Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 11

30. března 2013 v 12:33 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Je tu pokračovanie... ďakujem za krásne komentáre :)) Prajem pekné čítanie ;)




Mali sme jednoduchý plán. Itachi pôjde za Peinom. Povie mu o mne a bla bla.. podrobnosti neviem. Netuším či ma Pein ku nim vezme aj keď Itachi tvrdí, že som už takmer právoplatný člen. Vraj mi chýba už iba prsteň. Neviem či to hovoril iba preto aby ma (a možno aj seba) upokojil. Alebo či to myslel vážne.
Po ceste sme sa zatavili ešte pri jednom pomníku. Tam kde Kakashi vyryl mená všetkých svojich priateľov čo padli v boji. Keď ma trénoval.. po tom čo sa stalo s Konohou .. vyryl tam mená .. Naruta a ostatných. Prišlo mi správne pridať jeho meno na ten pomník.
Tu som si preškrtla aj moju ninja pásku. Síce ešte "oficiálne" nepatrím do Akatsuki. No aj keby ma tam ku nim ani nikdy nevzali .. Už nebudem kráčať pod symbolom Konohy keď jej teraz velí ten bastard!
Žiadne nepríjemné prekvapenia ako ďalší nájomný zabijaci poslaný Sasukem, nás po ceste už našťastie nečakali.
A ja a Itachi ... vlastne sme sa spolu už nerozprávali o tom čo sa medzi nami stalo v Hmlistej .. Neviem či je to práve správny prístup .. no ja sa vlastne chcem tváriť akoby sa to ani nestalo. Bude to tak lepšie.
Všetky udalosti z toho miesta skončili pochované hlboko pod zemou. Nepokúsil sa ma už ani viac dotknúť. Ani len ma nechytil za ruku. Jediný náš kontakt bol keď som spala. To si ma vždy automaticky privinul. Nuž zjavne nezabudol na moju prosbu. Som mu za to vďačná zlé sny ma totiž neopúšťajú.. práve naopak.
Priznám sa ale trochu ma .. zabolelo, že Itachi nerozoberal ten náš - takmer - bozk...
Znamená to snáď že si už nie je istý tým čo mi tam chcel povedať? Váha?
Nechce so mnou už ostať? Nechce mi už pomôcť v mojej pomste?
Moje obavy sú asi hlúpe. Veď ... ak by si to išiel rozmyslieť tak by práve teraz v tejto chvíli nejednal s Peinom o mojom narukovaní do Akatsuki. A to nie ako konkubína, hračka pre tých maniakov ale .. ako právoplatný člen ich spoločnosti. .. Ja na Peinovom mieste by som ma neprijala ani len ako tú konkubínu. Nervózne som sa usmiala na strom predo mnou.
" Hej ja viem." Pošepla som mu. Musím veriť Itachimu .. aj keď to znie neviem ako divne .. je jediný koho mám. Naozaj som práve oslovila ten strom? Mám ešte nejaký zdravý rozum?
Hm .. neviem či sa nad tým idem zamýšľať .. Lebo sa bojím k akému záveru by som dospela. Predsa len môj jediný spojenec je Itachi Uchiha. Chcem sa stať členom Akatsuki... a tak ďalej ... a tak ďalej... Keby mi niekto pred rokom povedal že budem raz v takejto situácii. Sama by som mu odporučila liečenie. Nuž.. čo sa stalo už sa neodstane. Musím sa sústrediť na moju pomstu. Otvorila som zväzok dokumentov plný cenných informácií o Sasukeho ľuďoch.
Prvé meno na mojom zozname - tých ktorých zabijem.
Karin.. Začítala som sa do jej zložky. Tipujem že je to Sasukeho kurva.
Spokojne som sa usmiala. Možno mu predsa len dokážem ublížiť.

Itachiho pohľad:

Kráčal som ku dverám Peinovej pracovne. Sakura ostala stáť pred vchodom do skrýše.
Bol som trochu nervózny, no nenechal som to na sebe znať.
Ani som nestihol zaklopať a dvere otvorila Konan. Usmiala sa na pozdrav a bez slova prešla popri mne. Stratila sa v tmavom tuneli za mnou.
" Itachi, už som si myslel že sa nevrátiš." Povedal Pein neutrálnym tónom.
Sedel za stolom. Naznačil mi rukou aby som vošiel dnu.
" Pein." Kývol som mu na pozdrav. " Ale vrátil som sa." Poznamenal som.
Pousmial sa. " To vidím. A neprišiel si sám. Stráže mi už povedali, že je s tebou akási krásna žena." Pozrel sa na mňa a zablysklo sa mu v očiach. Preglgol som.
" Rada by sa ku nám pridala. Myslím, že by bola skvelá náhrada za Kakuzu." Povedal som vážnym hlasom.
Pein na mňa uprel skúmavý pohľad. " Prečo by som ju mal k nám prijať?"
" Je silná. A je aj Medik ninja. Bola u ANBU a trénovala ju sama Tsunade. Perfektne ovláda chakru, ľahko sa vymaní z genjutsu." Začal som hovoriť všetko na čo som si spomenul. Pein zdvihol ruku.
Gesto aby som zmĺkol.
" Meno?" Spýtal sa otráveným tónom.
" Sakura Haruno."
" Haruno ....... Haruno .. Niečo mi to hovorí..." Zamyslel sa nahlas a potom mu to došlo. Prebodol ma pohľadom. " Bola v týme s Narutom Uzumakim a tvojim malým bračekom nemýlim sa?"
Prikývol som.
" Keď si sa vrátil myslel som že to budú informácie o tvojom bratovi. Je z neho nový Hokáge ale to určite vieš." Povedal a postavil sa zo stoličky. " Vieš prečo som spoznal jej meno? Je na ňu vypísaná odmena. Vraj to ona zničila Konohu. Tvoj brat ju chce živú. Nevieš prečo?" Spýtal sa ma a začal sa prechádzať po miestnosti. Krúžil okolo mňa ako sup.
Pousmial sa. " Vlastne mi je jedno prečo má o ňu taký záujem. Chcem vedieť len jednu vec Itachi. Naozaj zlikvidovala Listovú?" Zastal predo mnou.
" No keď sa to hovorí..." Začal som a Pein sa na mňa zamračil.
" Takže to nie je pravda. Itachi si ako môj brat, rád by som ti pomohol ale musím dbať na celú našu rodinu." Takmer som zabudol aký cit chová k tejto zberbe zločincov a násilníkov.
" Rodinu." Odvetil som ironicky a hneď som to oľutoval.
" V každej rodine sú problémy. Žiadna není dokonalá. A vďaka tomu sme taký silní, keby to pochopili aj ostatní.. To že v jednote je sila. Potom by sme boli neporaziteľní." Začal hovoriť horlivým hlasom, no potom pár krát zažmurkal a vzdychol si. Upokojil sa.
" Miluješ ju? Preto chceš aby sa ku nám pridala.. Mám pravdu?" Naše pohľady sa stretli.
Nervózne som sa pousmial. " Nie o to nejde. Ona ma zachránila. Bojoval som s bratom..." Zasekol som sa. " Keby chcela tak dokáže zničiť celú Konohu má veľký potenciál len jej chýba tréning."
" Nie sme pomocná škola." Zavrčal. " A neverím ti. Niečo ku nej cítiš. Neklam mi." Prepaľoval ma pohľadom. Vzdychol som si.
"Yahiko ona je moja Konan, Sakura je moja Naiso." Zarazil sa keď som použil jeho skutočné meno. Zháčil sa ešte viac lebo som spomenul Konan. A najviac ho prekvapilo to, že som Sakuru označil ako moju Naiso..
Peinovov Naiso je Konan. Je to jeho zástupkyňa. Jediný človek ktorému Pein na 100% dôveruje a keby sa mu niečo stalo len ona môže za neho ďalej rozhodovať. Je to viac než hocijaký titul. Naiso patrí iba svojmu "Pánovi" a to vo všetkých smeroch. Platí to samozrejme aj opačne. Keď nám Pein prvý krát povedal že je Konan jeho Naiso.. všetci to tolerovali. Stala sa z nej druhá veliteľka Akatsuki. Keby Pein zomrel Konan to tu bude viesť ďalej.
Jej slovo je Peinovo slovo. Jej hnev je jeho hnev. Keby sa jej niekto dotkol.. Pein by ho zabil.
Keďže viem ako to bolo naposledy čo tu Sakura bola .. jediná šanca ako od nej udržať Deidaru a ostatných čo najďalej je vymenovať ju za svoju Naiso.
Nie je to niečo ako manželka .. je to .. niečo ešte viac .. Ako jing a jang .. Navzájom sa dopĺňajúce duše. Naiso je osoba bez ktorej si človek nevie predstaviť existenciu, keby zomrela on zomrie s ňou.. Väčšina mužov nikdy nenájde svoju Naiso.
Naiso je spriaznená duša .. to je asi najvýstižnejší preklad.
" Tvoja Naiso.." Zamyslel sa Pein znova. " Keby som povedal, že ju neprijmeme prídeme tým aj o teba." Skonštatoval a unavene si sadol za stôl.
" Tak ďaleko hádam nezájdeme." Zamrmral som. Nerád by som ho zradil a on to vie.
Ako tak nad tým uvažujem tak nikomu neklamem. Sakura je moja Naiso. Je pre mňa všetko to čo to slovo znamená a ešte viac. Tento fakt ma ubíja lebo ju zaujíma iba pomsta.
Pein na mňa bez slova pozeral. Skoro akoby čítal moje myšlienky.
" Sakura Haruno vravíš?" Spýtal sa potichu.


Sakurin pohľad:

" Sakura Haruno?!" Zdvihla som pohľad ku neznámemu ninjovi pred sebou. Bol to iba obyčajný poskok, žiadna hodnosť. Len radový ninja v službách Akatsuki.
Nimi sa to tu hemží. Postavila som sa a vložila si papiere do tašky.
" To je moje meno." Povedala som pokojným hlasom a vypla plecia. Chcela som pôsobiť aspoň trochu hrozivo. Lenže moja drobná útla postava a ružové vlasy mi v tom moc nepomáhajú.
" Poďte za mnou." Povedal a otočil sa na päte. Na prázdno som prehltla a vykročila za ním.
Pamätala som si toto miesto. Zaplavili ma horké spomienky na túto chodbu.
Tu som podopierala Kakashiho.
Kráčali sme ďalej cez žalár. Videla som celu kde sme boli pripútané. Tu som naposledy hovorila s Hinatou. Rýchlo som odvrátila tvár. Videla som dvere ktoré viedli do miestnosti s krbom .. Tam sa so mnou zahrávali tí nechutní hlupáci.
Nevošli sme do tých dverí ale vydali sme sa chodbou v ľavo. Na konci tej chodby boli jedni dvere a ešte ďalšia chodba ktorá smerovala niekde do tmy.
Zaujímavé zdá sa, že to nie je také veľké ako som si myslela .. celkom sa tu už teraz vyznám.
Ninja zaklopal na dvere a otvoril ich. Vo vnútri stál Pein opretý o stôl a bol tu aj Itachi. Naše pohľady sa stretli. Jeho prítomnosť ma upokojila.. no až teraz som si uvedomila, že vyzerá nejako unavene.
Ninja vedľa mňa sa mierne uklonil. Pein mu gestom naznačil že môže ísť. Zavrel za sebou dvere.
" Ty si Sakura Haruno?" Spýtal sa ma Pein a kútikom oka pozrel na Itachiho.
" Áno." Odpovedala som stroho.
" Chceš sa ku nám pridať však?" Opäť sa spýtal.
" Áno." Prehltla som.
" Pristúp bližšie." Povedal.
Urobila som váhavý krok dopredu. Prikročil ku mne. Chytil ma za ľavú ruku.
" Vieš čo znamenajú naše prstene?" Spýtal sa a oči mu pri tom planuli.
" Viem že vďaka nim zapečaťujete démonov. Každý člen ho má na inom prste, každý symbolizuje inú moc.. Každý má inú moc."
Itachi na mňa prekvapene pozrel. Vymenili si s Peinom rýchly pohľad. Itachi mi o tom nikdy nič nehovoril. Zbierala som o tejto organizácii veľa informácii.. poverila ma tým Tsunade. Chceli sme ich zničiť. JA som mala pomôcť s mojimi vedomosťami a schopnosťami zničiť Akatsuki. A teraz .. a teraz chcem byť jednou z nich. Aké ironické.
" Výborne máš dobré zdroje .. tvoj prsteň Hokuto (Lochneska/Severná hviezda) budeš nosiť na prostredníku ľavej ruky. Bude ti dávať moc. Akú na to prídeš sama .. je to jedinečné u každého z nás." Prekvapene som vydýchla keď v druhej ruke držal prsteň. On mi ho hneď nasadí? To len takto??
" Si si istá, že to chceš?" Spýtal sa keď videl môj vydesený pohľad. Pozrela som sa na Itachiho. V momente zo mňa opadli obavy aj strach. Zhlboka som sa nadýchla.


" Chcem to." Povedala som pevným hlasom a zavrela oči. Nastokol mi ho na prst. Cítila som, že je napustený silnou Charkou. Bol mi najskôr veľký no ten prsteň sa akosi čarovne prispôsobil môjmu prstu. Myslela som, že príde bolesť, triaška alebo niečo podobne hrozivé. No nič také sa nestalo. Bol to skrátka prsteň. Teda sa mi to tak zdalo. Trochu mi brnela ruka ale to bolo skôr z toho silného Peinovho zovretia.
" Teraz si jednou z nás." Povedal zvláštnym hlasom. Nevedela som presne čo to znamená "byť jednou z nich."
Stále ma držal za ruku keď sa ku mne zrazu sklonil a objal ma. Voňal tak zvláštne korenisto. Zadržala som dych bála som sa pohnúť. Mala som pocit že mi vypadnú oči.
Práve ma objíma Pein ... čo mám robiť? Je to normálne?! Čo to hovorím jasné, že to není normálne! Hlava Akatsuki ma tu objíma ... počkať možno je to nejaký chmat! Možno ma ide zabiť! Trochu dosť som panikárila.
Hodila som spýtavý pohľad na Itachiho. V očiach som mala prosbu o pomoc, no on sa iba uškrnul a nenápadne mávol rukou. Upokojilo ma to. Trochu som sa uvoľnila.
Itachi by nedovolil aby mi Pein alebo ktokoľvek iný ublížil. Dovolila som si normálne dýchať. V nose ma pošteklila Peinova korenistá vôňa.
" Vitaj v rodine Itachiho Naiso." Povedal a odtiahol sa odo mňa. Stále mi držal ľavú ruku. Milo sa na mňa usmieval.
" Ďakujem." Zamrmrala som a neohrabane mu opätovala úsmev. Itachiho Naiso? Čo to... ako ma to nazval?? Čo to znamená? Nikdy predtým som to nepočula. Bola som zmätená.
" Teraz ti pustím ruku.. dávaj pozor možno sa ti bude trochu točiť hlava." Varoval ma Pein starostlivým hlasom.
Prikývla som. Jeho stisk som cítila čím ďalej tým menej až ma napokon pustil.
Celá miestnosť na chvíľu sčernela. Zatočila sa mi hlava a padala som niekde .. dozadu ... do prázdna. Zachytili ma niečie silné ruky. Spoznala som Itachiho známu, príjemnú vôňu - teraz mi však konkrétne pripomínala černice. Zvláštne. Nikdy predtým som si to nevšimla.
Svet sa prestal krútiť. Pár krát som zažmurkala a zhlboka som sa nadýchla.
" Si v poriadku?" Spýtal sa ma Itachi a pomohol mi postaviť sa na nohy.
" Hm.." Zamrmrala som a pretrela som si rukou oči. Už som videla ostrejšie až sa nakoniec môj zrak ustálil.
" Nesieš to dobre Deidara sa úplne zosypal keď som ho pustil." Povedal Pein pobavene.
Pri spomienke na toho blonďáka mi naskočili zimomriavky.
" Itachi odprevaď ju do svojej - vlastne už vašej izby potrebujete si oddýchnuť. Neskôr za vami niekoho pošlem." Povedal a posadil sa za svoj stôl.
" Nebudem mať vlastnú izbu?" Vyletelo mi. Nechcela som pôsobiť náročne .. nechcela som ani robiť hneď problémy.
Pein sa zatváril zmätene. "Myslel som že budete bývať spolu." Trochu sa zamračil na Itachiho. Cítila som ako stuhol. Sakra.. dobre rýchlo to musím napraviť neviem čo mu Itachi o nás nahovoril.. musím zachrániť situáciu.
" Ja.. len som nevedela, že či nám bude umožnené bývať spolu." Ospravedlňujúco som sa usmiala.
" To je v poriadku .. je to dovolené." Pousmial sa. Itachi mu kývol na pozdrav a otvoril mi dvere.
" Itachi ti povie podrobnosti Sakura. Budeme ťa trénovať, ešte zosilnieš. No teraz si odpočiň neskôr ťa predstavíme ostatným. Itachi ukáž jej to tu."
Itachi opäť iba prikývol a zavrel za nami dvere. Kráčali sme mlčky vedľa seba. Pozrela som sa na svoju ruku s prsteňom. .
" Čo znamená Naiso?" Spýtala som sa pošepky keď som kráčala po povedomej chodbe.
" Teraz nie." Zamrmral mi na odpoveď. Neprotestovala som. Dúfam, že sa nenahneval kvôli tej mojej otázke s vlastnou izbou. Nenapadlo ma, že by z toho mohol mať problémy..
Trochu som sa pri mojich myšlienkach zachmúrila.. Po ceste sme nikoho nestretli.
Vošli sme do Itachiho izby. Prišla som ku stolu.. zhodila som zo seba plášť, prevesila som ho cez stoličku. A tašku som položila vedľa stola na zem. Itachi tiež zo seba zvesil veci. Ľahol si unavene na svoju posteľ.
" Vidíš vravel som, že ťa prijme." Povedal potichu zo zavretými očami.
" Hm .. čo si mu ale všetko povedal? Prečo bol taký zmätený keď som sa spýtala na samostatnú izbu?" Založila som si ruky na hrudi.
" Myslí si, že sme milenci to je všetko ale ten názor si v hlave vytvoril sám. Nič také som ani len nenaznačil." Povedal unavene.
Trochu sa ma to dotklo .. Nič také nenaznačil hej? To akože sa za mňa hanbí alebo niečo také? Potlačila som v sebe ten zvláštny trpký pocit.
Moja logika asi nemala zmysel. Štvalo ma, že sa Itachi zháčil keď Pein naznačil, že sme milenci. Nie aby ma hneval fakt že Peina vôbec niečo také napadlo. Som z toho domotaná.
" Aj tak sa bojíš spať sama tak o čo ide?" Spýtal sa ma.
Nepáčil sa mi jeho tón. Zamračila som sa. Hovoril to akoby ho už nebavilo sa so mnou baviť alebo sa so mnou zahadzovať akoby som mu bola príťaž.
Zahryzla som si do pery a pozrela sa do zeme.
No dobre .. ja viem, že som príťaž ale .. ja som sa ho snažila odohnať tak sa na mňa nemá právo hnevať. On chcel so mnou zostať ja som nechcela jeho pomoc.
Bude sa teraz stále chovať takto? Teraz keď je medzi svojimi? Začínala som tušiť problémy.
" Ten .. ten tréning o ktorom hovoril. Myslela som, že keď sa pridám do Akatsuki .. Vravel si, že sa budem môcť pomstiť." Hovorila som zdráhavo.
Vzdychol si. " Prosím aspoň na chvíľu prestaň myslieť na tú pomstu." Zamrmral a utrel si chrbtom dlane čelo. Stále sa na mňa ani nepozrel.
Opäť ma jeho slová zaboleli. Len som sa pýtala! Musí byť taký nepríjemný? A ako sa vôbec opovažuje žiadať aby som zabudla na pomstu? Chce aby som sa pokúsila zabudnúť na zmysel mojej existencie?! Aká hlúposť!
Nič som mu na to nepovedala skĺzla som sa chrbtom po stene na zem. Objala som si kolená rukami a spomienky na túto miestnosť mi zaplavili myseľ.
Na to ako sme s Itachim spolu ležali na posteli .. Urobila som grimasu. No hej .. bola som pre neho príťaž už vtedy. Do pekla tak načo mi pomáhal?
" Budeš sedieť na tej zemi ešte dlho?" Vyrušil ma z mojich myšlienok.
" Áno vadí ti to?" Odsekla som.
" Poď ku mne." Pošepol.
" Nie."
" Určite si unavená. Naposledy sme spali pred 32 hodinami." Hovoril zahmleným hlasom.
" Je mi tu dobre." Odvetila som a potlačila zívnutie.
Pozrel sa na mňa na perách mal jemný úsmev.
" Tá zem je špinavá a studená."
" Už som bola aj na horších miestach." Odbila som ho.
Na to sa zamyslel.
" Keď už sme pri tom .. Nechceš sa umyť?" Spýtal sa keď si ma premeral.
Zahanbene som odvrátila tvár. Určite vyzerám hrozne..
" Chcem." Povedala som a začala z tašky vyberať čisté oblečenie a uterák .. mydlo.
Itachi sa namáhavo posadil.
" Nemusíš ísť so mnou iba mi opíš cestu zvládnem to." Povedala som keď som videla jeho neochotu vstať z postele.
" Ešte sa tu nevyznáš." Pousmial sa a otvoril mi dvere.
Pevnejšie som zovrela svoje veci a prešla popri ňom von na chodbu.
Ako sme kráčali snažila som si zapamätať každú odbočku .. a celkom úspešne. Zastali sme pred nejakými dverami.
Tu je to .. máme iba jednu umyváreň nemáme ju rozdelenú na mužskú a ženskú lebo tu doteraz bola iba Konan a žiadna iná žena sa tu dlho neohriala." Zmĺkol keď si uvedomil svoje slová. Keby ma vtedy nezachránil mohla som skončiť ako tie "čo sa tu dlho neohriali".
Naprázdno som prehltla.. v ústach mi vyschlo.
" Teraz tam môžeš ísť nikto tam nieje .. počkám ťa tu ... Aby ťa nikto neprekvapil." Zamrmral a otvoril mi dvere. Poslala by som ho na izbu s tým, že to zvládnem no .. nie som hlúpa. Nemám chuť tu na niekoho naraziť.. zvlášť keď som zistila že sa tie dvere sa z vnútra nedajú zamknúť. Teda je tu zámka ale nemám od nej kľúč. Jeden by sa mi zišiel. Spýtam sa na to Itachiho keď bude mať lepšiu náladu.
V miestnosti bolo veľké jazierko.. Všade bolo veľa pary. Okolo jazierka boli drevené lavičky. Na tú najbližšie som si položila veci vzala som do ruky mydlo a šampón vyzliekla som sa.
Rýchlo som sa namydlila.. umyla som si hlavu a prepláchla som si oblečenie. Teplá voda mi urobila dobre na stuhnuté svaly z toho akoby nekonečného spania na zemi. Ani si nespomínam kedy som naposledy spala v posteli.
Dala som si čiernu podprsenku a nohavičky, čierne tielko na ramienka, krátke čierne kraťasy a moju klasickú bledoružovú sukňu.
Trochu som si usušila vlasy a kráčala som ku dverám.
Itachi tam stál opretý o stenu. Vyzeral naozaj zničene.. Asi by ma nemala jeho nevrlá nálada znepokojovať .. asi to spôsobila iba jeho únava a nie to že by ma mal už dosť .. Dúfam.
Premeral si ma pohľadom a pousmial sa. " Je to lepšie."
Prevrátila som oči. " Ideme." Povedala som otrávene. Ale nech si nemyslí, že ja na neho budem milá keď on bol taký nepríjemný. Aj ja som unavená a nechovám sa ako on. Okrem toho .. Neodpovedal mi ani na jednu otázku a tá nevedomosť ma štve!
Na chodbách nebolo nikoho. Prišli sme do Itachiho ... teda do našej izby. Odložila som si veci a učesala som si vlasy. Škoda, že tu niekde nie je zrkadlo aby som sa trochu upravila. Hneď som tu myšlienku potlačila a sústredila som sa na miestnosť.
Itachiho izba vyzerá celkom luxusne. Veľká posteľ s tmavozelenou prikrývkou. Nadýchané vankúše. Malý ohrievač ktorý sa chce tváriť ako krb. Pracovný stôl so stoličkou a skriňa.
Itachi si vyzliekol tričko aj topánky.
" Ty sa nechceš ísť umyť?" Spýtala som sa ho a prezrela som si ho ako on mňa pred chvíľou. Snažila som sa tváriť namyslene a možno aj trochu znechutene. No pri pohľade na jeho vypracované telo. Som sa musela veľmi snažiť aby som neslintala.
" Asi by mi kúpeľ bodol čo?" Povedal s úškrnom a prešiel okolo mňa ku skrini vybral si odtiaľ nejaké veci.
" Počkaj ma tu." Pousmial sa.
S blaženým vydýchnutím som sa hodila na posteľ. " Rozkaz." Zamrmrala som a počula otvorenie a zatvorenie dverí.
Pohľad mi skĺzol na roh postele. Tam ma vtedy Itachi priviazal. Sekunda dobrej nálady čo spôsobila Itachiho mäkká posteľ vyprchala. Zahryzla som si do pery.
Ako to tu chcem zvládnuť?
Zničene som si povzdychla a otočila som sa chrbtom ku dverám.. ku celému svetu.
Pohľad mi skĺzol na prostredník mojej ľavej ruky .. na ten prsteň.


Som v Akatsuki. Povzdychla som si a zavrela oči. To zvládnem.. to zvládnem. Ak keď si to budem opakovať dostatočne dlhý čas tak tomu možno aj uverím.
Vlasy mi už skoro úplne uschli. Výhoda toho že ich mám krátke. Začínalo sa mi driemať ... Hm asi som naozaj bola unavená.
Bola som v polospánku keď ma trochu strhlo. Itachi sa vrátil a ľahol si ku mne. Obtočil okolo mňa ruky a pritiahol si ma ku sebe. Povzdychla som si .. otočila hlavu jeho smerom.
Vdýchla som jeho vôňu. Je správne že mi je tak dôverne známa? Otočila som sa ku nemu celá a pritúlila som sa.(Tak ako vždy pred spaním). Objal ma pevnejšie. Mal na sebe iba nohavice. Prikryl nás zelenou prikrývkou.
Cítila som jeho pery v mojich vlasoch. Zhlboka sa nadýchol. " Sladké sny Sakura." Pošepol.
Tvár som mala zaborenú v jeho krku a zhlboka som vdychovala jeho černicovú, sviežu vôňu.
" Hm." Odpovedala som s jemným úsmevom na perách ktorý nemohol vidieť. Jemne ma hladil po chrbte. Jeho chovanie bolo spôsobené iba únavou ... viem to .. cítim to.
Zaspala som rýchlejšie než on.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ktorý pár ??? ;)

Itachi x Sakura 48.4% (587)
Sasuke x Sakura 51.6% (625)

Komentáře

1 BB20 BB20 | 30. března 2013 v 13:16 | Reagovat

Tak Sakura je v Akatsuki...
Díky! :-)

2 itasaku15 itasaku15 | Web | 30. března 2013 v 15:45 | Reagovat

Bomba dielik milujem túto poviedku a teším sa na pokračovanie. :-D

3 Rika Rika | 30. března 2013 v 16:36 | Reagovat

Waw krasne :) tesim na dalsi diel

4 neviemm neviemm | 31. března 2013 v 14:00 | Reagovat

chcem byť Itachiho Naiso!!!! :D krááááááááááása! nádhera! len nech ťa dalej kope inšpirácia! :D

5 Eona Eona | 4. května 2013 v 15:47 | Reagovat

uzasni diel prekvapilo ma tam to Naiso som si hovorila odkial to poznam uz ma to celkom stvalo ze neviem odkial to je tak citam dalej a uz som si spomenula :D :D velmi sa mi to pacilo :D nadhera :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama