Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 03

3. února 2013 v 22:19 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Tak a je to tu :)) nový diel ;) snáď sa vám bude páčiť :)) strašne moc vám ďakujem za kometáre :))
Prajem pekné čítanie :)

Och to bola ale nočná mora. Pomyslela som si keď som otvorila oči.


V poslednej dobe mám samé zlé sny. Zavrela som ešte oči a otočila som sa na druhú stranu.
Do niekoho som vrazila. Takmer som vyletela z kože keď mi doplo, že nie som vo svojej izbe!
Zľakla som sa a chcela som sa postaviť, no zadržala ma Itachiho silná ruka na mojom drieku.
Vyľakane som sa na neho pozrela. V očiach mal ako inak Sharingan. Stále bol do pol pása holý.
" Pokoj neublížim ti." Povedal pošepky a milo sa usmial. To ma omráčilo. Boli sme pri sebe tak blízko .. Je veľmi pekný keď sa usmeje .. Ako rýchlo sa táto myšlienka objavila v mojej hlave tak rýchlo som ju aj vymazala. Som mimo ..
" To ti tak uverím!" Skoro som kričala. A snažila som sa odtiahnuť búchala som ho do hrude a kopala nohami. Nepáčilo sa mi že sa mi páči keď je pri mne tak blízko.
Som z toho celá domotaná.
Znudene si vzdychol a prevrátil oči. Doslova ma privalil. Chytil mi ruky po oboch stranách mojej hlavy a ľahol si medzi moje nohy aby som ho nemala ako ďalej mlátiť.
" Upokoj sa ak by som ti chcel ublížiť tak už som na to mal veľa príležitostí." Mračil sa na mňa. Pohoršene som vzdychla a vzpierala som sa jeho silným rukám.
" Počula som čo si tam hovoril! Si ako oni! Chceš ma len-" vzdychala som neschopná dokončiť vetu a skrúcala sa pod jeho telom.
" Musel som to na nich zahrať. Inak by mi s tebou nedovolili odísť." Hovoril chladne.
" To ti mám uveriť? Prečo by si to robil! Neverím ti!" jachtala som a ruky som od námahy zatínala do pästí.
Snažila som sa ho odtlačiť, no nešlo to. Zrýchlene som dýchala a zvažovala ďalší krok.
Zhlboka som sa nadýchla a chcela som volať o pomoc. (Trápne a naivné. Akoby mi niekto tu pomohol.) No nič lepšie ma nenapadlo.
" Pomó-" začala som kričať. Pustil mi jednu ruku aby mi zapchal ústa. To bola jeho chyba. Voľnou rukou som ho udrela. Odtiahol sa a ja som ho kopla nohami do brucha. Zletel dolu z postele aj s prikrývkou. Pozrela som sa za ním dole. Mal otrávený výraz.


" Že som jej pomohol. Načo som sa do nich staral? Mohol som mať pokoj!" hundral si popod nos a dvíhal sa pomaly zo zeme.
Postavila som sa aj ja. Stála som na posteli v bojovej pozícii.
" Nemám chuť sa tu s tebou hrať. Mám na práci aj lepšie veci." Prepaľoval ma Sharinganom.
" Tak to sme už dvaja." Sykla som.
" Fajn. Tak prestaň so mnou bojovať! Ako som už povedal neublížim ti."
Zasmiala som sa. " Z tvojich úst tieto slová znejú naozaj zábavne."
" Môžeš prestať a vypočuť ma?"
" Ja počúvam." Povedala som zamračená a stále v bojovej pozícii.
" Zachránil som ťa lebo si bola v tíme so Sasukem." Povedal pokojne.
" Aj Kakashi sensej bol v tíme s ním a nezachránil si ho." Nenechala som sa obalamutiť.
" Lebo on môjho brata nemiluje." Založil si ruky na hrudi. Prekvapene som zažmurkala vzkypel vo mne hnev. Tento deň je čoraz šialenejší.
" ČO?! Ale ja ho nemilujem!" Povedala som skrz zuby.
Pozrel sa na mňa pohľadom z ktorého bolo jasné, že mi neverí.
" To bolo kedysi! Sasuke by ma však pokojne prebodol.. niekoľko krát to skúsil .. to city dosť ochladnú." Hovorila som hrozivo ľadovým hlasom.
Itachi si vzdychol a prehrabol si prstami vlasy zazdalo sa, že mi uveril.
" Tak s týmto som nerátal." Povedal skôr sám pre seba ako pre mňa a zadíval sa do zeme. Nechcela som vedieť kvôli akému plánu sa mi rozhodol pomôcť. Nezaujímalo ma to. Teraz som mala iné priority.
" Čo teraz so mnou bude?" zamrmrala som .. Neopustila som bojovú pozíciu.
" No .. to neviem chcel som ťa použiť .. ale keď už Sasukeho nemiluješ. Neviem čo s tebou mám robiť." Hovoril s bezvýraznou tvárou a mne na chrbte naskočili zimomriavky. Pokúša sa ma zastrašiť? Do pekla mala som klamať a povedať mu že Sasukeho stále milujem. Do pekla!
" Dáš ma svojim kamarátom, čo?" povedala som a triasol sa mi hlas.
Pozrel sa na mňa a prikývol.
" Ja sa k nim nevrátim!" zavrčala som a vyštartovala po ňom. Odrazila som sa z postele s pripravenou päsťou namierenou na jeho tvár.
Zdalo sa mi že sa pousmial. Päsť mi chytil a vykrútil mi ju za chrbtom. S tým som počítala. Bol pri mne blízko. Potkla som mu nohu .. zapotácal sa a pustil ma. Otočila som sa ku nemu tvárou. Vykopla som nohou, no uhol sa. Chytil ma jednou rukou pod krkom a zdvihol zo zeme. Udierala som ho po tej ruke a kopala som nohami no nemalo to zmysel. Úspešne som sa vyhýbala pohľadu do jeho očí, kým ma škrtil.
" Budeš dobrá?" spýtal sa ma s úsmevom.
" Až - naprší - a - uschne." Chrapčala som a stále kopala nohami. Nechtami som ho škrabala, no s ním to ani nehlo.
Vzdychol si. " Zlá odpoveď." Hodil ma na posteľ.
Zavrčala som. Pristúpil ku mne v ruke držal akési lano. Chcela som uniknúť, no zdrapil ma za ruku.
" Pusť ma!" mlátila som ho voľnou rukou.. Lenže on bol ako skala! Vôbec som s ním nepohla.
Sadol si na mňa a zatiaľ zaväzoval lano o posteľ. Priviazal mi obe ruky ku sebe a ku posteli. Skvelé. Lano bolo napustené chakrou.
" Prečo si ma zviazal?" spýtala som sa ho po chvíli. Obliekol si čierne tričko.
" Aby si neušla kým tu nebudem, nebolo by to pre teba bezpečné keby si behala po chodbách skrýše. Niekto z nich by ťa našiel. A to ty predsa nechceš." Otvoril dvere.
" A kam akože ideš?" spýtala som sa ostro.
" Pozrieť si niečo na jedenie. Nejedol som po celý čas čo si spala a už mi vyhladlo. Dáš si aj ty?" Poslednú vetu sa spýtal ironicky. Iba som na neho zazerala.
Usmial sa na mňa a ja som sa zamračila ešte viac.


Keď za sebou zavrel dvere - ocitla som sa v tme. Samozrejme som sa pokúšala uvoľniť sa z toho lana, no uviazal ho moc pevne. Zúrila som, že mi to nejde. Posadila som sa a šklbala rukami. Posteľ sa celá triasla, no stále sa mi nepodarilo ani trochu lano povoliť.
Do pekla s ním!
Po dosť dlhej chvíli sa dvere opäť otvorili. Oslepilo ma náhle svetlo. No nebol to Itachi.
" Ahoj čerešnička." Pozdravil ma Deidara.
Neodpovedala som iba som sa intenzívnejšie začala pokúšať uvoľniť lano. Bezvýsledne.
" Čo tu chceš?" spýtala som sa skrz zuby.
" Myslel som že si dosť inteligentná na to, aby si sa ma pýtala takéto otázky." Usmial sa a pristúpil ku mne. Nemohla som zabrániť môjmu vystrašenému/naštvatému pohľadu aj keď som si chcela zachovať chladnú tvár.


" Teraz pôjdeš so mnou. Sasori by sa s tebou tiež rád ......... porozprával." Uškrnul sa a približoval sa ku mne.
" Nie! Vypadni odo mňa! Nepribližuj sa s tými tvojimi odpornými rukami!!!" kričala som a šklbala lano ktoré sa nechcelo odtrhnúť.
V tom sa vo dverách objavil Itachi.
" Deidara čo do pekla robíš v mojej izbe?" spýtal sa nahnevaným hlasom.
" Sasori a ja by sme si ju radi požičali. Nebuď sebec a podeľ sa." Hovoril Deidara slizkým hlasom.
" Ešte som s ňou neskočil a asi o mne nevieš, že sa veľmi nerád delím." Hovoril Itachi chladne jeho slová až rezali. " A teraz ak dovolíš zmizni inak ťa vyvediem násilím. A Sasorimu odkáž, že kým nepoviem, že jej mám dosť - tak sa ku nej nikto z vás nepriblíži inak .. sa Pein dozvie že ste so svojím koníčkom neprestali. Rozumieš?" Dokončil a ustúpil z dverí aby mohol Deidara prejsť.
Ten si iba odvrkol. " Chápem. Stačilo povedať, že si ju chceš nechať pre seba. My .. si počkáme." Na to Deidara vyšiel z miestnosti.
Itachi za ním silno zabuchol dvere. Oprel sa o ne rukami. Bol otočený chrbtom ku mne.
Ostala som ticho. Nejako mi nič nedávalo zase raz zmysel. Už druhý krát mi pomohol a to pritom hovoril že ma im prenechá. Bola som schúlená v klbku na posteli. Zavrela som oči .. Ako rada by som bola doma. S Narutom, Hin a ostatnými sedieť na ramene. A nie byť tu.. a takto. Možnosť že sa mi podarí aj s Kakashi sensejom ujsť je čoraz menšia a menšia.
Itachi sa pohybuje naozaj potichu lebo som nepočula, že by sa pohol iba som ucítila, že mi zrazu prerezal putá. Trhlo mnou.
" Pššt. Neboj sa ma." Pošepol a dal kunaj späť do puzdra na svojom stehne. Otiahla som sa od neho. Sedela som na opačnom konci postele .. úplne na krajíčku. Objímala som si nohy rukami a na kolená som si položila hlavu. Itachi si ľahol na posteľ a ruky si založil pod hlavu. V očiach mal sharingan a pozeral sa niekde do tmy pred sebou.
Nevedela som či sa patrí poďakovať. Ale usúdila som, že nie. Predsa len je stratený ninja .. hľadaný zločinec, vrah a stále ma väzní. Tak som bola iba ticho.
Po chvíli sa mi nepohodlne sedelo. Tak som si ľahla na posteľ aj ja. To ticho ma unavovalo.
Nenápadne som pokukávala po puzdre s kunajmi čo mal na stehne. Keby som natiahla ruku mohla by som jeden schmatnúť .. a potom ...... A potom čo? Zničene som si vzdychla.
Znova som zavrela oči.
" Pustíš ma?" spýtala som sa potichu.
" Ja ťa predsa nedržím .. tam sú dvere môžeš ísť." Povedal otrávene.
"Veľmi vtipné. Vieš ako som to myslela." Zavrčala som so zavretými očami.
Vzdychla som si a začala som bľabotať... to robím keď sa bojím alebo keď som nervózna. Vtedy som hnusná a .. otravná. "A vôbec.. Nemysli si, že som ti teraz vďačná, len si mi pomohol na chvíľu oddialiť nevyhnutné. Je mi jasné, že práve premýšľaš nad tým ako im ma predhodíš aby si mal pokoj. Nič iné ani od zločinca ako si ty ani nemôžem čakať." ... a bla bla bla. Neviem už ani čo som hovorila. Cítila som že mu každým slovom leziem viac a viac na nervy, no ja som neprestávala. "Vrahovia, darebáci.. ak sa mi niečo stane - tak ma pomstia! Pôjde po vás celá ohnivá zem. Mám priateľov na vysokých miestach. Zrovnajú túto vašu líščiu noru do základov."
Mala som stále zavreté oči a iba som bľabotala. Počula som že sa pohol. Myslela som že odíde, že sa ma pokúši nejako umlčať. No on sa namiesto toho otočil ku me. Chytil mi jednou rukou sánku.. Začal sa približovať - nerozumela som čo to robí. Keď pritlačil svoje pery na moje.. prekvapením som pár krát zažmurkala - vyplo mi mozog. Zalapala som po dychu! Asi ma chcel len umlčať ...... Mno trochu sa nám to vymklo spod kontroly.
Hej .. aj mne.
V živote by ma nenapadlo, že by ma mohlo niečo dostať tak.. ako jeho pery. Ja som samozrejme nechcela spolupracovať ale ... Ten dotyk. Keď prvý krát pritlačil svoje pery na moje - celá som sa zachvela. Po chrbte mi prešiel mráz a v bruchu mi poletovali motýliky.
Chytil mi ruky po oboch stranách mojej hlavy... asi si myslel, že sa budem chcieť brániť.
Asi sa to odo mňa čakalo však? Asi som sa aj fakt mala začať brániť do pekla!
Lenže sa mi to až príliš páčilo.. Naše pery sa zo začiatku len letmo dotýkali a pritláčali na seba. Ochutnávali sme sa. Potom do toho zapojil aj jazyk. Bozky boli jemné, sladké. Spomedzi pier mi ušiel blažený vzdych. Trochu ma to zahanbilo.
Usmial sa. Bolo to cítiť v bozkoch, tie začali byť vášnivejšie. Už mi nedržal ruky ale preplietol si so mnou prsty. Neprestával ma bozkávať. O milimeter sa odtiahol, no ja som nechcela aby to už prestalo. Trochu som podvihla hlavu a opäť som si ukradla jeho pery. Pustil mi ruky a pevne ma objal okolo pása - pritlačil sa ku mne tesnejšie aj keď to už viac nešlo. Objala som ho nohami okolo pása. Nevedela som čo robím.
Alebo .. som to vedela až moc dobre?
Zrýchlil sa mi dych a z úst mi popri bozkoch vychádzali vzdychy ako som sa snažila zladiť dýchanie s vášnivým preskúmavaním našich úst. Ani neviem kedy som mu vyzliekla tričko a už vážne netuším kedy mi on rozopol to moje. Rukami som mu prešla po chrbte cítila som ako mu naskočili zimomriavky. Jednu ruku som mu zaplietla do vlasov. Jemne mi uhryzol spodnú peru. Z mojich pier sa presunul na môj krk. Bozkával ma na ňom a ja som lapala po dychu - srdce mi divoko bilo.
" Itachi .. ah.." nespoznávala som svoj hlas.
Dopálilo mi čo robím. Itachi, Itachi Uchiha. Najväčší Sasukeho nepriateľ/jeho starší brat. Hľadaný.. hľadaný zločinec, vrah.. V Akatsuki skrýši kde sa ma pred chvíľou pokúšali znásilniť. Musela som s Kakashi sensejom robiť také veci ... a .. Bože čo to robím.
V tom, ako keby myslel na podobné veci ako ja sa náhle odtiahol. Zamračil sa na mňa.
" Čo to robíš!" vychrlil na mňa nahnevane.
Nechápavo som sa na neho pozrela. Vyzeral neskutočne príťažlivo. Do pekla ..
" Nemôže to byť Jutsu ani Genjutsu. Máš zablokovanú chakru. Tak čo je to?" hovoril podráždene. A pri tom si pozorne prezeral moju tvár.
" Nechápem o čom to hovoríš .. to ty si ma pobozkal!" zamračila som sa. Čo to do neho vošlo?
Prekvapene sa na mňa pozrel. Akoby mu až teraz došlo že to on ma pobozkal ako prvý.

Itachiho pohľad:
" Hovoríš pravdu.." pošepol som sám pre seba..
Nechápem čo to do mňa vošlo. Bola taká otravná tak som ju chcel umlčať a ...
Potom keď som ju pobozkal... čo to do pekla malo znamenať?
A prečo sa teraz tvári tak ... Eh. Pozorne som si ju prezeral. Trochu opuchnuté pery od bozkov.. mierne ružové líca. Zrýchlený dych .. pootvorené tie jej prekliate pery. Pery od ktorých som sa takmer nedokázal odtrhnúť. Jej chúť.. vôňa .. jej hebké vlasy jej dotyky..
A tie veľké machovo zelené oči. Do pekla čo to so mnou je?

Sakurin pohľad:
Nechápavo som sa na neho pozerala a potom som radšej rezignovala. Vzdychla som si a zavrela oči. Super! Tento chlap je očividne totálne mimo a ja som sa tu s ním olizovala. Už mi totálne šibe? Cítila som na sebe jeho pohľad .. Zrazu ma pustil a ľahol si vedľa mňa. Počula som ako si tiež vzdychol. Nič mi nedávalo zmysel.. absolútne nič. Bolo by pravdepodobnejšie že je toto celé ešte stále iba sen. Alebo nočná mora ..
Prečo ma pobozkal a potom sa choval tak divne? A prečo ma vôbec zachránil? Prečo chcel vedieť či milujem Sasukeho? A čo by sa stalo keby som mu povedala áno? Prečo .. prečo .. prečo... Samé otázky.. žiadne odpovede.
" Prečo?" vyletelo zo mňa. Opäť hlúpa a naivná otázka ale to som celá ja... hlúpa a naivná.
" Čo prečo?" ozval sa po chvíli ticha. " Prečo som ťa už znova zachránil? Prečo ti nepomôžem ujsť? Prečo som ťa pobozkal? Prečo sa teraz chovám ako idiot? Buď konkrétnejšia prosím."
Zmĺkla som a zapla som si tričko.
A teraz bude ešte drzý? Pche .. musím nejako ujsť .. samozrejme aj s Kakashim. Do pekla teraz alebo nikdy! Otočila som sa ku nemu tvárou. Prekvapilo ma že je tak blízko.
Jeho vôňa ma udrela do tváre. Premáhala som chuť ho znova pobozkať. Jeho prítomnosť .. to že bol tak blízko ma dosť dráždila ale na druhej strane to môžem využiť.
Nahla som sa ku nemu akoby som mu išla dať bozk .. rukou som mu však popritom prešla po stehne a z púzdra som si vzala kunaj.
" Zbohom." Vydýchla som namiesto bozku a odtiahla som sa.
Tvár mal bezvýraznú. Vstala som z postele a kráčala som s kunajom v ruke ku dverám. Nepokúsil sa mi v tom zabrániť. Otvorila som ich a potichu ich za sebou aj zavrela.
Cítila som sa ako nahá keď som stála na tej .. na môj vkus príliš osvetlenej chodbe.
Doprava alebo doľava??? Kunaj som pevnejšie zovrela v ruke. Rozhodla som sa ...
Doprava.. pomaly som sa pohybovala popri stene. Predo mnou sa chodba opäť rozdeľovala .. Doprava alebo doľava? Urobila som krok do tunela v pravo keď v tom mi niečia ruka zakryla ústa a druhá ruka zovrela tú moju v ktorej som mala kunaj.
" Tým tunelom doprava by som nešiel. Ak samozrejme nechceš navštíviť Sasoriho Deidaru a Hidana." Spoznala som Itachiho hlas. Skoro my vyskočilo srdce. Otočil ma ku sebe tvárou.
" Prečo mi znova pomáhaš?" pošepla som.
" To keby som vedel." Zamrmral a cez plecia mi prehodil svoj Akatsuki plášť.. voňal ako on.
Nasadil mi kapucňu na hlavu a chytil ma za ruku.
" Teraz poď." Zamrmral a viedol ma chodbami rýchlym krokom.
" Ja .. musím oslobodiť Kakashi senseja." Zašepkala som v tmavej chodbe. V sekunde zastavil a pritlačil ma o stenu.
" To si robíš srandu? Už to že pomáham ujsť tebe .. eh!" udrel do steny vedľa mojej hlavy.
" Vieš si predstaviť do akých problémov sa dostanem?" syčal nahnevane.
Udrela som ho do ruky ktorou ma držal za rameno. Pustil ma..
" O nič sa ťa neprosím! Ja ti to iba oznamujem." Zazerala som na neho.
Prepaľoval ma sharinganom. Myslím že keby pohľad zabíjal (čo ten jeho teoreticky aj môže) bola by som už mŕtva.
" Fajn." Sykol a opäť ma chytil za ruku. Opäť ma začal za sebou ťahať. Nikde nikto nebol. Asi bolo moc neskoro alebo príliš skoro.
Vošli sme do miestnosti .. tej s krbom kde som bola prvý krát. Vedela som ku ktorým dverám bežať. Vyšmykla som sa mu a bežala som ku nim.
Otvorila som ich. Kakashi horko-ťažko zdvihol hlavu. Dala som si dole kapucňu.
" Sensej to som ja!" pošepla som a vybrala kunaj. Začala som ním udierať do zámku od pút.
" Sakura? Sakura pozor!" varoval ma Kakashi. Otočila som sa. Vo dverách bol Itachi.
" To je dobré." Zamrmrala som a pokračovala v udieraní do zámky.
Itachi ku mne zozadu pristúpil položil mi ruku na rameno.
" Takto ten zámok zničíš ale neodomkneš. Na." A do ruky mi položil kľúčik.
" Takto budú už určite vedieť, že mi niekto pomohol." Zamrmrala som ale odomkla som Kakashiho, ktorý sa zrútil na zem.
Pomohla som mu vstať.
" Musíme sa ponáhľať. Pôjdem na pred za 30 sekúnd poďte za mnou." Povedal Itachi a zmizol dverami ktorými ma vtedy doviedol Kisame.
" Sakura .. nerozumiem tomu. Prečo nám pomáha?" spýtal sa Kakashi vyčerpane.
" To ... je zložité." Pošepla som a v duchu rátala sekundy.
" Čo ak je to pasca?" spýtal sa.
" Nemáme na výber." Zamrmrala som. " 30 sekúnd. Ideme sensej." Pomáhala som Kakashimu kráčať.
Išli sme presne tou istou chodbou, ktorou ma vtedy Kisame postrkával. Vedela som že ideme dobre. Z tmy pred nami sa vynoril Itachi.
" Stráže som poslal na obhliadku. Máme asi päť minút." Povedal a viedol nás ďalej.
Kakashi už nabral trochu sily - dokázal kráčať sám. Možno mu ale len bolo nepríjemné sa ma dotýkať po tom čo sa stalo. Podozrievavo hľadel na Itachiho.
Itachi si to nevšímal a vyviedol nás von. Boli sme v lese.
" Pôjdete stále týmto smerom." Ukázal Itachi do lesa. " A prídete ku Konohe."
" Čo budeš robiť? Zistia, že si to bol ty a.." začala som.
" Nie nezistia o to sa postarám." Pousmial sa a nasadil mi Akatsuki Kapucňu.
" Keby ste natrafili na stráže .. tak sa tvár, že si chytila väzňa." Zamrmral. Kakashi skákal pohľadom zo mňa na Itachiho. Nastalo trápne ticho.
Otočil sa ku nám chrbtom. " Fajn rozlúčte sa .. ja eh počkám pri tamtom strome." A kráčal preč.
Sčervenala som a Itachi sa poškrabal na hlave.
" Eh super .. to je ... hlúpe.. asi si myslí že medzi nami niečo je." Zamrmrala som so sklonenou hlavou. Maskovala som svoje červené líca.
Itachi mi jemne zdvihol bradu.
" Hm .. a nie je?" šibalsky sa usmial. Sklonil sa ku mne a pritlačil svoje pery na moje. Nemyslela som že by to bolo také dobré ako keď sme sa pobozkali prvý krát a ani som sa nemýlila ... Teraz to bolo ešte lepšie. Naozaj som nechcela spolupracovať! Naozaj ale .. To nešlo..
Jeho bozk je ako požiar.
Celé moje telo vzplanie iba v jednej túžbe.. túžbe po ňom. Horím .. a chcem viac. Nespoznávam svoje telo keď sa moje ruky akoby samé posunú a objímu ho okolo krku. Není to ako to Sasoriho jutsu .. je to niečo úplne iné. Naše pery dokonale spolupracovali. Po celom tele mi nabehli zimomriavky keď ma objal okolo pásu a pritlačil ku sebe.
Nebol to bozk typu rozlúčenie... skôr to bolo niečo typu: Teš sa na pokračovanie!
Zrýchlene sme dýchali.
" Len aby si vedela." Začal trochu chrapľavým hlasom.. " Teraz si moja dlžníčka.. a ja si prídem po to čo mi dlžíš." Žmurkol na mňa a raz ma krátko pobozkal. Potom ma pustil a zmizol v tme tunela.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Ktorý pár ??? ;)

Itachi x Sakura 48.4% (587)
Sasuke x Sakura 51.6% (625)

Komentáře

1 Rika Rika | 3. února 2013 v 23:10 | Reagovat

Waaw kawaii ^^ brutalne ^^ rychlo pokracko ^^

2 saske8310 saske8310 | E-mail | 4. února 2013 v 7:24 | Reagovat

super diel rychlo další. :-D

3 BB20 BB20 | 4. února 2013 v 20:54 | Reagovat

Díky moc za nový díl, těším se na poračování :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama