.
" Keď si nedokážete nájsť ženu prečo nejdete do bordelu?" spýtal sa chladne a pozrel sa na Sasoriho.
" A máme za to platiť?" povedal pohoršene Kisame.
" Zruš to Jutsu!" povedal Itachi tichým, tvrdým hlasom. Ucítila som ako sa mi vracia späť moje telo.
" Daj si na ňu pozor má silný pravý hák." Uškrnul sa Kisame a pošúchal sa po sánke.
Už neviem koľký krát som bola z toho jutsu uvoľnená. Moje telo to nezvládalo. Podlomili sa mi kolená.
Itachi ma akoby úplne automaticky zachytil a postavil na nohy. Bola som z toho všetkého taká naštvaná! Zúrila som! Ten hnev do mňa nalial silu, ale možno to bol iba adrenalín, neviem. Miestnosť bola ešte menšia než tá pred tým, Sasori stál blízko mňa. Rýchlo ako blesk som odstrčila Itachiho, ktorý ma držal aby som nespadla a vyštartovala som po Sasorim, jednu poriadnu som mu vrazila.
Odletel a chrbtom vrazil do steny. Bola som taká naštvatá že by som ich dokázala všetkých spacifikovať! Opäť som sa zahnala ale tento raz po Deidarovi. Uhol sa.
(Stála som chrbtom ku Itachimu.) Ten mi chytil jednu ruku skôr než som stihla vo svojej pomste pokračovať a bolestivo mi ju skrútil za chrbtom. " Ah!" vzdychla som od bolesti.
" To by už stačilo." Povedal Itachi pri mojom uchu a zhlboka sa nadýchol vône mojich vlasov.
" Máš pravdu Kisame, má dobrý pravý hák." Zasmial sa Itachi zamatovým hlasom a v tej chvíli mi to došlo. Zmeravela som. On .. je ako ostatný však? Z blata do kaluže Sakura. Pomyslela som si zúfalo.
" Nechaj si ju ak chceš .... na dnes ... mám jej milej spoločnosti dosť." Povedal Sasori a utrel si krv čo mu išla z pery.
" Pre dnešok." Povedal tiež Deidara a zákerne sa na mňa usmial. Striaslo ma.
" Výborne." Povedal Itachi a chytil ma okolo pása druhou rukou.
Zo zúfalou prosbou v očiach som sa pozrela na Kakashi senseja.
On sa na mňa pozeral tiež a jeho pohľad bol znovu rovnaký ako môj .... beznádejný.
Sme v poriadnej kaši!
Itachi ma otočil a pozrel sa mi do očí. Posledné čo si pamätám je jeho sharingan...
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Aký pár máte najradšej?

Sasusaku 28.2% (37)
Narusaku 0.8% (1)
Itasaku 37.4% (49)
Kakasaku 6.9% (9)
Deisaku 3.8% (5)
Nejisaku 1.5% (2)
Gaarasaku 1.5% (2)
Madasaku 8.4% (11)
Sasosaku 4.6% (6)
Kisasaku 3.1% (4)
iné .. 3.8% (5)

Komentáře

1 Rika Rika | 2. února 2013 v 9:26 | Reagovat

Krasneeee :)) rychlo pokracko :-D

2 Kajká Kajká | 2. února 2013 v 19:10 | Reagovat

rýchlo pokračko :-D

3 saske8310 saske8310 | E-mail | 2. února 2013 v 21:12 | Reagovat

uchvatne rychlo pokračko.

4 BB20 BB20 | 2. února 2013 v 22:24 | Reagovat

Juj, super! Těším se na pokračování! :-)

5 neviemm neviemm | 3. února 2013 v 22:22 | Reagovat

O_O  O_O  O_O  O_O  O_O asi takto čumím a trepem nohami jak nejeaký retard a smejem sa ešte retardovanejšie! je to ešte lepšie ako si mi to opisovala!! wuaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama