Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Odvaha odísť 07 (*ItaSaku a SasuSaku*)

1. února 2013 v 19:26 | Viola NTk |  Rozpísané poviedky
Tu je pokračovanie :) prepáčte trochu to trvalo ale už som späť ;) prajem pekné čítanie :)


Cesta bola tichá a pokojná. Stále som sa trochu triasla ale .. koniec koncov podobné veci som si už zažila tak som sa s tým zmierila dosť rýchlo. S Itachim po boku som sa cítila naozaj bezpečne. On ma zachránil. Ako mu mám poďakovať? Slovo ďakujem mi príde ... príliš málo.
Ani som si neuvedomila že sme už prišli na súkromné parkovisko za barom. Rovno pod schodmi. Vypol motor. Svetlá zhasli.
Pozreli sme si navzájom do očí. Nekonečná hĺbka jeho tmavých očí ma už nezaskočila ako prvý krát. Teraz som ju vítala. Chcela som sa ponárať stále hlbšie. Cítim sa ochraňovaná keď sa do nich pozerám. Mala som pocit že sa ku nemu nepatrne nakláňam. Pár krát som zažmurkala a odvrátila pohľad. Som mimo. Vystúpili sme z auta.
Po schodoch som kráčala prvá no pri dverách som sa zastavila a z povzdychnutím nad kľúčmi som sa začala hrabať v kabelke. Itachi ma predbehol a odomkol. Podržal mi dvere a ja som vošla dnu. Počula som ako ich zavrel a zamkol. Obývačku osvetľovali iba svetlá z ulice. Bola som za to vďačná.
Položila som kabelku na komodu a otočila som sa ku nemu. Stál len kúsok odo mňa čo ma prekvapilo lebo som myslela že bude stáť pri dverách.
" Itachi." Začala som a zdvihla som hlavu. To bola chyba. Jeho oči ma opäť uväznili. Stál tak blízko aj pred tým??
" Áno?" zamrmral.
Neskláňa sa nižšie? Naozaj sa mi nezdá že by bol tak blízko.. alebo? Chvíľu mi trvalo kým som opäť našla niť myšlienok. Pár krát som zažmurkala a pozrela som sa inam.
Vzdychla som. " Ďakujem." Zavrela som oči a potriasla trochu hlavou. To je hlúpe. Už asi bláznim.
Otočila som sa ku nemu chrbtom a kráčala som do svojej izby. Zavrela som za sebou dvere a hodila sa na posteľ.
Ah. Úprimne .. predstavovala som si návrat do tohto bytu trochu inak. Romantický bozk vo dverách, silné objatie a bla.. bla .. No dobre .. som naivná. Pozrela som sa na mobil 15 neprijatých hovorov a SMS. Všetko od Naruta.

Naruto
Sakura si v poriadku? Kde si zmizla? Ozvi sa mi keď si to prečítaš.

Vzdychla som si a odpísala som mu.

Odpoveď
Som v poriadku, len chcem byť sama. Napíšem ti keď sa budem chcieť s niekým stretnúť. A pôjdeme do Ichiraku na ramen.

Odoslané. Odložila som mobil a zamračila som sa na strop. Eh.. bolo by odo mňa moc hlúpe vstať ísť za ním a ... hm. Veď je voľný ja tiež a ..
Hm .. teda som voľná však? Sasuke sa nikdy o vzťahu nezmienil. Tak .. nevidím v tom žiadny problém .. Do pekla!
Posadila som sa na posteli. Chcem .. chcem ho aspoň vidieť ... to predsa nie je nemorálne alebo niečo podobné. Usmiala som sa nad svojou hlúposťou a pricupitala som ku dverám.
Za dverami stál Itachi. Skoro na mňa spadol keď som ich otvárala lebo sa o tie dvere opieral.
Spýtavo som sa na neho pozrela.
Zdal sa mi trochu nervózny. Nestihla som tomu však venovať pozornosť. Lebo ma opäť uväznili jeho čierne oči.
" Chceš niečo?" povedala som prvú "inteligentnú" vec čo ma napadla. No som mimo keď sa tak na mňa pozerá. Trochu sa zasmial a sklopil oči. " No .." povedal si sám pre seba a potom zdvihol hlavu.
" Do pekla áno!" usmial na mňa a vykročil ku mne. Zovrel ma vo svojom náručí.
Vášnivo ma pobozkal. Bolo to neskutočné.. Roztriasli sa mi kolená a tep sa mi zrýchlil. Dychtivo som mu opätovala bozky. Zacúval so mnou ku posteli. Začal ma bozkávať na krku. Ani som sa nesnažila potlačiť vzdychy. Položil ma do vankúšov. Objala som ho nohami okolo pása. Zaplietla som si ruku do jeho vlasov. Túžila som po ňom.
" Naozaj to chceš?" spýtal sa pošepky pri mojom uchu.
Usmiala som sa. Nikdy sa ma to nikto nespýtal. .. Je božský.
Namiesto odpovede som ho naliehavo pobozkala. A pevnejšie sa ku nemu privinula.
Bolo to neskutočné ..
Zostali sme spolu celý víkend. Itachi to zariadil s Peinom. Po tom incidente v Konohe s tými ožranmi mi dali voľno. A tak .. to bol najkrajší víkend v celom mojom živote.. A to nepreháňam.
" Povedz mi o sebe." Zamrmral raz a pobozkal ma. Ležal na boku, podopieral si hlavu rukou a pri tom ma sledoval.
Usmiala som sa. " Čo by si chcel vedieť?"
Pohladil ma po tvári. " Všetko." Pošepol.
" Väčšina mužov má rada tajomné ženy. Nezačnem ťa potom nudiť?" spýtala som sa.
" Ja nie som ako väčšina mužov."
Vzdychla som si .. pri pohľade na jeho tvár telo .. tie oči.
" To mi je jasné.." pobozkala som ho a on ma silno objal.
Rozprávala som mu o Narutovi.. vlastne on sa pýtal a ja som odpovedala. Samozrejme som sa pýtala aj ja. Vedie rodinnú firmu a je úspešný a bohatý. Snažila som sa nájsť na ňom nejakú zlú vlastnosť či črtu ale nejako sa mi to nedarilo bol až príliš perfektný. Stále sme spolu ležali v posteli.
Sasuke sa so mnou takto nikdy nerozprával. .. Vlastne raz. A to bolo vtedy keď sme sa prvý krát stretli. Ale okrem toho sa ma nikdy nespýtal na obľúbenú farbu, kvet či vôňu.
Itachi akoby vedel na čo myslím.
" Ako si sa dostala k Sasukemu?" spýtal sa s vážnou tvárou a pri tom prstami jemne prechádzal po mojom chrbte.
" Čakala som kedy sa na to spýtaš .. je to dlhý príbeh." Vzdychla som a zaborila si tvár do jeho hrude.
" Počúvam." Pošepol a pobozkal ma do vlasov.
" Mala som pätnásť keď moji rodičia zahynuli pri autohavárii. Nemala som nikoho tak som skončila v deckom domove. Nebola som tam dlho. Adoptoval si ma jeden nechutný chlap. Bol to násilník a alkoholik. Stále ma bil. Pár krát sa ma pokúsil znásilniť. Vždy som sa ale ubránila a na druhý deň sa tváril akoby nič. Vydržala som u neho celý rok. Chcela som totiž dokončiť školu... čo sa mi nepodarilo. Eh .. Mala som taký zvyk. Spala som s nožom pod vankúšom. Dovtedy som ho síce nemusela použiť... ale bola som opatrná. Raz večer priviedol do domu svojich opitých kamarátov .. ako tých pred ktorými si ma zachránil. Zamkla som sa v izbe pustila som si hudbu a učila som sa. No .. vylomili dvere na mojej izbe.. a ja som schmatla nôž. Presekala som si cestu von. Viac som sa nevrátila. Tri roky som bola na ulici. Bola som na tom zle. Nemala som peniaze tak som žobrala. Keď si na mňa niekto dovolil tak som vytiahla nôž. Stále som bola sama. Vtedy mi to vyhovovalo ale hlad bol hrozný a .. nechcela som byť dokonca života bezdomovec. Jedna priateľka z ulice. Mi poradila že byť prostitútka dosť vynáša. Z ulice by som sa dostala hneď s mojou tvárou a postavou. Dala mi nejaké vyzývavé oblečenie, kondómy a poslala ma popri ceste. Nikdy som nemala horší pocit. Zastavilo pri mne zopár áut no ja som nedokázala nastúpiť ani do jedného z nich. Bola som panna a ... tak som sa na to vykašľala. Sadla som si na trávu blízko cesty. Pršalo. Vyzula som si tie hrozné topánky na opätku. To bolo moje totálne dno." Nadýchla som sa aby som mohla pokračovať ďalej. Tieto spomienky nie sú príjemné.
" Po asi hodine čo som sedela vedľa tej cesty už premočená do poslednej nitky... vedľa mňa zastalo luxusné čierne auto. Spustilo sa okienko a .." zmĺkla som. Pohltili ma spomienky.
Prvý krát som sa pozrela do tých čiernych očí. Krajšieho muža som do vtedy ešte nevidela.
Zachránil ma .. ja som sa do neho zamilovala. Asi na prvý pohľad. Myšlienky ma unášali do toho obdobia. Už vtedy pil. Nenávidela som to lebo mi to pripomínalo minulosť. No nikdy som nič nepovedala. Dal mi prácu. Miesto kde môžem bývať a lásku.. teda .. myslela som že je to láska.
" Sakura? Budeš pokračovať? .. ten v tom aute bol Sasuke?" spýtal sa ma Itachi a privinul si ma pevnejšie.
" Ehm .. áno bol to Sasuke. Vzal ma sem a zamestnal v Konohe." Ukončila som stroho.
Itachi sa odtiahol a pozrel mi do očí.
" Zaľúbila si sa." Skonštatoval a ja som prikývla. Nebudem mu klamať.
" Miluješ ho?" spýtal sa pokojným hlasom.
" Neviem .." pošepla som. Pri pohľade do Itachiho očí naozaj neviem povedať či Sasukeho ešte stále milujem. Itachi je všetkým čím Sasuke nikdy nebude.
Viac sme túto tému nerozoberali. Venovali sme sa iba jeden druhému.
Keď mi večer zazvonil mobil. SMS ..
Itachi bol v kuchyni. Trval na tom že on urobí čaj. Dala som si na seba môj hodvábny ružový župan. Vzala som mobil do ruky.

Naruto
Ja viem Saki. Vravela si že sa mi ozveš ale už to budú 3 dni čo tak zájsť zajtra na obed do Ichiraku? ;)

Odpoveď
Jasné budem tam :)
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Aký pár máte najradšej?

Sasusaku 28.2% (37)
Narusaku 0.8% (1)
Itasaku 37.4% (49)
Kakasaku 6.9% (9)
Deisaku 3.8% (5)
Nejisaku 1.5% (2)
Gaarasaku 1.5% (2)
Madasaku 8.4% (11)
Sasosaku 4.6% (6)
Kisasaku 3.1% (4)
iné .. 3.8% (5)

Komentáře

1 Rika Rika | 1. února 2013 v 21:32 | Reagovat

Kawaii ^^ krasnee bomba :)) rychlo pokracko :-D

2 saske8310 saske8310 | E-mail | 2. února 2013 v 20:55 | Reagovat

nadhera rychlo pokračko.

3 BB20 BB20 | 2. února 2013 v 21:56 | Reagovat

Wow, ten její život... Těším se na pokračování! :-D

4 neviemm neviemm | 3. února 2013 v 21:46 | Reagovat

mnaaaaaaaaaam wau uuuuzaaas!!! pokračkooooooooooooo

5 Kajká Kajká | 22. února 2013 v 23:45 | Reagovat

Nádherná poviedka :)
i keď ľutujem Sakuru :/
rýchlo pokračovanie ! :3

6 Eona Eona | 19. května 2013 v 20:53 | Reagovat

Ooo ten itachi je ale dokonalí ale asi si bude myslieť že ho sakura nechce ked mu povedala že ho ľúbi sasukeho dúfam že si to nemyslí lebo sakura bude itachiho mylovat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama