Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 16

16. dubna 2013 v 22:22 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
ĎAKUJEM! ĎAKUJEM za vaše komentáre .. dojali ste ma :) cením si že sa vám páčia moje poviedky ... som vám za všetko vďačná! n.n tu máte pokračovanie ... ešte raz vám patrí moja VĎAKA ^^




Sakurin pohľad:

Len nech sa hnevá! Nech ma aj nenávidí! Môžem sa na to vykašľať!
Kráčala som rýchlo tmavými chodbami.
Čo si o sebe myslí? Že mi bude rozkazovať?? Tak to sa teda prepočítal!
Utekala som a snažila som sa potlačiť slzy.
Nenechám sa nikým ovládať!
Trochu som sa triasla. Nevedela som presne určiť prečo. Či to bolo z hnevu alebo z ľútosti. Mrzí ma, že ma Itachi nemá rád ale .. asi to tak má byť. Zmysel mojej existencie nie je v tom aby som bola šťastná a musím si to už raz a navždy zapamätať.
Nedostala som ale už dosť úderov, kopancov a faciek od osudu? Nezaslúžim si aspoň jednu malú iskričku šťastia?
Ozýval sa niekde hlboko v mojom srdci slabý hlások ktorý som sa snažila potlačiť už od odchodu Sasukeho z Konohy. Moje druhé ja. Momentálne moja seba ľútosť.
Na chvíľu som si myslela, že ja a Itachi ... Zavrela som oči a zapudila tú myšlienku.
Nie nevadí Itachi a ja sme spojenci. Pomôže mi v mojej pomste a na ničom inom nezáleží.
Prehltla som trpký pocit a pár krát som zažmurkala aby som zahnala slzy. Otvorila som dvere a vošla do izby.


Itachiho pohľad:

Keď som bol v tuneli .. utekal som rovno do našej izby. V hlave som si snažil premyslieť nejakú múdru vetu ktorou začnem rozhovor no nič inteligentné ma nenapadalo.
Otvoril som dvere na našej izbe. No Sakura dnu nebola.
Do pekla kde je? Na sekundu mi zovrelo srdce pri predstave, že by sa naštvala a opustila ma. No upokojila ma jej taška s vecami opretá o stôl.
Niekde tu je ... Otázka teda znie: Kde? A v tom mi to došlo.
" Konan." Musel som to povedať nahlas. Zavrel som dvere a kráčal som ku izbe Peinovej Naiso. Neklopal som rovno som vošiel dnu.
Sakura mala už rozpustené vlasy sedela za kozmetickým stolíkom. Pozrela sa na mňa. Mala mierne pootvorené pery. Bola nádherná. Tak sakramentsky úžasná a dokonalá!
A to ma naštvalo .. Asi nie som normálny.
Zaťal som ruky v päste. Teraz je čas na tú múdru vetu ...
" Bavila si sa dobre?" Spýtal som sa asi príliš chladným hlasom. V očiach som mal stále Sharingan. No to nebola asi moc múdra veta. Usúdil som podľa jej výrazu.
Moja Naiso sa zatvárila ublížene a odvrátila odo mňa pohľad. Pozrela sa na seba do zrkadla a dala si dole náušnice.
" Áno ušlo to kým si neprišiel." Povedala podobným ľadovým hlasom akým som ju oslovil ja.
Au .. jej slová ma zaboleli ale asi som si to zaslúžil. Dobre ... som chlap takže mi nič iné nezostáva než sa vykašľať na hrdosť a pokoriť sa. Ale ... to sa ľahšie povie ako urobí.
" Prečo si tu?" Spýtala sa a ladne sa postavila. Stála asi 3 metre odo mňa. Mal by som ju objať.. pobozkať ju a povedať jej čo ku nej cítim. Lenže ja som idiot.
" Prečo si sa takto obliekla? Chcela si na nich zapôsobiť? Alebo si chcela aby som žiarlil?!"
Mierne jej zružoveli líca. Bohovia vyzerala ešte krajšie .. To nie je fér!
" Záleží na tom?" Spýtala sa ma a založila si ruky na prsiach. " Prečo si odmietol Peinovu misiu?" Prebodla ma svojimi krásnymi očami. Zjavne sa riadila heslom: Najlepšia obrana je útok. Vyschlo mi v ústach .. Čo jej mám na to povedať? .. Ah veľmi dobre viem čo by som jej najradšej povedal. Bolo by to niečo ako .. Sakura ... Odmietol som misiu lebo ....
Lebo ťa milujem .. lebo si moja Naiso.. lebo ... Musím jej to povedať .. teraz. Teraz!
" Lebo ťa musím ochraňovať." Vyslovil som a mal som si chuť jednu vraziť.
Prečo jej to nedokážem povedať!? Lebo by ma odmietla ... Nemám na to odvahu. Som zbabelec.
" Už som ti povedala že svoj dlh si splatil. Nemusíš sa o mňa ďalej báť. Dal si mi moc." Dala dôraz na slove nemusíš a kázala na svoj prsteň na znak toho že som " jej dal moc".
" Naozaj chceš aby som odišiel?" Spýtal som sa a čakal som nervózne na jej odpoveď.
Mykla plecami. " Je to na tebe ale nechcem aby si si myslel, že tu musíš zostať." Povedala a smutne sklonil tvár. Asi som to pohnojil.. nemal som povedať, že ju musím chrániť ale, že ju chcem chrániť. Nie ... mal som jej povedať čo ku nej cítim ....
" Čo ak by si išla so mnou? Mohli by sme .. začať pracovať na tvojej pomste." Zdvihla tvár a v očiach jej zaiskrilo. Prečo v nej takéto šťastie a vzrušenie nedokážem vyvolať ja? Prečo to u nej vyvoláva iba tá hlúpa pomsta?!
" Ešte nie som dosť silná.. potrebujem tréning." Povedala potichu a oči jej pohasli.
ZASE TEN IDIOTSKÝ TRÉNING!
" Sakura pochop, že .." začal som nahnevaným tónom.
" Nie Itachi ty pochop, že mám vlastnú hlavu! Nebudeš ma ovládať! A teraz odíď chcem vrátiť Konan jej šaty." Ukázala na dvere.
" Nikam nepôjdem kým neprídeš k rozumu." Mal som si chuť dupnúť. Detinské viem..
" Tak v tom prípade .. by sme tu boli navždy a ja chcem ísť už spať."
Postavila sa ku mne bokom skrčila jednu nohu a položila ju na stoličku pri kozmetickom stolíku. Vyhrnula si sukňu a odhalila svoje stehno na ktorom mala čierny čipkovaný podväzkový pás s malým nožom.
Jemne si ho stiahla z nohy. Eh .. uhmm .. Prehltol som a pozrel som sa inde.
Čo som to chcel .. Nejako sa mi to ... Ah jasné!
" Sakura uvedomuješ si to nebezpečenstvo čo ti hrozí ak budeš s nimi sama?" Pýtal som sa bez toho aby som sa na ňu pozrel.
" Koľko krát ti mám zopakovať, že sa o seba postarám? Nie som až taká ľavá!" Vrčala a ja som periférnym videním spozoroval ako si snaží rozopnúť zips vzadu na šatách. Zakliala lebo sa jej zasekol. Bola ku mne otočená chrbtom. Vzdychol som si a pristúpil som ku nej.
" Myslím že ich podceňuješ." Povedal som už jemnejším hlasom a chytil zips jej šiat .. Trochu som ním trhol a hladko ho rozopol. Pod šatami mala zdá sa ako som sám uvidel iba čierne .. uhm čipkované spodné prádlo.
Sakra ... tá túžba čo ma opantala.
" Nepodceňujem tú bandu čudákov... len viem ako na nich." Pošepla a otočila sa ku mne tvárou. Bola taká nádherná ..
" Naozaj?" Spýtal som sa jej pochybovačne a snažil som sa neúspešne ignorovať túžbu čo ma spaľovala vždy keď bola pri mne takto blízko.
" Všetci muži sú rovnakí a platia na nich rovnaké veci." Hovorila a ja som sa asi až príliš sústredil na jej pery.
" Uveď príklad prosím." Pošepol som trochu chrapľavým hlasom.
Usmiala sa a o krok odo mňa odstúpila. Čo ma trochu prebralo z toho tranzu. Šialene ma vzrušovala .. snažil som sa to potlačiť, no môj prsteň bol z nej ako bláznivý. Doslova mi do hlavy vkladal myšlienky na ktoré nie som moc hrdý ... uhm. Ak to takto bude aj pri ostatných ..... nesmiem ju s nimi nechať čo i len na minútu samú.
" Stačí byť zvodná a milá... ako hovorí Konan budú mi zobať z dlane." Ako to povedala jedno ramienko tých priliehavých šiat jej spadlo. Pritiahlo moju pozornosť viac než by som si chcel priznať.
" Zvodná a milá? Tu ide o prstene Sakura. Nevieš si predstaviť ako reagujú na .. tvoj prsteň." Tvoju krásu a príťažlivosť. Doplnil som si v hlave.
" Veľmi dobre viem ako prstene na seba reagujú Itachi. Chcem sa to naučiť ovládať. Ak mi to pôjde tak ako si to myslím .. budem ich vďaka tomu takpovediac ovládať."
Držala si šaty aby jej nespadli.
" Je to šialené." Ukryl som si tvár v dlaniach a zničene si vzdychol. Šialená je tá túžba .. šialená je moja láska k nej .. šialené sú tie prstene .. môj život... táto situácia .. všetko!
Pristúpila ku mne jednou rukou si držala šaty a druhou sa jemne dotkla mojej ruky.
" Mal by si ísť na tú misiu, Konan hovorila že Pein zúril.. o čo vlastne ide?"
" Tá misia nie je náročná. Ale bol by som preč celé dva týždne." Pozrel som sa do jej veľkých, múdrych očí. Vážne prikývla.
" Itachi dôverujem ti tak ver prosím aj ty mne... Budem v poriadku je tu Pein a Konan.. nedovolili by aby mi ostatný ublížili a ty to vieš. Choď na tú misiu. Dnes je Nedeľa. Čím skôr odídeš tým skôr sa vrátiš." Presviedčala ma rozumnými argumentmi. Ale ja nechcem byť rozumný!
" Nenechám ťa tu samú." Povedal som a už som sa neovládol moje ruky ju automaticky objali okolo jej pásu a pritlačili ju na moje telo.
" Ale áno necháš." Prehovorila tichým hláskom trochu sa chvela.
" Nie." Povedal som nahnevane.. prepaľujúc ju sharinganom.
" Áno." Pousmiala sa a ja som sa ku nej sklonil nižšie. Páčilo sa mi ako si povzdychla .. páčil sa mi jej zrýchlený tep .. Jej vôňa ..
Ona je moja nedovolím aby jej niekto skrivil čo i len vlas na hlave!
" Nie nenechám ťa tu samú.. musíš sa so mnou hádať?"
" Musím." Uškrnula sa. Tváre sme mali kúsok od seba. Cítil som jej sladký dych na perách. Prsteň na jej blízkosť reagoval vyslaním mrazivej spaľujúcej triašky do môjho tela. Túžba zmiešaná s rozkošou .. a šialenou potrebou po jej dotykoch a perách .. Túžba po mojej Naiso.
Objal som ju ešte pevnejšie a pobozkal som ju dlhým a vášnivým bozkom. Cítil som ako sa jej hua dotkla môjho bytia. Jej energia bola neskutočná zmes vône, rozkvitnutej, sladkej čerešne na lúke plnej kvetov. Nemohol som sa jej nasýtiť.
Objala ma okolo krku a prehĺbila bozk. Úplne ma opantala .. Vedel som, že tentoraz sa nedokážem zastaviť. Vie to aj ona?
" Itachi.." vzdychla pomedzi bozky. Pobozkal som ju na líce .. perami som prešiel po jej krku.
" Chcem aby si to bol ty." Pošepla a cítil som ako sa chveje. Túžil som ju takto objímať navždy. " Chcem aby si mal so mnou moc démonov." Pošepla s perami neďaleko môjho ucha. Hlas mala zvláštne podfarbený.. lákala ma ako sirény lákali námorníkov na mori.. Nedá sa tomu ubrániť .. Vedel som však, že to nie je iba mocou jej prsteňa .. Bola to proste ona.
Keď mi docvakol plný význam jej slov ... " Prečo chceš aby som to bol ja?" Spýtal som sa a márne som sa snažil zamaskovať dychtivosť v mojom hlase. Miluje ma? Prosím povedz to.
Povedz to moja sladká Naiso .. otvor mi svoju náruč .. pusť ma dnu do so svojho srdca. Urob zo mňa najšťastnejšieho človeka pod slnkom a ja ti zaručujem, že to nebudeš ľutovať.
.. Nedočkavo som na ňu hľadel ... Povedz to prosím!
" Pomsta ..." začala a ja som stuhol. V sekunde sa moja nádej rozplynula ako bláznivý, vzdialený sen. Mal som chuť kričať, kopať, zúriť.. ničiť zabíjať, plakať! Bol som z toho zúfalý ... A došlo mi ... že ona ma nebude nikdy milovať.



Sakura:

Cítila som ako stuhol. Čo som urobila zle? Jeho hua sa v mžiku stratila .. vášeň v sekunde zmizla.
" Pomsta?" Zopakoval akoby neveril tomu čo hovorím. Nerozumela som jeho správaniu.
V očiach už nemal sharingan. Mal ich hlboké a videla som v nich veľa bolesti, no iba na pár sekúnd... potom akoby si postavil múr a v tvári sa mu nezračila žiadna emócia.
" Iste .. je to logické veď sme spojenci a aby som sa mohla pomstiť .. vyžaduje si to silu. Musím byť dostatočne silná a .. tak som si myslela, že ..." Začala som bľabotať. Bolo mi nehorázne trápne. Cítila som, že mi ružovejú líca.
Jasné .. on ma nechce do pekla.. myslela som však, že tá sila bude pre neho lákavá ale... asi som sa mýlila .. do pekla s tou jeho -Nais- a niečo. Prečo musí tú svoju bývalku stále milovať?
Zahryzla som si do pery keď jeho objatie ochablo. Neveriacky sa na mňa pozeral. Oči mal chladné a smutné ... To som mu až taká odporná ??? Veď .. pred chvíľou to tak nevyzeralo.
" Prepáč ja ..." začala som.. chcela som sa ospravedlniť. Pohnojila som to. Zdvihol ruku ... gesto aby som sklapla. Zahryzla som si do pery.
" Oh no ... tak ja som za vami išla aby ste sa navzájom nepozabíjali ale vyzerá to tak že som tu navyše." Obzreli sme sa na Konan stojacu vo dverách svojej izby .. takmer som zabudla na to že sme u nej ... Koľko toho počula a videla???
Itachi ma pustil a ja som si musela držať šaty. Oči ma štípali no slzy našťastie neprichádzali.
Ani sa na mňa nepozrel a bez slova odišiel .. stratil sa v tme tunela. Konan za ním zavrela dvere a prišla ku mne.
" Sakura prepáč .. nechcela som...." Zdvihla som ruku a tým ju umlčala. Urobila som to rovnako ako Itachi pred chvíľou.
" Nie .. som rada že si prišla .. vlastne si mala prísť asi skôr." Pred tým než som trepla tú blbosť o tom že chcem aby sa so mnou Itachi miloval. Som totálna krava!
" Ako to myslíš?" Spýtala sa ma nechápavo a sadla si na svoju posteľ.
" To je jedno. Nechcem sa o tom teraz rozprávať .. prepáč." Zamrmrala som a vyzliekla sa z tých šiat. Dala som si na seba moje ninja oblečenie a odišla som. Dnešok je úplne desný!
Pomaly som kráčala do Itachiho - našej izby. Pred dverami som stála asi dve minúty kým som sa odhodlala vstúpiť dnu. No miestnosť bola prázdna. Po Itachim ani stopy.
Prišla som ku posteli a unavene som sa na ňu zvalila a premáhala som slzy. Bola som vďačná za to, že som rýchlo zaspala a netýrala sa dlho svojimi myšlienkami.


Itachiho pohľad:

Uchihovia neplačú! Opakoval som si dookola slová môjho otca Fugaku. Prvý krát mi ich povedal keď som sa ako trojročný pri hádzaní shurikenov nechtiac porezal. Mal som štyri stehy. Pamätám si to akoby to bolo včera. No tá bolesť nie je nič s porovnaním toho čo cítim teraz... Moja Naiso.. Moja sladká Naiso... moja nádherná Naiso.
To že ma nemiluje je skvelý trest za všetko zlé čo som kedy v tomto živote urobil. Osud je naozaj hnusne krutý.
Podobné čierne myšlienky zaplavovali moju myseľ až kým som nebol v našej izbe. Pobalil som si rýchlo veci na cestu a hneď som aj odišiel.
Sakura chce aby som prijal Peinovu misiu. Urobím čo odo mňa žiada .. koniec koncov ju milujem.. urobil by som všetko aby bola šťastná. A ak to znamená na čas od nej odísť ... tak dobre....
Išiel som rovno za Peinom do jeho pracovne.
Neobťažoval som sa klopaním.
" Itachi?" Spýtal sa prekvapene a postavil sa zo svojej stoličky keď som tam vtrhol.
" Prímam - ja ... chcem ... ísť na tú misiu." Hovoril som a veľmi som sa snažil aby sa mi netriasol hlas.. moc sa mi to však nedarilo.
" Čo sa stalo si v poriadku?" Spýtal sa starostlivo a založil si ruky na hrudi.
" Vieš .. ja som ti niečo zatajil ohľadom Sakury." Hovoril som rýchlo. A trochu si odkašľal aby som nemal taký roztrasený hlas.
" O čo ide? Vyklop to!" Hovoril zmätene.
" Nevie že je moja Naiso... tak ťa prosím nech to tak aj zostane dobre? Bude to tak najlepšie."
Bol zaskočený. " Uhm .. fajn ... Poviem to Konan ale .. nerozumiem prečo ..." Ako to vyslovil ... Zasekol sa.
Došlo mu to a súcitne na mňa pozrel.
Skvelé! Ľútosť?! ... tú naozaj nepotrebujem o to nestojím!
" Ona ťa nemiluje." Skonštatoval a oprel sa o svoj stôl.
Záporne som pokrútil hlavou. Bolelo ma srdce a pálili ma oči.
" Nemiluje." Povedal som zlomeným, skľúčeným hlasom.
" Dobre teda .. postaráme sa o ňu s Konan kým tu nebudeš nemusíš sa báť nič jej nehrozí. Povedal som to aj ostatným nech sa o nič nepokúšajú pri tréningu. Aj napriek tomu, že poznajú legendu .... pochopili že by za to tvrdo zaplatili."
Trochu ma to upokojilo .. ťažko som vydýchol. " Ďakujem." Pošepol som. Na nič iné som sa nezmohol. Bol som ponížený, zničený ... bol som na dne.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Rika Rika | 17. dubna 2013 v 14:38 | Reagovat

waw fantasticke :)rychlo pokracko

2 Kajká Kajká | 17. dubna 2013 v 16:35 | Reagovat

ach úžastné :-D
rýchlo pokračovanie :D :*

3 BB20 BB20 | 17. dubna 2013 v 17:05 | Reagovat

Díky moc za nový díl, těším se na pokračování! (Já vím, že je to ohrané...) :-D

4 neviemm neviemm | 17. dubna 2013 v 18:42 | Reagovat

O_O  O_O O_O  O_O ááááááááááááááách! asi zostanem týmto tempom astnu.. znova strácam dych.. fňukám a hladám vreckovku.. ale aj sa smejem :D inteligentná veta :D kráása!!!!!!!!

5 Aki Aki | Web | 17. dubna 2013 v 19:11 | Reagovat

super dielik.

6 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 17. dubna 2013 v 19:50 | Reagovat

čooo :( také smutné. sakura je blbeček :D ako som už písala obidvaja sa milujú, ale ani jeden to nevie :/ juuuj sa teším na další diel, že aký bude :)

7 Susinkaw Susinkaw | 17. dubna 2013 v 21:12 | Reagovat

Wauuuuuu super :-D

8 Zoe Zoe | Web | 22. dubna 2013 v 0:22 | Reagovat

Další!!!!!! ted hned bež psát :D žádný spánek !:D :-(

9 Eona Eona | 5. května 2013 v 6:25 | Reagovat

jemin chudaci oba dva je mi ich luto keby si to povedali keby itachi nieco povedal :/ ma byt chlap nie uz sa tesim na diel kde jej to povie :D  dufam ze taky bude :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama