Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 08

28. února 2013 v 15:25 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
A je tu ďalšie pokračovanie ;) cením si každý jeden komentár .. ďakujem :) prajem pekné čítanie ;)



Sakurin pohľad:

Prvý krát sa mi od toho čo sa stalo nesnívala nočná mora..
Mala som pokojný a bezsenný spánok. Lenže .. ma tu niekto tak trochu privalil.
Itachi ma pri sebe tak silno držal, že som sa nemala ako oslobodiť. Okrem toho som bola zabalená v deke a on na nej ležal.. Bola som úplne bezbranná ani na puzdro s kunajmi som nedočiahla .. Kua! Asi ma porazí! Nepovedala som mu snáď nech sa na mňa nelepí?!
" Itachi zobuď sa." Povedala som a snažila som sa ho pri tom odtlačiť.
" Hm." Zamrmral a pobozkal ma na čelo.
Sčervenala som. (to sa mi už naozaj dlhú dobu nestalo)
" Itachi!" Zaprotestovala som znova.
Pár krát zažmurkal a otvoril oči.
Chjo prečo musí byť taký pekný? Husté mihalnice a tie jeho tmavé oči.. a ako vonia .. To telo .. eh a prečo vlastne nemá tričko? Zamračila som sa pri svojich popletených myšlienkach.
" Ako si sa vyspala?" Usmial sa na mňa rozospato.
" Nemôžem sa ani pohnúť." Zazerala som na neho.
" Aj mne je tu s tebou príjemne. Tiež sa mi nechce ani pohnúť." Zasmial sa a obtočil okolo mňa ruky.
" Vieš ako to myslím!" Snažila som sa oslobodiť. " A vôbec nehovoril si že už budeš dobrý?" podpichla som ho.
" Pritúlila si sa ku mne prvá." Usmieval sa na mňa takým tým dych - berúcim úsmevom.
" To určite." Zamračila som sa a márne som sa snažila spomenúť či som to naozaj urobila.
" A to mi pripomína .. dlžíš mi bozk .. prehrala si stávku." Oprel sa svojím čelom o moje.. naše nosy sa dotkli. Prekvapene som zažmurkala a cítila som ako ešte viac červeniem. Prudko som ho od seba odstrčila. (Nemalo to taký efekt ako som chcela ale boli sme od seba o niečo ďalej.)
" Ja som sa s tebou o nič nestavila! Pokiaľ si spomínam povedala som ti na tú tvoju hlúpu stávku nie." Soptila som a mračila sa na neho. Stále mal okolo môjho pásu jednu ruku a druhou si podopieral hlavu.
Na perách mal hravý úsmev. Vlasy trochu strapaté .. Šmarja .. je taký ...
Prehltla som... hlavne .. hlavne nezabúdaj kto to je Sakura! Spamätaj sa! Opakovala som si v hlave.
" Človek by si myslel že keď sa zobudíš budeš mať lepšiu náladu." Povedal a posadil sa. Stále mal na perách pobavený úsmev.
" To si sa prepočítal." Pošepla som skôr sama pre seba a vybehla hore do kúpeľne. Vzala som si čierny nátelník dám si ho namiesto môjho červeného trička na zips lebo si pamätám že mi bolo počas spánku trochu chladno. Asi som sa v noci zle prikryla ....


Itachiho pohľad:

Odkráčala hore schodmi. Obliekol som si vrch a vyšiel som hore aj ja. Vonku bola tma.. spali sme celý deň. Bol som bosý.. mám rád keď cítim mäkkú trávu pod nohami a bolo príjemne teplo. Sadol som si pred vchod úkrytu a pozeral sa hore na oblohu. Začínali sa kopiť oblaky ale stále kde tu ešte svietila nejaká hviezda..
" Čo robíš tu vonku?" spoznal som Sakurin hlas z dverí tej chatrče.
" Pozorujem hviezdy." Odvetil som a pozrel sa na ňu kútikom oka. " Pridáš sa?" Musel som sa usmiať keď sa zatvárila tak prekvapene. Podozrievavo sa obzrela po okolí. Na sebe mala tú svoju krátku sukňu a čierny priliehavý nátelník.
Ešte viac vynikli jej ženské krivky.. a celkovo jej postava.
" Je to nebezpečné .. môžu nás uvidieť nejaký Sasukeho ľudia." Hovorila trochu nervózne a objala sa rukami.
" Som tu predsa ja. Ochránim ťa." Žmurkol som na ňu.
Zamračila sa a odvrátila tvár. " Nepotrebujem ochranu."
" Neboj sa a poď si ku mne sadnúť." Prevrátil som oči a opäť sa pozrel hore na hviezdy.
Cítil som že ma prebodáva pohľadom, no vykročila ku mne. " Aby si vedel .. ja sa nebojím len som opatrná."
Sadla si vedľa mňa. Príjemne ma prekvapilo, že si ku mne sadla celkom blízko.
Pozrel som sa na jej bosé nohy. Všimla si to a placho sa usmiala.
" Mám ... mám rada keď chodím bosá .. je - je to príjemné." Objasnila mi a pozrela sa hore na nebo. Uškrnul som sa. Má na to rovnaký názor ako ja.
Namiesto oblohy som sa pozeral na jej tvár. Hviezdy ma už z nejakého mne neznámeho dôvodu toľko nefascinovali.. naopak nemohol som sa vynadívať na túto pozoruhodnú osobu vedľa mňa. Ten pocit, že je na dosah ruky ale nemôžem sa jej dotknúť .. je to ubíjajúce.
Trochu ma znervózňovalo, že neviem určiť farbu jej očí. Sú machovo zelené alebo je to skôr odtieň... pripomínajúci listy na stromoch keď cez ne svieti slnko?
Pozrela sa na mňa kútikom oka.. zrejme si všimla môj skúmavý pohľad. Zdalo sa mi že je trochu v rozpakoch.. príliš rýchlo zase pozrela hore.
" Vyzerá to že - že bude pršať nemyslíš?" spýtala sa trochu vyplašene.
Hneď ako to dopovedala ožiaril nás blesk ktorý preťal oblohu.
Zľakla sa a hneď sa postavila a keď zahrmelo.. bežala do vnútra.
Postavil som sa aj ja .. začalo popŕchať. No zostal som stáť tam kde som bol. Nerozumel som prečo tak rýchlo ušla ..
" Bojíš sa dažďa?" Spýtal som sa.
Zamračila sa na mňa a asi chcela hneď protestovať, no potom jej pohľad schladol. Akoby ju v sekunde opustil život. Snažil som sa zachytiť, dešifrovať každú jednu emóciu a myšlienku, ktorá sa objavila v jej očiach a tvári. Bol to strach, smútok, rozpaky a v jej pohľade bolo hlavne veľa bolesti.
" Nemusíš mi to hovoriť ak nechceš." Pošepol som do dažďa ktorý začal padať intenzívnejšie. Zahryzla si do pery. " Ja - vtedy pršalo .. keď som sa vracala do Konohy... dážď je zlé znamenie." Hovorila a pozerala sa pri tom do zeme. Potom sa pozrela na mňa.. sršalo z nej zúfalstvo. " Itachi .. poď prosím dnu nemám dobrý pocit." Hlas sa jej trochu zatriasol. Snažila sa pôsobiť statočne, no videl som, že sa bojí. Začínalo pršať čoraz viac.
Teraz mám šancu aby mi začala veriť.. Mám šancu byť konečne o krôčik bližšie ku môjmu cieľu. Aby ma ku sebe pustila .. do svojho srdca.
Pristúpil som trochu bližšie a vystrel som ku nej ruku.
" Je to iba dážď.. poď." Povzbudivo som sa na ňu usmial. Chcel som aby vedela, že má vo mne oporu. Pozerala sa na mňa tými svojimi veľkými, krásnymi a vyplašenými očami.
Trochu zdvihla ruku, no chytila si ju druhou. Akoby sa v jej vnútri odohrával nejaký boj.
Ruku som držal naďalej vystretú.
Nespúšťal som pohľad z jej očí. Po chvíli som zbadal nepatrný záblesk v jej očiach. Bola to iba chvíľa .. no ten pohľad .. bolo to skoro ako keď som ju vtedy prvý krát pobozkal.
Ruka sa jej trochu triasla, no chytila sa mojej ponúkanej dlane.
Pevne som zovrel jej drobnú ruku a milo som sa na ňu usmial. Vkročila ku mne spod strechy na dážď. Už poriadne lialo. Trochu sa triasla. Nevedel som určiť či je to od strachu, rozpakov alebo zimy .. lebo je pravda, že sa trochu s tým dažďom aj ochladilo.
Pohľad mala prázdny upierala ho niekde do neznáma .. bola odo mňa o hlavu nižšia. Trochu som jej podvihol bradu aby som sa mohol prizrieť lepšie jej tvári.
Naše pohľady sa stretli....
Tento odtieň zelenej nikde na svete nenájdem ... takúto farbu majú iba a jedine jej oči.
Usmial som sa. " Trasieš sa ako osika." Pobozkal som ju na čelo a plne som si uvedomil niečo čo mi doteraz unikalo pomedzi prsty.. Zamiloval som sa do nej ..


Zablýskalo sa a hneď na to zaznel hrom. Odtiahla sa odo mňa.
" Ja - ja idem dovnútra." Zamrmrala a ani sa na mňa pri tom nepozrela..
Nechala ma tam stáť a ja som sa iba pozeral na jej miznúcu siluetu.
Budem to s ňou mať ešte ťažké... pomyslel som si a vykročil za ňou do nášho úkrytu.

Sedela dole pri krbe a prikladala do ohňa ktorý práve založila. Páliť drevo môžeme jedine v noci.. aby nebolo vidno dym.
" To nebolo najmúdrejšie stáť na tom daždi ..teraz sme mokrí a bude nám zima." Frflala si popod nos.
Uškrnul som sa. " A preto si založila oheň? Sú aj lepšie spôsoby ako sa zohriať." Podpichol som ju. Čakal som nejakú hnusnú poznámku a jej hnev, no ona sa zasmiala. Nebol to taký hravý a živý smiech aký by asi normálna mladá žena mala mať.. toto bol smiech osoby skúšanej životom .. ktorá nemá veľa príležitostí sa smiať. Pozrela sa na mňa.
" Ale nehovor a aké spôsoby máš na mysli?" spýtala sa a opäť sa mi zazdalo, že som v jej očiach zazrel tú zvláštnu iskru čo tam kedysi mala.
" Hm .. čo tak sa napríklad prezliecť ha? A nesedieť tu v tom mokrom hm?" usmial som sa.
" Dobrý nápad asi to urobím." Povedala a prihodila ďalšie polienko do ohňa.
" Môžem ti pomôcť.." ponúkol som sa a zatiahol trochu za rukáv jej čierneho nátelníka. Odhalilo sa mi jej rameno. Mal som ju tam chuť pobozkať .. a pokračovať vyššie po línii jej krku .. V hlave sa mi začali vytvárať všelijaké obrazy.. bol som rád keď mi pretrhla niť tých myšlienok.
" Zvládnem to sama. Ty sa radšej postaraj o oheň." Mierne ma od seba odstrčila a s úsmevom kráčala ku taškám.
" Môžem sa aspoň pozerať?" neodpustil som si.
" Musím ťa sklamať .. ale keby si pripravil nejaké jedlo kým budem hore .. tak možno .... hm...." tvárila sa že premýšľa a priložila si prst na pery. Nebola by z nej bohvieaká herečka. No ale aj tak som trpezlivo čakal na jej odpoveď.
" Nie ani tak nie je mi ľúto Itachi." Uškrnula sa a kráčala hore schodmi.
" Čakal som že to povieš a to už som chcel začať niečo chystať." Zakričal som ešte za ňou.
Neviem či sa mi to zdalo .. alebo sa naozaj zachichotala.
Premýšľal som či tento jej ... po novom priateľský postoj ku mne je výsledkom toho čo sa stalo tam vonka na tom daždi. Eh škoda, že v nej neviem lepšie čítať.. Celkom by mi bodlo keby som vedel na čo myslí. A čo si myslí o mne.. Takto môžem iba tápať v tme.
Ako som tak premýšľal .. hrabal som sa v taške s jedlom. Niečo som začal chystať.
Počul som ako kráča dole schodmi.
" Itachi .. dúfam že si nemyslíš, že ti niečo ukážem iba som žartovala." Šomrala.
" Neboj sa pochopil som tvoju krutú hru." Žmurkol som na ňu a ponúkol jej misku s narýchlo urobeným jedlom. Nebolo tam moc čo pripravovať.. trochu som opiekol zeleninu a pred tým som ju nakrájal .. ku tomu kúsok pečiva a je to hotové.
" Vďaka." Usmiala sa a pustila sa do jedla. Mala na sebe svoje klasické ninja oblečenie.
" Ty tu stále sedíš v tom mokrom tričku?!" spýtala sa po chvíli keď si zavesila svoj mokrý čierny nátelník nad malý krb.
Ani som si to neuvedomil. Položil som misku a vyzliekol som si tričko. Lišiacky som sa na ňu usmial. " Takto si si to predstavovala?" spýtal som sa a začal ďalej jesť.
Iba s úsmevom pokrútila hlavou a sadla si kúsok odo mňa. Pozoroval som ako odrazy plameňov z ohňa v krbe tancujú na jej pokožke a v jej vlasoch ..
" Čo vlastne plánujeme ďalej? Ako dlho tu budeme?" spýtal som sa keď som odložil misku.
" My?" zdvihla jedno obočie a potláčala úsmev.
" Sme teraz tím." Uškrnul som sa.
" No .. ešte by sme tu chvíľu ostali .. kým je tu bezpečne a máme aké také zásoby. A potom .. zašla by som-"
" Zašli by sme." Opravil som ju automaticky.
Usmiala sa. " Zašli by sme za Kakashim."
" Načo?" spýtal som sa a napil sa z fľaše vody.
" Mám plán ako neporušiť to moje slovo, že nezabijem Sasukeho .. a zároveň pomstím Konohu a mne drahých ľudí čo zahynuli."
" Dúfam že ti došlo, že v tej našej dohode o nezabití Sasukeho .. bolo zahrnuté aj to, že na neho niekoho pošleš." Krivo som sa usmial.
" Isteže jemu sa nič nestane." Prevrátila znechutene oči a tiež sa napila z fľaše.
" V tom prípade počúvam." zamrmral som a ľahol som si na bok. Podoprel som si hlavu jednou rukou. Ona si ľahla Na chrbát vedľa mňa.
" No .. Sasuke nebol sám keď ničil Konohu... Teda to sme s Kakashim zistili keď ma trénoval. On má svoj tým Hebi či Taka alebo niečo také.. Jeho členovia sa pod našu dohodu o ochrane Sasukeho nevzťahujú .. On zabil tých čo som milovala .. ja urobím to isté jemu .. aj keď pochybujem o tom, že ich miluje. Neviem či človek ako on dokáže milovať.. Ale minimálne mu zabijem schopných a užitočných ninjov. Dobrý plán nemyslíš? Kakashi o nich zhromažďoval informácie.. pôjdeme si po ne." Hovorila to celkom zanietene.
No tá iskra čo v sebe pri tom mala nebola tá čo by som v nej rád videl.. Tu premýšľala nad tým ako vraždí a tá predstava sa jej páčila.. Trochu som z toho zosmutnel. Chce sa stále pomstiť. Stále jej srdce živí nenávisť.. Eh ... ona nemôže ale skončiť ako Sasuke.. To nedovolím.
" Itachi? Počúvaš ma?" otočila sa ku mne. Trochu silene som sa usmial.
" Iste .. skvelý plán." Zašomral som.
Celkom potešene sa usmiala. " Vedela som to!" Posadila sa a zhasila oheň. Ocitli sme sa v úplnej tme.
" Už bude svitať .. mali by sme si ľahnúť aby sme sa zobudili keď bude zapadať slnko." Pošepla.
" Hm." Súhlasne som zamrmral a načiahol som sa po jej tele.
" Itachi." Výhražne povedala moje meno.
" A není to jedno? Aj tak sa ku mne sama pritisneš keď zaspíš." A ak nie tak zariadim aby sa tak stalo. Doplnil som si v hlave a musel som sa uškrnúť. No čo už .. som zlý chlapec.
Počul som ako si vzdychla. Očividne rezignovala. Ležala na chrbte. Chytil som ju za driek a prisunul si ju ku mne. Niečo zafrflala no neprotestovala.
" Múdre dievča." Pošepol som jej pri uchu a cítil som ako sa zachvela.
Mali sme tváre blízko pri sebe.. cítil som na perách jej dych.
" Eh .. Dobrú noc Itachi." Zamrmrala a otočila sa ku mne chrbtom.
Zaboril som tvár do jej vlasov a pevnejšie ju objal kolo pása.
" Dobrú noc Sakura."
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Ktorý pár ??? ;)

Itachi x Sakura 48.4% (587)
Sasuke x Sakura 51.6% (625)

Komentáře

1 Rika Rika | 28. února 2013 v 17:09 | Reagovat

Waaaw krasne :)) rychlo pokracko :D

2 BB20 BB20 | 28. února 2013 v 18:53 | Reagovat

Krása, díky moc! :-)

3 itasaku15 itasaku15 | Web | 28. února 2013 v 20:25 | Reagovat

Nádhera už sa teším na pokračovanie.

4 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 28. února 2013 v 20:30 | Reagovat

úžasné, čo môžem povedať..aj keď som začala sakurinu reakciu horšiu, ale táto sa mi veľmi páčila :) :D a akí sú uchylný tí dvaja... :D hlavne itachi :D som zvedavá čo bude v ďalšom dieli, čo sa im prihodí a čo sa stane medzi nimi :D ale na to čo sa stane medzi nimi si budem musieť ešte počkať :( no nevadí ja to vydržímM:D hlavne nech už je pokračko  nech viem čo sa stane :) (normálne tento pár ItaSaku sa mi začal velmi páčiť, hrozne dávno som ho veľmi neoblubovala, skôr som mala rada SasuSaku, ale ty si to zmenila, teraz je strašne dobrý pár ItaSaku) :)

5 neviemm neviemm | 1. března 2013 v 18:05 | Reagovat

úzzasné moja! nádhera! také skryté zvrhlé myšlienky já rada! však vieš :3  neviem sa dočkať kedy budeš zas ponocovať :D

6 Eona Eona | 2. května 2013 v 19:53 | Reagovat

Aaaa uzasni diel :D velmi sa mi pacilo ked sakura isla dole po schodoch a itachi robil daco pod zub taka idilka :D zboznujem ked itachi ma neake uchilne poznamky alebo ked povie ,, Ja som ale zli ,, :3 :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama