Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 12

1. dubna 2013 v 23:27 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Pokračovanie :) dúfam že sa vám to bude páčiť .. neskutočne ďakujem za komentáre ;)



Itachiho pohľad:

Na to ako som bol unavený som si myslel že budem spať dlhšie. Zobudil som sa prvý.
Sakura ešte pokojne odfukovala. Ležala pritúlená spoly na mojej hrudi.
Vzdychol som si. Mučí ma to.. ona ma ničí. Cítiť ju pri sebe tak blízko a nemôcť sa jej dotknúť. Nemôcť ju pobozkať... Pozeral som sa hore na strop a jemne som ju hladil po chrbte.
Moja Naiso. Až teraz si uvedomujem ako kruto je to slovo presné. Pein má šťastie že mu jeho Naiso opätuje jeho city. Hej, Konan ho miluje.. zato Sakura. Opäť som si trochu zničene vzdychol. Objal som ju pevnejšie a pobozkal ju do vlasov.
No .. aspoň ju môžem mať takto pri sebe.
Ozvalo sa klopanie na dvere.
Opatrne som Sakuru posunul a prikryl ju dekou.
Postavil som sa a otvoril som dvere.
" Pán Uchiha." Uklonil sa trochu jeden z našich radových prisluhovačov.
" Áno?" Pošepol som a nenápadne zatienil pohľad do izby za mnou. Muž hneď pochopil a stíšil hlas.
" Poslal ma Pein. Máte sa dostaviť o hodinu aj so slečnou Haruno do riadiacej miestnosti."
Hovoril pošepky.
Prikývol som. Muž sa opäť trochu uklonil a odišiel. Zavrel som dvere.
Opäť ďalšia komplikácia. Prehrabol som si vlasy a otočil som sa ku spiacej Sakure.
Vlasy som si zopol do klasického copu a dal som si prvé čierne tričko čo mi prišlo pod ruku.
Sadol som si na posteľ a pozeral na jej pokojnú tvár. Premáhal som chuť ju pobozkať.
.. Jednu by mi poriadne vrazila ak by som ju takto zobudil.
Ale zvažoval som to. Hm .. stálo by to za to. Pousmial som sa no hneď mi úsmev z tváre zmizol.
To by nebolo správne.. nechcem vynútené bozky.. to by nebolo ono...
Ja .. ja ju asi fakt milujem. Pohladil som ju po tvári. Moja sladká Naiso.


Sakurin pohľad:

" Zobuď sa.. už je čas." Prebudil ma Itachiho zamatový hlas.
" Uhm." Otvorila som oči. Usmieval sa na mňa. Zdá sa že má už lepšiu náladu ako včera.


" Ako dlho si už hore?" Spýtala som sa ho a tiež som sa posadila.
" Nie dlho. Bol tu jeden zo strážcov.. za trištvrte hodinu sa stretneme so všetkými v riadiacej miestnosti." Povedal a už sa neusmieval.
" So všetkými." Zopakovala som a prstami si prehrabla vlasy. Uprela som pohľad na môj bledomodrý prsteň.
" O čo pôjde?" Neodtrhla som pohľad od mojej ruky.
Povzdychol si. " Pein ťa oficiálne predstaví ostatným.. a zažiješ prvé telepatické spojenie."
Nechápavo som sa na neho pozrela.
Pousmial sa.
" Väčšinu času sme na misiách, špionáže.. nájomné vraždy a podobné záležitosti. Niektorí si riešia svoje veci. Nemáme čas sa niekde zísť a podebatovať. Boli by sme príliš nápadní a bolo by to nebezpečné. Len zriedkakedy sme takto všetci spolu. Teraz je to tak kvôli tomu čo sa stalo s Konohou. Momentálne nemáme prácu. No ponuky budú čoskoro prichádzať. Tak ako vždy ... Keď sme všetci rozlietaný po celej krajine spájame sa pomocou našich myslí. "
" A to sa dnes naučím?" Vyvalila som na neho oči.
Prikývol. " Dnes zažiješ spojenie našich prsteňov a sily ukrytej v nich."
Dotkla som sa prstami pravej ruky... môjho prsteňa.
" Potrebujem ku tomu nejaké inštrukcie?" Spýtala som sa uchvátene.
" Nie je to nič zložité. Vojdeme do miestnosti s veľkým kamenným, okrúhlym stolom. Je tam desať miest pre desať členov Akatsuki."
" Pre desať prsteňov." Doplnila som ho. S úsmevom prikývol a pokračoval.
" Symboly čo má každý na prsteni sú vryté v tom stole.. proste sa postavíš na miesto kde budeš vidieť svoj symbol."
Prikývla som.
" Keď sa postavíš ku svojmu miestu .. Na pozdrav sa všetci dotkneme rukou na ktorej máme prsteň stola. Toho symbolu. Budeš cítiť tok energie z prítomnosti všetkých prsteňov. Akoby sa tak dobíjali alebo čo.. Môže sa ti z toho trochu točiť hlava ale už to nebude také silné ako keď si sa prvý krát spojila so svojim prsteňom. A nebude to ani také silné ako to bolo kedysi.. Lebo Orochimaru si svoj prsteň nechal.. Takto kruh nebude nikdy úplný." Odmlčal sa. Po chvíli sa nadýchol a ospravedlňujúco sa na mňa usmial.
" Potom sa chytíme sa za ruky. Pravá musí byť dlaňou dole a ľavá dlaňou hore. Pravou berieš a ľavou dávaš." Vysvetľoval ďalej.
" Dobre zapamätám si to." Nervózne som sa usmiala.
Naklonil sa ku mne a dal mi pusu na čelo. Mierne mi zružoveli líca.
" Nemusíš sa báť budem tam s tebou." Žmurkol na mňa.
Bola som trochu v rozpakoch. Naskočili mi zimomriavky. Mala som chuť ho pobozkať.. Sklonila som hlavu.
Sakra .. Sakura spamätaj sa. Prehltla som. Takúto reakciu .. som od seba nečakala.
Cítila som silnú energiu ktorá sa pri tom akoby prebudila a pramenila z toho prsteňa.
Nechápala som to.
Itachi mi jemne zdvihol bradu. " Stalo sa niečo?" Znepokojene mi pozrel do očí.
" Nie .. neviem ten prsteň akoby ..." Zahryzla som si do jazyka. " To je jedno .." odtiahla som sa.
" Nemali by sme už ísť?" Spýtala som sa a dúfala som že viac nebude vyzvedať.
Spustil svoju ruku a prikývol. Bez slova sa postavil. Nechcela som sa ho dotknúť ale čo som mala povedať? Že nejaká emócia čo vo mne vyvolal jeho nevinný bozk aktivovala moc môjho prsteňa? Pche! To určite. Kým neprídem na to čo to bolo.. nebudem ho tým zaťažovať.
Postavila som sa aj ja na čierne tielko som si obliekla moju červenú vestu na zips vpredu.
Obuli sme sa a Itachi mi otvoril dvere. Bez slova sme kráčali kľukatými chodbami.
Bola som riadne naivná keď som si myslela že sa tu celkom vyznám. Teraz naozaj netuším kde to som.
" Už tam budeme." Pošepol mi Itachi. Trochu som znervóznela. Všimol si to a povzbudivo ma chytil za ruku. Prsteň na to reagoval. Mala som pocit že mi vibruje celá ľavá ruka.
Itachi ma pustil keď som mu stisk neopätovala a bola som ešte viac zmätená a mimo než predtým. Keď ma pustil prsteň prestal vysielať energiu do môjho tela. Sakra čo to má byť?.. Ako to mám ovládať? Nemala som čas nad tým dlhšie dumať. Vošli sme do miestnosti s okrúhlym stolom. Všetci tu už boli. Rozhovory stíchli len čo sme s Itachim vstúpili dnu. Uprene som hľadala symbol z môjho prsteňa na tom stole. A našla som ho. Vypla som plecia keď som kráčala ku svojmu miestu. Skvelé. Naozaj skvelé stojím vedľa toho žraločieho muža a Hidana.


Oproti mne stála jediná žena (okrem mňa). Modro vlasá Konan. Nepatrne sa na mňa usmiala.
Opätovala som jej úsmev a snažila som sa ignorovať všetky ostatné pohľady. Najme preto že väčšina z prítomných sa ma pokúsila znásilniť. Aké tragické .. kam som to až dotiahla?
Vedľa Konan po jej Pravej strane stál Deidara. Jeho pohľad som na sebe cítila najintenzívnejšie. Ale možno to bolo iba tým že mal na mňa najlepší výhľad.
" Keď sme tu už všetci.. môžeme začať a spoločne privítať novú členku našej rodiny. Sakuru Haruno." Prehovoril Pein a ako prvý sa dotkol stola. Svojho symbolu pravou rukou.
" Rei." Povedal a v miestnosti sa začala víriť zvláštna energia.
Hneď po Peinovi sa stola dotkol Deidara.
" Seiryuu." Povedal a pri tom zo mňa nespúšťal pohľad. Odvrátila som sa. Konan dala pravú ruku na svoj symbol.
" Byakko." Povedala sladkým hlasom ktorý znel ako zvončeky.
Nasledoval Itachi. Venoval mi krátky ospravedlňujúci pohľad. Zabudol spomenúť že pri dotyku máme povedať meno zdroja našej moci. Meno prsteňa.. ešteže som si ho pamätala.
" Suzaku." Povedal pevným hlasom. Cítila som ako sa v miestnosti zväčšuje tok mocnej energie.
Počula som Zetsuov hlas. " Genbu." Prehovoril. Jeho hlas bol ako šuchot listov vo vetre.
Vedľa neho bolo voľné miesto. Domyslela som si že tam mal byť Orochimaru.. no v kruhu sa pokračovalo.
" Nanju." Povedal Kisame vedľa mňa.
Bola rada na mne. Položila som ľavú ruku na svoj symbol a cítila som v tele pulzujúcu energiu.. Ako keby mojím telom prechádzal elektrický prúd.
" Hokuto." Vyslovila som vyrovnaným hlasom. Ešte aj ten bol plný tej zvláštnej energie.
Vedľa mňa pokračoval Hidan. " Santai."
Kruh ukončil Sasori. " Gyokunyo." Povedal a cítila som spojenie.
Mala som pocit akoby sa chakra v mojom tele zväčšila.. nabila sa a zároveň sa spojila s týmto kruhom. Silno mi búšilo srdce. Hlava sa mi točila presne ako povedal Itachi. Nechcelo sa mi ani pohnúť a prerušiť tým tento pocit.. no Pein chytil Deidarovu ruku. A každý ho napodobnil. Stále som cítila spojenie aj keď som sa nedotýkala symbolu vyrytom predo mnou. Pravá ruka hore.. dlaňou dole. Preblyskli mi mysľou Itachiho slová. Chytila som Kisameho svojou pravou rukou za jeho ľavú a Hidan chytil moju ľavú ruku. Snažila som sa potlačiť nepríjemné spomienky čo sa mi vrátili pri ich dotyku. Zetsu a Kisame sa nechytili za ruky ale obaja sa dotkli vyrytého symbolu Orochimarovho prsteňa na stole.
Keď sa Pein a Sasori chytili. Miestnosť sa skrútila.. zmenila tvar a všetko začalo černieť. Zrazu sme sa ocitli v čiernom vzduchoprázdne .. Všade bola tma iba okolo sem tam poletovali červené oblaky. Pochopila som význam tých obláčikov na plášťoch.
Sústreďme sa. Počula som Peinov hlas v mojej mysli.
Áno .. Zaznelo súhlasné mrmlanie ostatných.
Energia prúdila ako divá rieka cítila som ako do mňa naráža. Bol to úžasný až slastný pocit. Chcelo sa mi vzdychať, kričať. Zavrela som oči chcela som si to naplno vychutnať. Pred tým než som tak urobila som na jednej jedinej tvári videla tú istú emóciu.. a to ženy predo mnou. Konan mala taktiež privreté oči a cítila som že zažíva to isté čo ja.. Cítila som jej slastné pocity akoby boli moje. A tiež som cítila prekvapené reakcie ostatných mužov v kruhu.
Bolo to tou telepatiou? Cítia ostatný to čo my dve?
Nie my ostatný zažívame iba slabý záblesk toho čo cítite vy dve.. Ale aj ten je pre nás veľmi intenzívny. Bez vás by sme ale necítili ani len ten to. Ozval sa Peinov hlas v mojej hlave.
Ah .. Nezmohla som sa na lepšiu odpoveď. Rozkoš mnou mávala a ja som ju nevedela ovládnuť.
To je zaujímavé.. myslela som že je to iba mnou, mojou mocou. A ono to bude tým že sme ženy. Ozvala sa v mojej hlave Konan. Cítila som tam prítomnosť úplne všetkých.
Sakura. Oslovil ma Pein.
Áno? Spýtala som sa keď som sa trochu spamätala. Tá omamujúca moc..
Už vieš ako funguje telepatia?
Iste. Odvetila som.
Výborne. Povedal Pein a cítila som ako sa nekonečné čierne prázdno okolo nás vlní a pretvára. Červené oblaky mizli.. Boli sme späť.. stáli sme okolo stola v Akatsuki skrýši.
Pustila som Kisameho aj Hidanovu ruku no oni mi ich stále pevne držali. Pochopila som prečo. Zrazu sa všetko zatočilo a keby som sa ich už nedržala asi by som skončila na zadku.
Keď sa všetko okolo ustálilo pustili ma.
" Sakura.. Ako som už povedal bude ti umožnený tréning. Keď budú mať samozrejme ostatný čas. A budú ochotný zapracovať na tvojich schopnostiach." Hovoril Pein pokojne.
" Nejaký dobrovoľníci?" Spýtal sa a pozrel na ostatných okolo stola.
" Ja sa toho ujmem." Povedal takmer okamžite Deidara a uškrnul sa na mňa. Naskočila mi husia koža.
" Pridám sa." Povedal Sasori a pozrel sa mi do očí. Bola v nich túžba .. a zároveň hnev. Asi nezabudol na to ako som mu naposledy vrazila.
" Tiež nemám čo na práci." Prehovoril Kisame vedľa mňa.
" Ja tiež rád pomôžem." Zazubil sa na mňa Zetsu.
" Nudu priam nenávidím a rád pomôžem novej členke našej rodiny." Povedal Hidan po mojej ľavici.
Pozrela som sa na Itachiho. Hľadala som pomoc. Nechcem s nimi trénovať nechcem byť s nimi ani len v jednej miestnosti.. nie to ešte osamote.
" Budem ju trénovať ja." Povedala Konan vo chvíli čo Itachi otvoril ústa aby ma zachránil.
Prekvapene som sa na modro-vlásku pozrela. No nevyčítala som v jej tvári žiadnu emóciu.
Pein bol ochotou ostatných zaskočený.. bolo to na ňom dosť zreteľne vidieť.
" No .. Dáma ma prednosť.. Všakže páni?" Usmial sa Pein.
Trochu sklamane niektorý z "dobrovoľníkov" prikývli.
" Som ale príjemne potešený vašou ochotou. Príde na vás rada." Ako to povedal nálada ostatných sa zlepšila no moja dosť poklesla. Príde na nich rada?! Tie slová sa mi ozývali v hlave ako ozvena. Skvelé.. pomyslela som si ironicky.
Pein sa pozrel na mňa. " Myslím že ku nám zapadneš Sakura." Usmial sa. Neúprimne som mu úsmev opätovala.
" Konan dám ti inštrukcie .. Ty a Sakura môžete začať hneď dnes .. nech nestrácame čas." Povedal a kývol Konan aby ho nasledovala. Na to sa na mňa všetci prítomní pozreli. Zrazu som sa cítila strašne malá a bezbranná.
" Uvidíme sa teda neskôr." Otočil sa na mňa Zetsu a so širokým úsmevom odišiel z miestnosti.
Odvážne som zdvihla hlavu. Nezastrašia ma.
Hidan sa mi letmo dotkol ruky. Vyzeralo to nechcene no usmial sa na mňa lačným pohľadom z ktorého mi prišlo zle. Vydal sa sebavedomým krokom na odchod.
Sasori sa na mňa iba z diaľky zákerne usmial a odkráčal preč. Deidara mi zamával a stratil sa v tuneli. Kisame vedľa mňa sa ku mne zohol. Podvedome som sa stiahla.
" Len som chcel povedať.. že.." Začal hovoriť no na plece mu dopadla niečia ruka.
" Myslím že všetko potrebné bolo už povedané." Povedal Itachi chladným hlasom a prebodával ho svojim Sharinganom.
Kisame sa iba usmial takým tým žralokovským úsmevom a silno odhodil Itachiho ruku zo svojho ramena. Keď išiel okolo mňa jemne ma potiahol za prameň vlasov. Smial sa keď kráčal do tmavého tunela. Itachi sa na neho išiel rozbehnúť no zastavila som ho. Skočila som mu do cesty. Položila som mu ruky na hruď a jemne do neho zatlačila.
" Vedeli sme že to bude ťažké." Pošepla som mu. Sama neviem kde som v sebe zobrala toľko odvahy aby sa mi netriasol hlas.
Pozrel sa na mňa a deaktivoval svoj sharingan. Vydýchol.
Chytil ma okolo pliec. Asi to chcelo byť ochranárske objatie no na mňa to pôsobilo viac majetnícky než som si bola ochotná pripustiť.
" Nenapadlo ma že budeš takto reagovať na spojenie prsteňov .. myslel som že Konan .. že je to iný dôvod." Začal a ja som tomu celkom dobre nerozumela.
" Čo tým myslíš?" Nechápala som.
" Tu nie." Odvetil. Chytil ma za ruku a začal ma za sebou ťahať. Len som tipovala že do našej izby.
" Konan a Pein sú milenci. Myslel som že to preto je jej reakcia na spojenie a kruh taká aká je.. Reakcia na ich spojenie chakier. Zatiaľ bola .. Bola jediná žena s prsteňom." Hovoril a skoro sme utekali do našej izby.
" Nerozumiem tomu. Čo to má so mnou?!" Dychčala som pri jeho rýchlom tempe.
Vošli sme do našej izby posadil ma na posteľ. Mala som pocit že sme šli zase nejakou úplne inou chodbou.
" Prsteň prebúdza viac než len silu .. otvára brány rôznych emócií a energií." Vydýchol a prechádzal sa nervózne po izbe.
" Čo s tým má ale sex?" Spýtala som sa. Bola som nervózna z toho jeho pobehovania.
" Keď sa spoja pri sexe prstene no .. Akoby som to, Pein mi o tom nikdy veľa nehovoril. Logicky. Ale .. vieš je to ako pri tom kruhu .. Spojenie čakier .. Aký ti to robilo pôžitok? My ostaný sme cítili iba slabý odraz toho čo ste dnes cítili vy dve a bolo to..." Uprel na mňa pohľad .. cítila som červeň v tvári. Hej viem aké to bolo.
Prestal sa prechádzať čupol si predo mňa. " A teraz si predstav spojenie dvoch tiel a čakier." Už iba z tej predstavy sa mi rozbúchalo srdce rýchlejšie a v ušiach som cítila hučanie svojej vlastnej krvi.
" Sila a energia čo by sa pri tom vytvorila .. Nie nadarmo sú Pein a Konan najsilnejší z nás všetkých. Dobíja to silu prsteňa.. a aj silu tela a zväčšuje to čakru... a ktovie čo ešte."
Zbledla som.
" Ak som si myslel že Sasoriho a ostatných .. že ich bude ťažké od teba udržať pred tým keď si bola iba krásna žena.." Nahnevane odvrátil tvár.
" Tak teraz keď predstavuješ nekonečnú rozkoš a moc ..." zasekol sa a unavene si sadol vedľa mňa.
Hľadela som na stenu pred sebou a vstrebávala význam jeho slov.
" Asi to nebol najlepší nápad aby si sa pridala ku Akatsuki." Zamrmral si popod nos.
To preto boli taký horlivý do toho môjho tréningu.. Nechcú trénovať mňa .. chcú vyskúšať to spojenie.. SAKRA!! Hrom do toho !! Mňa už z toho asi! Zaplavil ma hnev zmiešaný zo zúfalstvom. Unavene som sa hodila dozadu na posteľ nohy som mala stále zvesené dole z postele.
Itachi ma napodobnil a ľahol si vedľa mňa.
Chytil ma za pravú ruku a preplietol si so mnou prsty. Vďačne som mu stisk opätovala.
" Neboj sa. Nepovedal som že ťa nedokážem ochrániť .. iba že to bude ťažšie ako som predpokladal." Vzdychol si. " Ty si taký malý magnet na problémy čo?!" Pohladil ma palcom po ruke a ja som sa neradostne zasmiala.
" Nie .. to sa ti len zdá." Zatiahla som ironicky. Itachi sa tiež (trochu zúfalo) zasmial.
" Myslím že ak by na svete existoval iba jeden jediný problém .." začala som pobaveným hlasom..
" Tak si nás určite nájde čo?" pošepol a otočil ku mne tvár.
Tiež som sa ku nemu otočila a s neradostným úsmevom som prikývla.
Nás.. Potešilo ma že o sebe a o mne premýšľa ako o nás..
Mali sme tváre iba kúsok od seba.. ruky stále prepletené.
" Teba tá predstava neláka? Nekonečná moc a rozkoš?" Už sme sa ani jeden nesmiali.
Uprene mi hľadel do očí. Voľnou rukou mi odhrnul vlasy z tváre. A pobozkal ma na čelo.
Pousmiala som sa keď mi pri tom zavibrovala ľavá ruka.
" Ja .. viem čo je správne." Povedal a odvrátil sa. Pozeral sa na strop.
" Teda som si to aspoň vždy myslel.. to že viem čo je správne." Povzdychol si a ja som mu pevnejšie zovrela ruku.
" Ďakujem Itachi.. si ... ty si môj najlepší priateľ." Pošepla som ľahla som si na bok. Pritúlila som sa ku nemu bližšie.
So smutným povzdychom sa pousmial.
" Som tvoj jediný priateľ."
Uchechtla som sa. " Veď vravím." Otočil sa ku mne a štuchol ma do rebier.
" Tak ty takto hej?" Šteklilo to zasmiala som sa a odrazila jeho ruku.
" Slečna Haruno vy ste šteklivá?" Zaškeril sa.
" Nie." Zaklamala som a on ma pošteklil a ja som zvýskla.
" Ale áno" zasmial sa a znova ma pošteklil.
" Nie." Smiala som sa.
" Áno." Zasmial sa tiež. Má krásny nákazlivý smiech. Popod moju červenú vestu na zips a moje čierne tielko pod ňou ma šteklil priamo na pokožke .. Snažila som sa ho odstrčiť no nešlo to. Presne toto mi chýbalo. Nepamätám sa kedy som sa vôbec naposledy smiala. Všetko sa zdalo jednoduché, ľahké, správne. Na chvíľu sme zabudli na všetky problémy.. na všetko zlé. Takéto chvíle som kedysi zažívala iba s Narutom.
Itachi ma chytil za boky a prevalil sa na chrbát ležala som naňom a snažila som sa mu to vrátiť no nevyzeral že je šteklivý. Smial sa iba na mne. Bolo to úplne ako keď sme sa kedysi šteklili s Narutom .. a vedela som čo na neho zaberie. Teda aspoň na Naruta to vždy zabralo.
" Itachi dosť!" Smiala som sa až som výskala. Zaborila som si hlavu do jeho krku a snažila sa prestať smiať no nešlo to. Všade som mala zimomriavky. Zľahka som ho uhryzla do krku.
Zalapal po dychu. Prestal ma štekliť objal ma okolo pása a prevalil sa na mňa.
" Ty si ma uhryzla!" Zasmial sa neveriaco.
Hodila som na neho nevinný výraz a uškrnula sa cvakla som zubami.
" Nechci aby som ti to vrátil." Lišiacky sa usmial.
" Už sa trasiem." Zazubila som sa na neho.
" Provokatérka." Zasmial sa a sklonil sa ku môjmu krku. Jemne ma uhryzol. Naskočili mi zimomriavky a skoro mi stali vlasy dupkom z toho slastného pocitu čo zaplavil moje telo. Energia z prsteňa ma skoro úplne dostala.
Zavzlykala som. " Itachi." Smiech mi uviazol niekde v krku keď ma znova jemne uhryzol a sladko pobozkal na to isté miesto kde aj predtým. Stále mal ruky na mojich bokoch na mojej nahej pokožke.
Zovrela som ruky v päsť aj s jeho tričkom. Odtiahol sa od môjho krku.
Vpíjal sa svojimi ónyxovými očami do mojich. Tváre sme mali kúsok od seba.
Rukami ma pevnejšie objal okolo môjho pásu. Prsteň vyslal do môjho tela triašku ktorá zintenzívnila tú čo spôsobili Itachiho dotyky. Nemohla som to ovládnuť. Blažene som vydýchla a privrela oči. Skláňal sa ku mne stále nižšie.
Naše pery sa spojili vo vášnivom bozku. Objala som ho okolo krku a prehĺbila som bozky. Bolo to iné .. ešte lepšie ako pred tým.. Mala som pocit akoby som to všetko cítila aj na nejakej hlbšej úrovni ... Itachi sa trochu odtiahol, zalapal po dychu a opäť sa prisal na moje pery. Vedela som že cíti to isté .. naše čakry sa spojili. Preplietli sa a zladili sa spolu..
Bolo to neopísateľné.. cítila som ako vo mne narastá sila.. cítila som ako sa naše spoločné energie nabíjajú a zväčšujú.
Objala som ho nohami okolo pása.. Chcela som viac .. viac moci viac pôžitku .. Chcela som sa naplno poddať tej túžbe ktorá vo mne horela. Vedela som že Itachi chce to isté.. cítila som jeho túžbu akoby bola moja vlastná .. bola naša spoločná .. niečo také som ešte necítila.
Mohlo to celé trvať sekundu alebo aj celú večnosť .. čas sa zastavil..
Keď v tom sa ozvalo klopanie na dvere ktoré nás kruto vrátilo do reality. Odtiahli sme sa od seba ako keby sme sa popálili. V očiach sa nám obom zobrazovali rovnaké pocity. Šok, úžas a spaľujúca túžba. Obaja sme chceli pokračovať ďalej .. chceli sme viac.
" Sakura ja..." Pošepol bez dychu. Strácala som sa v jeho hlbokých očiach.
Zahryzla som si do pery. " Prepáč bola to moja chyba." Pošepla som kajúcne.
Uškrnul sa na mňa.
Pomaly, neochotne ma pustil. Napravil si tričko a otvoril dvere. Mal mierne Strapaté vlasy .. a ja som vyzerala asi ešte horšie. Rýchlo som snažila upraviť.
" Itachi, Pein sa chce s tebou porozprávať." Počula som tichý hlas Konan.
Pootočil hlavu mojim smerom.
" Postarám sa o ňu." Povedala sladko a nakukla ponad jeho rameno. Usmiala sa na mňa.
Zdvihla som trochu ruku a nepatrne jej zamávala.
" Tak dobre." Povedal Itachi a ustúpil z dverí. Pozrel na mňa. " Veľa šťastia." Jeho pohľad bol taký .. intímny.
" Vďaka." Pousmiala som sa a postavila sa z postele. Nenápadne som si prstami prečesala vlasy aby neboli také strapaté.
Konan nevošla dnu do izby. Gestom mi naznačila aby som vyšla za ňou von na chodbu.
" Pripravená?!" Spýtala sa ma keď som za sebou zavrela dvere.
" Uhm." Prikývla som a kráčala za ňou do tmavého neznámeho tunela.

 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Ktorý pár ??? ;)

Itachi x Sakura 48.1% (580)
Sasuke x Sakura 51.9% (625)

Komentáře

1 itasaku15 itasaku15 | Web | 2. dubna 2013 v 10:45 | Reagovat

krása len tak dalej dufam,že ostatný s Akatsuki Sakure neublížia. :-D

2 BB20 BB20 | 2. dubna 2013 v 16:01 | Reagovat

Pěkné, mně naproti tomu zajímá, kdy Itachi vysvětlí Sakuře, že je jeho Naiso.
Děkuji :-)

3 neviemm neviemm | 2. dubna 2013 v 21:30 | Reagovat

wohou! krása! len tak daal straašne som zvedavá čo si vymyslel adalej :D

4 Kajká Kajká | E-mail | 4. dubna 2013 v 19:00 | Reagovat

uff :D už som myslela že dačo bude :DDD .. no nič počkám si :3 :D

5 Zoe Zoe | Web | 21. dubna 2013 v 23:32 | Reagovat

tak ty mě ničíš:D fakt užasný díl !!! :3

6 Eona Eona | 4. května 2013 v 16:15 | Reagovat

Boze tento diel bol uzasny suhlasim s komentarom od Zoe :D :D to spojenie oooo :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama