Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 09

15. března 2013 v 18:13 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
A je tu pokračovanie:) .. odpuste že to trvá .. robím čo môžem no nechcem písať na silu to by nebolo ono ;)
Ďakujem za krásne povzbudivé komentáre.. ja viem že sa opakujem ale naozaj mi dávajú motiváciu :) Prajem pekné čítanie:)



Sakurin pohľad:

Nemôžem tomu uveriť! Už druhú noc po sebe sa mi nesnívala žiadna nočná mora! .. Vlastne sa mi nesnívalo vôbec nič a bola som za to neskutočne vďačná!!
Nechcela som si pripustiť že to bolo Itachiho prítomnosťou.. ale inak si to vysvetliť neviem..
A vlastne .. čo to malo včera znamenať ... Nechápem čo to do mňa vošlo že som išla rovno ku nemu priamo na dážď! .. no teda ja viem moc dobre ako to urobil .. ten jeho uhrančivý pohľad! Neodpustiteľné! Už sa to nesmie znova opakovať!
Jediný .. jediný dôvod prečo ho pri sebe tolerujem ..
Je ten že môže byť užitočný pri boji s tými Sasukeho poskokmi.
Len dúfam že Kakashi nazhromaždil dosť informácií.
Cítila som Itachiho pery na mojom krku. Niečo zamrmral.
Pousmiala som sa... On spí.
Bod pre mňa .. zobudila som sa už druhý krát skôr než on. A to si hovorí ochranca?! Pche!
Opatrne som zdvihla ruku ktorou ma pri sebe držal.
Nechcela som ho zobudiť.. a ja som si chcela dať kúpeľ. Predsa len neviem dokedy tu bude tiecť tá teplá voda. A už sa potrebujem uvoľniť.. Naposledy som mala teplú kúpeľ keď .... No to bolo ešte pred tou misiou čo mi dala Tsunade .. aby som zachránila Kakashiho.
Páni! To už je tak dávno?! Odvtedy som sa musela obmedziť iba na studenú sprchu poprípade kúpanie sa v rieke, jazierku po tréningu.
Smutne som si vzdychla pri spomienke na domov. Vzala som si svoj obľúbený čerešňový šampón a mydlo do jednej ruky a uterák do druhej. Kráčala som hore schodmi.
Premýšľala som nad tým aké to bolo od Kakashiho milé že mi kúpil moju obľúbenú vôňu mydla aj šampónu.
Privrela som za sebou dvere na kúpeľni.. nešli úplne zavrieť. Veci som si položila na zem vedľa vane. Zapchala som vaňu zátkou a začala púšťať vodu.
Rozopla som si tričko a hodila ho na zem vedľa vane.
Pozrela som sa na svoj odraz v prasknutom zrkadle. No páni! Vyzerám hrozne! Z krivým úsmevom som si prehrabla vlasy .. Je pravda že som sa o seba prestala starať po tom čo sa stalo ... A vlastne prečo to teraz riešim?! .. Niéé .. nie to nebude tým spiacim Uchihom o poschodie nižšie .. to nie..
Zastavila som vodu. Bola príjemne teplá. V momente som sa vystrela počula som pootvorenie dverí. Vyplašene som sa pozerala na štyroch maskovaných ninjov čo stáli so mnou v kúpeľni. Vrch som mala dole čiže som tam pred nimi stála v podprsenke.
" Čo tu chcete!" zvýšila som hrozivo hlas aj keď som tušila odpoveď.
" A čo myslíš." Povedal posmešne jeden z nich .. ten najmladší. Všimla som si že ich je päť jeden bol v miestnosti s kamenným stolom.
Zamračila som sa a nespoznávala som samú seba.. keď na mňa zaútočili viac než ich prekvapil môj výkrik mňa.

Itachiho pohľad:

" Ááááááááááá!" zobudil som sa na výkrik. SAKURA!!!
Nebola pri mne išlo to z kúpeľne!! ..
V tom niečo konalo za mňa. Bez rozmyslu a bez zbrane som jej utekal na pomoc.
Schody som prebehol ani neviem ako.
V miestnosti zo stolom Bol nejaký chlap. Nestihol sa ani pohnúť a zlomil som mu väz.
Vyvalil som dvere na kúpeľni.. Nikdy nezabudnem na ten pohľad.
Jeden hnusák držal sakuru pod krkom a tiež jej držal ruky. Druhý ju držal za vlasy a približoval kunaj ku jej krásnemu krku. Bola iba v podprsenke. Tretí sa ku nim blížil a štvrtého som privalil dverami keď som ich vyrazil.
" Itachi!" Pošepla Sakura. A v tej chvíli by som zabil každého len preto aby som už nikdy nevidel tento jej vystrašený pohľad.. trhal mi totiž srdce na kusy.


Sakurin pohľad:

Vyrazil dvere tie omráčili toho štvrtého. Ten čo sa ku nám približoval sa zahnal po Itachim samurajským mečom.
Itachi sa uhol. Pohľad mal chladný .. vražedný. Mal v ňom samozrejme sharingan. Bol presný, chladnokrvný a sebavedomý .. bol dokonalý zabijak.
Kopol toho s mečom. Spadol na Kolená. Ten čo ma schmatol za vlasy ma pustil a hodil po Itachim Kunaj. Za letu ho však Itachi Chytil a v otočke mu ho vrátil .. rovno medzi oči. Ofŕkala ma jeho krv. Ten čo bol na zemi .. ten so samurajským mečom sa išiel postaviť Itachi sa zaprel jednou nohou o jeho chrbát a potiahol ho za ruky. Bolo počuť chrupnutie a bolestivý výkrik toho muža. Ten najmladší z nich čo ma doteraz držal ma odsotil. Spadla som tvrdo na zem. Vyštartoval po Itachim išiel ho prebodnúť kunajom. No Itachi včas zdvihol toho chlapa ktorému takmer odtrhol ruky a ten najmladší čo ma držal podrezal namiesto Itachiho svojho kolegu.
Itachi odhodil telo na zem. Schmatol za vlasy toho mladého a tresol mu hlavu silno o prasknuté/rozbité zrkadlo nad umývadlom. Črepiny sa rozleteli po celej miestnosti.
Potom ho schmatol za tričko a chrbtom ho prirazil o stenu vedľa umývadla až celá praskla.
Toto všetko s dokonale chladnou tvárou a premysleným každým jedným pohybom.
" Kto vás poslal?" spýtal sa hlasom z ktorého ma striaslo. Prebodával pohľadom toho mladíka ktorý sa snažil polapiť dych.
" N-nemôžem..." začal ten mladík. Itachi ho znova tresol silno o stenu. Tentoraz kúsok z nej odpadol. Ten ninja vykašľal krv a bolestivo skrivil tvár.
" Do pekla tie oči!! Uchiha Itachi!!!!" vykríkol preľaknuto. To si všimol ten Sharingan iba teraz? " Poviem všetko! Len mi neubližuj!! Jeden ninja bol to taký chlap dal nám presné inštrukcie a peniaze. Myslím že sa predstavil ako Suigetsu alebo tak nejako.. Mal veľký meč a ostré zuby. Povedal že mu túto Haruno Sakuru máme priviesť živú! Nič iné neviem toto boli naše inštrukcie. Sme nájomný zabijaci zo zvučnej. Mali sme priviezť ju a nejakého Kakashiho ale iba tamtú." Pozrel sa na mňa.
" Chcel za každých okolností živú. Viac neviem prisahám!!!" kričal.
Itachi na neho bez slova hľadel asi sa snažil prekuknúť či náhodou ten ninja neklame.
" Hovorím pravdu!!" dychčal.
" Verím ti." Povedal Itachi chladným hlasom bez známky nejakej emócie.
" Necháte ma ísť??" spýtal sa Itachiho prosebne.
" Dotkol si sa jej?" spýtal sa mladíka rovnako chladne a pritom dobre poznal odpoveď. Videl ho ako ma držal pod krkom.
Mladík začal fňukať. " Áno ale ..." začal prosíkať.
" Tak poznáš odpoveď." Zamrmral Itachi a jedným rýchlym pohybom mu vzal život.
Najhoršie na tomto celom bolo to že ma musel Itachi zachrániť..
Nedokázala by som sa ochrániť sama... do pekla! Už nikdy som nemala byť zachraňovaná!!! Už to malo byť iba naopak!
" Sakura! Si v poriadku?" Skočil ku mne Itachi. Ešte nikdy som nikoho nevidela takého ..
On sa o mňa fakt bál... on sa o mňa bál.. A pritom bojoval tak nebojácne.
" Som v poriadku." Zamrmrala som. To ako sa o mňa bál mi ..... veľmi lichotilo.
" Si biela ako stena!" Namietol a pevne ma objal. Zaboril si tvár do môjho krku.

Itachiho pohľad:

" Hej! .. Som v pohode nepotrebujem utešovanie." Protestovala a začala sa brániť. Vzdychol som si. Ty to nepotrebuješ ale ja potrebujem cítiť že si v poriadku. Pomyslel som si úzkostlivo. Ešte stále mi prudko bilo srdce.. sakra nikdy nezabudnem na ten jej vystrašený pohľad.. na ten strach keď som ju tu videl obklopenú tými chlapmi keď som vyrazil tie dvere..
Po chvíli sa mi už nebránila. Keď som si myslel že som schopný ju pustiť tak som trochu povolil zovretie. Jemne som jej dal pusu na vrch hlavy.
" Je načase sa baliť.. už tu nie je bezpečne. Keď nás našli títo amatéri nájde nás už naozaj každý." Zamrmral som a vpíjal som sa pri tom do jej očí.
Je taká krásna.. Na perách mala jemný úsmev. Zvláštne .. myslel som že mi bude nadávať za to že som ju zachránil. Predsa len sa vždy háda o tom že ona nepotrebuje záchrancu atď.
" Odnesiem ťa?" ponúkol som sa no iba záporne pokrútila hlavou.
" Zvládnem kráčať aj sama." Prevrátila oči a postavila sa. Vzdychla si a obliekla si tričko. .. Až teraz mi plne doplo že je tu iba v tej sexi čiernej podprsenke. Ďalší pohľad na ktorý nezabudnem. Eh..
" Čo ti hovorí meno Suigetsu?" spýtal som sa iba aby som sa rozptýlil. Nečakal som že bude vedieť odpovedať.
" Je to jeden zo Sasukeho týmu... jeden na našom zozname." Zamrmrala a postavila sa.
Takže po nej predsa len Sasuke ide... Vzdychol som si. To som si aj koniec koncov myslel....
Vzala do rúk mydlo, šampón aj uterák. Zišli sme spolu dole. Rýchlo sme sa pobalili.
Vzali sme iba to najnutnejšie zvyšok nadbytočných vecí sme tu nechali.
" Ideme do Hmlistej za Kakashim?" Chcel som sa ujistiť.
" Najskôr pôjdeme na cintorín Konohy a potom do hmlistej." Povedala bez toho aby sa na mňa pozrela a ďalej balila tašku.
Všimla si môj prekvapený výraz.
Vzdychla si. " Už sa možno nedostanem na to miesto.. chcem... chcem sa rozlúčiť." Pošepla.
Chvíľu som nad tým rozmýšľal.
" Nie je to najmúdrejšie. Sasuke.. asi poslal svojich ľudí aj tam.. pravdepodobne typoval že tam budeš chcieť ísť." Ja by som to tak teda urobil.. A Sasuke není hlúpy. Bohužiaľ pre nás...
" Viem a risknem to." Odpovedala stroho.
" Máš tu pri sebe ten Akatsuki plášť čo som ti dal?" spýtal som sa po chvíli.
" Mám.. prečo chceš ho späť?" spýtala sa nechápavo.
Usmial som sa. " Nie... nasaď si ho ..budeme nenápadnejší." Jej krásne ružové vlasy upútajú pozornosť ďalších podobných, nájomných zabijakov rýchlejšie než jej pekná tvár. Už z diaľky by ju identifikovali.
" Neviem či budeme práve nenápadnejší ale ako myslíš." Zamrmrala a pohrabala sa v taškách čo sme ich tu chceli nechať.
Pripravili sme sa.. Stála pred vchodom a čakala na mňa. Pozerala sa na hviezdy. Pohľad mala prázdny.
" Ideme?" spýtal som sa.
Trhlo ňou ako keby som ju zobudil z dlhého spánku.
Prikývla a prehodila si krížom cez telo tašku. Zapla si Akatsuki plášť.
Pristúpil som ku nej a nasadil som jej kapucňu.
Utekali sme smerom ku Konohe.. Teda ku tomu čo po nej zostalo.
Bežali sme v tichosti. Domyslel som si že si chce niektoré veci premyslieť..
A na to sa hodí ticho .. to viem sám veľmi dobre.
Už sme boli skoro tam keď Sakura náhle zastala. Zastal som aj ja.. nerozumel som ale prečo sme urobili pauzu.
Sakura kráčala ku miestu kde rástli narcisy. Čupla si a jeden odtrhla.
Nenapadlo ma že bude chcieť položiť na hrob kvety.. Trpezlivo som počkal a potom sme už iba krokom kráčali ďalej.
Prišli sme na kraj lesa. Sakura sa zamračila na oblohu.. skoro akoby sa snažila pohľadom zastrašiť oblaky aby sa z nich nespustil dážď. Snažil som sa potlačiť úsmev derúci sa mi na pery.
Konohu sa snažili dať dohromady. V strede krátera postavili pamätník jej mŕtvym občanom a okolo urobili cintorín. Začali z výsadbou stromov, trávy.. Bolo tu veľa provizórnych príbytkov, stanov pre ľudí čo sa snažili urobiť z tohto miesta to čím kedysi bolo.
Teraz bola noc. Všade sa rozprestieralo ticho.. len sem tam bolo počuť nejaké šarvátky alebo opilecké hulákanie.. Robotníci sa zjavne zabávali po náročnom dni.
Boli sme ako neviditeľný. Dostali sme sa až ku pomníku a to celkom nepozorovane.
Sakura začala chodiť pomedzi hroby. Tipujem že aspoň polovica z nich je prázdna..
No nejako si ich chceli uctiť.
Pochovali takto iba hŕstku statočných a to shinobi čo bránili dedinu do posledného dychu.. ostatným obyčajným obyvateľom postavili pomník.. Nuž aspoň nám to uľahčilo hľadanie..

Sakurin pohľad:

Jeden narcis som položila ku pomníku.. Úcta ku mojim rodičom a radovým občanom ktorých som ako shinobi mala brániť. Vzdychla som si.
Ah moji rodičia .. hlavne ich som mala chrániť. V duchu som im poďakovala za to že mi dali domov a lásku.
Prechádzala som okolo hrobov a v ruke som držala jeden krehký narcis. Spomínala som na to ako som nosila žlté narcisy Sasukemu keď sme boli ešte deti a on ležal v nemocnici. Mal to byť symbol nádeje ... Nenapadol by ma vhodnejší kvet ktorý darovať Narutovmu hrobu...
Len kde je?

Ino Yamanaka.... Neji Hyuga..... Choji Akimichi..... Sai ....

Boli tu všetci. Mala som zvesenú hlavu. Nikdy by ma ani nenapadlo že budem stáť nad ich hrobmi. Naprázdno som prehltla.

Hanabi Hyuga ...... Hinata Hyuga... Naruto Uzumaki

Vzdychla som si úľavou že som ho našla. Pousmiala som sa nad tým že leží vedľa Hinaty... takto aspoň môžu byť spolu. ... myslím že by z nich bol krásny pár. Naruto by ju ochránil pred všetkým presne ako si Hinata zaslúžila.
Mrzí ma že som ju naposledy videla vo vezení Akatsuki. ... Príde mi to tak dávno. Boli sme si veľmi blízke ..
V hrdle mi vyschlo a v hrudi som cítila tú známu bolesť. Akoby som tam mala dieru..
Veľká bolestivá, pálivá diera v hrudi.. cítim sa sama.... a tá prázdnota bolí.
Bolestivo mi zovrelo srdce.
" Ahoj Naruto." Pošepla som a položila na jeho hrob narcis.
Nedokázala som s pred očí dostať ten obraz ako zomrel. To ako som ho držala v náručí. Bolesť v hrudi rástla..
Prišla som sa s tebou rozlúčiť. Ja viem že si nechcel aby som sa hnala za pomstou. Prepáč mi prosím ale musím to urobiť.. Dúfam že si našiel pokoj. Len ma mrzí že si sa nestal Hokage .. podľa mňa by si bol ten najčestnejší a najsilnejší z nich presne ako si o tom sníval. Tvoji rodičia Kushino Uzumaki a Minato Namikaze by na teba boli pyšný. Zomrel si ako pravý shinobi. Chcela by som s tebou ešte aspoň raz zájsť na Ramen. Vieš .. Naruto... Milovala som ťa ako brata.. prepáč že som ti to nikdy nepovedala. Odpusť mi všetky tie rany päsťou. Nikdy som to tak nemyslela ... ja ... ja ďakujem že si stál vždy pri mne. Vždy si mi pomáhal. Vždy som mala v tebe oporu. Bojím sa .. ako to zvládnem ďalej keď tu pri mne nie si. Veľmi.. veľmi mi chýbaš.
Bolesť v hrudi narastala ťažko sa mi dýchalo no neplakala som. Začali sa mi trochu triasť kolená.. premýšľala som nad tým či to bol dobrý nápad sem prísť. Lebo to asi tak trochu nezvládam.
Snažila som sa zhlboka nadýchnuť no nejako mi to nešlo. Vzduch sa mi nechcel dostať do pľúc. Takto to byť nemalo.. Nemala som byť nažive keď sú všetci mŕtvi. Nie.. to je chyba. Je to omyl. Keby .. keby sa tak dal vrátiť čas. Ja ... keby .. keby sa to dalo vymenila by som za nich svoj život. Neváhala by som ani sekundu.. Točila sa mi hlava.
V mojej mysli som mala úplný chaos. Ani som si nevšimla že ku mne prišiel Itachi.
Bez slova ma chytil za ruku. Stál tam so mnou. Vďaka tomu som sa trochu spamätala.
Bolesť akoby zázrakom ustúpila. Stále tu bola no .. Itachi bol pre mňa momentálne niečo ako Aspirín.. Zahnal bolesť no nevyliečil ju .. aspoň nie hneď. Vydýchla som.
" Mali by sme ísť. Tam hore nás už spozorovali." Pošepol Itachi mojím smerom. V očiach mal sharingan a pohľad mal upretý niekde do tmy.
Asi je naozaj načase odísť. Zhlboka som sa nadýchla. " Zbohom Naruto." Pošepla som a posledný krát sa pozrela na náhrobný kameň a na narcis.
Odkráčali sme preč.
Keď sme sa stratili v lese začali sme utekať. Smerom do dediny ukrytej v hmle za Kakashim.
Nezastavovali sme.. začínalo pomaly svitať.
" Sakura tu neďaleko je jedna jaskyňa mali by sme sa tam utáboriť." Poznamenal počas behu.
" Pôjdem za tebou." Odpovedala som mu.
Ku jaskyni sme prišli za menej ako 10 minút. Porozhliadla som sa tu. Bola v celku útulná.
" Budem strážiť." Povedal Itachi keď som si sadla na zem.
Zdvihla som hlavu že budem namietať no predbehol ma nestihla som ani otvoriť ústa.
" Potrebuješ spánok viac než ja." Usmial sa a potom upriamil pohľad ku vchodu do jaskyne.
Nemala som chuť a ani silu sa s ním hádať.. Ľahla som si chrbtom ku nemu aj ku východu z jaskyne. Ten bolestivý pocit čo som mala keď som stála nad Narutovim hrobom sa vrátil v momente čo mi Itachi pustil ruku.
Nesadol si ku mne ani ma neobjal čo ma vcelku prekvapilo. No dlho som nad tým nerozmýšľala takmer hneď som zaspala.

..... Spánok prišiel hneď a s ním aj sny .....

Otvorila som oči .. bola som v úplnej tme. Sasuke! Sasuke nerob to! Práve svojim mečom prebodol Hinatu padla mŕtva na zem. Chcela som sa pohnúť .. hocičo no ja som len tak stála..
Naruto utekal ku nemu. Kričal a plakal zároveň " Hinatááá!!!!" jeho krik mi bolestivo trhal uši. Sasuke ho kopol a išiel ho prebodnúť.
NIE!! NIE NEROB TO!!! Chcela som kričať no neovládala som svoje telo .. nič..
Sasuke si ma ako keby až teraz všimol. Kráčal ku mne.
" Sakura. Sakura! Vstávaj!" hovoril a pri tom ma prebodával pohľadom. Ležala som na zemi a silno som krvácala. " Sakura!" kričal no mne sa zdalo že jeho hlas prichádza z veľkej diaľky. Celá som sa triasla.

Itachiho pohľad:

Sakura sa celá triasla a ťažko dýchala no nedarilo sa mi ju zobudiť.
" Sakura preber sa.. Vstávaj!" trochu som s ňou triasol. Pootvorila oči.
Spýtavo sa na mňa pozrela.
" Asi sa ti niečo snívalo .. ale to je dobré bol to iba sen."
" Nočná mora." Opravila ma s krivým úsmevom a chcela sa posadiť. Zatlačil som ju späť.
" Ešte spi máme ešte veľa času." Trochu vyplašene sa na mňa pozrela.
" Nechcem spať." Zamrmrala na protest.
" Chceš len nechceš snívať mám pravdu?" spýtal som sa jej s úsmevom.
Sklonila hlavu a nepatrne prikývla.
" Hej .. budem tu dobre?" Usmial som sa a ľahol som si vedľa nej. Neobjal som ju lebo mi neprišlo vhodné ju teraz hnevať.
" Už dva dni som spala pokojne..." začala.
" Iba dva dni?!" skočil som jej do reči a ona sa trochu usmiala a prikývla.
" Nespala si ani tri hodiny." Oboznámil som ju keď som videl že stále nezatvorila oči iba sa pozerala niekde do prázdna..
" Ešte sa pokúsim zaspať." Zamrmrala. Ležal som vedľa nej. Chcel som sa postaviť a odísť ďalej .. dať jej priestor no ona ma chytila za ruku keď som sa chcel posadiť. Spýtavo som sa na ňu pozrel.
" Eh.. ja viem možno to bude znieť hlúpo ale .. mohol by si zostať pri mne? Ja.. asi potrebujem niekoho pri sebe.." hovorila a líca jej jemne zružoveli.
Asi by som znel príliš nadšene keby som jej normálne odpovedal tak som iba prikývol a usmial sa na ňu.
Zavrela oči a otočila sa ku mne chrbtom .. akoby ľutovala že to povedala nahlas. Pevne som ju objal a užíval som si ten pocit že ma o to sama požiadala. Na to ako tento deň - či vlastne noc začínal hrozne .. Tak to skončilo celkom fajn.
Som o krok bližšie.. pomyslel som si a usmial sa. Po chvíli začala dýchať plytkejšie a ja som si uvedomil že zaspala. Otočila sa na druhý bok tvárou ku mne. A nefalšovane sa ku mne privinula .. dokonca som sa o to ani nemusel snažiť. Áno .. určite som o krok bližšie. Nadýchol som sa vône jej vlasov. Pozoroval som ako sa tiene na jej tvári prehlbujú až ju napokon celú pohltili. Padla noc a ja som ju musel zobudiť.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Ktorý pár ??? ;)

Itachi x Sakura 48.1% (580)
Sasuke x Sakura 51.9% (625)

Komentáře

1 BB20 BB20 | 15. března 2013 v 18:40 | Reagovat

Krásné, moc děkuji za nový díl. :-)

2 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 15. března 2013 v 20:27 | Reagovat

no hurá :D som si hovorila, že kde si, že tu nič nebolo :) ale musím ťa poichváliť tento diel je pekný...tam kde sak a ita boli...ten "cintorín" a tam ako jej v hlave išli tie slova k narutovi, tak mi išli slzy :( takú emotívne to bolo :( čiže ťa chválim, dobre týýý :D :) a teším sa na ďalší diel, čo si zasa pre sak a ita osud pripraví :)

3 itasaku15 itasaku15 | Web | 16. března 2013 v 9:37 | Reagovat

Krásni  dielik až si mi nahnalo do očí slzy smrk výborne.

4 neviemm neviemm | 17. března 2013 v 10:56 | Reagovat

bokuwa naiteruuuu!!!... plačem. úpllne nádherný diel

5 Rika Rika | 21. března 2013 v 21:46 | Reagovat

Nadhera :)) kawai :-D rychlo dalsi diel

6 Kajká Kajká | 23. března 2013 v 13:44 | Reagovat

Užastné..chudák Sakura ://
rýchlo pokračovanie :O!!!! :-)

7 elisabethka. ^ elisabethka. ^ | Web | 28. března 2013 v 22:21 | Reagovat

Páni, povedené, těším se na pokračování!

8 Eona Eona | 2. května 2013 v 20:21 | Reagovat

pani necakala som ze tam do kupelky vtrhnu ninjovia myslela som ze sa zobudi itachi :D a bude ju smirovat ale taktzo to bolo lepsie :D chda sakura pri hrobe :/ este ze ma itachiho :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama