Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Odvaha odísť 09 (*ItaSaku a SasuSaku*)

19. května 2013 v 20:19 | Viola NTk |  Rozpísané poviedky
Ahoj moji čitatelia n.n Ja viem že mi to trvá :P Ale chcem aby ste vedeli že píšem ďalej len kôli vám a vašim komentárom :) Už by som to dávno zabalila ak by ste ma takto krásne nemotivovali :) A keďže som tu dlhšie nič nepridala tento diel som spravila o niečo dlhší a je tam množstvo Itachiho .. ^^ aby vám nechýbal lebo v poviedke Deň ako každý iný ešte nejakú chvíľu nebude :D Prepáčte ale chcem dopriať Sakure nejaký čas aby jej konečne doplo že jej veľmi chýba! :D HUPS SPOILER :3 .. ^^ dúfam že vás moje pomalé pridávanie nedemotivuje :/ .. uhm áále nechcem viac zdržovať :> .. Pekné čítanie prajem a ešte raz ARIGATO! :))



Sakurin pohľad:

Stále nerozumiem prečo je Naruto taký tupý! Veď .. ja predsa viem čo robím.
Kráčala som hore schodmi ku dverám bytu. Odomkla som a vstúpila som dnu.
Obývačka bola prázdna. Zavrela som dvere a položila som kabelku na komodu.
Keď sa vo dverách vedúcich z mojej izby objavil ... Itachi.
Prišiel ku mne bez jedného slova a silno ma zovrel v náručí. Zhlboka sa nadýchol vône mojich vlasov. Držal ma pri sebe tak pevne že som sa mala problém nadýchnuť.
" I-Itachi." Prehovorila som trochu priduseným hlasom.
Zasmiala som sa keď trochu uvoľnil ruky. " Bola som preč tak dlho?" Doberala som si ho lebo ma jeho privítanie milo pobavilo.
Zapozeral sa mi do očí a sladko ma pobozkal. " Pridlho." Zamrmral. Bol iba na milimeter odtiahnutý od mojich pier. Zachvela som sa a trochu omámene si od neho ukradla ďalší bozk. Ponoril prsty do mojich vlasov a pritlačil ma ku sebe pevnejšie. Potichu som zaúpela. Roztriasli sa mi kolená a na chrbte mi naskočili zimomriavky. Nechápem sa! čo to so mnou robia jeho dotyky a bozky?
Usmial sa a prehĺbil bozky. Ochotne som spolupracovala. Pohladila som ho po hrudi, krku. (Na sebe iba čierne džínsy)


Je taký krásny! Bola som z neho mimo - a poriadne! Chytil ma okolo ramien a trochu sa zohol, podrazil mi nohy a zdvihol ma do svojho náručia.
Zachihotala som sa. Trochu som sa odtiahla od jeho pier. Objala som ho okolo krku. Kráčal so mnou do spálne.
Nemohla som sa vynadívať na jeho tvár. Uhm.. je taký perfektný až ma to fyzicky zraňuje.
Uškrnul sa akoby vedel na čo myslím. Cítila som že mi ružovejú líca no nedokázala som od neho odtrhnúť pohľad.
" Chceš počuť moje tajomstvo?" Tajomne sa na mňa usmial a privinul si ma viac ku sebe.
Pri pohľade do jeho nekonečných očí .. ten jeho úsmev.
Zmohla som sa iba na slabé prikývnutie.
Zoširoka sa na mňa očarujúco usmial. Skoro som zabudla dýchať. Pobozkal ma na čelo a jemne položil na posteľ. Stiahla som ho ku sebe a objala ho nohami okolo pása. Zapozeral sa mi do očí a sklonil sa ku mne ešte nižšie.
Je čas prezradiť mi tajomstvo. Pomyslela som si a ani by ma nenapadlo že...
" Zamiloval som sa do teba na prvý pohľad." Povedal vážnym, hrejivým hlasom.
Jeho slová plus jeho uprený pohľad ... pohladili mi dušu a srdce sa mi rozbúchalo rýchlejšie.
" Itachi ..." Vydýchla som a potláčala slzy šťastia.
Sasuke mi nikdy nepovedal ani len že ma má rád.
Pevne som sa ku nemu pritisla a vášnivo ho pobozkala. Nezostalo to len pri bozkoch.
Krajšie milovanie som ešte nezažila.. Stále opakoval moje meno a to ako ma ľúbi.
A ja som mu verila.
Bola som naozaj šťastná a prvý krát som sa cítila naozaj úprimne milovaná.
Ani raz som mu však jeho vyznanie nezopakovala. Mám ho veľmi rada .. ale stále sa mi pred očami ukazovala Sasukeho tvár keď som to chcela vysloviť. Jeho chladný úsmev, majetnícke zovretie. Sasukeho milujem ale ... bola by som naivná ak by som si nahovárala že on ku mne cíti to isté. Musím pochovať svoje spomienky na jeho drsný smiech a dobyvačné bozky. No jeho oči (ktoré sú také rozdielne od Itachiho) budú hľadieť na samí spodok mojej duše asi naveky.
Ležali sme spolu s Itachim v objatí pod tenkou prikrývkou.
Mal zavreté oči a trochu sa usmieval. Končekmi prstov zľahka prechádzal po mojom chrbte a krku čo mi spôsobovalo príjemnú triašku.
Sasuke sa so mnou nikdy takto neobjímal. Väčšinou hneď odišiel alebo rýchlo zaspal lebo bol vždy opitý.
Pozerala som sa na Itachiho tvár. Jemne som ho pohladila po čele, zavretých očiach, perách..
Viem že mi neklamal keď mi hovoril ako ma ľúbi. On je všetko to čo Sasuke nikdy nebude. Viem že ma môže urobiť šťastnou a preto.. Preto musím pochovať svoje city ku Sasukemu raz a navždy.. Musím nabrať odvahu od neho odísť. A ja to aj urobím. Predstavila som si ako som uzamkla lásku čo som ku nemu cítila do truhlice. Zahodila som od nej kľúčik.
Pousmiala som sa.
Zaborila som si tvár do Itachiho krku a pevnejšie ho objala.
" Aj ja ťa milujem." Vyslovila som slová ktoré vychádzali z hĺbky môjho srdca. (Aj napriek tomu že truhlica zahrmotala .. neotvorila sa a to je najpodstatnejšie.)
Pritlačil ma ku sebe a pobozkal do vlasov.
" Nič a nikto mi ťa nevezme." Pošepkal mi do ucha.

A ja som vtedy ani netušila ako neskutočne úprimné sú jeho slová.

V Konohe som už viac nevystupovala. Itachi začal prerábať byt. (V preklade vyhodil aj to málo čo tu Sasuke mal.) Zariadil si v ňom teraz svoju malú "Knaceláriu".
Nebola som tým nápadom nadšená no vraj volal so Sasukem. ...
Tak sa mu na tej jeho "obchodnej ceste" páči že tam zostane dlhšie ako predpokladal.
Pche že obchodná cesta! Pokrytec .. dobre viem že behá za prostitútkami. Ale mňa to už vlastne nemusí trápiť. Ľúbim Itachiho a som s ním šťastná. Konečne mám normálny vzťah. Chodíme spolu von, na večere, do kina, na trhy.. Dokonca som ho zobrala na moje obľúbené miesto ku jazierku.. k môjmu obľúbenému stromu. (Kde som rozbila nos Karin... Kto vie ako sa jej darí v base..) Uškrnula som sa nad mojím súkromným vtipom keď sme práve s Itachim ruka v ruke kráčali po chodníku. Z každej strany rástli vysoké košaté duby.
Mali sme zmrzlinu. Itachiho obľúbená je vanilková a ja som si dala svoju obľúbenú čokoládovú.
Už sme takto spolu 4 mesiace. Jedno ma ale ozaj mrzí... Naruto sa mi už viac neozval. A do baru už nechodím. Je mi trochu smutno že sa mi neozvali ani Hin a ani Ino. Žiadna z mojich takzvaných priateliek. Čo žiarlia že mám konečne muža ktorí ma ľúbi? Okrem toho je bohatý a nehorázne krásny. .. Uhm a v posteli ... Sčervenala som.
" Na čo myslíš." Uškrnul sa keď sa pozrel na moje červené líca.
" Na to ako mi chutí moja čokoládová zmrzlina." Povedala som s pobaveným úsmevom.
" Ozaj? Ukáž.." Nestihla som ani zareagovať a chytil mi ruku. Okoštoval moju zmrzlinu.
" Hééj! To je moje!" Zasmiala som sa a odtiahla sa od neho. " Jedz si tú svoju." Ochranársky som zovrela kornútik.
Utekala som od neho preč.. zbehla som dole z betónového chodníka. Bežala som po tráve.
Zasmial sa a rozbehol sa za mnou.
" Sakura!" Zavolal na mňa no ja som nespomalila. Práve naopak pridala som. Lenže bol rýchly. Chytil ma okolo pása a pritiahol ku sebe.
" Kam si myslíš že ideš láska?!" Triumfálne sa na mňa škeril. Svoju zmrzlinu zahodil alebo mu spadla no už ju nemal.
" Nepovedal som ti snáď že mi ťa nič a nikto nevezme? Čiže ani zmrzlina nás nerozdelí." Smial sa. Ah ten jeho zamatový smiech.
" Kde máš svoju zmrzlinu hm? Nemysli si že ti dám zo svojej." Triumfálne som oblizla sladký hnedý krém.
Zasmial sa a drgol mi do ruky. Čiže som mala celé ústa a trochu aj bradu od zmzliny.
" Itachi! Toto ti neprejde!" Zhíkla som a chcela som ho odstrčiť.
" Nehovor!" Zvolal pobavene a zvalil sa so mnou na trávu. Zmrzlina mi pri tom vypadla z ruky. Smiali sme sa. Chcela som si utrieť tvár skôr než na mňa pôjdu včely, mravce a všemožná háveď ktorá žije na tejto malej lúčke no zastavil mi ruku.
Sklonil sa ku mne a pobozkal ma na pery. Nebránila som sa. Zaborila som si prsty do jeho dlhých čiernych vlasov. Jazykom obkreslil moje pery. Pobozkal ma na obidva kútiky úst. Vzdychla som si keď prešiel perami po mojej sánke, brade. Takýmto spôsobom ma zbavoval sladkej zmrzliny.
" Myslela som že tvoja obľúbená je vanilková." Zaštebotala som roztraseným hlasom.
Objal ma okolo pása a pobozkal ma na krk .. Eh.. on vie ako na mňa.
" Zmenil som názor." Usmial sa s perami na mojej pokožke. Bozkávali sme sa až kým sa nezačalo stmievať. (Snáď sme priveľmi nepohoršovali okolie.)



Večer sme išli do jednej novej pizzerie. Všetko prebiehalo krásne. Po večeri keď sme boli už na odchode som vyšla z dámskych toaliet. Itachi platil pri pokladni. Mala som to namierené priamo ku nemu ... keď som do niekoho vrazila.
" Pardon." Povedala som automaticky a ani som nezdvihla hlavu.
" Prepáčte, moja chyba." Povedal povedomý hlas.
Zdvihla som tvár. " Oh, Zdravím Sakura." Usmial sa na mňa Kakashi.
Potešilo ma že vidím známu tvár. Lebo prakticky už 4 mesiace som stále iba s Itachim. A všetci ostatný sa na mňa vykašľali.
" Prišiel si vyskúšať novú pizzeriu?" Usmiala som sa milo keď sme sa objali.
" Tak trochu.. chcel som sa trochu prejsť a .. Ako sa máš? Dlho o tebe nebolo nič počuť." Zaujímal sa.
" Akoby na tom niekomu záležalo." Povedala som trochu zatrpknuto. Moji priatelia na mňa kašlú. Každý deň asi 10 krát pozriem na mobil a stále nič. Ani jedna SMS.
Nechápavo sa na mňa pozrel. " Ale veď Ino, Hinata a aj jej priateľ Naruto .. pýtali sa a boja sa a tiež.." Začal a ja som iba vyvaľovala oči.
" To není možné .. predsa." Koktala som.
Keď v tom ma niekto chytil silno za plece.
Bol to Itachi prebodol Kakashiho nenávistným pohľadom. Potom uprel zrak na mňa.
" Sakura začínal som sa báť, kde si toľko? Poď Auto nás už čaká pred vchodom." Hovoril naliehavo a trochu ma potiahol ku sebe.
" Počkať-" Zajachtala som a ukázala na Kakashiho no Itachi ma ťahal preč.
" Itachi!" Sykla som. Držal ma tak silno až to bolelo.
Ignoroval ma a kráčal ďalej. Ani sa na mňa nepozrel.
" Pusť ma čo to do teba vošlo?!" Snažila som sa mu vytrhnúť. Vyšli sme von/ Vytiahol ma pred reštauráciu. Žiadne auto tu ešte nebolo.
" Itachi pusť ma to bolí!" Vytrhla som sa mu. Trela som si boľavé miesto za ktoré ma držal.
" Vyzerala si že ťa ten chlap obťažuje chcel som ti pomôcť." Hovoril a jeho oči boli zrazu iné. Chladné a tvrdé. Tento pohľad bol ešte desivejší než mával kedysi Sasuke.
Zamračila som sa lebo mi ho pripomenul! Teraz si u mňa vyrobil dvojnásobný problém.
" Nehovor blbosti ani si ma nenechal niečo povedať." Rozčuľovala som sa.
" Chcel som ti len pomôcť." Namietol odmeraným tónom.
" Pche ... jasné." Prevrátila som oči a založila si ruky na hrudi. Došlo mi že sa teraz prvý krát hádame. .. Sakra keby aspoň stihol Kakashi dopovedať to čo mi chcel .. ohľadom Ino, Hin a Naruta. Boja sa o mňa? Nerozumiem veď .. nikto z nich mi nevolal ani nepísal...
Už tu prišlo auto. Sadli sme si na zadné sedadlá. Sedela som tak ďaleko od Itachiho ako to iba išlo. Nohy preložené jedna cez druhú a ruky naštvane založené na hrudi. Trucovala som a pozerala sa von oknom. Čo mi to len chcel Kakashi povedať?! Bola som z toho zúfalá!
Auto šoféroval ten Rok Lee... Sasukeho šofér.
Všimla som si ako po mne slintal... istý čas mi posielal aj ruže ale potom na to asi prišiel Sasuke tak s tým prestal... Divím sa že ho nevyhodil.
V hlave sa mi všetko motalo. Nepáči sa mi keď Itachi žiarli, je vtom ešte horší než Sasuke. Vzdychla som si. Dúfam že to nemajú v rodine! BAKA! V aute bolo dusivé ticho.
" Čo to bolo za chlapa? Prečo ťa obchytkával?" Povedal odrazu a vytrhol ma z mojich myšlienok.
Nechápavo som sa na neho pozrela. Zažmurkala som aby som si vyjasnila myseľ. Neveriaco som sa zasmiala. Nechcela som to riešiť pred šoférom ale ako chce.
" Neobchytkával ma! Objali sme sa! A .. je to môj priateľ." Vysvetľovala som nahnevane.
" Čo je zač?" Jeho hlas šľahal ako bič.
" Síce ťa do toho nič nie je ale pracuje ako vyhadzovač v Konohe." Rozprávala som sa s ním akoby mal 5 rokov. Pretože sa tak aj choval. Odvrátila som tvár a pozrela sa von oknom.
A ja som si myslela aký to bude pekný večer. Potláčala som slzy. Žeby som "konečne" našla Itachiho chybu? Je to chorobný žiarlivec?! ... Len to nie! Pomyslela som si zúfalo.
V aute znova nastalo ticho.
Šofér nás odviezol pred náš byt. Vystúpila som keď mi Rok Lee otvoril dvere. Kráčala som dopredu ku schodom a dverám vedúcim do nášho bytu.
Odomkla som a vošla dnu. Nechala som dvere pootvorené keďže ma určite bude Itachi nasledovať.
Išla som do izby. Sadla som si za kozmetický stolík na malú taburetku bez operadla. Dala som si dole všetky šperky, rozpustila som si vlasy a česala som si ich. (Robím to vždy keď som nervózna.) Mračila som sa na svoj odraz v zrkadle keď sa v ňom zrazu objavil aj Itachi..
Tváril sa kajúcne a vyzeral aj trochu zničene.. či skôr nešťastne .
Položila som hrebeň späť na stôl. Prišiel ku mne. Položil ruky na moje ramená.
" Odpusť." Pošepol a jemne ma pohladil po tom mieste za ktoré ma ťahal von z tej reštaurácie. Bude tam isto modrina.
Pozrela som sa na jeho tvár v zrkadle. Aj keď naozaj vyzeral že ho to mrzí .. neotočila som sa ku nemu. Vydýchla som a pozrela sa na svoj vlastný, unavený odraz.
" Sak .. asi som to prehnal. Prepáč."
Prikývla som. " Prehnal si to."
Pristúpil ku mne ešte bližšie oprel ma chrbtom o svoje nohy. Dotkol sa nežne mojich dlhých vlasov. Pohladil ma po líci. Choval sa ku mne akoby som bola z toho najjemnejšieho skla. Pche. Čo tak zrazu?
" Odpustíš mi?" Spýtal sa nežne.
Vzdychla som si.. Nemohla som sa na neho ďalej hnevať keď sa takto tvári!
Prikývla som a postavila sa ku nemu čelom.
" Už to ale nikdy neurob prosím." Pošepla som a pobozkala ho na pery.
" Sľubujem." Usmial sa a prikývol.



Ráno som sa zobudila. Hodila som na nahé telo hodvábny bledoružový župan. Pozrela som na mobil a tajne som dúfala že tam bude aspoň jedna nová SMS.
No zase nič. Zamračila som sa a pozrela ponad rameno. Počula som štrkotanie hrncami v kuchyni. Naťukala som Narutove číslo (poznám ho naspamäť) a stlačila zelené tlačítko.
Volané číslo je momentálne nedostupné, voľbu opakujte neskôr prosím... Ozval sa ženský hlas.
Rýchlo som zrušila hovor a zmazala som pre istotu aj históriu volaných čísel.
Niečo mi tu na tom celom nesedí.. Sakra ale čo to je?
Vrátila som mobil do mojej kabelky a ľahla som si rýchlo späť na posteľ práve vo chvíli čo do izby vošiel Itachi aj s podnosom na ktorom boli priam kráľovské raňajky. Asi si to chce vážne u mňa vyžehliť.
" Už si hore? .. Uh .. ja myslel som že ťa prekvapím." Usmial sa sladko a vpil sa pohľadom do mojich očí. Usmiala som sa na neho no vo vnútri som mala nepokoj ... Po včerajšku mi je akosi zvláštne. To čo hovoril Kakashi, Itachiho divné chovanie.. Naozaj neviem čo si o tom myslieť.
" To si nemusel.. vďaka." Pobozkala som ho na pery keď si sadol vedľa mňa na posteľ.
Prikývol " Nemusel .. ale chcel."
Jeho pohľad sa mi už nezdal taký vrúcny a milujúci .. Začala som byť naozaj neistá a podozrievavá vo všetkom...



Boli sme spolu non stop 2 týždne. Von sme spolu išli asi iba 4 krát. Stále ma pozoroval.. neurobila som jediný krok bez toho aby o tom nevedel.
Pred tým sme nevyšli z bytu aj 3 týždne a bola som z toho neskutočne šťastná.. myslela som že je to preto lebo ma tak miluje .. preto so mnou chce toľko byť.... ale .......
Teraz mi príde jeho chovanie ... Ah neviem. Potrebovala by som sa niekomu zveriť.. Narutovi, Hinate, Ino ... skrátka sa chcem sa s niekým porozprávať o mojich pocitoch.. Možno keby som to dostala zo seba von.. tak by som si uvedomila .. ja neviem že to nemá zmysel ... že je to hlúpe? Alebo naopak .. že sa mám rýchlo spakovať a odísť čo najďalej od všetkých Uchihov.
Ležala som v posteli otočené chrbtom ku Itachimu. Pobozkal ma do vlasov a odhrnul pramene vlasov z môjho krku. Letmo tam pritlačil svoje pery. Striaslo ma no chcela som to uhrať že ešte spím. Postavil sa z postele. Počula som že sa oblieka. Odišiel z miestnosti. Po chvíli som počula otvorenie a zatvorenie dverí. Už som o tom čo chcem urobiť dlho rozmýšľala .. čakala som len na vhodnú príležitosť keď Itachi odíde na chvíľu z bytu.
Natiahla som si na nahé telo župan a utekala som rovno do jeho "pracovne".
Netušila som čo chcem nájsť ani kde to mám hľadať. Otvárala som šuplíky no všade boli samé dokumenty.. potvrdenia. Trvalo by hodiny kým by som si to všetko preštudovala a ja toľko času rozhodne nemám. Neodišiel určite na dlho.. mám maximálne dvadsať minút ak skočil iba oproti do večierky.
Snažila som sa vracať všetko na svoje miesto tak ako to bolo.
Samé nepodstatné papiere okolo Konohy, barové záležitosti .. Účty. To som si čítala trochu podrobnejšie ale nebolo tam nič neobvyklé .. až na to ....
Platil nemalé čiastky sanatóriu Oro-chi Maru. Poznám tú adresu ... dožila tam moja babička. Mala chorú myseľ. Je to psychiatrické oddelenie. Eh. Skvelé.. zistím že Itachi je šialenec?
Otvorila som jeho notebook ale nepoznala som heslo. Skúsila som pár pokusov no bolo to márne. Sakra! Sakra ...
Zaklapla som ho a nervózne si prehrabla vlasy. Možno hľadám problém ktorý ani neexistuje.
Keď moje oči padli na hromadu papierov ktoré som ešte nevrátila na svoje miesto.
Upútalo ma moje mobilné číslo pri ktorom bolo Itachiho meno.
Začítala som sa. Bolo tam písané o uplatnenej zmene služby ktorú mi poskytoval môj mobilný operátor. Zablokovanie hovorov? Trvalé zablokovanie .. Toto je Narutove číslo! Ostatné nepoznám ale tipujem že sú to čísla Ino a Hinaty a ktovie koho ešte.
Šokovane som vydýchla. Nechal mi zablokovať mobil! Naruto a ostatní na mňa nekašlú! Len sa mi nemôžu dovolať!
V tom som počula štrkanie kľúčov vo vchodových dverách. Itachi sa vrátil! Ak ma tu nájde tak ... Sakra! Adrenalín mi stúpol, zatajila som dych. Rýchlo som vrátila veci na svoje miesto. Postavila som sa a potichu som pribehla ku dverám. Počula som jeho kroky. Kráčal ku našej spálni. Uvidel by ma ak by som teraz vyšla von. Musím iba dúfať aby išiel dnu do izby.
Počula som otvorenie dverí. Vykĺzla som von.. zatvorila som za sebou a skočila som rovno do kúpeľne. Pustila som vodu a opláchla si tvár.
Triasla som sa. Snažila som sa upokojiť aby na mne nespoznal to všetko čo sa vo mne odohrávalo.
Čo to má znamenať? Čo? ... Nerozumiem...
Vošla som do spálne. Nevidela som ho ..až keď ma zrazu oblapili ruky. Zľakla som sa. Veľmi.
" Nemáš čisté svedomie?" Pošepol mi so smiechom do uška.
Mala som ho chuť odsotiť, kopnúť .. nadať mu za to čo som si prečítala v jeho papieroch. Chcela som aby mi to vysvetlil. Ale niečo ... akýsi tichý hlas mi napovedal aby som mlčala.. aby som na sebe nadala nič znať. Aby som toho zistila viac.
Otočil ma ku sebe a pobozkal na pery. Asi prineskoro som mu začala oplácať bozky. Zamračene sa odo mňa odtiahol. Pohladil ma po líci. " Nechcel som ťa zobudiť."
" Kam si šiel?" Snažila som sa o nenútený tón.
" Musel som si zatelefonovať." Povedal a objal ma okolo pásu. " Nudné, pracovné záležitosti." Usmial sa a sklonil sa ku môjmu krku. Zacúval so mnou ku posteli a položil ma do vankúšov. Priľahol ma svojím telom a rukami išiel ku viazaniu môjho županu. Stále ma bozkával na krku.
Vo vnútri som mala chaos.. Musím predstierať že sa nič nedeje .. zatiaľ. Musím zistiť viac.



Bolo okolo obeda keď ma prebudila pustená voda v kúpeľni. Itachi sa sprchoval. Nasadila som si župan a posadila sa. Objala som si rukami kolená a hojdala som sa dopredu a dozadu.
Čo mám robiť? Nerozumiem ničomu .. bola som taká šťastná. Naruto mal pravdu priťahujem iba grázlov.
Počula som vibrovanie mobilu. Bol to jeho mobil. Mal ho vo vrecku nohavíc ktorých som ho včera večer zbavila.
Nemala by som to zdvihnúť .. ale nemám na výber. Musím o ňom zistiť viac. Zavrela som potichu dvere na spálni a vybrala mobil z jeho vrecka.
Volá Sanatórium Oro-chi Maru.
Stlačila som zelené tlačidlo.

" Pán Uchiha Itachi?" Spýtal sa ma mužský hlas. Zažmurkala som a snažila som sa zhrubšiť hlas. " Hm." Zamrmrala som do mobilu. Dúfala som že si bude myslieť že som sa práve "zobudil".
" Snáď som vás nezobudil. Tu je Doktor Kabuto. Volám ohľadom tej záležitosti s vašim bratom Sasukem. Robí mi starosti jeho stav. Zhoršuje sa. Ako som vám včera povedal je na tom zle stále javí známky duševnej poruchy a hovorí na vás samé zlé veci. Vraj ste šialenec a on je zdravý. To tu hovorí väčšina ale.. on je naozaj presvedčivý. Tým ale nechcem povedť že by sme mu uverili .. Ja len .." Zadrhol sa v nervóznom smiechu.
" Tie lieky. Sú naozaj silné antidepresíva. Nebude si vedomý ničoho.. naozaj? Naozaj si to nerozmyslíte ... pozrite ja.. možno by sa to dalo vyriešiť aj inak. Osobná starostlivosť. Možno by mu prospela vaša návšteva, alebo niekoho z rodiny a ... Pán Uchiha počúvate ma? Ste tam?"
Z vypleštenými očami som to zrušila.
Nemohla som sa nadýchnuť. Itachi ... on ... on mi predsa tvrdil že Sasuke je stále na tých svojich potulkách ... za prostitútkami a .... On .. Itachi zavrel Sasukeho do blázinca?
Rýchlo som vrátila mobil do jeho vrecka. V očiach ma pálili slzy. Nervózne som začala kráčať po izbe. Mala som pocit že na mňa ide hysterický záchvat. Čo mám robiť?
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ktorý pár ??? ;)

Itachi x Sakura 48.3% (584)
Sasuke x Sakura 51.7% (625)

Komentáře

1 Kajká Kajká | 19. května 2013 v 21:42 | Reagovat

Čože?! :D Viola!! :((( Toto nerob :(
Sasuke,blázinec,Itachi? :-D jojš:/
Hold teraz budeš musieť pisať,pisať a pisať! :D
Ja sa neviem dočkať pokračovania :D ako to spraviš to je na tebe ale ja viem že to bude úžastné už teraz :33
ĎAKUJEM :**

2 Aki Aki | Web | 20. května 2013 v 10:31 | Reagovat

Výborní diel teraz si ma dostala. Nechápem on dal Sasukého zavrieť a pritom on je ten blázon?

3 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 20. května 2013 v 12:36 | Reagovat

takto si to ukončila?! nemyslíš vážne :/ :D ja teraz budme dlho čakať na další diel..sa asi zbláznim, ja som zvedavá čo ruobí sakura, že či sa am pôjdepozrieť za sasukem a čo urobí s itachim, že čo jej na to povie :)

4 BB20 BB20 | 20. května 2013 v 14:27 | Reagovat

Juj, to jsem netušila, že Itachi je tak majetnický.
Děkuji moc za díl :-)

5 Eona Eona | 21. května 2013 v 17:09 | Reagovat

Tak tento diel bol neskutocny viola normálne som pomali a tichšie dichala dalsi diel bože prosím :D

6 Arya Arya | 2. června 2013 v 18:55 | Reagovat

Heh vážně skvělá povídka :D

7 siruka siruka | 28. prosince 2013 v 12:39 | Reagovat

jsem v soku no pani ,jsem netusila ze z Itachiho udelas takove monstrum no ale tesim se na další dil :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama