Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 14

11. dubna 2013 v 20:17 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
:) pokračovanie n.n ĎAKUJEM, ďakujem za každý jeden komentár a hviezdičku ^^ aj keď sa mi niekedy moc nechce pustiť do písania spomeniem si na vaše krásne povzbudivé komentáre a ide to potom samo :) naozaj ďakujem!
A ku tomu spriateľovaniu .. No asi som magor ale netuším ako to funguje, na čo to je a ani ako sa to robí :/ .. ak by mi s tým chcel niekto pomôcť budem len rada :) môj e-mail je na blogu ^^
Pekné čítanie prajem :)


Rýchlo som sa otočila. Deidara sa postavil zo svojej postele a usmial sa na mňa.


Baka toto sa môže stať iba mne! Vliezť priamo do jamy levovej! Rýchlo som sa otočila ku dverám a otvorila ich no Deidarova ruka ich rovno vedľa mojej hlavy opäť zabuchla.
Zúfalo som vydýchla keď ma pritlačil o dvere. Cítila som na chrbte ako mu rýchlo bije srdce.
" Obyčajne nemám rád neohlásené návštevy ale s tebou čerešnička .. urobím výnimku." Pošepol pri mojom uchu. Tvár mi ovial jeho horúci dych. Nabila som si telo chakrou.. kolenom som sa zaprela o dvere a odstrčila som ho od seba. No bol rýchly skôr než som otvorila dvere čo i len na5 centimetrovich opäť ich zabuchol. Chytil ma za plecia, prirazil ma o ne chrbtom. Pritlačil sa na mňa. Na perách mal pobavený úsmev.
" Tak rýchlo chceš odísť?" Spýtal sa a sklonil sa ku mne bližšie. Zhlboka sa nadýchol vône mojich vlasov. " A čomu vôbec vďačím za tvoju návštevu?" Spýtal sa ma so spokojným úsmevom na perách.
" Daj si spiatočku!" Zvýšila som hlas a zaprela som sa rukami do jeho hrude.
" Prečo by som mal? To ty sama si za mnou prišla." Usmieval sa na mňa.
Vystrela som prostredník ľavej ruky. Ten s prsteňom.. (Áno veľmi neslušné gesto).
" Kvôli tomuto! Patrím medzi vás! Nemôžete si so mnou robiť čo sa vám zachce.. naše pozície sa od nášho posledného stretnutia veľmi zmenili." Syčala som pomedzi zuby.
Pevne ma chytil za zápästie tak až ma zabolelo. Ruku som zovrela v päsť.
" Ja ti neublížim. Ale .. Nemala by si sa tu potulovať sama keď sa tu nevyznáš." Povedal chlácholivým tónom a chytil medzi prsty prameň mojich vlasov.
Celý čas som sa snažila potlačiť vibrácie vychádzajúce z môjho debilného prsteňa.. no to ich ešte viac posilňovalo. Sakra ...
" Zajtra máme náš prvý spoločný tréning." Sklonil sa ku mne ešte nižšie. Jeho vôňa a sila jeho prsteňa ma opantávala. Privrela som oči. Keď mi jednu ruku zaplietol do vlasov a druhou ma objal okolo pása. Bola som na ňom úplne pritlačená. Moc jeho hua, /jeho čakry/ bola zmes žiarivého letného slnka a sladkých pomarančov. Zaklonil mi hlavu a pevnejšie ma chytil za vlasy. Pootvorila som pery a vydýchla som.
Čo to so mnou je?! Čo to so mnou do pekla robí jeho prsteň??
" Ráno príď za mnou sem." Šepkal a už mal pery iba kúsok od mojich. Zažmurkala som aby som sa vymanila z jeho vplyvu. Zadržala som dych a odvrátila som tvár. Nabila som si ruky ešte väčším množstvom čakry. (A aj vďaka sile môjho aktivovaného prsteňa). Sa mi ho podarilo odsotiť. Pár krát zažmurkal vyzeralo to, že je rovnako omámený ako ja.
" Žartuješ?" Vyhŕkla som.
" Čo sa to práve stalo čerešnička?!" spýtal sa zmätene. Mal rozšírené zreničky. Ešte stále bol pod vplyvom prsteňa.
" Neviem a nemienim to zisťovať!" Takmer som kričala. Otvorila som dvere a vybehla na tmavú chodbu. Vydala som sa smerom ku (aspoň myslím) mojej a Itachiho izbe.
S malým zaváhaním som otvorila dvere. S úľavou som vydýchla keď som spoznala našu izbu.
Unavene som padla tvárou rovno na posteľ. Toto nezvládnem. Debilné prstene! Bolo mi to treba?! A to všetko kvôli tebe Sasuke! Ty debil jeden hnusný!!! Všetko je to tvoja chyba!
Ležala som bez pohnutia nejaký ten čas a prepadala som depresii. Strhla som sa keď mi na plece dopadla niečia ruka.
Ovial ma čerstvý lesný vetrík a mala som pocit že sa vznášam, hoci som bola stále v izbe.. to musí byť jedine Itachi. Moje hua ho spoznalo. Povzdychla som si ... on a tá jeho tichá chôdza. Asi si na to nikdy nezvyknem. Otočila som sa na chrbát a nechala som sa unášať hĺbkou jeho ónyxových očí.
" Pein ti povedal o tom zvitku?!" Spýtala som sa hneď na prvú vec čo ma trápila.
S vážnym výrazom prikývol. Povzdychla som si keď si ľahol vedľa mňa. Privinul si ma ku sebe a ja som mu vďačne objatie opätovala. Prišla na rad ďalšia vec čo ma trápila.
" Viem o tom, že dnes je deň ... vtedy pred dvanástimi rokmi keď ..." zadrhla som sa keď som ucítila, že zmeravel.
" Keď som zabil celý môj klan." Dokončil za mňa suchým hlasom.
" Hm.. nikdy si mi o tom nehovoril." Pošepla som.
" A je to dôležité?" Spýtal sa ma a ja som v jeho hlase cítila hlboký, potláčaný smútok.
" Záleží mi na tom lebo je to tvoja minulosť." Zamrmrala som a trochu som sa odtiahla aby som mu videla do tváre. V očiach mal veľa bolesti.. zmiešanej zo zúfalstvom. Vedela som že to po celých tých 12 rokov dusil a skrýval vo svojom vnútri. Vedela som že ho to zožiera.. Zovrelo mi z toho srdce. Viem čo to je prísť o všetko. A viem .. Po tom .. čo som ho spoznala. Viem že je to čestný a statočný muž ... neverím, že by bol schopný všetkých zabiť len tak .. z nejakého rozmaru. Určite za tým musí byť viac ale nechcem aby sa trápil tými spomienkami. Nebudem naliehať. Trochu neohrabane a trasúcou rukou som ho jemne pohladila po líci. (Ako on mňa už veľa krát.)
" Ale nemusíš mi to hovoriť ak nechceš." Zamrmrala som lebo som videla v jeho očiach váhanie. " Konan ... spomínala že je to pre teba bolestné." Nežný úsmev čo u neho vyvolal môj dotyk mu zmizol z pier. Trochu sa zachmúril a objal ma pevnejšie.
" Konan má podrezaný jazyk nemala ti toho toľko nahovoriť." Hovoril podráždeným tónom.
" Ona .. je moja priateľka." Povedala som zdráhavo. No pri jeho pohľade som znervóznela.
" Teda by som ju rada za priateľku považovala." Povedala som skôr pre seba ako pre neho.
Pobozkal ma na čelo a moje telo na to hneď zareagovalo. Jeho hua sa tiež mierne zachvela.. cítila som ju skoro akoby to bola hmatateľná vec.
" Náš tretí Hokáge Sarutobi o mne vždy vyhlasoval že som výnimočný." Uchechtol sa a videla som ako sa ponoril do spomienok. On mi to naozaj povie?! Potlačila som úsmev a pozorne som ho počúvala.
" Ostatní v našom klane svoju minulosť ignorovali, no ja som sa asi až príliš zaujímal o korene našich predkov. Asi preto som necítil silný patriotizmus ku nášmu klanu. Videl som súvislosti a pochopil som kam vedú cesty našej Konohy a všetkých ľudí v nej. To poznanie ma znepokojilo." Na chvíľu sa odmlčal a znova sa krátko a neradostne zasmial.
" Sarutobi tvrdil, že už v siedmich rokoch bolo moje praktické uvažovanie na úrovni Hokageho.. no ja si myslím že som bol iba všímavé dieťa s obyčajným sedliackym rozumom." Zachmúril sa. " Preto ma poverili tou misiou.. vedel som, že je to moje poslanie.. že to je na mne. Moja osobná misia ... Uchiha klan chystal vzburu. Rástol počet Madarových nasledovníkov. Rada to vedela .. museli zakročiť, nemohli dovoliť aby vznikla ďalšia vojna. Aj ja som vedel že iné východisko nie je."
" Preto si ich zabil? Prikázala ti to rada ako misiu? Ale prečo si potom musel odísť z Konohy? Prečo Sasuke vyrastal v tom že ty si ... zlý vrah?" Nerozumela som tomu. Priložil mi palec na pery a pohladil ma po tvári. Zavrel oči a oprel sa čelom o moje.
" Lebo som si želal aby ma Sasuke nenávidel." Pošepol mierne sa trasúcim hlasom. Objal ma pevnejšie.
" Zabil som matku, otca, moju priateľku .. všetkých výmenou za to, že Sasuke bude vyrastať hrdý na to .. že patrí do klanu Uchihov. Chcel som aby bolo meno klanu čisté, nepoškvrnené tou plánovanou zradou .. želal som si aby o tom nikto nevedel. Rada mi dala na výber .. buď to urobím ja a oni splnia moje požiadavky.. alebo to urobia shinobi spolu s ANBU .. a umrie aj Sasuke .. to by som nikdy nedovolil. Môj malý braček.. Miloval som ho najviac na svete."
Odmlčal sa. " Nebolo nad čím premýšľať a preto.. Sarutobi mi odprisahal že Sasukeho a toto tajomstvo bude chrániť vlastným životom, prisahal mi, že sa Sasuke nikdy nedozvie pravdu a že bude v bezpečí. Čo viac som si mohol želať? .. Všetko som to urobil výmenou za Sasukeho pokojný život. No ešte pred tým ... chcel som aby ma Sasuke zabil.. dúfal som, že tým odčiním to čo som urobil.. že to bude pre mňa dostatočný trest.. Sasuke by našiel pokoj, bol by z neho hrdina.. mal by veľa detí a krásnu múdru ženu. Aj tak .. Bol som smrteľne chorý, špičkový doktori mi nedávali veľa času ...... A napokon ma vyliečil jeden obyčajný starý rybár v hmlistej s ktorým ma zoznámil Kisame." Ešte pevnejšie ma ku sebe pritlačil.
" Nais-" zadrhol sa. " Sakura... prisahám keby som vedel, že sa stane toto ... že Sasuke bude chcieť zničiť Konohu." Horko si vzdychol.
" Všetko čo som urobil vyšlo na zmar.. všetko čo som obetoval .. celý náš klan... to čo sme my všetci obetovali.. je v háji. Teraz viem, že to bola chyba.. všetko som pokazil. Vidíš? Mala by si si ma pripísať na svoj zoznam a zabiť ma. Jediný totiž kto je zodpovedný za zničenie Konohy som ja .. Ja som ten kto za to všetko môže. Kvôli mne sa Sasuke vydal cestou pomsty." Povedal a pustil ma zo svojho silného objatia. Mal zavreté oči a tváril sa veľmi napäto.
Naozaj si myslel, že ho začnem za to obviňovať? Že ho budem nenávidieť, že ho budem chcieť zabiť? Pri tom .. nikdy ma tak nepriťahoval ako v tejto chvíli. Vedela som, že by to nespravil len tak! Je to hrdina .. je to .. On je ... Otvoril mi svoje srdce a ja ...
Chytila som mu tvár do dlaní tak nežne ako som vedela a pobozkala som ho na pery. Cítila som záchvev jeho hua. Moja reakcia ho prekvapila .. cítila som to. No prehĺbil bozk, obtočil okolo mňa ruky. Mala som pocit, že lietam .. jeho hua mi bola taká blízka.. Mám pocit, že by som ju rozoznala aj na diaľku. Prevalil sa na mňa a zintenzívnil naše bozky. Triaška ovládala môj mozog aj telo .. no cítila som v sebe aj prítomnosť niečoho iného .. nejakého iného citu ktorý som nevedela správne dešifrovať.
Nedokázala som sa však sústrediť na nič iné než na jeho silné vypracované telo pritlačené na mojom, na jeho dotyky, na jeho plné pery, na jeho jazyk, na jeho černicovú chuť...
Bola som z toho omámená a horela vo mne snáď ešte väčšia túžba než dnes ráno.
Už neexistovala jeho túžba a moja túžba.. bola to NAŠA spaľujúca, nekonečná túžba.. Chcela som sa s ním milovať.. Veľmi som to chcela!
Ucítila som náhly záchvev jeho energie a v tom sa stratila.. odtiahol sa odo mňa a zadýchaný padol vedľa mňa na chrbát. Obaja sme sťažka dýchali.
Nerozumela som prečo sa odtiahol .. ja som nechcela prestať. A už vôbec som nechápala ako sa mu podarilo odtiahnuť ako to dokázal?? Prečo to ja nedokážem ovládať tak ako on? .. Možno je moja túžba po ňom väčšia než jeho .. Sakra .. nenapadlo ma, že ma možno ani nechce ... eh som ale domýšľavá .... Ako som si mohla myslieť, že sa mu páčim?
Predsa .. spomenul že zabil svoju priateľku. Čo ak ju ešte stále miluje? Čo je to za pocit čo ma pri tej predstave zaplavil. Snáď by som preboha nežiarlila na nejakú mŕtvu ženskú.. Sťažka som prehltla... Do pekla ... Ja na ňu fakt žiarlim!


Itachiho pohľad:

Netuším ako som sa dokázal ovládnuť .. Som silnejší než som si myslel .. tak veľmi som po nej túžil .. tak veľmi ju stále chcem! Idem sa z toho zblázniť! Mám pocit, že zošaliem...
Po tom všetkom čo som jej povedal si zaslúžim minimálne jednu po hube ak nie kunaj do srdca! A ona ma pobozkala .. PREČO? Chcela ma snáď utešiť? ... Nemohol by som sa s ňou vyspať .. nechcem aby to bolo z ľútosti .. a tiež nechcem aby si myslela, že mi ide iba o jej moc.. Milujem ju .. je to moja Naiso ... Prečo je to všetko také komplikované?
Po chvíli čo bolo počuť iba naše tlmené dýchanie ...
" Aká bola .. tvoja priateľka?" Spýtala sa ma. Prekvapila ma jej otázka.. popravde na Tanir som už asi desať rokov nemyslel. Hm .. V mysli sa mi vynorila jej tvár. Čierne oči, Hnedé dlhé vlasy. Spomenul som si ako ma prvý krát chytila za ruku a pošepla mi do ucha, že sa jej páčim. Pousmial som sa nad tým, že sa mi vynorila práve táto spomienka. Vtedy som mal asi deväť rokov.
" Bola milá a múdra .. mal som ju celkom rád. A vyčítal som si to.. keď som ju zabil."
Bola úplne iná ako ty moja sladká Naiso. Pomyslel som si smutne.
Ty si ... niečo viac Sakura.. ty si .... Mal by som to povedať nahlas.. teraz je správny čas aby som jej povedal čo ku nej cítim ..
" Uhm .. muselo to byť pre teba ťažké." Povedala zvláštnym tónom a ja som vycítil, že tá perfektná chvíľa kedy som jej mohol povedať že je moja Naiso.. je preč.
" Bola to vlastne taká decká láska." Povedal som úprimne. Aj keď láska ... nikdy som tak Taniru neoslovil. Od Tanir som mal nejaké ženy ale len na jednu noc a dosť ..
Myslím, že jediná ktorú by som nazval svojou láskou je osoba ležiaca vedľa mňa .. práve tá ktorá však o moju lásku nestojí. Dnes mi predsa povedala, že som jej najlepší kamarát. Bože nikdy by som nepomyslel, že skončím vo friendzone. Pomyslel som si zničene.


Sakurin pohľad:

Vedela som to on ju stále miluje.. Stačil mi výraz jeho tváre keď na ňu spomínal. Potlačila som horúcu žiarlivosť..
Nevadí .. veď my sme predsa spojenci. Musím sa aj tak sústrediť na moju pomstu. A to mi pripomína .. ah to trénovanie. Musím zosilnieť to je jasné. A oni mi môžu dať tú silu čo potrebujem .. viem to. Všetko bude fajn. Všetko zvládnem. MUSÍM!
" Zajtra mám tréning." Pošepla som aby som zmenila tému. Nechcela som vedieť ani len jej prekliate meno!
" S Konan?" Spýtal sa so záujmom.
" Nie .. s Deidarom." Povedala som zdráhavo jeho meno. Itachi ma chytil pevne za ruku a otočil sa ku mne.
" To myslíš vážne?" Spýtal sa pobúrene.
" Iste. Predsa Pein povedal ..." začala som.
" Pein ale nevie o tom, že ťa chceli znásilniť! A nikto ťa ku trénovaniu nebude nútiť. Okrem toho ťa môžem trénovať aj ja sám." Rozčúlene sa posadil. Tiež som sa posadila a vystrela som plecia. Stále mi držal ruku.
" Nie Itachi.. ty by si ma šetril.. a ty .. ma môžeš trénovať keď pôjdeme zabíjať tích zmätkov."
" To chceš naozaj trénovať s tými maniakmi?" Už sa naozaj hneval. Silno mi stláčal ruku až to bolelo. Vytrhla som sa z jeho zovretia.
" Budem silnejšia!" Zvýšila som hlas aj ja.
" To je totálna blbosť Nais- Sakura!"
" Mne to príde naopak celkom logické! Priateľov si drž blízko, nepriateľov ešte bližšie." Snažila som sa upokojiť. Už asi tretí krát sa sekol keď ma chcel osloviť "Nais-" a niečo .. je to meno jeho bývalky??? Pre jeho dobro dúfam že nie!!
" Ako blízko ich chceš ku sebe pustiť?" Mračil sa na mňa svojím sharinganom.
" Tak ako to bude nutné. Itachi upokoj sa viem sa o seba postarať!" Zazerali sme na seba.
" Tak ako to bude nutné?!" Zopakoval pohoršene.
Odhodlane som prikývla.
" Jediné čo by s tebou chceli trénovať sú sexuálne polohy! Myslel som, že máš viac rozumu nikam nepôjdeš! Nepočúvala si čo ti Konan hovorila o tej legende? Všetci ju veľmi dobre poznáme!"
Prekvapene som pár krát zažmurkala.. Oni ju všetci poznajú? Zmätok aj strach nahradil opäť mne tak známy hnev.. privítala som ho ako starého priateľa.
" Nemôžeš mi rozkazovať!" Zavrčala som.
" Ale nie? Tak sa na to pozrime! Máš domáce vezenie!"
Neveriacky som sa zasmiala a slabo ho udrela do pleca. " To myslíš vážne?! Nebuď smiešny!"
" Jediná si tu smiešna ty! Pre tvoje dobro ver mi! Mám 24 a ty 19 .. som starší tak ma láskavo počúvaj!"
" Óh ty !" Zúrila som.
" Ehm .. prepáčte nerada ruším." Spoznali sme hlas Konan otočili sme naraz tváre na ňu.
" Asi ste pre váš ... rozhovor nepočuli moje klopanie." Zamrmrala v otvorených dverách s previnilým úsmevom..
" Pein by rád vedel či s nami ostatným povečeriate." Prehovorila jemným hláskom.
" S radosťou." Povedala som v tej istej chvíli čo Itachi povedal: " Nikam nejdeme."
Zazreli sme na seba.
" Výborne Sakura.. ak chceš večera bude až za dve hodiny. Môžeme zájsť ešte do umyvárne a prichystáme sa. Je to tak trochu večera na tvoju počesť."
Nemala som chuť na nejakú spoločnosť no Itachi si zaslúži malú príučku!
" Výborne Konan poďme." Povedala som a išla dole z postele. Itachi sa za mnou načiahol no elegantne som sa jeho rukám uhla. Vzala som si tašku s uterákmi a hygienickými vecami. Prehodila som si ju cez plece ako kabelku.
" Sakura!" Povedal výhražným hlasom.
Pootočila som ku nemu hlavu. " Ak chceš tak si tu zostaň a buď hladný ja idem na večeru." Pohodila som vlasmi a ladne vyšla na chodbu.
" Očakávame aj teba." Zaštebotala Konan keď za nami zavrela dvere.
Zničene som si vzdychla.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Ktorý pár ??? ;)

Itachi x Sakura 48.3% (584)
Sasuke x Sakura 51.7% (625)

Komentáře

1 Aki Aki | Web | 11. dubna 2013 v 21:05 | Reagovat

Jááj už som si myslela že medzi Itachim a Sakurou niečomu dôjde no škoda možno nabudúce. Krásni dielik. :-)

2 Susinka Susinka | 11. dubna 2013 v 21:08 | Reagovat

Hmmm aj ja som si to myslela ale veľmi pekný dielik teším sa na ďalší :-D

3 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 12. dubna 2013 v 13:22 | Reagovat

jooo..paráda....som zvedavá čo sa stane na večeri :D juuj a sakura a itachi majú divné myslelnie :D navzájom sa chcú, ale nepovedia si to :D typické v dnešnej dobe :D

4 BB20 BB20 | 12. dubna 2013 v 15:26 | Reagovat

Že jí to ten trubec neřekl!
Díky moc za díl! :-) Vydáš něco i zítra?

5 neviemm neviemm | 14. dubna 2013 v 13:09 | Reagovat

O_O  O_O  O_O krááása

6 Eona Eona | 4. května 2013 v 18:13 | Reagovat

Aaaa uz by mali to konecne povedat z oci do oci niekoho mi pripominaju :D :D Deidara bol super asi ani nevedel co sa mu stalo pri sakure :-D dalsi skveli diel dakujem ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama