Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 13

6. dubna 2013 v 23:10 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Táákže mám tu nový diel :) a mám rozpísané pokračovanie .. pridám ho tu hneď ako ho dokončím.. ;)
Poteším vás (dúfam) tým že táto poviedka bude o niečo dlhšia než som pôvodne plánovala :D .. ale mám veľa nápadov a rada by som ich aj aplikovala do písanej podoby ^^ .. tak a veľmi vám ďakujem za komentáre a hviezdičky :))
Prajem príjemné čítanie ;)





Neprešli sme s Konan ďaleko .. po pár minútach sme zastavili pred nejakými dverami. Spýtavo som sa na ňu pozrela.
Otvorila dvere a usmiala sa na mňa. " Moja izba." Vysvetlila.



Jej izba? Opatrne som vošla dnu. Bola malá ale krásna. Veľká posteľ s Bielou jemne vyzerajúcou dekou. Dva biele nadýchané vankúše. Nočný stolík s držiakom na sviečky z lastúr. Kozmetický stolík so zrkadlom. Okolo neho boli parfumy. Ich flakóny boli rôznych farieb, tvarov a veľkostí. Okrem toho tam bola otvorená ozdobná šperkovnica plná drahých spôn, náušníc, náhrdelníkov, prsteňov .. a všelijakých pokladov. Krásny zachovalý šatník. Všetko tu bolo z bledohnedého, vyrezávaného dreva.
Užasnuto som vydýchla a zaklonila som hlavu. Všade zo stropu viseli rôzne orgiami kvety, vtáčiky .. Všetko z papiera. Konan sa zasmiala na mojej reakcii.
Zahanbila som sa a ospravedlňujúco som sa na ňu usmiala.
" To je v poriadku. Veľa návštev tu nemávam. Som rada že sa ti tu páči." Povedala a zatvorila za nami dvere.
" Ani nevieš ako mi dalo zabrať urobiť z tejto diery, ktorá mi prischla to čo z nej teraz je." Usmiala sa na mňa a posadila sa na posteľ. Potľapkala vedľa seba po prikrývke. Prišla som ku nej a opatrne som si sadla. Deka bola ešte jemnejšia než som si myslela.
" Vlastne sme sa ani nepredstavili ja som Konan." Pousmiala sa a podala mi ruku.
" Sakura." Pošepla som a jemne jej ju stisla. Pohľad jej skĺzol nižšie ku môjmu zápästiu.
Chytila mi ľavú ruku a prezerala si môj prsteň. " Ľavý prostredník." Pošepla a zdvihla svoju pravú ruku. Mala dokonalú manikúru a celkovo sa pohybovala ladne a vznešene. Oproti nej som sa cítila ako neohrabaný drevorubač.
" Ja .. pravý prostredník. Dve ženy, dva prstene .. na prostredníkoch oproti sebe..." Zamýšľala sa nahlas. Odtrhla pohľad od prsteňa a pozrela sa mi do očí. "To sú mi ale náhody nemám pravdu?" Spýtala sa milo.
" Čo sa s nami deje pri obrade? Itachi mi o tom nevedel povedať veľa." Išla som rovno k veci.
" Itachi." Zopakovala a zamyslela sa. " Tvoríte krásny pár." Odvetila štebotavým hlasom.
" My nie sme ..." Zažmurkala som, chcela som protestovať, no na perách ma stále pálili jeho horúce, vášnivé bozky. Zabránili mi v dokončení vety. Odvrátila som tvár lebo mi do líc stúpala červeň.
" Nič sa neboj. Pein mi povedal čo medzi vami je." Povedala potichu.
Uhm. Itachi mi stále nepovedal čo Peinovi nahovoril...
" A mrzí ma, že som vás vyrušila." Pošepla mi. " A zvlášť keď je dnešok pre Itachiho taký bolestný.. 12 rokov .. dnes je to presne dvanásť rokov odkedy sa stal ten incident s jeho klanom." Zmĺkla.
Na tvári sa mi nezobrazoval žiadny pocit. Tvárila som sa neutrálne a iba som prikývla.
Ale dosť ma to šokovalo.. prečo mi to nepovedal? A vlastne prečo by aj mal.. veď zabil ich a .. Počkať! Konan povedala že je tento deň pre neho bolestný? Uhm.. musím sa ho na to spýtať.
" Konan .. povedz mi." Nadýchla som sa a zovrela ľavú ruku v päsť. Není čas myslieť na ostatné veci .. teraz je dôležité niečo iné.
" Ako to, že na nás ten prsteň vplýva takýmto spôsobom? Akoto že sa dokážeme spojiť s ďalším človekom, ktorý má prsteň.. Prečo vzniká tá sila? Čo to je?!"
Konan sa neradostne zasmiala. " S Peinom sa snažíme hľadať odpovede na tieto otázky ... ale na nič sme zatiaľ neprišli." Povedala smutne.
" Na nič? A nedá sa to .. ja neviem nejako zablokovať keď nechcem aby som sa s niekým spojila?" Spýtala som sa s nádejou. Inak sa Deidarovi.. Kisamemu a ostatným neubránim.
" Nie .. nejde to - prsteň je príliš silný a zvlášť keď." Zasekla sa. " Môžem ti položiť veľmi intímnu otázku?" Pošepla.
Prikývla som.
" Si ešte panna?" Spýtala sa ma a ja som sa snažila nečervenať. Neúspešne.
" Áno." Zamrmrala som. Líca mi už úplne horeli.
Zamyslela sa.
" Znamená to niečo?" Vyzvedala som.
" Niečo sme o tom s Yahikom .. ehm teda s Peinom čítali vo zvitkoch.. Ale nevenovali sme tomu pozornosť. Bola to iba legenda."
Nechápavo som na ňu pozerala.
" Asi o nič nejde netráp sa tým.." Pousmiala sa.
" Ako sa tým môžem netrápiť? Nosím na ruke prsteň a o jeho schopnostiach takmer nič neviem." Vzdychla som si a chytila som ju za ruku." Povedz mi čo ste vyčítali v tých zvitkoch." Naliehala som.
Prezrela si moju tvár. Povzdychla si.
" Dobre ale neber to moc vážne." Zhlboka sa nadýchla. " To málo čo sme vylúštili z tých textov .. pred tým než ich Orochimaru ukradol bolo, že .. bolo tam niečo ako..." Odmlčala a tápala v pamäti.
" Ak sa mocný muž - nositeľ prsteňa - zmocní panny - nositeľky prsteňa - .
V tú noc pri milovaní moc jeho a jej hua, splynie ako ich telá a zväčšia sa schopnosti duše i tela." Zarecitovala a trochu sa zachmúrila..
" Prstene budú priam nepremožiteľné. Dá im to pramoc démonov. Takmer nekonečné možnosti.." Zmĺkla keď zbadala môj výraz. Zhlboka som sa nadýchla a potlačila strach aj obavy.
" Čo je to hua?" Spýtala som sa.
" Je to iný názov energie človeka.. chakra." Vysvetľovala..
Hm .. Vedia o tejto legende aj ostatní v Akatsuki? Na chrbte mi naskočili zimomriavky.
" Sakura.. neboj sa je to len povera.. My sme si mysleli, že tým oslovením panna sa v tých zvitkoch myslí žena ako celkovo.. Ale ono to je zrejme inak. "
" Ešteže je to iba legenda však?" Usmiala som sa nasilu. " Konan a poznajú túto legendu aj ostatní v Akatsuki?" Snažila som sa o nenútený tón.
" Neviem možno áno a možno nie. Všetky podobné zvitky máme v našej knižnici. Majú tam prístup všetci. Ale konkrétne tento aj spolu s inými ukradol Orochimaru keď od nás odišiel." Zamračila sa. " Nikdy sa mi nepozdával.. slizký had." Zafrflala si popod nos.
Prikývla som, že s ňou súhlasím ale vôbec som sa nad ním nezamýšľala.
V minulom živote som musela byť naozaj zlá keď je môj život teraz taký aký je. Jeden problém za druhým.. Pomyslela som si zúfalo.
" Itachi hovoril Peinovi, že si veľmi silná. Preto myslím, že s tebou nemusím trénovať. No môžeme spolu tráviť čas ak by si chcela. Rada by som mala priateľku." Hovorila tichým jemným hláskom. Veľmi mi pripomenula Hinatu.
Úprimne som sa usmiala a chytila som ju za ruku.
" Bola by som rada keby sme boli priateľky." Povedala som srdečným hlasom.
Šťastne sa na mňa usmiala. Postavila sa a kráčala ku svojmu kozmetickému stolíku.
" Vieš .. tu medzi chlapcami je to ťažké. Ale keď si zvykneš na ich nátury... sú naozaj milí." Povedala a hrabala sa v jednom zo šuplíkov.
Hej sú naozaj milí .. pomyslela som si ironicky a snažila som sa zahnať zlé spomienky.
" Ale aj tak na znak nášho zatiaľ iba spojenectva a neskôr dúfam priateľstva .. tu máš malý darček." Podišla ku mne a do ruky mi dala malý nožík na šnúrke. Rukoväť bola ornamentálna a vykladaná bielymi kamienkami. Bol krásny.. skôr šperk než zbraň.
" Ak by hnevali poškriab ich.. jed som vyrobila sama.. Porezaný človek zaspí do troch sekúnd. Ale buď opatrná a neporež sa ním sama. Môžeš si ho zavesiť na krk alebo priviazať o nohu.
Ja som ho nosila pripevnený podväzkovým pásom okolo stehna... mohla by som ti dať aj podväzkové pásy." Zamyslela som sa nad tým a prezerala som si v ruke malý nôž. Pred tým ho nosila .. povedala nosila. Minulý čas.
" A teraz kde nenosíš podobné hračky?" Spýtala som sa s úškrnom.
" Nepotrebujem už žiadne zbrane .. Pein je moja ochrana." Usmiala sa a prešla ku svojmu nočnému stolíku. Vzala odtiaľ malý kľúčik ktorý visel na retiazke a pustila mi ho do dlane.
" Ďalší darček? Toľko pozornosti si nezaslúžim." Usmiala som sa na ňu.
Zasmiala sa. " Je to kľúčik od umyvárne. Aj ja mám taký."
" Páni vďaka." Vydýchla som s úľavou. Aspoň jedna dobrá správa za dnešný deň. Budem môcť slobodne chodiť do tých lázní a nebudem sa musieť báť nejakého nepríjemného prekvapenia. Uhm .. v hlave sa mi opäť prehrali Konanine slová z toho zvitku.
Ak sa mocný muž - nositeľ prsteňa - zmocní panny - nositeľky prsteňa - .
V tú noc pri milovaní moc jeho a jej hua, splynie ako ich telá a zväčšia sa schopnosti duše i tela.
Eh.. do pekla. S mojím šťastím ten zvitok všetci čítali a možno ho niektorí poznajú aj naspamäť.
" Si v poriadku? Trochu si zbledla." Spýtala sa a posadila sa ku mne.
" Som .. v poriadku naozaj ale ... asi som trochu unavená." Zaklamala som. Super .. moje prvé klamstvo mojej novej priateľke ktorú mám asi 30 sekúnd. Som hrozná! Zamračila som sa nad svojimi depresívnymi myšlienkami .. Ale veď jej predsa nemôžem povedať pravdu! Načo ju zaťažovať? Nemôžem jej povedať o svojich problémoch a o mojich obavách... Alebo??
" Tak si choď ľahnúť.. koniec koncov zajtra ti začína naozajstný tréning. Nikdy by som nečakala že budú všetci takí ochotní. Asi sa im páčiš." Štuchla do mňa plecom.
Nervózne som sa zasmiala. Ani netuší o čo tu ide .. Prečo si nespojí ich horlivosť s tou legendou?! Veď je to také očividné!
" Je možné že by niektorý z nich veril tej legende o panne a hua a tak ďalej?" Spýtala som sa a nedokázala som to hovoriť odľahčeným tónom.
Zvážnela. " Myslíš, že im ide o to?!"
Pousmiala som sa. " Iba sa pýtam."
Chápavo prikývla. " Je dobré že si opatrná.. lepšie je nikomu neveriť. Ale prsteň ti poskytuje istú ochranu.. si rovnocenná im všetkým nemali by si na teba dovoľovať.. a ak by sa o niečo niekto z nich pokúsil tak mi to povedz a Pein sa o to osobne postará. Ale naozaj verím, že všetko pôjde hladko.. sú to silní muži.. môžu ťa veľa naučiť. Zosilnieš to mi ver."
Premýšľala som nad jej slovami. Sila by mi pri naplnení mojej pomsty pomohla. A možno som naozaj iba paranoidná. Aj keď.... kto by na mojom mieste nebol paranoidný?!
" Odprevadím ťa do izby?" Spýtala sa ma a ja som chcela najskôr hneď súhlasiť. No potom som vystrela chrbát a odvážne sa na ňu usmiala.
" Trafím tam aj sama." Nemienim sa ľutovať a zbytočne sa obávať. Nebudem vytvárať neexistujúce prízraky. Je to hlúposť. Konan predsa tiež tvrdí, že je to iba legenda.
Rozlúčili sme sa a ja som kráčala tmavým tunelom do Itachiho a mojej izby.
Podvedome som zrýchlila aj keď som si uvedomovala, že je to smiešne. No neprirodzené tiene všade okolo ma prinútili pobehnúť. Keď som konečne otvorila dvere našej izby rýchlo som ich aj zavrela. Oprela som sa o ne čelom.
" To je milé prekvapenie." Počula som známy hlas. Rýchlo som sa otočila. Sakra musela som niekde zle zahnúť! Toto nieje naša izba!
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Ktorý pár ??? ;)

Itachi x Sakura 48.3% (584)
Sasuke x Sakura 51.7% (625)

Komentáře

1 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 6. dubna 2013 v 23:47 | Reagovat

ooo....koho to je izba? :D to bude drsné....dúfam, že tá legenda bude pravdivá a že sa spojí itachi so sak  :)

2 itasaku15 itasaku15 | Web | 7. dubna 2013 v 7:02 | Reagovat

Super do akej izby sa  dostala? Rýchlo pokračovanie.

3 BB20 BB20 | 7. dubna 2013 v 10:09 | Reagovat

Díky za díl! :-)

4 Rika Rika | 7. dubna 2013 v 11:16 | Reagovat

waw krasny diel :D rychlo pokracko :D

5 Susinka Susinka | 7. dubna 2013 v 17:28 | Reagovat

Rychlo dalsi dielik :-D

6 neviemm neviemm | 7. dubna 2013 v 21:22 | Reagovat

zozo nie je naš izba :3 kráásne! hrr sa do pokračka už sa neviem dočkať! kamže to len vošla!

7 Eona Eona | 4. května 2013 v 17:52 | Reagovat

no to som zvedava koho to je izba myslim si ze deidaru vsak :D :D  to by bolo vtipne :D neviem si predstavit keby vosla do izby niekoho ineho :D super diel

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama