Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 15

14. dubna 2013 v 0:10 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
BB20 :) snažila som sa to sem hodiť ešte dnes n.n ale bola som na návšteve u starkých ..
Mno tak to sem dávam aj keď takto neskoro ^^ .. snáď sa vám bude pokračovanie páčiť :) ... Asi som už trápna s tým ako vám stále ďakujem za kometáre a hviezdičky ale čo narobím keď som vám za to taká vďačná?? :3 Vaše kometáre ma inšpirujú ^^ .. ĎAKUJEM! n.n
Prajem pekné čítanie ;)



Išli sme najskôr do Izby Konan.. po jej veci.
" Vaša prvá hádka?" Spýtala sa ma zo záujmom.
Zaspätkovala som. Naša prvá hádka ?? Uhm ... Naozaj sme sa ešte predtým nehádali? Pátrala som v pamäti. Okamih kedy som chcela zabiť Sasukeho a on sa ho zastal nerátam.. takže..
Iba som jej na to prikývla.
Stála som pri dverách keď si vyzliekala oblečenie. A na krásne biele čipkované prádlo si natiahla biely hodvábny župan.
" Ty sa nevyzlečieš?" Spýtala sa ma keď si ho vpredu uviazala.
" Nemám do čoho. Iba ak by som sa obtočila uterákom.." Odvetila som s polo úsmevom.
" To je mi ale náhoda jeden župan navyše tu mám a vôbec ho nenosím." Usmievala sa a hrabala sa vo svojom veľkom šatníku. Podala mi bledoružový hodvábny župan ktorého látka mi krásne kĺzala medzi prstami. Na okraji lemov boli malé ručne vyšívané biele kvietky. A na chrbte bol podobný vzor.
" Musel byť drahý.. to nemôžem prijať." Povedala som a podávala jej ho späť. Ráznym gestom mi ruky pritlačila naspäť na moju hruď.
" Sakura je to iba vec.. ber keď ti dávam." Priateľsky sa usmiala.
" Ďakujem.." zamrmrala som a začala si rozopínať červenú vestu. Nechala som si na sebe iba moje čierne - tiež čipkované spodné prádlo a natiahla som si ten krásny župan. Úhľadne som uložila svoje veci.
Malý nôž ako náhrdelník som si dole nedala iba som si ho dala pod látku županu aby ho nebolo vidno. Konan sa spokojne usmiala. Vzali sme si "kabelky" a vykročili na chodbu.
Kráčali sme mlčky.. Zo začiatku mi bolo zvláštne že idem iba takto takmer nahá po týchto chodbách .. no napokon som si nemohla do sýtosti užiť ten skvelý pocit čo zapríčiňovala látka jemnulinkého županu hladiaca moju pokožku.
Konan zaklopala na dvere vedúce do vnútra lázní. Nikto sa neozval tak sme vošli dnu.
Zamkla dvere. Začali sme sa v tichosti umývať. Pripomenulo mi to časy keď som chodila s Hin, Ino a ostatnými do kúpeľov v Konohe.
Sedeli sme s Konan v príjemne horúcej vode a relaxovali sme. Užívala som si ako teplo preniká do mojich svalov. Bolo by to skvelé ale v mysli sa mi dookola premietala moja hádka s Itachim... Konan sa ma spýtala či je to naša prvá hádka akoby to sama veľmi dobre poznala.
" Konan vy s Peinom .." začala som.
Usmiala sa. " Áno aj my sa hádame... častejšie než je zdravé."
" Ako si vedela na čo sa chcem opýtať?" Som až taká priehľadná? Alebo vie čítať myšlienky?
" Väčšinou to viem určiť.. My s Peinom ... rozvíjame moc prsteňov a ... však vieš." Uškrnula sa.
Mierne som sčervenala. " Ste spolu už dlho?" Spýtala som sa.. je to zvláštne len tak sedieť v horúcom kúpeli a rozprávať sa o takýchto veciach .. O chlapoch, láske ... príde mi to už také neznáme.
" Prakticky sme spolu od detstva. Boli sme spolu v jednom tíme.. ale trvalo mu poriadne dlho kým sa odhodlal a povedal mi čo ku mne cíti." Zasnene sa usmievala a pohľad upierala niekde do prázdna. " Ale ja som to aj tak vždy vedela." Pošepla skôr pre seba ako pre mňa.
Pozrela na mňa. " Váš príbeh s Itachim je ale asi oveľa zaujímavejší nemám pravdu?!" Pobavene sa na mňa usmiala. " Kedy ti povedal že ťa miluje hm?"
On mi to vlastne nepovedal .. on ma vlastne ani nemiluje. On miluje svoju prvú lásku. Nejakú hlúpu Nai. Preblysklo mi mysľou.. To jej ale povedať nemôžem.
" No .. to je na dlho." Povedala som zničene a vyšla som von z jazierka.. to teplo mi zrazu vadilo. Obmotala som sa do osušky. Konan tiež. " Máme čas." Povedala milo.
Vzdychla som si.. Uvažovala som nad tým. Prečo by som jej to nemohla povedať?
V tom niekto zaklopal na dvere a stlačil kľučku no dvere boli stále zamknuté.
" Konan už končíš či mám prísť neskôr?" Spoznala som hlas .. Hidan.
" Už ideme von!" Zvolala a rýchlo si na nahé telo obliekla župan. Urobila som to isté.. spodné prádlo a všetky veci sme si dali do tašiek.
Konan odomkla a otvorila dvere. Hidan mal na sebe iba nohavice a uškŕňal sa keď nás uvidel.
" Nikdy som nepochopil prečo chodia spolu ženy vo dvojici aj do kúpeľne ale musím priznať že sa mi to páči." Premeral si nás od hlavy po päty. Na mne zostal jeho pohľad visieť najdlhšie.
" Asi nie si stvorený na to aby si rozumel ženám." Zaštebotala Konan s úsmevom a prešla popri ňom. Kráčala som vedľa nej .. vopchala som sa tak aby bola medzi mnou a Hidanom. Pousmiala sa na mne. Kráčali sme do jej izby. " Nenechaj na sebe znať, že ťa ich chovanie dokáže rozhádzať."
" Uhm .. je to na mne tak vidno?" Spýtala som sa potichu.
Prikývla.
Prišli sme do jej izby.. Obliekli sme si spodné prádlo a ja som siahla po mojom uloženom ninja oblečení.
" Čo si myslíš, že robíš?" spýtala sa ma a trochu ma odstrčila od môjho ninja oblečenia.
" Nepôjdem tam iba takto." Zasmiala som sa a ukázala na svoje telo ktoré len kde tu zahaľovala čierna čipka.
" Isteže nie .. požičiam ti niečo moje.
" Konan.." Vzdychla som si zničene keď mi do ruky strčila akúsi červenú hebkú látku.
Natiahla ma do tých .. podľa môjho zistenia šiat. Veľký výstrih a neboli ani len po kolená.
" Takto tam ísť nemôžem." Zaprela som sa a chcela som sa vyzliecť keď som sa videla v zrkadle. Moc vyzývavé...
Konan ma posadila za jej kozmetický stolík a prikladala ku môjmu uchu rôzne náušnice.
" Isteže tam takto nepôjdeš.. ešte ti urobím účes a nalakujem ti nechty..." začala sa rozplývať keď našla vhodné náušnice. Sakra .. asi tá večera naozaj nebola dobrý nápad.
" Ja len že .. načo ich zbytočne provokovať?" Zahryzla som si do pery.
" Sakura .. si nádherná tak prečo to neukázať .. takto ti budú zobať z dlane. Budú úplne paf." Hihňala sa. Úplne celá Ino. Ona je vlastne kombinácia mojich mŕtvych najlepších priateliek. (Hinaty a Ino)
" Ja nechcem aby boli zo mňa paf." Mrmrala som, no musela som sa usmiať.
" Chceš dať príučku Itachimu nie?! Iba preto si so mnou išla.. A okrem toho muži sú nehorázne ľahko ovládateľní .. Budeš ich mať v hrsti. Budeš nimi ľahko manipulovať."
Zamyslela som sa.. No môj hnev, agresivita a krik nikdy na žiadneho chlapa nezabrali .. nikdy neurobili čo som chcela ak som vrieskala.. Takže keď budem milá a sexi to ich budem akože ovládať? Nedáva mi to zmysel ale predstava, že by som ich takýmto nekalým spôsobom manipulovala sa mi preveľmi páči. Nemala by som z toho výčitky .. oni so mnou predsa chceli robiť (a aj robili) oveľa horšie veci.
" Ale ten výstrih .." začala som.
" Sakura máš veľké prsia .. ja mať také ako ty dovolím si ešte viac a už sa nesťažuj nepomôže ti to." Smiala sa pobavene. Bolo vidno že si to užíva. Usmiala som sa a vzdala som ďalšiu snahu protestovať.
" Konan .. tak ma napadlo .. neukázala by si mi potom tú knižnicu kde máte všetky zvitky aj o prsteňoch a tak celkovo?" Spýtala som sa nenápadne.
" Iste ale... nič také tam nenájdeš .. všetky dôležité dokumenty ukradol Orochimaru."
Neodpovedala som jej na to. Možno predsa len niečo objavím .. možno sa iba zle pozerali.. ah veď ja vlastne ani neviem čo tam chcem nájsť.. Návod ako ovládať moc prsteňa? ... Ah stačil by mi návod ako ho zablokovať a odblokovať.. Koniec koncov.. nádej umiera posledná.
Sedeli sme na posteli. Konan mi robila dokonalú manikúru.. Pilníkovala mi moje dlhé nechty a maľovala mi ich čiernym lakom.
" Zajtra trénuješ s Deidraom však?" Spýtala sa ma medzi rečou.
" Povedal, že mám prísť za ním." Pritakala som jej.
" To kvôli tomu trénovaniu ste sa s Itachim hádali? Pein niečo spomenul, že Itachi nebol nadšený predstavou .. že by si mala byť bez ochrany čiže bez neho sama s ostatnými. Preto odmietol tú misiu na ktorú mal ísť. Pein sa hneval." Hovorila a natierala mi už druhú vrstvu čierneho laku na nechty.
" Odmietol misiu?" Spýtala som sa šokovane.
" Áno .. nepovedal ti to?! To preto sa s ním chcel Pein rozprávať.. No Itachi nad tým, že by od teba odišiel ani neuvažoval. Povedal, že ťa musí ochraňovať.. Nevedela som, že Itachi je ten typ žiarlivého chlapa." Jej slová sa mi vnárali hlboko do mysle.
Usmiala sa keď svoju prácu dokončila. Posadila ma za kozmetický stolík a česala mi vlasy.
" Ako to je vlastne s tým tréningom?" Spýtala som sa aby som sa rozptýlila. Tá správa o tom, že odmietol misiu len aby bol tu so mnou... Celkom ma potešila myšlienka, že by Itachi na ostatných žiarlil. Lenže .. to není pravda.. on ma chce len chrániť lebo si myslí, že mi to dlhuje.. Pritom ten svoj dlh už dávno splatil. Ale to Konan tiež povedať nemôžem.
" Každý pondelok budeš trénovať s Deidarom. Utorky má Hidan. Stredy Kisame.. Štvrtky má Zetsu a piatky Sasori. Víkendy máš voľné ale môže ťa vtedy trénovať Itachi ak by si chcela to si už dohodnite vy." Rozprávala a skúšala na mne rôzne účesy.
" Uhm." Zamrmrala som že rozumiem.
" My môžeme byť spolu popoludní alebo takto pred večerou ak by si chcela." Štebotala.
" Budem rada." Usmiala som sa. Mám to ale nabitý rozvrh ... kedy vyrazím likvidovať mojich nepriateľov? Juugo, Karin, Suigetsu ... Som nedočkavá chcem ich zabiť .. chcem sa konečne pomstiť!
" Hotovo!" Usmiala sa Konan a ja som sa na seba pozrela do zrkadla. Takmer som nespoznala tú krásnu ženu čo na mňa hľadela..
" Ja viem .. podarila si sa mi." Zasmiala sa na mojom výraze.
" Páni ďakujem.. vyzerám ...... dobre." Mrmrala som. Ako je to dlho čo som sa naposledy primaľovala alebo vôbec .. veď ani neviem kedy som sa naposledy česala! Sakra ..
" Dobre?! Pche neurážaj moje umelecké dielo." Usmiala sa a podala mi čierny podväzkový pás aj s malým nožíkom čo som od nej dostala.
" Daj si ho na nohu, možno to budeš potrebovať." Uškrnula sa a ja som si ho poctivo natiahla na nohu.
" Perfektné môžeme ísť." Povedala a chystala sa ku dverám.
Znervóznela som.. Zrazu mi neprišlo vhodné aby som vyzerala takto ... príťažlivo.
" Nebude mi zima? Asi by som si mala dať niečo na vrch.." Vykrúcala som sa.
" Ideme.. Sakura už tam na nás určite všetci čakajú." Konan bola neoblomná. Usmievala sa. Chytila ma za ruku a ťahala ma ku dverám. Snažila som sa zhlboka dýchať a dodať si odvahu.. No nejako mi to nešlo a v týchto krátkych, priliehavých, červených šatách som sa cítila ako nahá.
Vošli sme do "jedálne" ..



Opäť tu bol okrúhly stôl s našimi znakmi z prsteňov vyrezanými na miestach ako pri obrade. No aspoň nemusím dumať ku komu si prisadnúť.
Áno.. jediný rozdiel v tých stoloch je ten že tento je z tmavého dreva a je o dosť nižší. Ostatný sedeli okolo neho na zemi na jednoduchých platených sediacich vankúšoch. Našu prítomnosť si nikto ešte nevšimol. Vo vnútri sa spolu všetci horlivo rozprávali.
Prvý si nás všimol Zetsu. Sedel najďalej .. pozdĺž celého stola. Usmial sa na mňa lačným úsmevom a kývol mi hlavou na pozdrav.
Deidara akurát niečo hovoril Hidanovi, Sasorimu a Kisamemu mal ich plnú pozornosť.. Znázorňoval niečo rukami keď si ma kútikom oka všimol.
S pootvorenými ústami .. Mierne užasnuto si ma premeral. Sasori a Hidan nechápali prečo Deidara stíchol tak sa otočili za tým čo upútalo jeho pozornosť.. taktiež ich pohľady skĺzli pozdĺž môjho tela. Kisame pil vodu keď si ma všimol. Zaklial keď sa oblial a rukávom svojho kimona si utrel bradu. Preglgla som nahrabala som odvahu a nejaké moje mizivé sebavedomie.
" Ahoj." Pozdravila som neutrálnym hlasom. (Dalo mi veľa úsilia aby sa mi netriasol ale zvládla som to excelentne.)
Nikto mi neodpovedal v miestnosti bolo hrobové ticho iba na mňa všetci nemo pozerali. Bola som z toho trochu nervózna.. no zároveň mi to sakramentsky dvíhalo ego.
" Povedala ahoj." Prehovorila Konan a sadla si ku Deidarovi. Akoby ich vytrhla z tranzu. Trochu sa zasmiali niečo mrmrali a odvrátili odo mňa pozornosť.. teda som si to aspoň myslela. Kráčala som ku svojmu miestu.
Deidara ma pri tom s úsmevom pozoroval.


Pri jeho pohľade ma zaplavila zmes horúceho slnka a sladkých pomarančov .. jeho hua. Necítila som ju tak intenzívne ako Itachiho ale aj tak .. Znepokojilo ma ako málo stačí aby sa priblížil ku mojej podstate .. ku podstate môjho prsteňa. Veď sme sa ani nepobozkali a je to také silné BAKA!
Sadla som si medzi Hidana a Kisameho tak elegantne a ladne ako som dokázala.
Dovolila som si krátky pohľad na miesto medzi Konan a Zetsuom kde mal sedieť Itachi.
Bolo samozrejme prázdne.
Časť mňa chcela aby ma videl takú krásnu a žiadanú .. a tá druhá časť bola spokojná, že tu není lebo by pravdepodobne rozbil hubu každému čo sa na mňa pozerá .. a Ehm tipujem že ako prvý by bol Kisame .. pozerá mi "nenápadne" do výstrihu.
Deidara začal opäť niečo vysvetľovať. Sasori sa tváril trochu unudene.. naše pohľady sa stretli. Venoval mi nepatrný úsmev. Cítila som v tvári jemný rumenec.


" To čo hovoríš je blbosť." Prehovoril Sasori a odvrátil sa odo mňa.
" Umenie je výbuch! Čo je na tom blbosť? Ty a tie tvoje staré bábiky.. mal by si si všímať aj novinky." Posmieval sa mu Deidara.
" Vybuchujúce sochy?! Nič po tebe nezostane." Odvetil posmešne Sasori.
Zetsu sa zasmial. " Pobijú sa ako naposledy?"
Hidan iba nezúčastnene mykol plecom. " Neviem ale ja už ich od seba odťahovať nebudem skoro mi roztrhli môj talizman!" Usmial sa a zovrel v ruke svoj náhrdelník.


" Dúfam že to nebude také zlé ako naposledy. Toto miesto sa mi páči .. hľadať nový úkryt by teraz nebolo jednoduché." Prehovorila jemným hláskom Konan a napila sa z pohára.
Sasori a Deidara ostatných ignorovali a ďalej sa vadili. Kisame (konečne) odtrhol pohľad od môjho výstrihu.
" Kde je Pein už som hladný ako žralok." Zazubil sa a Zetsu sa tiež uškrnul polkou tváre.


Ako to Kisame povedal z jedného tunela vyšiel Pein.
" Už som tu." Zaškeril sa na Kisameho a keď kráčal okolo Konan tak si čupol a pobozkal ju zozadu na líce. Pousmiala sa a jemne jej zružoveli líca.
Mala som sa asi slušne odvrátiť ale nemohla som .. Toľko nehy! ..
V ústach mi vyschlo. Pein sa postavil a sadol si na svoje miesto.
Dostala som akoby facku keď sa mi pred očami zobrazila Itachiho tvár. Jeho nežné oči.. vášnivé bozky .. Uhm a všetko som si to asi iba nahovárala..
No čo už. V tomto živote mi asi šťastie nie je súdené. Teda zatiaľ nič nenasvedčuje opaku .. v detstve som sa trápila pre Sasukeho ... a vlastne sa pre neho trápim aj teraz ale už z úplne iného dôvodu... Opäť som si spomenula na Itachiho.
Sakra ... budú sa mi naveky prepletať cesty s Uchihovcami?! Potlačila som tieto myšlienky a pozrela som sa na Konan. S Peinom sa na seba z ponad stôl usmievali. Ich pohľad bol taký intímny a plný lásky, že som sa musela už naozaj odvrátiť. V živote by som si nemyslela, že by Pein mohol byť aj takýto ... Všimla som si, že to nikto už ani nepostrehol. Asi to je pre nich úplne normálne. No okej .. uznávam chcela by som niečo podobné zažiť ako decko som si krásne predstavovala svoju budúcnosť. Eh .. ale rozhodne sa mi ani len nesnívalo, že skončím ako člen Akatsuki. A som stále bez priateľa .. mám 19 a som panna. Ah.. Keby som už mala chlapa tak by som sa teraz nemusela trápiť tou hlúpou legendou. Zdvihla som pohľad od vyrytého symbolu môjho prsteňa v tmavom dreve stola.
Bolo príjemné si uvedomiť, že si ma už nikto nevšíma.
Keď začali nosiť strážni ninjovia/momentálne sluhovia jedlo na stoly každý bol už zabratý do konverzácie so spolu sediacim alebo sa rozprávali medzi sebou navzájom. Jemne som cítila odrazy ich prsteňov .. dodávali mi zvláštny druh energie. Cítila som príjemné teplé vibrácie. Ale musela som sa na ne veľmi sústrediť aby som ich zachytila. Sem tam na mňa niektorí z nich pohliadol, no už som to prakticky ignorovala. Pokojne som jedla ďalej. .. Nemohla som však zabrániť tomu aby moje oči neubiehali ku Itachiho miestu, ktoré zívalo prázdnotou. Pozrela som sa po ostatných kým som prehltla sústo ryže.
Je tu toľko divných bytostí .. čo tu robím? Chjo.. pohľad mi skĺzol na moju ľavú ruku, dokonalá manikúra .. čierne nechty a samozrejme prsteň. Také malé nič a čo to so mnou robí .. Započúvala som sa do rozhovorov. Deidara a Sasori sa stále navzájom doberali o umení. Sem tam sa ku nim pridal Pein alebo Konan. Zetsu sa bavil s Kisamem o nejakom super veľkom meči. Keď sa hovorilo o zbraniach hneď sa k téme pridal aj Hidan.
" Samurajský meč sa musí leštiť výhradne klinčekovým olejom od majstra Ronga." Hovoril Kisame nekompromisne. Pousmiala som sa nad jeho názorom. Aká hlúposť každý predsa vie že na katanu je najlepší Choji olej.
" Mne sa to nezdá .. viem že jeden olej je lepší .. ako sa volá ten chlapík ktorý ho vyrába?" Nevedel si spomenúť Hidan. Povzdychla som si a pokrútila jemne hlavou. Ako to môžu nevedieť?
" Volá sa Majster Choji." Odvetila som a napila sa vody.
Hidan sa zasmial. " Presne toho som myslel! Olej Choji!" Zetsu a Kisame na mňa prekvapene pozerali. Asi ani netušili že ich počúvam.
Zetsu sa polkou tváre uškrnul. " Ty vieš niečo o leštení mečov?"
Hidan s Kisamem sa uchechtly. Prepočula som jeho dvojzmyselnú poznámku a položila som pohár s vodou na stôl.
" Ale iste môj otec sa poznal osobne s Chojim. Chodila som ku nemu keď som bola mladšia.. Zbierala som klinčeky do jeho oleja."
Hidan sa mi zapozeral do očí. " Poznáš jeho receptúru?"
Zasmiala som sa. " Majster nebol hlúpy strážil si svoje tajomstvá ale.." Začala som a lišiacky sa usmiala. Isteže ju poznám .. bol totiž niečo ako môj krstný otec. Konan sa pousmiala, že som sa zapojila do rozhovoru. Zázraky sa asi dejú.


Itachiho pohľad:

Už ubehlo veľa času a ja som čím ďalej tým viac nervózny. Nechcel som kričať ale keď ona si nedá povedať! Ja mám pravdu a nie ona! Žartuje keď chce s nimi byť sama?? Že tréning PCHE!! Pochybujem, že by s ňou čo len jeden chcel naozaj trénovať. .. Do pekla!
Podobný chaos som mal v hlave po celý čas čo aj s Konan odišla.
Mal by som moju Naiso odtiaľto vziať preč. Poviem jej, že by sme sa mohli vydať za tými ľuďmi z jej zoznamu. Keď spomeniem tú jej milovanú pomstu bude hádam konečne šťastná.
Spokojný budem aj ja.. dostanem ju ďaleko od tých idiotov a budem ju mať iba pre seba.
Určite je jej medzi nimi teraz nepríjemne .. tam na tej večeri ...
Nemôžem si pomôcť .. musím za ňou ísť .. čo ak bude potrebovať moju ochranu?! Ešte mi bude ďakovať!
Zatvoril som za sebou dvere a kráčal som rýchlo ku jedálni. Počul som smiech a rozhovory.. Počkať to sa smeje Sakura?!
Vošiel som za zatáčku a videl som ako Kisame drží prameň jej ružových vlasov. Zaplavila ma bodavá horúčava! On sa jej dotýka!! A ona sa nebráni ale naopak. Smeje sa! Zamračil som sa.
" Prečo jej neveríte ani ja si svoje vlasy nefarbím!" Štebotala Konan.
" Láska tvoje vlasy sú naozaj krásne a oni si nedovolia ti neveriť lebo som tu ja." Povedal Pein a žmurkol na svoju Naiso. Ktorá sa na tom pobavene zasmiala a mávla nad tým rukou.
" Aj tak to nechápem ten recept si mohla predať a dobre by si na tom zarobila."
" Už som povedala je to môj krstný." Odvetila s úsmevom Zetsuovi.
Čo to má do pekla na sebe?! Je taká ... vyzývavá! Prečo sa takto obliekla? Všetci jej pozerajú do výstrihu!! Vrel vo mne hnev, no Hidanove slová ma už úplne odrovnali.
" Žena čo má prsteň, nefarbí si vlasy a pozná receptúru na olej Choji. Asi som sa zamiloval." Zasmial sa Hidan a pridali sa ku nemu aj Kisame a Zetsu - horlivo prikyvovali.
Sasori s Deidarom sa uškrnuli a tiež nepatrne prikývli, že s ním súhlasia.
Sharingan sa mi zapol a ja som mal pocit, že od zúrivosti explodujem.
Aká je zrazu milá a priateľská. Čo to má byť? Zabudla čo s ňou chceli urobiť a určite ešte stále aj chcú? Robí mi to snáď naschvál?! Chce aby som žiarlil?? O tom pochybujem.
Ale aj tak! Nestrpím aby sa na ňu takto pozerali!!
Noa čo! Tak žiarlim do pekla!!! Nemá právo byť taká krásna! .. Sakra čo to hovorím?!
Ah moja krásna Naiso!! Čo to so mnou robíš?!


Sakurin pohľad:

Ucítila som Itachiho hua.. ale nebol to ten svieži vetrík .. cítila som hnev?
Zdvihla som pohľad naše oči sa stretli. Mal v nich Sharingan.


Zaťal zuby aj päste a vošiel do vnútra.
Bez slova si sadol na svoje miesto. Pohľad mal chladný. To sa na mňa až tak hnevá?
Rozhovory nachvíľu utíchli.
" Som rada, že si prišiel." Povedala mu Konan milým tónom, no on sa na ňu ani len nepozrel. Sluha mu dal tanier s jedlom. Bez slova začal jesť.
" Sakura? Povedala ti Konan tvoj rozvrh?" Spýtal sa Pein aby prerušil to ticho čo nastalo keď prišiel Itachi. Zdvihla som pohľad a usmiala som sa na neho tak milo ako to iba šlo.
" Áno Konan mi všetko povedala." Prehovorila som pokojným hlasom a bez strachu pozrela do Itachiho Sharinganu. Povedala mi aj o tej Itachiho odmietnutej misii.
Akoby si to Itachi prečítal v mojich očiach. Pár krát nervózne zažmurkal a sklopil pohľad späť na svoj tanier.
Toto dusivé ticho nevydržím.. každý na nás dvoch pozerá akoby čakali, že na seba začneme kričať alebo niečo podobné...
" Ospravedlňte ma už pôjdem spať som unavená." Zamrmrala som a postavila sa.
Pein s nepatrným úsmevom prikývol. Ostatný mi kývli na rozlúčku alebo zamrmrali ahoj.
Otočila som sa a vykročila do čierneho tunela.

Itachiho pohľad:

Asi som im pokazil zábavu keď som prišiel. To ma ale mrzí! Pomyslel som si ironicky a vypil som pohár vody do dna. Sledoval som pri tom ako Sakura pomaly mizne v tme.
Ostatný už iba v tichosti jedli. Sem tam sa na mňa kútikom oka niekto z nich pozrel, no hneď sa odo mňa aj odvracali keď som na nich zamračil svojím sharinganom.
Iba Pein neodvrátil svoj pohľad. Zamračil sa na mňa a nesúhlasne pokrútil hlavou.
Kývol nenápadne smerom ku tunelu.. chcel aby som išiel za Sakurou a tváril sa pri tom prísne. Nevie o čo ide do čerta! A hneď ma ide súdiť.
Vzdychol som si. Má ale pravdu... mal by som za ňou ísť. Do pekla s tým.
Utrel som si ústa trochu prisilno som položil pohár spať na stôl.
Postavil som sa. Bez rozlúčenia som nasledoval kroky mojej Naiso.
 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Susinka Susinka | 14. dubna 2013 v 0:55 | Reagovat

suupeeerrrrrrr :D :D tesim sa na dalsi :D

2 Aki Aki | Web | 14. dubna 2013 v 10:41 | Reagovat

Výborní dielik ja chcem aby sa Itachiho a Sakurin prsteň už spojil.Už sa neviem dočkať pokračovania. :-D

3 Saky Saky | 14. dubna 2013 v 11:07 | Reagovat

pani pani nemam slov a nemozem sa dockat kedy to vyvrcholi :-)  8-)  :-P  Som starsne rada ze som nasla tvoj blog a dakujem za to ze si zverejnila svoj talent este ras dakujem

4 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 14. dubna 2013 v 11:25 | Reagovat

Viola ja ťa milujem :D :D milujem  tvoje poviekdy :) nechceš byť spisovateľkou? :) parádne píšeš  tento diel bol famózny, hrozne sa teším na ďalší diel čo itachi povie sakura a tak, čo sa tam proste stane :) musím povedať, že si jedna zmála, pri ktorej (ako poviedky) si predstavujem tie postavy pred sebou, ako by to bolo živé, akoby sa to dialo predomnou :)

5 Kajká Kajká | 14. dubna 2013 v 11:34 | Reagovat

Och bože zasa jéj to nepovedal 8-O
No nič teším sa na dalšie pokračovanie :*
neprestávaj píšeš úžastne:** :-) !!!!

6 BB20 BB20 | 14. dubna 2013 v 12:25 | Reagovat

I tak děkuji za díl a těším se na pokračování! :-)

7 Rika Rika | 14. dubna 2013 v 20:59 | Reagovat

krasny diel :D tesim sa na pokracko :D

8 mejvis mejvis | 15. dubna 2013 v 20:24 | Reagovat

parada tesim sa ako to cele dopadne

9 Eliška. :3 Eliška. :3 | Web | 16. dubna 2013 v 20:08 | Reagovat

strašně moc ti děkuji za pochvalu, moc si toho vážím. :)

ps: píšeš krásně. jen tak jsem zkusila tenhle díl, jestli se to dá číst :D a je to úžasné, tak jdu na to. :)

10 Eona Eona | 4. května 2013 v 19:12 | Reagovat

Jemin oni s nej museli byt uplne mimo :D :D ked som citala tento diel tak som akurat vysla z vane tak ked som citala ze isli tam do tepleho jazierka aj mne bolo prijemne teplo s nimi ako keby som tam bola s nimi :D :D skoda ze itachi tam nebol skorej bolo by celkom zaujimave ako by sa zachoval :D :D :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama