Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 18

8. května 2013 v 23:20 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Nuž :) Tu máte pokračovanie n.n dúfam že sa vám to bude páčiť :3 .. Ďakujem za vaše krásne, povzbudivé komentáre ^^
Najbližšie tri dni nebudem mať bohužiaľ prístup ku môjmu notebooku čiže nebudem môcť ani písať pokračovanie :/ No posnažím sa ho sem pridať niekedy behom budúceho týždňa :)) Som šťastná že sa vám moje poviedky páčia ^^
Prajem krásne čítanie ;)



S Konan sme zašli do lázní. V tichosti sme sa umývali. Preprala som si aj oblečenie a nechala ho schnúť v mojej a Itachiho izbe. Obliekla som si čierne tielko na ramienka, čierne obtiahnuté krátke kraťasy a moju náhradnú bledoružovú sukňu.
Teraz sme boli u nej. Sedela za svojím kozmetickým stolíkom a maľovala si oči modrým tieňom. Ja som sedela na jej mäkkej posteli.
" Sakura? Bol na teba dnes Deidara dobrý?" Spýtala sa ma odrazu keď som si obúvala už čisté topánky. Uhm.. čakala som kedy sa ma začne pýtať na tréning.
" No ... myslela som, že to bude horšie." Zapla som si aj druhú topánku.
" Vieš vyzerala si naozaj vystrašene keď si do mňa vrazila." Povedala a starostlivo si ma premeriavala cez odraz v zrkadle. Pripevňovala si papierový kvet do vlasov.
" No .. bola som asi trochu mimo.. Lebo ..." Odvrátila som zrak. " Keď sme prileteli ku vchodu tak.. pobozkal ma." Priznala som a váhavo pozrela do jej jantárových očí.
Trochu sa zamračila. " Ak chceš poviem to Peinovi a .." začala.
" V žiadnom prípade Konan! Toto zvládnem. Nezniesla by som ak by sa potom Itachi dozvedel, že mal pravdu a že ma musí niekto stále zachraňovať."
S vážnou tvárou, po chvíli napätého ticha, prikývla. " Chápem tvoj postoj Sakura. Som rovnaká. Nemala som nikdy rada keď sa ma snažili ochraňovať. Nagato a Yahiko boli v tomto nehorázne otravní no... Nevyčítala som im to pretože... Došlo mi, že to robia preto lebo ma majú radi." Pozrela sa na mňa a milo sa usmiala.
" Viem na čo narážaš." Uškrnula som sa neveselo. Myslí si, že ma má Itachi rád a preto sa ma snaží ochraňovať. Lenže sa mýli. On mi chce iba splatiť dlh.
Potmehúdsky sa usmiala a pokrčila plecami. " Nič som nepovedala."
" Iste." Zamrmrala som a pousmiala sa nad jej náhle nevinným výrazom.
" Večera začne až za dve hodiny." Povedala keď sa pozrela na svoje strieborné hodinky.
" Moc sa mi tam za nimi nechce." Pošepla som.
" Nezabúdaj byť zvodná a milá a potom.." začala.
" A potom mi budú zobať z dlane." Dokončila som za ňu vetu, trochu otráveným tónom. " Ale Konan ja neviem byť zvodná." Povedala som a unavene sa zvalila dozadu na posteľ.
" Nuž.. tak už viem čo môžeme spolu trénovať." Postavila sa spoza svojho kozmetického stolíka.
Spozornela som a posadila sa. " Naučíš ma to?" Vypleštila som na ňu oči.
Prikývla. " Nie žeby som v tom bola až taká zbehlá ale ... urobím čo bude v mojich silách."
" Tak poďme na to." Postavila som sa z postele. " Ako začneme?" Spýtala som sa dychtivo.
Konan sa zamyslela. " Dôležité je predísť situáciám ako si dnes zažila s Deidarom. Čo myslíš prečo ťa asi pobozkal?"
" Lebo som nebola v strehu?" Spýtala som sa nechápavo. Na čo naráža?
Zasmiala sa. " Nie hlupáčik. Pobozkal ťa lebo si myslel, že už nebude mať na to príležitosť."
Zamyslela som sa. " Dáva to zmysel ale .." Zažmurkala som. " Ako som tomu mala predísť?"
" No ... on ti dal tú pusu keď si bola na odchode však?"
Prikývla som.
" Ako si sa sním lúčila?"
Zamyslela som sa nad jej otázkou. " Bola som ku nemu otočená chrbtom a chcela som akurát zoskočiť z toho jeho lietajúceho nezmyslu.. Poďakovala som za tréning a potom .. ma chytil a ... bolo to."
" No teraz ti poviem ako by si tomu predišla." Povedala a chytila ma za ruky.
Pozorne som počúvala. " Mala si sa mu pozerať do očí, usmievať sa a možno mu dať pusu na líce.. takto si sa s ním mala rozlúčiť."
Prekvapene som zažmurkala. " Neverím, že by to neskončilo rovnako. Veď to je akoby som sa mu ponúkala. Akoby som bola ... štetka." Mračila som sa.
" Možno by sa ku tebe naklonil po bozk ale aj tomu by sa dalo vyhnúť."
Záporne som zavrtela hlavou. Konan si ma nevšímala a hovorila ďalej. " Priložila by si mu prsty ku perám so slovami. ´ešte nie´ Tajomne by si sa usmiala a odkráčala by si preč."
Zasmiala som sa. " To je totálna blbosť."
" Ver alebo nie na chlapov musíš ísť takticky. Musíš byť o dva kroky pred nimi. A musíš vedieť ako myslia .. a Sakura.. väčšina z nich nepremýšľa hlavou." Uškŕňala sa.
" Ale prečo takýmto spôsobom? Ja nie som ten typ.. nikdy som neriešila zvádzanie mužov alebo flirtovanie... Je mi to cudzie." Hovorila som zdráhavo.
" Neviem čo ti na to povedať. V tomto je sila žien Sakura. Takto sa dajú chlapi manipulovať." Pustila mi ruky a o krok cúvla. " Chceš aby som ťa to naučila? .. Nemusíš to použiť no ber to ako záložný plán B keď niečo nevyjde." Mykla plecom a jemne sa usmievala.
Zahryzla som si do pery a premýšľala som. Plán B... úplne akoby som počula Kakashiho.
Flashback:
" Sakura a čo záložný plán?" spýtal sa ma Kakashi keď som po tréningu odpočívala.
" Nepotrebujem ho .. budem mať kunaj a .." začala som no skočil mi do reči.
" Ak sa ku nemu nebudeš môcť priblížiť tak aby sa ti podarilo ho poškriabať .. mala by si využiť svoje .. eh ako by som to povedal. Svoje iné zbrane."
Nechápavo som sa na neho pozrela.
" Sakura .. máš fantáziu. Objímeš ho, pobozkáš to ho šokuje a medzi tým máš možnosť ho bodnúť." Hovoril akoby sa rozprával s malým deckom.
EndFlashback

Je pravda že ak by som Sasukeho vtedy nepobozkala, tak by ma prebodol. Kakashi mal predsa len pravdu. A Konan ju má asi tiež. Ino mi raz povedala, že chlapi letia na ženy, ktoré nie sú ľahká korisť. Čiže čím viac som neprístupná, tým viac ich priťahujem. Ale .. nedokážem sa správať ako pobehlica. Sakra...
" Tak fajn." Vzdychla som a pousmiala sa. " Uč ma Konan-sensei."


Kráčala som s Konan po boku ku jedálni. V hlave som mala tak trochu chaos.. všetky jej rýchle tipy a triky sa mi miešali a mala som z toho poriadny guľáš.
Z nervozity mi poriadne stiahlo žalúdok.. ako vždy keď som mala čeliť všetkým naraz. Uhm.
" Zase to robíš." Napomenula ma. Tvárim sa vystrašene a hryziem si spodnú peru.
" Jasné prepáč." Odvetila som rýchlo a nasadila som pokojnú masku. Tak ako ma učila .. teda ... tak ako sa ma to pokúšala naučiť.
" Ešte úsmev." Pošepla.
" Uhm." Jasné .. tajomný a okúzľujúci. Práve včas, akurát sme vošli do jedálne.
" Ahoj." Pozdravila som bez toho aby som sa na niekoho pozrela a kráčala som ku svojmu symbolu. Posadila som na svoje miesto za stolom. Bol tu iba Sasori a Deidara.


Cítila som na sebe ich pohľady keď nás pozdravili.
" V umení musíš neustále hľadať väčšiu a väčšiu stimuláciu, lebo sa otupia tvoje schopnosti vážiť si ho. Preto sú moje výbuchy forma umenia ktorá.." Počula som Deidarov hlas. Očividne pokračoval v konverzácii, čo spolu viedli pred tým, než sme sem s Konan prišli.
" Čože? Znova sa ma snažíš poučovať?! Nerozumiem ako môžeš tým svojim výbuchom hovoriť umenie!" Zdvihla som pohľad na Sasoriho - mal podráždený hlas. Úmyselne som nepozrela na Deia. Akoby Sasori cítil že na neho hľadím.. stretli sa nám oči.
" Umenie je niečo pôvabné a krásne - čo odolá behu času. Pravé umenie je večná krása." Vpíjal sa mi do očí keď to hovoril. Na perách mal jemný úsmev.. Skoro akoby tie slová adresoval mne. Preblysklo my mysľou.


Naskočili mi z jeho pohľadu zimomriavky. Normálne by som sklonila hlavu a ... Aj teraz som vlastne chcela hneď odvrátiť zrak no .. potlačila som to nutkanie.
Spomenula som si na náš "tréning" s Konan. Venovala som Sasorimu jeden z mojich okúzľujúcich úsmevov. A to na znak toho, že s ním súhlasím a Deidara nemá pravdu.
Trochu prekvapene/omráčene zažmurkal a úsmev mi opätoval.
Cítila som sa akoby som práve vyhrala jedno kolo v ringu.
" Zase tá tvoja večná krása." Povedal otráveným tónom Deidara. Pravdepodobne si všimol ako sa na seba so Sasorim usmievame.
" Rešpektujem ťa ako kolegu a aj ako umelca. Ale umenie je niečo čo na okamžik vykvitne, predtým než to opäť zvädne." Hovoril Dei nekompromisne.. Sasori sa na mňa stále rovnako zasnene pozeral a na perách mal jemný úsmev. Ignoroval Deidarove slová.
Pri jeho pohľade ....
Nemohla som zabrániť tomu, že sa môj úsmev sa z očarujúceho zmenil na trochu plachý až rozpačitý. Mierne mi zružoveli líca. Vravela som si v duchu, že to nevadí ... lebo Konan hovorila, že to chlapov poväčšine priťahuje. Vraj majú potom chuť tú dotyčnú ochraňovať a neviem čo ešte. Podľa toho zvláštneho záblesku čo som zbadala v Sasoriho očiach mala asi pravdu.
"Čo si to povedal? Deidara je očividné, že nerozumieš tomu čo je to pravé umenie." Sasori to hovoril veľmi pokojným zvláštne podfarbeným hlasom. Ani jeden z nás stále neuhol pohľadom. Naskočili mi po tele zimomriavky. Zapríčinil to môj prsteň ktorý začal zvláštne vibrovať.
" Nie to vy tomu nerozumiete Sasori-danna." Povedal naštvane Deidara a buchol po stole.
" Hej! Upokoj sa Dei." Vyzvala ho Konan.
" Večná krása je jediné pravé umenie." Usmieval sa na mňa Sasori a nevenoval pozornosť jeho hnevu.
" To je nezmysel! Umenie je krása ktorá vydrží len na okamih!" Periférnym videním som spozorovala že si Deidara kľakol a nahol sa ponad stôl. Schmatol Sasoriho pod krkom za Akatsuki plášť. " Pozerajte sa na mňa Sasori-danna keď s vami hovorím!" Zavrčal mu do tváre.
Sasori prerušil náš očný kontakt a pozrel sa na Deia. Mal chladný vražedný výraz v tvári.
" Chceš ma naštvať?" Spýtal sa ho Sasori hrozivým hlasom. Vyzeralo to na boj.
Deidara skákal pohľadom zo mňa na Sasoriho. Nevinne som sa na neho usmiala. A on sa na mňa zamračil. Užívala som si jeho výraz keď mu došlo, že to robím naschvál a že sa mnou nechal vyprovokovať.


Trochu očervenel v tvári. Dobre ti tak! To máš za ten bozk! Pomyslela som si škodoradostne. Žmurkla som na neho a poslala mu vzdušný bozk. Mala som pocit že exploduje rovnako ako tie jeho výtvory.
" Mal by si vedieť čo sa stane keď sa naštvem!" Hovoril Sasori ďalej rovnakým naštvaným tónom. Nevšimol si ako som Deia provokovala.
" Uhm. Chlapci." Zakašľala Konan a trošku karhavo sa na mňa pozrela. No vzápätí sa neveriaco usmiala.



Brala som to ako pochvalu. Úsmev som jej opätovala.
" Zase sú v sebe?" Spoznala som Peinov hlas ktorý vychádzal niekde z tunela.
Deidara pustil Sasoriho a nahnevane si sadol na svoje miesto vedľa Konan. Potichu si niečo sám pre seba zamrmral.


" Čo to hovoríš Deidara?" Oslovil ho Sasori chladne. Jeho hlas až rezal.
" Hovorím len to, že pre mňa sú podstatou umenia výbuchy. Je to úplne odlišné od tvojho smiešneho bábkového vystúpenia." Zahrmel nahnevane.
" Deidara to by už stačilo." Povedal Pein a čupol si vedľa Konan. Dal jej letmý bozk na pery. Bolo v ňom toľko nehy, lásky .. toľko citu... a pri tom trval iba pár sekúnd. Páni oni sa naozaj veľmi milujú. Potom sa odišiel posadiť na svoje zvyčajné miesto pri stole.
" Áno súhlasím. Prešla ma chuť do jedla." Zavrčal Dei a cítila som na sebe jeho horúci pohľad. No ani som sa na neho nepozrela a s jemným úsmevom na perách som sa napila vody. Odkráčal preč do jedného z tunelov.
" To by sme mali. Na koho ešte čakáme?" Spýtal sa Peina Sasori.
" Hej! Čo sa stalo s tým cvokom? Skoro ma zrazil na zem keď som kráčal okolo neho." Spoznala som Hidanov hlas. Sadol si vedľa mňa. Okato sa ku mne nahol a privoňal si ku mojím vlasom. " Zdravím dievčatko čo pozná recept na Choji olej."
Rozpačito som zažmurkala. " Ahoj Hidan." Zamrmrala som a Konan na mňa nesúhlasne pozrela. No ja viem mám byť milá, zvodná.. a nie rozpačitá a nervózna. Ale ... sakra veď sa iba učím! Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela.
" Už sme všetci. Ostatní sú na misiách." Pein dal pokyn a začali nosiť jedlo. Premýšľala som či s Itachim išiel na Misiu aj Kisame alebo či má niečo iné. Z môjho zamyslenia ma vytrhol Yahikov hlas.
" Sasori o čo vlastne zase išlo?" Spýtal sa Pein a odhryzol si z pečiva.
Jedlo tu je naozaj vynikajúce. Vidno že nešetria na svojich potrebách aj keď žijú .. doslova v diere. Uhm. Nemala by som o Akatsuki myslieť ako o nich ... patrím ku ním. Som jedna z nich .. Uhm to je ale pocit!
" Išlo o to čo vždy. Snažil sa mi vysvetliť podstatu jeho explózií a napokon sám vybuchol." Odpovedal mu Sasori a všetci sa na tom zasmiali. Nahodila som zdvorilú masku a ďalej v tichosti večerala.
" Nepreháňajte to nechcem aby to spravil znova .. ako v našom predchádzajúcom úkryte." Zamrmral trochu otrávene Pein.
" Súhlasím nerada by som sa premiestňovala na nejaké iné miesto.. časy sú zlé." Vravela Konan potichu.
" Nerád som sa ním nechal vyprovokovať ale naozaj potreboval dostať príučku." Bránil sa Sasori.
" No hej .. ale odniesol si to hlavne náš úkryt." Povedal Pein a nabral si paličkami ryžu.
Ďalej som nevenovala pozornosť ich haštereniu. Jedla som a nechala sa unášať mojimi myšlienkami. Pohľad mi skĺzol na Itachiho miesto za stolom.
Poriadne som si to u neho dobabrala. Sakra. Začala som podliehať seba ľútosti.. Keď v tom.
Ucítila som dotyk na mojich prstoch. Otočila som hlavu. Prekvapene som pár krát zažmurkala. Hidan mi jemne držal ľavú ruku a obzeral si môj prsteň.
" Nikdy som ho nevidel takto zblízka." Povedal potichu. Nikto si nás nevšímal lebo spolu živo diskutovali.
" Kakuzu bol tvoj tímový partner však?" Pozrela som sa na jeho tvár.
Prikývol. " Ale neboli sme priatelia. Išli sme si dosť po krku." Zablysklo sa mu v očiach a pevnejšie mi zovrel dlaň. " Som šťastný že umrel." Pozrel sa mi do očí. Tento chlap není úplne normálny.. uh ale to tu nie je asi nikto. Pravdepodobne tú narážku o Kakuzovej smrti myslel ako kompliment, že som tu teraz ja... ale aj tak ma to trochu zarazilo.
Rozpačito som sa pousmiala a sklopila pohľad späť na svoj poloplný tanier.
" A to mi pripomína.." Začal sebavedomým hlasom. " Zajtra máme spolu náš prvý tréning."
" Oh iste ..." Prikývla som. Nejako sa mi začínala točiť hlava. Asi to bolo kvôli dotyku jeho ruky/prsteňa/hua.
" Buď pripravená prídem po teba o pol deviatej."
" Budem." Zamrmrala som a vytiahla som si ruku z tej jeho. Bolo mi zvláštne ... " Už pôjdem nie som hladná."
Postavila som sa. " Ahoj." Usmiala som sa a otočila som sa do chodby vedúcej (dúfam) ku mojej (a Itachiho) izbe. Začínalo mi byť zle.. asi si pôjdem rovno ľahnúť.
Zhlboka som sa nadýchla. Sakra... tie prstene mi dávajú zabrať.
Otvorila som dvere na izbe a vošla som dnu. Stlačila som zapínač, no svetlo nesvietilo. Skvelé! Asi sa vypálila žiarovka. Kráčala som smerom CCA ku mojej taške .. mala by som tam mať nejaké zápalky a sviečky. Rukami som šmátrala v tme so strachom aby som si nenabila nos o stenu. Keď zrazu končeky mojich prstov narazili na niečo mäkké a teplé..
Pomarančová vôňa.
Zľakla som sa. (Zhíkla som.) Odtiahla som ruky a chcela som vykríknuť no svalnaté mužské telo ma pritlačilo o stenu vedľa postele.
Moje oči sa konečne trochu prispôsobili tme ... rozoznala som Deidarove rysy tváre.
Zamračila som sa a prudko som sa ho snažila odstrčiť. Chytil mi ruky za zápästia a pritlačil mi ich po oboch stranách hlavy.
" Zbláznil si sa? Čo tu robíš?!" S každým slovom som zvyšovala hlas a viac sa vzpierala jeho zovretiu.
" Už ti nie je tak do smiechu, čo? Čerešnička." Šepkal mi do tváre chrapľavým hlasom. Sklonil sa ku mne ešte nižšie.
" Prečo si ma tak provokovala? Chcela si toto?" Hovoril trochu nahnevaným hlasom a skĺzol svojimi rukami po mojom tele. Na miestach kde som mala odhalenú pokožku ma poláskal jazyk ukrytý v jeho dlaniach. Ruky napokon nechal na mojich bokoch a pritlačil sa na mňa. Bola som v pasci. Normálne by som po ňom začala kričať. Možno by som sa s ním pokúsila aj pobiť. Ale je veľmi nepravdepodobné, že by sa mi podarilo zvíťaziť. Musím sa spoľahnúť na Konan. Na jej teórie a na úchylné mužské myslenie. Je čas na záložný plán B.
Darovala som Deiovi najkúzelnejší úsmev aký som zo seba dokázala dostať.
" Bravo! Uhádli ste Dei-sensei." Pokúsila som sa o zvodný hlas. A namiesto toho aby som sa ho pokúšala rukami odtisnúť som mu ich položila na ramená. Jednou som ho pohladila po pleci a zaplietla som si prsty v jeho dlhých blond vlasoch.
Nechápavo zažmurkal.. Jeho zovretie okolo môjho pásu zoslablo. TO ma povzbudilo a v duchu som sa zákerne usmiala.
Nahla som sa ku nemu a objala som ho. Pritlačila som sa na jeho šľachovité telo.
" Páči sa mi keď žiarliš." Pošepla som s perami pri jeho uchu a trochu som sa zachichotala. Bohužiaľ aj napriek mojej veľkej snahe to neznelo zvodne ale nervózne a chichot bol dosť rozpačitý. Ak mi na toto skočí tak sa zo mňa môže stať rovno herečka! No ale ... Konan mala našťastie pravdu. Muži nerozmýšľajú hlavou.
Obtočil okolo môjho tela ruky a silno ma objal. Zdvihol ma pri tom trochu zo zeme.
" Si neskutočná." Zamrmral neveriaco a pobavene zároveň. " Skočil som ti na to tvoje vystúpenie so Sasorim." Zamrmral a zhlboka sa nadýchol vône mojich vlasov. Prsteň sa mi začal chvieť. Zacítila som slnečné lúče na pokožke a vôňu pomarančov ktorá opantávala moje zmysly. Ah .. sakra jeho hua sa zase približuje ku mojej podstate. Je fajn, že mi na to skočil ale celé toto zvádzanie je dvojsečná zbraň. Snažila som sa rýchlo vymyslieť ďalší krok. Uf .. ešteže moje veľké čelo nie je iba na ozdobu.
Zložil ma na zem trochu sa odo mňa odtiahol ale iba aby mi chytil tvár do svojich dlaní. Skláňal sa ku mojim perám. Narastala vo mne panika. V hlave sa mi ozvali slová Konan.

Flashback

" Možno by sa ku tebe naklonil po bozk ale aj tomu by sa dalo vyhnúť."
Záporne som zavrtela hlavou. Konan si ma nevšímala a hovorila ďalej. " Priložila by si mu prsty ku perám so slovami. ´ešte nie´ Tajomne by si sa usmiala a odkráčala by si preč."

EndFlashback

Za pokus nič nedám. Tesne pred tým než sa jeho ústa prisali na moje.. som mu jemne priložila končeky prstov na pery. Na moje prekvapenie ho to zastavilo. Naklonila som sa a pobozkala ho na líce. " Ešte nie." Prehovorila som sladkým hláskom s perami na jeho pokožke. V ústach som mala chuť pomarančov ako niekdajšiu pripomienku nášho nedávneho bozku. Prsteň chcel opäť cítiť tú sladkú chuť ... Objal ma pevne okolo pásu.
" Ale ..." začal trochu zmätene. A mne sa roztriasli z jeho blízkosti kolená. Preniká ku mne jeho hua.. musím konať! Hodila som na neho nevinný pohľad a trochu som sa pousmiala.
" Je to všetko pre mňa nové ... daj mi prosím čas." Zažmurkala som ... dajme tomu že zvodne... V jeho očiach som videla ako veľmi po mne túži. Ťažko prehltol. Zaboril si prsty do mojich vlasov a pobozkal ma na čelo.
" Neboj čerešnička.. počkám si na teba, moja sladká." Prehovoril potichu, chrapľavým hlasom s perami stále na mojom čele a horko vydýchol. Tvár mi oviala jeho pomarančová vôňa.
" A nehovor to nikomu .. vieš, nechcem aby tu vznikali ďalšie konflikty." Hovorila som a celkom autenticky sa mi zachvel hlas.
S vážnou tvárou prikývol. Naozaj mi odľahlo.. Víťazstvo! Nemôžem tomu uveriť! Konan mala pravdu!! Muži sú tak ľahko ovládateľní!!! Naozaj som sa tešila .. Šťastne som sa na neho usmiala a s úprimnou vďakou (za to že je tak ľahko ovládateľný) som ho objala.
" Ďakujem." Zamrmrala som a chytila som ho za ruku. Kráčala som ku dverám a on ma neochotne nasledoval.
Otvorila som a viac menej ho vystrčila na chodbu.
" Uhm a čo si vlastne urobil zo svetlom?" Spýtala som sa keď už stál na príliš osvetlenej chodbe.
" Vybral som žiarovku. Je položená v rohu, na zemi, pri stole.." Hovoril trochu sklamaným hlasom. Asi si to tu dnes u mňa predstavoval trochu inak. Mehehe ale som ho oblafla!
" Uhm ták .. Dobrú noc." Usmiala som sa placho a išla som zavrieť dvere.
No zastavil ich nohou.
Chytil ma jemne za tvár a opäť mi pritlačil pery na čelo.
" Sladké sny čerešnička." Pošepol a odkráčal ku svojej izbe. Bodaj by boli sladké. Pomyslela som si trpko a v myšlienkach som sa neúmyselne vrátila ku mojej poslednej nočnej more. Striaslo ma. Zavrela som dvere a oprela sa o ne chrbtom. Na čelo mi vystúpili kropaje potu. Vydýchla som si úľavou.. Nebyť Konan už to mohlo zle dopadnúť. Sakra Itachi! Chýbaš mi...
Zahryzla som si do pery a premýšľala som nad tým že potrebujem kľúč od tejto izby aby som sa mohla zamykať...
Primontovala som späť žiarovku a prichystala sa na spánok.
Ležala som v posteli a vedela som, že by som mala spať .. no desila som sa predstavy že by som mala snívať.. Itachi ma rozmaznal.. pred tým som to znášala ako tak dobre ... Ale keď som taký dlhý čas spala pokojne.... Návrat do " starých koľají" nebude zdá sa taký jednoduchý.
Pritúlila som sa ku Itachiho vankúšu s nádejou, že jeho slabá vôňa, čo tu po ňom ešte zostala, zabráni mojím zlým snom. Posledná moja súvislá myšlienka .. patrila spomienke na jeho nákazlivý, zamatový smiech.


Všetci ... sú mŕtvy ... Konoha je zničená ... som sama ... som slabá ... Nie! NARUTO!.. ešte žije!! Vydrž!!! Prosím!!
Nie! Nechaj ich Sasuke! Prosím!! Zabi radšej mňa! Nie! Naruto! Nie!!!! Prosím nie!!! NIE!!
- Prosby ti nepomôžu Sakura. Si na rade.- Cítila som ako studený kov prešiel mojim hrudníkom.
Vykríkla som od bolesti. Zobudila som sa.

Niekto klopal. Bola som spotená a trochu roztrasená.
" M - moment!" Zakoktala som keď som neohrabane vstávala z postele. Pozrela som na hodinky. 08 : 43 Hidan mi povedal že o pol deviatej mám byť pripravená. Udrela som sa rukou po čele. Zakliala som.
Na čierne tielko som si zapla červenú vestu. .. Mala som na sebe moje klasické Ninja oblečenie. Pripevnila som si k nohe puzdro s kunajmi. Náhrdelník od Konan som mala na krku, pod tielkom. Obula som sa a dala si na hlavu moju preškrtnutú ninja čelenku.
Bežala som ku dverám. Hidan bol opretý o stenu a mračil sa na mňa.
" Prepáč.. nemám budík." Zamrmrala som. Chabá výhovorka ja viem.
" Nevadí dievčatko, verím, že mi to rada vynahradíš." Uškrnul sa a v očiach mal zákernú iskru. Naprázdno som prehltla. Cítim že toto bude ešte veľmi, veľmi dlhý deň.
Ponúkol mi ruku a ja som sa jej chytila.
 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 9. května 2013 v 10:41 | Reagovat

ooooo, tak som zvedavá ako dopadne tréning sakury s hidanom :) bude to naozaj ešte dlhý deň :) ale už by sa mohol vrátiť itachi, mi tam chýba :D a nevadí, my vydržíme do dalšieho týždňa...nejako :D

2 BB20 BB20 | 9. května 2013 v 13:07 | Reagovat

Téda, ta Sakura se nezdá...
Díky moc za díl, snad ji Hidan nezabije :-D

3 Kajká Kajká | 9. května 2013 v 17:48 | Reagovat

Och Sakura,Sakura keby si vedela to čo my :D .. Kde sa fláka Itachi ? ://
Viola ĎAKUJEM :D!!
ani nevieš ako si mi vylepšila deň :3
hrozne sa teším na pokračovanie :*

4 Eliška. :3 Eliška. :3 | Web | 9. května 2013 v 19:07 | Reagovat

parááda!:))

5 Susinka Susinka | 10. května 2013 v 19:33 | Reagovat

JJooj tesim sa na dalsi a kde je ten nás Itachi? :-)

6 Zoe Zoe | Web | 12. května 2013 v 1:27 | Reagovat

pěknéééé :D grrr další prosím :D :P

7 Eona Eona | 12. května 2013 v 17:19 | Reagovat

Aaa bolo to super ako sa konan chitila ulohy ucitelky vo zvadzani :D to sa mi paci keby aj mne pomohla :D  deidara musel byt velmi mimo auz sa tesim na hidana on bude tiez riadne mimo z nej :D a ten trening som zvedava o com bude :D tesim sa na dalsi diel

8 Rika Rika | 15. května 2013 v 13:49 | Reagovat

Waaaw krasne :) rychlo pokracko

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama