Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 19

30. května 2013 v 17:46 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Pokračovanie :) .. Spravila som ho dlhšie aby som vám vynahradila to že musíte tak čakať :))
Ale blíži sa koniec roka tak moc nestíham .. n.n Ale na všetkom sa pracuje ^^ .. ďakujem za všetky vaše komentáre,
opakujem sa ale iba vďaka nim mám chuť písať a rýchlo pokračovať v poviedkach ^^ ARIGATO! :3



Srdce mi bilo niekde v krku keď som sa obzrela po okolí. Boli sme akoby v nejakej rokline.. všade dookola boli vysoké kamene. Tvorilo to akúsi malú arénu.. nebola tu žiadna šanca na útek. Uhm... Samozrejme že by som z boja len tak nezdrhla ale ... podvedome vždy hľadám najlepšiu možnú únikovú cestu.. a tu žiadna nie je.
" Tu budeme trénovať, naučím ťa jedno smrtiace taijutsu dievčatko." Prehovoril Hidan líškavým hlasom pri mojom uchu.
" Ale najskôr by som rád vedel čo v tebe je..." Začal sa uškŕňať a ja som sa nad jeho tónom nepatrne zamračila.
" Fajn, Shaanaro!!!!" Skríkla som a zahnala sa po ňom päsťou. Uskočil aj so svojou veľkou kosou pár metrov dozadu.
" Hej! Teraz som ja tvoj sensei a ten obyčajne štartuje zápasy nemyslíš?" Zasmial sa a uchopil svoju veľkú zbraň.
" Ale že si to ty dievčatko.. tak ti to odpustím, aj keď mám pocit že dnes by toho odpúšťania bolo už dosť." Žmurkol na mňa a ja som päsťou udrela do zeme. Vďaka môjmu spojeniu so zemou som vytvorila veľkú roklinu ale Hidan vyskočil do vzduchu a tak sa vyhol môjmu útoku.
" Kde sa v tak malej osôbke berie toľko sily?" Spýtal sa pobavene spoza môjho chrbta. Medzi lopatkami som ucítila tlak jeho kosy. Ako sa dokázal tak rýchlo premiestniť?
Vzdychla som si. " Učila ma samotná Tsunade jedna z legendárnych saninov." Povedala som a hrdo vystrela chrbát.
Uznanlivo hvizdol a odtiahol odo mňa kosu. Otočila som sa ku nemu čelom.
" Chcem vidieť kam tá tvoja sila a výdrž siahajú.. no už ti nič neodpustím a nebudem ťa šetriť. Mala by si vedieť že keď ťa poškriabem, keď získam tvoju krv a a ochutnám ju ... skončila si. Boj prestal a ja vyhrám. Stane sa to tak či tak ale chcem vedieť či sa mám vôbec snažiť naučiť ťa jednu z mojich techník." Usmieval sa sebavedomo a dvíhal ruku ku moje tvári. Mračila som sa.
" A okrem toho spomínam si na naše prvé stretnutie.. Uštedrila si mi pekný kopanec." Chytil ma silno pod krkom. -(Pamätám si to.. bolo to vtedy keď ma vzali do ich spoločenskej miestnosti a všetci si tam so mnou chceli užiť... pobozkal ma na krk a ja som ho kopla medzi nohy.)-
" To nech sa už nezopakuje." Zasyčal mi do tváre a v očiach mal pobavenie. Užíval si každú jednu sekundu a nesnažil sa to ani skryť.
Myklo mi kútikom úst. Schmatla som ho za ruku ktorou ma držal pod krkom tak rýchlo že nestihol zareagovať. Rýchlo som sa otočila okolo vlastnej osi. Vykrútila som mu ju za chrbtom a prinútila ho tak padnúť na kolená. Ešte jeden pohyb a zlomila by som mu zápästie.
" Nezopakuje sa to iba ak dodržíš zopár MOJICH pravidiel.. jedno z nich je NEDOTÝKAJ SA MA!" Hovorila som ľadovým hlasom a urobila som posledný pohyb. Zlomila by som mu zápästie no bol to iba klon ktorý sa rozplynul v obláčiku dymu.
" To bolo slušné." Ozvalo sa opäť s poza môjho chrbta. Prevrátila som oči a otočila som sa ku nemu s pripravenou päsťou.
Chytil mi ruku .. smerovala na jeho tvár.
" Začíname .. TERAZ!!" Pritiahol ma ku sebe a jeho kosa mierila na mňa.
Kopla som ho do brucha a on ma pustil. Odletel trochu dozadu no nespadol. Zasmial sa a jeho Kosa znovu letela mojim smerom. Urobila som premet bokom a vyhla sa prvej rane tej kosy. No zatiahol za lano ktoré mal pripevnené ku svojej zbrani a jej čepele sa ku mne opäť nebezpečne priblížili. Urobila som prakticky mostík a následne kotúľ dozadu. Postavila som sa a zablokovala ostrie svojim kunajom.
Keď sa zrazu okolo mňa objavili 4 jeho klony a všetky zbrane leteli na mňa. Potichu som zanadávala. Vyskočila som do vzduchu. Dopadla som kúsok dozadu od nich a z celej sily vrazila päsťou do zeme.
Vďaka môjmu spojeniu so zemou som opäť regulovala priepasť a všetky Hidanove klony sa vyparili.
Keď náhle okolo mojej tváre zasvišťal hodený shuriken ktorý len o milimeter minul moju pokožku. Sykla som a uhla sa ďalším štyrom. Uskakovala som, robila premety, mlynské kolá všetko len aby ma nezasiahol. Sakra ten chlap je naozaj silný!
Rozdýchavala som sa a pri tom odkopla jeho kosu. Kunajom som odrazila pár hodených shurikenov. Nevládala by som v tomto tempe pokračovať dlho. Dúfala som že je na tom podobne no nevyzeral unavene .. Baka.
" Máš toho dosť dievčatko?" Skočil predo mňa a na tvári mal pobavený úsmev.
" Nie je to zbytočné mrhanie síl? Uč ma radšej to taijutsu." Vrčala som.
Uškrnul sa. " Páči sa mi tvoja povaha.. máš šťastie. Som už posledný čo ovláda túto techniku." Kráčal ku mne a tvrdý tréning začal.

Trvalo naozaj dlho kým som sa naučila základné pohyby. Potom som sa učila kedy ktorý použiť, v akej situácii... Snažila som sa predvídať pohyby môjho súpera.
Celý deň bez prestávky som pracovala na zdokonalení naučených výpadov.
Hidan ma sledoval ako keby bol hladný vlk a ja kus mäsa. Vždy keď mohol tak sa ma dotkol alebo si ku mne privoňal. Znervózňovalo ma to a potom som robila chyby.. a on mal ďalší a ďalší dôvod sa ma dotknúť. Zdvihnúť mi ruku trochu vyššie.. zakloniť mi hlavu viac dozadu..
Zo zaťatými zubami som to všetko trpela bez protestov aj keď nadávky sa mi v hlave hromadili jedna radosť.
No zvládla som to. .. Teda aspoň tú teóriu.
" Je načase vyskúšať či to zvládneš použiť v praxi. Budeme proti sebe bojovať. Zasiahni ma a si víťaz." Povedal a zaujal bojovú pózu.
Po celodennom trénovaní ešte boj? Žartuje?! Uh ... je mi teplo! Rozopla som si červenú vestu
Odrazila som pár krát jeho kosu.. uhla som sa letiacim kunajom a shurikenom no moje telo to už nezvládalo. Padla som na jedno koleno. Nie je možné aby som sa pokúsila použiť na neho to taijutsu! To nedokážem! Veď ledva stojím!
" Vstávaj! Nepovedal som že končíme!" Zvýšil na mňa hrozivo hlas.
Nohy sa mi triasli.. pomaly som sa snažila postaviť. Zaťala som zuby a zovrela pevnejšie kunaj. Už nemôžem!
Celé telo mi horelo v ukrutnej agónii no neustúpila som. Stále mi nespôsobil ani škrabanec.
Prišiel ku mne.. na dĺžku vystretej ruky. Nespúšťala som ho z očí. Kunaj som držala pred sebou... ruka sa mi triasla no podarilo sa mi ho do neho hodiť. Zabodol sa mu do ramena ..
Ale sakra bol to iba klon!
" Vždy si kry chrbát dievčatko." Bol za mnou.
Ako to do pekla robí?! Nazbierala som posledné zvyšky sily. Počas rýchlej otočky som vykopla nohou v snahe ho kopnúť do brucha, no chytil mi ju a pritiahol si ma ku sebe. Jednou rukou ma chytil okolo pásu a druhou mi držal nohu zdvihnutú a pritlačenú o jeho bok.
Zakliala som keď sa so mnou zvalil na zem. Vybilo mi dych keď ma priľahol svojim telom. Pod krkom som ucítila ostrie. Chytila som jeho ruku a snažila som sa ho odtlačiť. No dokázala som udržať iba milimetrovú vzdialenosť kunaja od mojej pokožky.
" Nemyslel som že budeš taká dobrá." Usmial sa na mňa pochvalne.
" Dobrá? Veď si ma porazil." Zavrčala som a zamrvila sa v snahe uniknúť. No bolo by to veľmi ťažké ak by som bola pri plnej forme a nie to ešte teraz keď som takto zničená .. Nevyzerá to so mnou ružovo.
" Jedna vec ma zaujíma...." Začal a sklonil sa ku mne nižšie. Zaúpela som lebo zatlačil aj na kunaj.. ostrá čepeľ sa už skoro dotkla mojej pokožky na krku. Svaly na rukách mi horeli bolesťou od toľkej námahy no odmietala som sa vzdať.
" Premýšľam nad tým už ako som ťa vtedy prvý krát pobozkal na krk .." pokračoval.
" Nemôžem dostať z hlavy myšlienku... Ako asi chutí tvoja krv .." Zatlačil na kunaj a ja som sykla od bolesti. Nedokázala som udržať ten nápor. Na krku ma popálila neveľká rezná rana. Vo vzduchu som zacítila vôňu železa a soli, mojej krvi. Zdvihol kunaj ku svojej tvári.
" Je taká sladká ako tvoja vôňa? Má čerešňovú príchuť?" Zasmial sa pobavene a o záujmom si obzeral zakrvavený nôž. Stále na mne ležal a ja som nemohla nič urobiť.
Jazykom prešiel po nabrúsenej čepeli a slastne mľasol. Zreničky sa mu prekvapene rozšírili. Uprel na mňa neveriacky, ohromený pohľad.
" Neviem či je to tvojím prsteňom ... alebo či si skrátka taká dokonalá aj bez príťažlivosti našich podstát." Zachripel a prisal sa na môj krk. Lízal, sal a bozkával moju ranu.
Pálilo to, mala som pocit že mám krk v jednom ohni. Zahryzla som si do pery aby som nevykríkla od bolesti.
" Dosť! Prestaň! Poviem to Konan! Pein ťa zabije!" Dychčala som nahnevane.
" Ja sa Peina nebojím dievčatko..." Zachripel hrozivým hlasom a pokračoval v mojom mučení. Zabárala som mu nechty do tela a snažila sa ho odtlačiť.
Keď som však ucítila náznak jeho približujúcej sa hua pochopila som že mu tým spôsobujem iba slasť. Tak ako sa mám do pekla brániť!?
Posledný krát ma tam pobozkal a odtiahol sa na ústach mal trochu mojej krvi. Oblízal si ich a pritlačil sa na mňa ešte viac. Prsteň vibroval akoby sa zbláznil. Už som zreteľne cítila prítomnosť Hidanovej hua.. bola mi cudzia. (Nie že by som ju chcela spoznať.)
" Chcem ťa." Prehovoril a nespúšťal pohľad z mojich pier. Skláňal sa ku mne.
Zaťala som zuby a zažmúrila oči keď sa prisal na moje ústa. Vrazila do mňa jeho hua akoby na mňa spadla stena.. V ústach som mala pachuť krvi v kombinácii so sladkými jahodami. Vskutku nevšedná kombinácia. Dravo ma bozkával a ja som nevedela čo robiť. Všetko sa mi točilo. Telo sa mi chvelo. Prstene sa chceli spojiť.
Zapierala som sa.. Nepoddávala som sa jeho dotykom ani jeho perám aj keď to bolo neskutočne ťažké. Kopala som nohami a udierala ho do hrude aj keď ma bolel každý jeden pohyb. Môj prsteň zajasal keď Hidan pritvrdil na bozkoch cítila som ako sa ma dotýka jeho hua. Jahody a krv... Hidanova podstata.
Šokovane vydýchol a trochu uvoľnil svoje zovretie. " Oh Jashin .. si neskutočná!" Prisal sa perami na môj krk a jazykom prešiel po mojom krvavom škrabanci.
Zavrčala som.. striaslo ma bolesťou no ... Naše túžby, emócie, chute boli už zmiešané a začínali sme byť ako jedno. Spôsobovalo mi to nevšedný pôžitok. Bolesť bola rozkoš. Cítili sme ju spoločne.
Keď to pocítil zaúpel. Vyhrnul mi trochu moje čierne tielko. Jeho koža sčernela a objavili sa na nej biele tvary kostí. Zahryzol mi do krku aby mal lepší prístup ku mojej teplej krvi. Pocítila som opäť nával rozkoše z tej pálivej bolesti.
Rukou som naprázdno tápala vedľa nás po zemi...
Niekde tu predsa musí byť ten kunaj ktorým ma porezal!
" Hľadáš toto?" Odtiahol sa kúsok odo mňa a pred tvárou som uvidela ostrie.
" Aj tak by ti nepomohol.. chceš vedieť prečo?!" Usmieval sa nepríčetne a namieril kunaj na svoj krk. Porezal sa a ja som uvidela krv ako steká po jeho krku .. no ale POČKAŤ AUU!!
Na tom istom mieste ako sa zranil .. sa na mojom krku objavilo rovnaké zranenie.
Zasmial sa a so šialeným úsmevom mi olizol novú ranu.. Zahodil kunaj ďaleko od nás.
Zavzdychala som od bolesti a slasti čo mi spôsobovalo jeho surové chovanie. Prisal sa na moje pery a rukami opäť blúdil po mojom tele..
Odtláčala som ho a bojovala tak ako som len mohla no s ním to ani nehlo. A ešte tá čierna pokožka .. a videla som tie biele kosti ... Vyzeral ako monštrum.. ako démon.
Nie! Nechcem aby bol Hidan môj prvý! Nie!! Nie!!!!
Už som takmer podľahla hystérii keď ma niečo napadlo.
Položila som mu ruky na ramená a ponorila som sa do môjho vnútra. Snažila som sa uvidieť jeho hua. Jeho telo sa akosi zmenilo .. aj Hidanova tvár z mäsa a kostí sa zmenila na roviny pulzujúcej energie. Žiaril lososovou farbou (farbou jeho prsteňa) s bledofialovým nádychom.. Videla som ako sa snaží dostať ku mojej podstate. Musím mu v tom zabrániť. Niečo vo mne vedelo presne čo robiť. Musela som si ku nemu vydobyť cestu ... ponorila som sa hlbšie do svojho vnútra a nasledovala spaľujúcu túžbu, vášeň a bolesť.. to bola cesta ku nemu. (V tej chvíli sa mu moje telo poddávalo.. ruky ho objímali a pery chceli viac jeho krvavo - jahodových bozkov) .. No svoje telo cítila iba veľmi slabo. Už som našla spojenie s jeho hua. Chopila som sa šance. Prsteň nesúhlasne vibroval no načerpala som z neho silu. Našla som Hidanovu pulzujúce ja s príchuťou krvi a jahôd..
S pocitom akoby som to urobila už miliónkrát. Spútavala som jeho hua. A potom som sa oproti nemu zaprela odtláčala som ho .. nie jeho telo ale jeho podstatu. V tom zo mňa Hidana akoby niekto násilím zhodil. Dopadol na zem vedľa mňa.
Ja ... som ho naozaj prinútila odtiahnuť sa! Bola som z toho mimo. Šokovane vypleštil oči. No zostal nehybne ležať. Obaja sme ťažko dýchali.. každý z iného dôvodu.
Nemohla som tomu uveriť .. Možno to fungovalo iba preto že sme boli spojený.. tým že ochutnal moju krv.. Ale na tom nezáleží! Som silná! Dokázala som ho odtlačiť! Zaplavila ma neskutočná radosť. Mala som sa chuť začať smiať.
" Odpusť ... to ten prsteň, a tvoja krv.... Neovládol som sa." Hovoril sťažka a pretieral si oči.
V hlave sa mi vynorili spomienky na omámeného Itachiho a Deia.
Verím mu že za to mohol s väčšej časti ten prsteň. Ale ... Do pekla s tým!
Nahmatala som si prostredník ľavej ruky aj s tým prsteňom. Pokúsila som sa si ho dať dole.
No bolo to akoby som si chcela odtrhnúť zápästie alebo ruku či nohu. Bol moja súčasť sakra! No aj napriek tomu som sa snažila ďalej. Posadila som sa a pokúšala si ho stiahnuť.
" O čo ti ide?! Nemôžeš si ho dať dole." Pozeral sa na mňa zmätene.
" Ja ho ale už nechcem! Nenávidím ho! Nenávidím čo tento sprostý prsteň spôsobuje!" Zúrila som no prsteň sa nepohol ani o milimeter. Hidan sa ťažkopádne posadil a unavene sa na mňa pozrel. Ten jeho démoni zjav ... Striaslo ma pri pohľade na jeho kostlivcovú tvár.
" Musíš sa s tým zmieriť dievčatko. Každá moc prináša riziká .. Nič nie je zadarmo .. niečo za niečo." Hovoril a telo sa mu začalo chvieť .. Kosti mizli a čierna farba tiež bledla. Menil sa späť na človeka.
Postavil sa a prišiel ku mne. Sedela som skleslo na zemi a hľadela do jeho tmavých hnedo-fialových očí.
" Ako si to urobila?" Zamračil sa náhle.
Nechápavo som sa na neho pozerala.
" Spútala si moju hua a odstrčila ju od seba. Chcem vedieť ako sa ti to podarilo."
" Netuším.. len som si želala aby si prestal a.. potom sa to stalo." Zaklamala som. Veľmi dobre viem ako som ho spútala .. ale nebudem mu to vešať na nos.
Chvíľu na mňa bez slova pozeral. Nakoniec mykol plecom .. a vzdychol si.
" Fajn hm a ešte raz .. prepáč ... Ja som ešte niečo také nezažil ehm.." Mračil sa a dotkol sa svojho prívesku. " Moc prináša rôzne nepríjemnosti." Povedal zastretým hlasom no na to sa pousmial. Vystrel ku mne ruku. Nedôverčivo som na ňu hľadela.
" Vrátime sa? Myslím že na dnes toho máme obaja už dosť."
Prevrátil nad mojim váhaním oči. " Poď dievča nemienim tu čakať kým sa rozhodneš.. veď ja nehryziem." Uškrnul sa keď som sa prikrčila. Môj krk svedčil o niečom inom.
" Teda .. už ťa dnes neuhryznem." Opravil sa pobavene a sklonil sa ku mne.
" Že dnes! Pff." Zahundrala som si popod nos.
Nekomentoval moje hundranie. Chytil ma za ruku a vytiahol na nohy akoby som nevážila ani kilo. Objal ma okolo pásu a druhou rukou urobil jednoduché znamenie.


Zrazu sme boli naspäť pred mojou/Itachiho izbou.
Vymanila som sa z jeho objatia a cúvla som k dverám.
" Takže tréning skončil.. snáď ti to taijutsu niekedy pomôže." Usmieval sa vrelo a pohľadom skusmo pozeral na môj krk. Oblizol si pery a potom rýchlo odvrátil zrak. V jeho očiach som zbadala rovnaký pohľad aký som videla už mnohokrát. Túžba.
" Vidíme sa na večeri ... a o týždeň na tréningu samozrejme." Žmurkol na mňa a ja som chcela hneď namietať že žiadny ďalší tréning už nebude .. ale už bol preč.
" Sakra .. ja sa na to môžem už ozaj .. Eh." Frflala som si popod nos. Vzala som si hygienické veci, uterák.. obliekla som si župan a kráčala som ku Konaninej izbe.
Práve vo chvíli čo som chcela zaklopať som nechtiac započula spoza dverí divné dychčanie.
" Yahiko .... ah.." To bol hlas Konan. " Konan ... uh milujem ťa." Vzdychal Pein..
A nasledovali ďalšie podobné zvuky a tlmené výkriky.
Cítila som ako mi horí tvár. Rýchlo som odtiaľ zdúchla. Bežala som rovno do lázní.
Sakra! To som počuť nemala..
Umyla som sa a vrátila som sa do svojej izby.. preprala som si červenú vestu aj čierne tielko a teraz som si nemala čo obliecť .. iba ak hrubý čierny nátelník ale v tom by som sa uvarila zaživa. Mno, nemám naozaj veľa vecí.. ale som rada že som z môjho zbúraného domu zachránila aj to málo čo mám. Uhm..
Pokukávala som po drevenej skrini plnej Itachiho vecí. Vadilo by mu keby som si niečo požičala? ...
Otvorila som skriňu a prezerala som si poličky a vešiaky.
Veď sa to nemusí dozvedieť.. Usúdila som napokon a vzala si čierne tričko. Vyzeralo že je jedno z najmenších čo tu Itachi má. Natiahla som si ho cez hlavu. Voňalo ako on. Bolo mi síce veľké no mne to nevadí nemala som moju ružovú sukňu ale iba čierne krátke kraťasy a to tričko .. no .. bolo mi veľké tak to vyzeralo skoro akoby som mala šaty. Objala som sa rukami. .. Ah.... a vôňa toho trička ... je to skoro akoby tu Itachi bol a objímal ma.
Niekto zaklopal. Až som nadskočila. ... Cítila som sa akoby ma niekto prichytil pri niečom čo by som nemala robiť. Jemne mi zružoveli líca. Vlasy som si dala do jednoduchého copíku a prišla som ku dverám.
" Môžem ísť dnu?" Usmievala sa na mňa Konan a v očiach mala ešte stále hravé iskričky (Zapríčinené Peinovov prítomnosťou v jej izbe o ktorej ale akože neviem.) Prikývla som a ustúpila z dverí. Vstúpila do izby a posadila sa na posteľ. Naozaj vyzerala šťastne.
Sadla som si vedľa nej.
" Ako to dnes šlo?" Spýtala sa ma zo záujmom a nenápadne si ma premeriavala.. jej oči padli na môj krk. Sakra, takmer som zabudla že ma tam Hidan hrýzol a rezal .. oh .. Do pekla mala som si dať šatku alebo rolák..
Zahryzla som si do pery. Hneď jej to došlo a vypleštila svoje jantárovo hnedé oči.
" Ten bastard idem ho zabiť!" Zaštebotala svojím zvonivým hláskom a horlivo sa mračila. Vyzeralo to že sa chystá aj postaviť.
" To nič nie je, vážne Konan.." Zamrmrala som a rukou si prikryla krk aby som ho ukryla pred jej znepokojeným pohľadom.
" Čo sa stalo?" Spýtala sa starostlivo.
" Okoštoval moju krv a no .. stratil kontrolu. Asi za to mohli aj naše prstene." Povedala som a unavene si pretrela čelo.
" To nie je všetko čo mi chceš povedať. Mám pravdu?" Pozerala sa na mňa ustarane.
Vzdychla som si. Jej asi fakt nič neujde .. Konan je kombinácia Ino a Hinaty.
Rezignovane som prikývla a povedala som jej o tom čo sa stalo včera po večeri s Deidarom.. a aj o tom ako som spútala Hidanovu hua.
Nemo na mňa hľadela a ani raz ma neprerušila.
Nastalo ticho. Utrápene na mňa pozerala.
" Nepoviem o tom Peinovi.. pretože si ma o to požiadala a tiež nechcem prísť o tvoju dôveru. Ale Sak .." Zamračila sa. " Stále nechápem ako sa ti podarilo Spútať Hidanovu hua! Musíš mať naozaj nejakú zvláštnu silu.. Neviem čo na to takto narýchlo povedať ... musím nad tým porozmýšľať. Dôležité je že sa už aspoň vieš pred nimi brániť. Ak sa ti to samozrejme podarilo iba preto že Hidan pil tvoju krv a boli ste spojený tým jeho jutsu ... no to je už potom niečo iné. Tým nechcem povedať aby si to ešte s niekým skúšala! Sľúb mi to! Musíme nad tým ešte porozmýšľať .. cez víkend ti ukážem knižnicu .. preskúmame ju od A do Z a .. možno niečo nájdeme. Snáď ten slizký had Orochimaru neukradol všetky zvitky!" Rozčuľovala sa a zrazu zažmurkala akoby si na niečo spomenula. "Sakura no a to s Deiom .. Uznávam asi to inak nešlo.. myslím že je to dobrý muž na naše pomery ale neviem čo by sa stalo keby prišiel na to že mu klameš. A vôbec. Čo urobíš keď sa vráti Itachi?!"
Mala som zvesenú hlavu a mykla som plecom. Nevedela som čo jej na to povedať. Ten jej preslov ma dosť ubíjal .. Chápem že to myslí dobre ale .. aj tak.
Pohladila ma po vlasoch. " Dám ti nejakú šatku aby si si zakryla krk a -" Pozrela sa na moje .. teda Itachiho tričko.
" Nosíš Itachiho veci lebo ti chýba alebo preto že nič iné nemáš?" Usmiala sa na mňa.
Sčervenala som a opäť sklonila hlavu. " Lebo iné nemám."
Dobre .. je to iba z časti pravda ale asi mi uverila.
" Myslím že nejaké veci by sa v mojej skrini pre teba našli." Chytila ma povzbudivo za ruku.
" To .. nie. Už si mi toho dala veľa." Zamračila som sa na ňu.
" Neprotestuj prosím.. Sakura. Ak teda nechceš moje oblečenie tak mi prosím dovoľ kúpiť ti niečo v dedine.. Zajtra doobeda si totiž idem niečo vybaviť a bola by som rada ak by si mi dovolila ti po ceste niečo pozrieť."
Chcela som namietať ale ten jej odhodlaný výraz. Nemá zmysel sa s ňou hádať.
Vzdychla som si a prikývla.
Postavila sa z postele a držala ma pri tom za ruku. Šťastne sa usmievala.
" Poď.. dám ti šatku aby si nešla na večeru takto." Ukázala na môj krk.
Zaspätkovala som. " Ja vlastne ani nie som hladná.. radšej by som si ľahla a .." Začala som bľabotať no postavila som sa z postele tiež keď ma trochu potiahla.
" Jedlo je dôležité.. a nesmieš na sebe dať znať, že sa ich bojíš." Hovorila nekompromisne keď ma ťahala chodbou smerom k jej izbe.
" Ja sa ich nebojím." Mrmrala som si popod nos no nebránila som sa.


Do jedálne sme s Konan prišli prvé. Sadli sme si oproti sebe na naše miesta. Kým sme boli v jej izbe tak mi dala ešte nejaké tie "lekcie" ohľadom zvádzania.
Naozaj v tom nie som dobrá... netuším ako mi mohol Deidara naletieť.
" Daruj mi úsmev." Zamrmrala Konan a napila sa vody. Uvedomila som že si zase hryziem peru a krčím obočie.. Vycerila som na ňu zuby.. (Čiže som urobila grimasu). Zasmiala sa. Jej smiech znie ako zvonkohra.
" Čo je tu také smiešne?" Spoznala som Peinov hlas. Vynoril sa z tunela.. čupol si ku modrovláske a sladko ju pobozkal na pery. Konan mierne zružoveli líca keď sa jej milovaný trochu odtiahol.
Slušne som odvrátila pohľad a zvláštne ma bolelo pri srdci keď som videla ako sa ľúbia.
Nie žeby som im to nepriala.. práve naopak. Je až smiešne ako som si obľúbila Konan, dokonca aj Peina. Nikdy by som si nemyslela že im budem priať šťastie, lásku a dlhý život. Ale .. na mojom terajšom živote je vskutku veľa vecí ktoré by som nikdy nepredpokladala.
V mysli sa mi vynorila Itachiho tvár.. jeho objatie...
" Som rád že ste si ku sebe našli cestu." Vyrušil ma z mojich myšlienok Pein. Zdvihla som hlavu za zvukom jeho hlasu.
Sedel na svojom mieste a milo sa na mňa usmial. Neviem prečo ale tento chlap mi niečím pripomína Naruta. Zažmurkala som aby som zahnala tú nezmyselnú myšlienku a opätovala som mu úsmev.
" Vidíš! Ja som ti vravel, že ku nám zapadneš." Povedal a napil sa zo svojej vody.
Chcela som na to niečo povedať no niekto ma predbehol.
" Ty máš vždy pravdu čo?!" Ozvalo sa spoza môjho chrbta a vedľa mňa sa posadil polonahý Kisame. (Nemal tričko a vyzeral akoby práve vyšiel z lázní.)
" Väčšinou." Prikývol Pein s úškrnom.
" Ako prebiehala misia?" Spýtala sa ho Konan a žraločí muž vedľa mňa sa uchechtol.
" Vcelku fajn iba .. tí ninjovia z piesočnej boli fakt otravný." Povedal a vypil do dna obsah svojej šálky.
" Sakra .. čo má človek urobiť aby dostal trochu vody?!" Zahulákal a z dverí rýchlo pribehol jeden zo strážcov / sluhov.
Kisameho pohľad padol na mňa. " Počul som že Itachi je tiež na misii." Usmieval sa na mňa svojimi ostrými zubami. Jeho úsmev sa dal označiť za lišiacky.
" Čoskoro sa ale vráti." Povedala Konan a zdvihla ruku so svojim pohárom ku sluhovi aby jej tiež nalial.
" Pekný večer." Spoznala som Sasoriho hlas. Kráčal ku svojmu miestu a pri tom sa na mňa nepatrne usmial. Kývla som hlavou a pousmiala som sa. Stále som sa cítila zvláštne pod jeho pohľadom.. Keď si spomeniem na včerajšok... Na chrbte mi naskočili zimomriavky.
" Kisame už si späť?" Spýtal sa Zetsu a tak isto sa posadil na svoje miesto. Až ma udivilo ako rýchlo sa tu všetci zbiehajú.
" Hej jasné.. veď to bola hračka." Odvetil mu samoľúbo žraločí muž.
" Doniesol si mi .." Začal Zatsu a Kisame ho gestom umlčal.
" Samozrejme! Po večeri pôjdeš so mnou a zoberieš si to."
" Skvelé." Usmiala sa biela polka jeho tváre.
" Prídu aj ostatný?" Spýtal sa Sasori. Spozornela som .. aj mňa to vlastne celkom zaujímalo.
" Nie neprídu.. videl som ako Deidara a Hidan odchádzajú .. vlastne sa hádali a Hidan povedal že máme povečerať bez nich." Odpovedal mu Zetsu.
" No .. aspoň že si to išli vybaviť von a nezničia nám úkryt." Poznamenala Konan po chvíli ticha a dala znamenie ninjom aby nosili na stôl.
" Čo majú zase za problém?" Mračil sa Pein na svoj pohár. Čakala som kedy zdvihne pohľad na mňa a dôjde mu to. Rýchlo som odvrátila zrak.. pozerala som sa na symbol vyrytý predo mnou. Snažila som sa tváriť nenápadne. Skoro akoby som ani neexistovala .. (Dúfala som že to bude fungovať a stanem sa neviditeľnou.)
Je pravdepodobná iba jedna príčina toho .. prečo sa Deidara a Hidan hádali. Cítim že ten dôvod som ja. Myklo mnou keď predo mňa jeden zo sluhov položil tanier s jedlom.
Všetci sa spolu rozprávali.. ani som sa nesnažila ich vnímať.
" Zlé svedomie?" Uškrnul sa na mňa Kisame. Asi si všimol moje strhnutie.
Zdvihla som ku nemu tvár a darovala mu jeden z tých mojich okúzľujúcich úsmevov.
" Isteže nie. Len som sa zamyslela."
" A nad čím?" Spýtal sa ma so záujmom.
Nachytal ma! Uhm rýchlo si niečo vymysli Sakura! Mozog mi asi nikdy tak rýchlo nepracoval.. Keď mi to doplo, mala som pocit že mi nad hlavou zasvietila žiarovka.
" Premýšľala som nad našim zajtrajším tréningom samozrejme." So spokojným úsmevom som sa pustila do jedla. Hej.. Som skvelá! Perfektná výhovorka! Pomyslela som si samoľúbo.
" Aj ja som o našom tréningu veľa premýšľal.. a tak ma napadlo.. Máš rada vodu?" Opýtal sa ma a ja som sa na neho nechápavo pozrela.
" Vlastne.. môj element je hlavne voda." Odvetila som.
Venoval mi nadšený žraločí úsmev. " Myslel som si to."
" Voda a zem." Doplnila som..
Prikývol. Na perách mal stále úsmev. Zamyslel sa.. " Zajtra okolo desiatej po teba prídem. Buď nachystaná uhm a vieš plávať?"
Prikývla som a pousmiala som sa na mojej spomienke ako ma to otec učil. Bola som ešte veľmi malá.. Ah.. Mama a Otec .. chýbajú mi.
" To som rád .. takže toto môžem z nášho tréningového plánu vyškrtnúť."
" Ty máš tréningový plán?" Spýtala som sa ho pobavene.
" Áno, mám ho tu." Poklepal sa po svojej žraločej hlave. Vyplazil jazyk a žmurkol na mňa.



Zasmiala som sa na ňom. A sama som bola prekvapená svojou reakciou.
Rozprávali sme sa počas večere a neprišiel mi ani trochu úchylný či nebezpečný. Nemusela som na neho hrať nejakú formu a neboli potrebné ani ďalšie moje falošné/zvodné úsmevy.
Až som sa divila ako sa s ním dá dobre rozprávať.. skoro akoby chcel byť môj kamarát.
Od prvej chvíle mi naháňal strach .. a to hlavne preto ako vyzerá. Ale .. vlastne je asi najnormálnejší z týchto tu..
Nie som ale naivná .. stále si budem kryť chrbát a budem v strehu. Nesmiem nikomu dôverovať.

Po večeri som sa rýchlo vyparila späť do mojej izby.. nachystala som si tašku kde som si dala pre istotu aj uterák a náhradné oblečenie.. Predsa len reči o vode a plávaní... A okrem toho som si zbalila veľa zbraní. Veď človek nikdy nevie .. a ako som si už povedala nie som naivná.. musím byť v strehu a kryť si chrbát. Zazipsovala som ho a prehodila si ho cez plece. (Skúška či to unesiem.)
Uh! Ten ruksak váži asi tonu! Spravila som grimasu a dúfala som že nepôjdeme na žiadnu dlhú cestu.
Ľahla som si do postele a pritúlila som sa ku Itachiho vankúšu. Ako vždy.. on bol to posledné na čo som myslela kým som zaspala.



Ako každú noc ani teraz ma neobišli nočné mory .. všetky sú rovnaké aj keď je každá iná ..
Sasuke ma neprestane strašiť kým nebude pri mne opäť Itachi .. Ach tá irónia osudu!
Zahryzla som si do pery a obliekla som si moje klasické Ninja oblečenie. Na chrbát som si dala ťažký ruksak práve vo chvíli čo niekto zaklopal na dvere.
" Ahoj maličká! Si pripravená?" Spýtal sa ma Kisame a uškŕňal sa na mňa.
Prevrátila som nad jeho oslovením oči a prikývla som. Čo tu majú všetci z tými prezývkami? Deidara ma volá čerešnička, Hidan dievčatko a Kisame maličká. Neviem ktorá z nich mi vadí viac .. Pche! Určite si iba nevedia spomenúť na moje meno! Heh .. to preto tie hlúpe prezývky.
Načiahol ku mne ruku a ja som sa jej bez váhania chytila .. vedela som čo nasleduje. Premiestnil nás.


Celé moje telo pohltila voda.. Prudký náraz a šok z toho chladu a masy vody ktorá ma celú pohltila, mi zaburácal v kostiach a svaly mi na chvíľu odmietli slúžiť. Začala som kopať nohami a spanikárila som. Rukami som naprázdno vírila tmavú vodu.. Nikde som nevidela svetlo. Chcela som sa dostať nad hladinu, v pľúcach mi už neostávalo veľa kyslíku, preto lebo som sa ani nestihla nadýchnuť. Mala som pocit že klesám namiesto toho aby som stúpala.. (Asi kvôli tomu ťažkému ruksaku.) Už som sa chcela začať sústrediť na moju chakru a zachrániť sa keď som sa trochu spamätala po tom prvotnom šoku...
Keď ma okolo pásu objala silná ruka.
Kisame ma vytiahol nad hladinu.
Kašľala som a prudko ho od seba odstrčila. Postavila som sa na vodnej hladine a snažila sa to rozdýchať. Mračila som sa.. A ja že on je najnormálnejší! Pche! Je to normálny maniak a magor! Skoro ma zabil!
" Keď si sa pýtal či mám rada vodu nemyslela som že nás premiestniš priamo do stredu akéhosi mora!" Vyštekla som na neho keď som si myslela že už nebudem vypľúvať viac vody. To bolo ale prekvapenie!
" Myslel som si že vieš plávať!" Zasmial sa na svoju obhajobu. On sa smeje?? Na čele mi vystúpila pulzujúca žila.
" Čo to s tým má spoločné?! Mal si mi povedať kam ma berieš BAKA! A ja viem plávať.. To tá ťažká taška! Preto ma to ťahalo ku dnu!" Rozčuľovala som sa.
Smial sa. " Ešte som nestretol ženu ktorá by mala povahu ako ty."
Hnev ma prešiel .. pár krát som zažmurkala.. Premýšľala som či to myslel ako kompliment alebo urážku. Snažila som sa to správne zvážiť aby som ho mohla náležite potrestať ak si ma dovoľuje ešte aj urážať po tom čo mi spôsobil taký šok!
" Dobre .. myslím že by sme mohli začať s tréningom.. Pôjdeme ku mólu kde si odložíš tú svoju zbierku nožov.. Nebudeš ich potrebovať na to čo ťa chcem naučiť."
" Nebudeš so mnou chcieť ani na začiatok bojovať? Aby si zistil aká som silná??" Pýtala som sa ho ale kráčala som po hladine vedľa neho.
" Nepotrebujem to zisťovať už to viem.. Pamätám si ako si mi vtedy vrazila .. keď sme sa videli prvý krát. Na to nezabudnem maličká! Ešte sa to nikdy žiadnej nepodarilo.." Šúchal si rukou sánku akoby ho to stále bolelo.
Všimol si môj pohľad. Uškrnul sa na mňa.
" Možno som si to zaslúžil čo?!"
" Určite!" Odvrátila som sa a založila som si ruky na hrudi. " A to ešte nič nebolo.. viem udrieť aj omnoho silnejšie." Mrmrala som si popod nos a on sa na mne znova trochu zasmial.
" No .. nevyzeráš na to, človek by si povedal že si skôr ten typ ktorý treba stále chrániť a čo býva na príťaž." Hovoril ledabolo a kráčal ďalej.
NO ja som zastavila. ČO TO POVEDAL?! Všimol si môj vražedný výraz a zdvihol ruky-Gesto aby som ho nezabíjala. " Hej .. nehovorím že taká si iba že .. tak vyzeráš... Vieš ..." Pristúpil ku mne a chytil ma za prameň vlasov. " Tie ružové vlasy maličká .. ozaj nevyzerajú hrozivo." Odrazila som jeho ruku.
" Na vzhľade nezáleží! Nemusím vyzerať ako ty aby som naháňala strach! Kto ma pozná tak to veľmi dobre vie!" Hovorila som a nahnevane som kráčala k mólu. Všetci čo vedeli aká viem byť nebezpečná sú už mŕtvy. Pár krát som zažmurkala aby som zapudila tú myšlienku.
" Máš pravdu .. nevyzerala by si dobre ak by si bola ako ja."
" Chceš povedať že by som bola škaredá?" Zdvihla som na neho jedno obočie. Nemyslela som to vážne ale celkom ma bavilo to ako sa snaží so mnou byť za dobre.
Nervózne sa zasmial. " Oh .. nie, zase sme sa zle pochopili.." Začal a poškrabal sa na hlave.
Zasmiala som sa a mávla som nad ním rukou. To sú proste chlapi. Či už žraločí, masochystický, vybuchujúci ..... Všetci sú rovnako nechápavý.
" Iba žartujem." Zasmiala som sa a zhodila som batoh na drevené mólo.
" Maličká .. byť tvoj priateľ dá fakt zabrať." Vydýchol si z úľavou a usmial sa. " Začneme s tréningom?" Opýtal sa a aj on položil na moje prekvapenie svoj veľký meč vedľa mojej tašky.. Čo ma to len ide učiť?

" Budem rada." Prikývla som s polo-úsmevom.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 neviemm neviemm | 30. května 2013 v 18:02 | Reagovat

kyaaaaaaaaaaaaa :3 výýborne si to vymakalaaaa!! už sa neviem dočkať pokračkaaa! všetci chlapi sú rovnakí nehhe :D aa páči sa mi že Kisame je (teda apsonň zatial neviem čo plánuješ) taký jej kamarát riadne zlatýýý.. sakana-chan (ryba)

2 BB20 BB20 | 30. května 2013 v 18:46 | Reagovat

Díky moc za díl!!! :-)

3 Rika Rika | 30. května 2013 v 23:40 | Reagovat

Waaaaw krasny diel:) tesim sa na pokrackoooo

4 Aki Aki | Web | 31. května 2013 v 12:35 | Reagovat

Výborni dielik už sa teším na pokračovanie.

5 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 1. června 2013 v 10:22 | Reagovat

fúha..drsné :D ale som mrada, že kisame nie je taký ako bol dei a hidan :) je vidieť, že chce byť so sakurou kamarát :) ale ako viola! :D už by si sa mohol vrátiť itachi späť :D :) som nedočkavá z toho :)

6 arya arya | 1. června 2013 v 20:15 | Reagovat

Super povídka nejvíc mne dostala ta část s pžezdívkami :-)

7 Ayame Ayame | 2. června 2013 v 0:32 | Reagovat

Dobré :-), dúfam, že budeš písať este veľa pokračovaní ;-)

8 Kajká Kajká | 2. června 2013 v 18:44 | Reagovat

Viola vďaka tebe si myslia moji spolužiaci že som už úplný magor :D..
Keď si pridala túto časť tak som bola v Poľsku :D (a ja neviem skrývať radosť :D)
(jačala som,kričala som,skákala som!!) :DD
A to už je čo povedať že ja taký lenoch .. :D

K dielu .. Budeš mať vždy mojue uznanie lebo kto z nás vie napísať tak perfekne a nenútene! :O:O
Hidan nóó .. je to Hidan :D Má rád krv a zabíjanie :D K nemu nič viac :DD
Ale dúfam že ju Kisame neutopí :3
Trošku mi pripomína Naruta čo je dobre! :D
Mám jednu výhradu :P
Prečo neopisuješ pohľad Itachiho ? :O
Hrozne mi tu chýba :( ňuňáčik môj :33
Okej, odbieham :D:D
Tak ešte raz perfekná časť!:3

9 Eona Eona | 4. června 2013 v 19:15 | Reagovat

Asi najuzasnejsi diel vobec nie kvoli tomu ze bol najdlhsi vobec nie ale kisame je uzo taky priatelsky to sa mi velmi paci a to z hidanom bolo zaujimave ta krv asi som si nevsimla alebo to ani tam nebolo chcela by som vediet ako sakurina krv chutila ale asi po ceresni :D :D  ale ako potom sa ospravedlnil bol zuzo :D ale uz sa tesim na itachiho takze rychlo pokracko inak ta budem na izbe strasit :P :-D

10 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 8. června 2013 v 22:54 | Reagovat

moja najdrahšia violočka :D :) pekne prosím a smutne pozerám, pridaj prosííím už další diel :) ja sa neviem dočkať pokračovania :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama