Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 20

9. června 2013 v 13:06 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Prepáčte že ste museli tak čakať .. Uf po včerajšom poslednom komentári som sa nakopla a tak tu pridávam pokračovanie ^^ Naozaj vám za tie komentáre ďakujem .. Inšpirácia, motivácia .. je to moje všetko :) Ďakujem .. Chcem aby ste vedeli že ich beriem na vedomie a tým pádom aj vaše želania ^^ .. uvidíte keď budete čítať :D //Budem sa snažiť minimálne raz za týždeň niečo pridať ;) // Ešte raz ARIGATO .. a prajem krásne čítanie snáď sa vám pokračovanie bude páčiť n.n




" A .. čo ma to vlastne ideš učiť?" Spýtala som sa a premáhala som chlad. Aj keď je teplo .. som celá mokrá a tu fúka studený vietor zo severu.
Dal si dole svoj Akatsuki plášť, položil ho vedľa svojho meča. Mal na sebe iba čierne nohavice.
" Na začiatok ťa naučím splynúť z vodou." Usmial sa a prišiel ku mne.
" Splynúť s .. vodou?" Predstavila som si ako sa mením na vodu a opäť ma striaslo.
Začal sa pomaly ponárať až bol po pás vo vode. " Vypni čakru .. ponor sa úplne do vody a plávaj."
" Prečo?" Spýtala som sa a nedôverčivo som pozrela na "žraloka" predo mnou.
" Lebo som to povedal." Uškrnul sa.
Prevrátila som nad ním oči a sústredila som sa na chakru. Odpojila som ju a v tej chvíli som čľupla do vody .. ocitla som sa zase pod hladinou no .. som celkom slušný plavec a teraz keď ma ku dnu neťahá ťažký batoh.. vynorila som sa a zhlboka sa nadýchla.
Prišiel kúsok ku mne akoby kráčal po dne lenže toto more je pekne hlboké .. Musí skvele ovládať svoju chakru..
" A teraz sa uvoľni .. lež na chrbte a nechaj sa unášať vlnami."
" Čo?" Nerozumela som mu .. Vzdychol si a pousmial sa.
Prišiel ku mne a chytil ma okolo pása. Trhlo mnou no on sa tváril veľmi vážne.
Trochu sa sklonil a ucítila som jeho ruku pod mojimi nohami.. Prakticky ma držal na rukách..
" Hej!" Vypískla som.
" Uvoľni sa... ver mi." Milo sa usmial.. Takýto pohľad sa nenaskytne človeku každý deň Hoshigaki Kisame (nukenin, vrah a neviem čo všetko ešte) sa na mňa ozaj milo usmial. Poslúchla som a zavrela som oči. Ochabla som v jeho náručí. Prsteň ucítil prítomnosť iného hua no nebolo to silné .. Preto lebo Kisame na mňa nič neskúša. Došlo mi odrazu a toto zistenie ma neskutočne potešilo!
Cítila som ako ma pomaly púšťal .. už ma nadnášala iba voda. Roztiahla som ruky aj nohy.. spomínam si že som toto isté robila keď som bola malá..
" Upokoj svoju myseľ .. nemysli na nič." Prehovoril potichu .. jeho hlas splýval s hukotom mora. Zvraštila som čelo .. mala som v hlave príliš veľa myšlienok.. točili sa dookola a nevedela som ich utíšiť.
" To sa ľahko povie ale.." Zamrmrala som.
Uchechtol sa. " Skús to maličká."
Vydýchla som a ešte viac sa uvoľnila.. Už mi nebola zima aj keď mi tvár hladil chladný vetrík. Zohrievalo ma more, voda.. môj živel. Upokojovala som svoju myseľ.. sústredila som sa na zvuky vĺn a škriekanie čajok v pozadí. Vlny ma hojdali akoby som bola v kolíske .. Nevadilo mi že som totálne mokrá.. splývala som s prostredím. Vypla som. Nemyslela som na nič. Bola som voda...

V tom som v hlave uvidela akoby samú seba.. pohľadom niekoho iného ... Kisame! Bola som v jeho hlave!

V momente čo som si to uvedomila ma strhlo a potopila som sa pod hladinu. No hneď som sa aj vynorila. Zmätene som sa pozrela na môjho "senseja".
" Čo sa stalo? .. Cítil som cez moje spojenie s vodou že sa ti s ňou na chvíľu podarilo splynúť... A potom sa mi zdalo.." Povedal a pošúchal sa po hlave.
" Tým že som splynula s vodou tak .." Zaváhala som. " Dostala som sa do tvojej hlavy.... Teda videla som ako ležím na vode .. videla som sa tvojimi očami!" Hovorila som ohromene. Chcem to skúsiť znova!
Zmeravel a zdalo sa mi to alebo sa sčervenal?!
" Cítil si ma v sebe? Zistime prosím či to dokážem znova!" Hovorila som horlivo a opäť som si "ľahla".
" Nie! Už stačilo maličká! .. Nechcem aby si bola v mojej hlave je to divné!" Hovoril no ja som ho nepočula zreteľne .. Išlo to veľmi rýchlo ani som sa nenadýchla a už som sa ponárala do vĺn.. Udialo sa to tak rýchlo že som si ani neuvedomila kedy som sa dostala do hladiny alfa.

Teraz ma to tak nezošokovalo ako prvý krát .. opäť som bola v jeho mysli. A vlastne tak trochu neúmyselne .. Naozaj to išlo veľmi rýchlo!

Pozeral sa na mňa a ja som cítila .. všetko čo on. Bol podráždený a chytil sa nervózne za hlavu. Zavrčal a zdalo sa mi že sa snaží na niečo úpenlivo nemyslieť. Pred očami mi behali jeho nesúvislé myšlienky ako pláva pod vodou .. ryby ... obloha .. stromy .... Snažil sa niečo ukryť.. Stačilo iba keby som sa trochu posnažila .. a zbúrala by som jeho chabú bariéru z popletených spomienok, ktorú sa snažil vytvoriť..
Nemohla som si pomôcť .. bolo to silnejšie než ja .. Proste som musela vedieť čo mi chce zatajiť keď sa tak hrdo búchal po hrudi že všetko hovorí na rovinu a aký je strašne úprimný! Zrejme to tak není .. Uvidíme v čom ešte klame tento "Pán Úprimnosť"!
Ako som si to pomyslela .. zľahka som sa mysľou dotkla tej jeho bariéry .. zrútila sa ako domček z karát .. Náhle som uvidela a ucítila všetko to čo predo mnou skrýval! .. Všetky tie pocity a myšlienky!


Vyrazilo mi to dych.. toľko potláčanej a skrývanej túžby! Tie obrazy.. BOLO TO ŠIALENÉ!!
Zmizni z mojej hlavy!! Vykríkol na mňa myšlienkou. Hneď ma vrátilo späť do môjho tela. Zalapala som po dychu a skoro som sa nadýchla vody.
Vyplávala som nad hladinu .. zrýchlene som dýchala a šokovane som na neho pozrela.
Nemýlila som sa ... je rovnaký ako ostatný. Miešal sa vo mne hnev, znechutenie, smútok a zúfalstvo.
" PREČO SI MA NEPOČÚVLA?!" Zúril a mračil sa na vodu pod sebou. Nemal však odvahu pozrieť mi do očí .. otočil sa ku mne trochu bokom.
Zažmurkala som aby som si trochu vyjasnila myseľ. On sa hnevá?! Nemala by som byť ja jediná čo má právo zúriť???
Mračila som sa ..
Možno som narušila jeho súkromie .. ok FAJN! Ale stálo mi to za to! Aspoň už viem čo je zač! A vraj je vždy úprimný! VRAJ chce byť môj priateľ! Pche! To boli ale rečičky! A pri tom mal v hlave toto! Bola som totálne zmätená a naštvaná .. myslela som si ... Dúfala som že on je iný že by sme predsa len mohli byť priatelia alebo minimálne spojenci no teraz ..
Nastalo ticho .. Pomocou chakry som stála vo vode .. siahala mi do pol pása tak ako aj jemu. (Nech si nemyslí že je tu jediný čo vie skvele ovládať chakru. PCHE!)
Kútikom oka sa na mňa pozrel.. možno sa aj červenal ale u neho je to ťažké rozpoznať.
Zazerala som na neho ďalej.. Správne! Len nech sa hanbí klamár jeden!
Pozeral sa na mňa akoby vedel čo všetko si o ňom myslím.
" Netvár sa tak! Nemôžem za to .. ty .. tie myšlienky ... chodí to úplne samo nemôžem s tým nič robiť!" Mračil sa na vodu pod sebou.
Prvá moja myšlienka bola : To určite! Takto mi klame do očí! No potom .. Mi to došlo ... V hlave sa mi vynorili Itachiho slová: " Tu ide o prstene Sakura. Nevieš si predstaviť ako reagujú na .. tvoj prsteň."
Zamyslela som sa nad tým .. eh ... V mysli sa mi objavili spomienky na omámeného Hidana, Itachiho aj Deia.. Do šľaka!
Chvíľu bolo ticho a potom som si nahlas vzdychla.
" Fajn dajme tomu že ti uverím.. Povedz mi ... takto je tu aj u ostatných však? To tie prstene." Povedala som a zdvihla svoju ľavú ruku. Zahľadela som sa na svoj bledomodrý prsteň a ostala som zachmúrená.
Povzdychol si aj on .. zdvihla som hlavu.
Trochu unavene sa na mňa pozrel a potom potichu zaklial. " Pozri.. ozaj neviem ako je to u ostatných ale u mňa .. Chápeš.. Si krásna a sexi a .. možno by som si ťa aj sám predstavoval ale tieto obrazy sa mi zjavujú samé .. Nikdy sa mi to so žiadnou nestalo tak HEJ .. bude to asi tým prsteňom.. Ono ... Vždy keď si blízko tak je to ešte intenzívnejšie .. Neviem to popísať." Chytil sa za hlavu, pozrel sa na mňa a uškrnul sa.
" Nemusíš sa ale báť maličká. Som vlastne celkom neškodný."
Prezrela som si ho.. Vyzerá presne opačne ako tvrdí .. ostré zuby a ten desivý žraločí zjav.. Svedčia o presnom opaku.
A vôbec..... Už som aj zažila jeho agresívne chovanie keď som sa dostala do ich sídla prvý krát. ... Neviem ako som sa tvárila pri mojich nedôverčivých myšlienkach .. no zasmial sa na mojom výraze.
" Netvár sa tak a vzchop sa .. už s tým nič neurobíš. Máš prsteň, a si krásna panna. Kým budeš v našej prítomnosti .. tak si radšej kry chrbát."
Preglgla som a zachmúrila sa ešte viac. Itachi mal pravdu .. podcenila som nebezpečenstvo.
" Prepáč moju úprimnosť no nemám vo zvyku klamať.. hovorím čo si myslím." Mykol plecom.
Keď si odmyslím jeho snahu zatajiť mi tento fakt možno je ozaj úprimný.
Objala som si telo rukami znova ma striaslo. " To je v poriadku .. malo by mi to konečne dôjsť .." Zašomrala som si popod nos.
" Čo ako?" Spýtal sa trochu nechápavo.
" Myslím tým to že Itachi mal pravdu." Odvetila som so smutným úsmevom.



Itachiho pohľad:

" Naozaj je to bezpečné baviť sa o tom tu Tsuka?" Spýtal sa jeden maskovaný ninja druhého.
" Jasné! Kto by tu bol? Je to úplne bezpečné!" Odpovedal mu druhý.. mal na sebe ANBU masku .. Je to jeden z nových ANBU Konohy. Poznajú ho pod menom Tsuka Fuchi. Jeho skutočné meno je však Same Yokota.. Je to špeh v službách Akatsuki a momentálne pod velením Sasukeho.
Na Sakuru vypísal nový Hokage odmenu.. Musia ju priviesť živú a nezranenú.
Nerozumiem čo tým chce Sasuke dosiahnuť. Čo so Sakurou zamýšľa? ... Nech sa deje čokoľvek nedovolím aby sa na ňu ešte čo i len pozrel.. Nemôžem stále uveriť tomu akým štýlom získal môj brat ten post! Do pekla!
Sakure som nemohol povedať úplnú pravdu.. tvrdil som jej síce že idem po zvitok.. No zamlčal som čo obsahuje. Pein chce vedieť niečo o plánoch nového Hokágeho .. a koho iného než mňa na to mohol poslať? Ja osobne dúfam že Sasuke neplánuje začať ďalšiu vojnu. Viac problémov ozaj nepotrebujem. Zamračil som sa svojím sharinganom na mužov pred sebou.
Vyzerá to tak že náš človek má práve stretnutie s nejakým svojím vlastným zdrojom.
Je to síce náš zved pracujúci ako špeh v Sasukeho ANBU jednotkách ale aj tak mu nemôžeme plne dôverovať. Preto ho mám radšej pár dní iba sledovať .. a až potom mu podstrčiť informácie o mieste kde mi nechá zvitok.
Vyzerá to ako jednoduchá úloha.. viem splynúť s tieňmi a v tme vidím perfektne vďaka Sharinganu ale aj tak..
Nie je to pre mňa ľahká misia, lebo mám v hlave neustále jednu rožovovlasú dievčinu o ktorú sa neskutočne bojím. Pozeral som neprítomne na mužov a skoro vôbec som im nevenoval pozornosť. V hlave som stále videl ju.. Moju Naiso v nejakej nebezpečnej situácii .. samú a bezbrannú..
Do čerta! Tak ju milujem .. sľúbil som si že ju ochránim ale moc som sa zatiaľ nevyznamenal. Je taká iná než moje prvé dievča Tanir ... ju som vôbec nemiloval.. Možno som ju mal trochu rád ale láska to rozhodne nebola .. Aj keď som mal potom neskôr nejaké ženy .. vždy to boli iba potešenia na jednu noc. Využil som ich vo chvíli keď som potreboval uniknúť z tohto sveta. Netušil som však čo je to láska kým sa neobjavila Sakura... moja Naiso.
Nepýtala si povolenie a skrátka vtrhla do môjho života...... A tým mi ho obrátila úplne naruby. Zamiloval som sa do nej.. viem že žiadnu nebudem už nikdy milovať ako ju.. Vlastne ani neviem či by som vôbec dokázal nejakú inú niekedy milovať.
Sakura navždy zostane mojou Naiso.... Stredobodom môjho vesmíru.. Aj napriek tomu že mi neopätuje city a chce iba tú svoju pomstu. Som šťastný že pri nej môžem byť aspoň ako jej priateľ. V noci ju objímať a chrániť pred zlými snami.. Ukradnúť si letmý dotyk.
Kradmo na ňu pozrieť keď si češe vlasy. Všetko je lepšie než byť bez nej.. Šaliem z toho že ju nemám pri sebe.. že ju nemôžem chrániť!
Teraz je tam s nimi! Nie som tam aby som jej pomohol.. Sakra! Je im úplne vydaná napospas a ja nie aby som bol pri nej .. Nie ja somár tu čumím na dvoch neopatrných idotov!
To všetko ma zožiera ešte viac ako fakt že mojou vinou z môjho brata vyrástlo monštrum.
Vzdychol som si a od zlosti a nervov, zaťal ruku v päsť. .. Jem čo som si sám navaril.


Sakurin pohľad:

" V čom myslíš že mal akože Itachi pravdu?" Spýtal sa ma Kisame nechápavo.
" Asi som trochu podcenila nebezpečenstvo." Zachmúrila som sa.
Bez slova na mňa skúmavo pozeral.
" Ty ho miluješ čo?" Uškrnul sa po chvíli ticha.
Vypleštila som oči. " Čo?" Vyrazil mi dych. Trochu pridusene som sa zasmiala.
" Samozrejme že nie!" Cítila som že červeniem. Sklopila som tvár a dúfala, že si nevšimne môj rumenec. Čo ho to len napadlo?! Taká hlúposť ja a Itachi?! Eh..
Zasmial sa. " Prepáč maličká nechcel som ťa dostať do rozpakov.."
Pobúrene som zdvihla ešte stále červenú tvár. Zamračila som sa na neho.
" Nie som v rozpakoch!.. Iba ma tvoja otázka prekvapila, to je všetko!" Hovorila som podráždene a aj by som si dupla ale ovládla som sa.
" Moja otázka ťa prekvapila?" Zaškeril sa. " Mňa by na tvojom mieste prekvapilo ak by si to niekto nepomyslel. Pozri .. prišla si sním.." Zdvihol jeden prst. Zhlboka sa nadýchol a zdvihol druhý .." Žijete spolu v jednej izbe." Zamýšľal sa nahlas. " Včera si mala na večeri jeho tričko .. čiže nosíš jeho veci.." Toto bol tretí.
" Itachiho chovanie na tvojej prvej večeri.. vtedy keď si bola taká sexi.." Dvíhal štvrtý prst.
Nechcela som aby pokračoval.
" To stačí Kisame!" Zastavila som ho a vystrela som sa. Založila som si ruky na hrudi a mračila som sa do jeho žraločích očí.
" Je - je mi jedno ako to vyzerá .. sme iba priatelia." Prehovorila som pevným hlasom no v mysli sa mi vynorili spomienky na Itachiho vypracované telo pritlačené na mojom, jeho pery na mojom krku, jeho horúce dotyky, spaľujúce bozky... uhm.
" Sme skrátka ....." Zasekla som sa pri mojich spomienkach, ktoré sa mi moc živo ukazovali v mysli. " Sme veľmi eh, hm no sme veľmi dobrý priatelia." Dokončila som trochu rozpačito a odvrátila som tvár.
Baka... Sama neviem čo vlastne sme.. Itachi sa nikdy nevyjadril že by sme mali akýsi vzťah.. A už vôbec nikdy nehovoril o tom že by sme boli pár. Príde mi to totálne nereálne.. Veď ma predsa pár krát skoro oslovil ako Akúsi "Nais" a niečo.... Myslím že je to meno jeho bývalky... Tá myšlienka ma ubíja .. a zvlášť keď neviem či je pravdivá .. Mala som sa ho vtedy opýtať ako sa to jeho dievča volalo.. Takto môžem iba hádať. Eh.. Baka .. A čo ma to má vlastne zaujímať? Pomsta .. správne pomsta .. na ničom inom nezáleží! ..
Oh toto všetko nemienim vešať nikomu na nos .. ani Konan.. A nie to ešte Kisamemu! Nech sa tvári ako neviem aký priateľ .. sám mi radil aby som si dávala pozor keď som v blízkosti nejakého muža s prsteňom. Mračila som sa na svoj odraz na vodnej hladine.
" Nehnevaj sa na mňa maličká.. nemyslím to zle ako som povedal som iba úprimný." Vyrušil ma z myšlienok Kisame a tým si získal moju pozornosť.
" Jasné .. stále mi to opakuješ." Vzdychla som si a odsunula všetky myšlienky bokom.
" Začneme už s ozajstným tréningom??" Usmial sa na mňa takým tým žralokovským úsmevom.
Pousmiala som sa.. " Poďme na to!"

Zaujal pevný postoj.. zdvihol obe ruky nad hlavu. " Veľa ľudí to nevie no okrem vody mám spojenie aj so vzduchom." Hovoril a pozeral sa na oblohu ktorá sa začala trochu chmúriť.
V podvedomí som sa prikrčila .. blížili sa ku nám tmavé oblaky.
" Kisame.. čo to robíš? Ak ma chceš naučiť ako privolať búrku tak o to ozaj nestojím .. a ja nemám spojenie so vzduchom .. Moje elementy sú voda a zem." Hovorila som naliehavo keď som videla ako rýchlo sa ku nám tie tmavé mračná blížia.. Ochladilo sa ešte viac.. Slnko už nebolo vidno.
" Nie nechcem ťa učiť privolať búrku.. Naučím ťa niečo omnoho lepšie.. naučím ťa ako zmraziť vodu." Uškrnul sa.
Nechápavo som sa na neho pozrela. " Ale na to je treba spojenie s elementmi vody a vzduchu a ja ... ja vzduch neovládam." Hovorila som zmätene.
" Nestrachuj sa maličká.. a aj keby tak .. čo ak je teraz ten správny čas na naučenie sa nového elementu?" Zasmial sa hrdelným smiechom.
" Na vzduch ja určite predpoklady nemám." Zamietla som nekompromisne a nevedela som si moc dobre predstaviť ako chcem mať spojenie s troma elementmi keď horko ťažko ovládam svoje dva.
" Maličká sleduj ma.. Naučím ťa Jutsu pri ktorom ti netreba element vzduchu.. je to Mrazivá hmla. Čoho sa dotkne to zmrazí. .. Zakryl som slnko oblakmi lebo začiatky idú ťažko na priamom teplom svetle.. Najjednoduchšie to ide na vode a v zime.. Najskôr tú hmlu nebudeš vedieť dobre ovládať no neskôr ju budeš môcť smerovať a tvarovať.. Tak .. sústreď sa na moje ručné znamenia." Hovoril a začali sme na tom pracovať.

Najskôr som sa naučila teóriu a potom nasledovala prax .. Vedela som vytvoriť iba malé množstvo hmly.. ktorá bola veľmi riedka.. a takmer vôbec nechladila.
No nevzdávala som to .. dreli sme pol dňa ... viem dobre ovládať svoju chakru.. Vždy som to vedela a preto mi idú takéto veci jednoduchšie.
Ako sa deň chýlil ku koncu vedela som zamraziť časť vodnej hladiny no Kisame stále iba záporne vrtel hlavou s tým že je tá vrstva stále tenká..
Skúšala som to dookola.. ľad hrubol no on ho stále znovu a znovu rozbíjal.. More sa prudko hýbalo a zmraziť ho bolo ťažké.. okrem toho som už vážne mrzla, bola som premočená a moje veci o mňa prakticky primrzli.
Zakašľala som keď sa ďalší môj obláčik hmly vyparil. Celé oblečenie som mala pokryté námrazou .. rovnako ako aj vlasy (A mám tušenie že aj mihalnice).

Kisame sa zahnal Samehadou a rozbil ďalší môj ľad. " Stále príliš slabé maličká!" Usmieval sa na rozbúrenej vode.


" Vládzeš ešte?" Premeral si ma pohľadom. Triasla som sa od zimy.
" S-samozrejme!" Drkotali mi zuby no zaťala som sa.
Vzpriamil sa a daroval mi žraločí úsmev keď som zakašľala. Snáď len neprechladnem!
" Páči sa mi že sa nevzdávaš no každý by mal vedieť kde má svoje hranice." Prehovoril s úsmevom. Prehodil si cez chrbát môj batoh so zbraňami čo ležal na móle. Skočil ku mne aby rýchlo prekonal vzdialenosť čo nás rozdeľovala a načiahol sa po mojej ruke.



" Poď maličká.. Konan ma zabije ak ochorieš." Pritiahol si ma ku sebe a premiestnil pred akúsi drevenú chatrč.
" T-toto je jeden z ďalších vchodov d-do skrýše?" Spýtala som sa nechápavo keď som za ním kráčala ku dverám.
" Nie toto je môj vlastný úkryt. Si prvý človek ktorého som tu vzal." Hovoril zrazu vážnym hlasom. Prekvapene som hľadela na jeho chrbát.
Zažmurkala som a premáhala ďalšie nutkanie kašľať. Stále ma triaslo.. ešte neochotnejšie som kráčala v jeho stopách. " Prečo si nás rovno nepremiestnil do skrýše?" Nerozumela som.
Pootočil ku mne hlavu a usmial sa. " Žartuješ? Konan by ma nabodla na harpúnu ak by ťa videla v takomto stave! Prezlečieš sa, ja zatiaľ uvarím čaj a keď odmrzneš potom sa až vrátime." Otvoril mi dvere.
" Ne-nemám sa do čoho prez-zliecť." Mračila som sa a nedôverčivo som pozerala dnu do tmavej izby.
" Mám tu nejaké oblečenie.. môžeš si ho požičať. Už som ti predsa hovoril aby si sa ma nebála." Povzbudivo sa na mňa usmial. Stále som však otáľala.
" A-ale hovoril si aj, ž-že si mám dávať bacha keď je na blízku chlap s prsteňom." Šomrala som.
Vzdychol si a s úsmevom ma postrčil dnu do ponurej miestnosti.
Zložil moju tašku vedľa malej piecky.. Oprel tam aj svoju Samehadu.
" Poď za mnou maličká." Odsunul posuvné dvere a vošiel do akejsi ďalšej izby.
Stála som na kraji a nevedela som či mám vojsť za ním.. tak som iba nakukla dnu. Bola tu posteľ stôl a skriňa.. Kisame sa začal prehrabávať v nejakých šuplíkoch.
" Viem že som to tu niekde mal .. uhm .. aha! Jasné! .. Skvelé!" Vytiahol akési ženské oblečenie.. Spoznala som čiernu a zelenú látku.
" Hodí sa ti k očiam." Uškrnul sa a hodil mi veci do rúk. Zachytila som ich a vošla som do izby. Vyzerá to byť primerane veľké.. možno mi to bude dokonca sedieť.
" Vďaka." Pošepla som a milo sa na neho usmiala.
Rozšírili sa mu oči.. Pár krát zažmurkal a o krok odo mňa ustúpil akoby sa niečoho vydesil.
" Za málo maličká .. počkám vedľa .. urobím čaj.... hej.. čaj." Hovoril nervózne akoby sa snažil zahnať nejaké myšlienky.
Len som tipovala že mu prsteň zase vkladal do hlavy nejaké nelichotivé predstavy. Zavrel za sebou dvere. Poobzerala som sa okolo seba. Položila som veci na posteľ.
Zaváhala som s rukou na mojom zipse. Kútikom oka som sa pozrela na dvere .. počula som z vedľajšej miestnosti hrkot riadu. Kisame zanadával a zaznel ešte väčší hrmot.
Potichu som sa zasmiala a zahodila som obavy a nedôverčivé myšlienky bokom.
Prezliekla som sa do jeho vecí.. Nechala som si iba svoje spodné prádlo. Prekvapivo mi to oblečenie celkom sedelo. Hneď mi bolo teplejšie..
Svoje mokré veci som vzala do ruky a otvorila som dvere. Už zakúril a z piecky sa šírilo príjemné teplo. Kisame zdvihol pohľad a na chvíľu prestal vo svojej činnosti. (Pridával drevo do ohňa) V predklone na mňa zízal. Preglgol.
" Obliekla som si to zle?" Spýtala som sa zmätene.
Rozpačito som zažmurkala a prevesila si veci cez stoličku vedľa ohniska.
" Nie ... nie ja.. pristane ti to." Nespúšťal zo mňa pohľad a oprel sa ležérne o piecku.. no hneď zjojkol a uskočil mával s pravou rukou a nadával. Platnička bola totiž rozžeravená.
" Popálil si sa? Nechaj ma .. ja nám ten čaj spravím." Povedala som s úsmevom a prešla ku kanvičke s vodou. Trocha hľadania a .. nachystala som poháre aj čaj. Bolo tu teplúčko.. konečne som sa netriasla. " Nemôžem sa na to pozerať.. Chlap v kuchyni to je niečo hrozné! Keď pomyslím na Naruta.. ešte aj môj otec bol úplný antitalent." Spomínala som na staré časy a usmievala som sa pri tom.
" Naruto.. je tvoj frajer?" Spýtal sa so záujmom.
Z chuti som sa zasmiala. " Nie nič také.. bol mi ako brat." Ako som to povedala vybavila sa mi Narutova tvár a jeho pokusy volať ma na rande. .. A potom sa mi vybavilo to ako mi zomrel v náručí. Posmutnela som.
Kisame sa ďalej nevypytoval asi zbadal zmenu mojej nálady a neuznal za vhodné v nej pokračovať. Za to som mu bola neskutočne vďačná..
Naliala som nám čaj.
Položila som šálky na tácku čo ležala na stole. Sadla som si za tradičný japonský stolík a položila som pred Kisameho, ktorý sedel oproti, jeho čaj.
" Bude z teba dobrá manželka." Uškrnul sa.
Pobavene som sa zasmiala. " Ja zásteru nosiť nebudem! Nie som ten typ." Zaklamala som .. od detstva som totiž po tom túžila.
V tichosti sme popíjali čaj keď mi niečo došlo!..
" Čo tvoja ruka?" Spýtala som sa a zvedavo sa pozrela na jeho dlaň.
" Nič to nie je." Mykol plecom.
Usmiala som sa.. Musím mu splatiť jeho dobrotu. Nahla som sa cez stôl a chytila mu pravé zápästie. Naozaj to nebolo nič vážne no aj tak sa mi ruka rozžiarila zeleným svetlom ktoré zaplavilo celú miestnosť. Behom chvíľky bola rana zacelená.
" Uhm .. vďaka." Pozeral na mňa a v očiach mal obdiv.
" Za málo." Zamrmrala som, vzala do ruky svoj čaj a vyšla som von pred dom. Tak trochu som chcela uniknúť pred jeho pohľadom, no príroda tu v okolí ma naozaj očarila.
Je to tu veľmi pekné.. Prezrela som si zelené stromy ... Sadla som si do trávy a popíjala som ďalej čaj. Kisame prišiel po chvíli za mnou.. sadol si ku mne chrbtom.
" Tu si vyrastal alebo si tu plánuješ starobu?" Spýtala som sa a oprela sa o neho chrbtom..
Po dlhom čase (odkedy odišiel Itachi - áno považujem to za dlhý čas aj keď sú to iba tri dni) sa cítim fajn.. Je tu taký pokoj.
" Oboje." Zasmial sa.
Cítila som že sa pohol. Asi sa na mňa pozrel spoza ramena.



" Maličká? Môžem sa ťa na niečo opýtať?"
Spozornela som lebo to nehovoril jeho typickým pobaveným tónom.
" Jasné." Odvetila som.
" Prečo si sa pridala ku Akatsuki .. po tom čo sme ti skoro urobili?" Hovoril zdráhavo.
Pousmiala som sa a odpila si z môjho čaju.
" Popravde to bol Itachiho nápad.. nemala som kam ísť a .. potrebovala som sa ukryť a zosilnieť .. trochu sa zotaviť .. Neviem.." Zamyslela som sa a povzdychla si. " Nebolo to tak že by som sa túžila stať členom.. proste to prišlo a v tej chvíli sa mi to zadalo ako správne rozhodnutie." Kradmo som pozrela na môj ľavý prostredník.. prsteň sa mierne zablysol.
" Takže Itachiho nápad..." Povedal si sám pre seba.
" Kisame? Môžem sa teraz niečo spýtať ja?" Preglgla som.
" No?"
" S Itachim si bol pred tým v týme že? Ste priatelia? .. Vieš lebo mne sa to moc nezdalo keď som prišla.." Začala som bľabotať.
" No keď si prišla veľa vecí sa zmenilo." Povedal potichu.
" Nemala som v pláne rozbiť vašu rodinu." Zamrmrala som a opäť si odpila čaju.
" Rodinu." Uchechtol sa.
" Tak vás volá Pein nie?" Pousmiala som sa.
" No.. hej Pein to myslí s nami dobre... ale vybral si asi nesprávnych ľudí pre svoj zámer."
" Konan hovorí že každá rodina má svoje problémy." Odvetila som.
" No.. všetko záleží asi na tom ako sa na to človek pozerá hm?" Zamyslel sa.
" Asi.. Uhm a ozaj vďaka za požičanie oblečenia." Naozaj mi je vďaka tomu teplejšie.
" To nestojí za reč.. môžeš si to nechať."
" Uhm.. komu to vlastne patrilo?" Opýtala som sa zvedavo, keďže je to ženské a nie mužské oblečenie.
Nastalo ticho. Premýšľala som čo ho mohlo tak umlčať.
" Patrilo mojej manželke." Pošepol tak potichu že som ho ledva počula. Pila som akurát čaj a mala som pocit že s ním utopím. ON BOL ŽENATÝ?? Zakašľala som.
" Ty - ty si bol.." Zasekla som sa v strede vety. Pátrala som v pamäti..
V záznamoch o Akatsuki nebolo že by bol Hoshigaki Kisame ženatý ..
Pamätám si že bol elitný Jounin v Hmlistej až kým nezabil tamojšieho feudálneho pána.
Bol tiež jedným zo 7 legendárnych šermiarov. Ale že by mal ženu?! O tom tam nič nebolo...
" Volala sa Sawan Kurage.. Vzali sme sa veľmi mladý .. Bola obyčajné dievča chudobného rybára.. Jej otec nesúhlasil ani s tým aby sa so mnou čo i len priatelila bola zasnúbená s našim starým feudálnym pánom... ktorý bol obyčajné staré prasa." Zavrčal a zhlboka sa nadýchol.
" Preto sme sa tajne vzali a chceli sme spolu ujsť.. no ten starý chlípnik ... Feudálny pán .. nejako sa to dozvedel... Zabili ju pred mojimi očami." Zmĺkol.
Odložila som čaj. " To preto si ho potom zabil.." Pošepla som bez dychu. Otočila som sa ku nemu a videla som ako prikývol.
Zahryzla som si do pery.. Stále bol ku mne otočený chrbtom. Váhavo som mu položila ruku na rameno. Bola som ticho .. sama dobre viem že slová ako: "Je mi to ľúto." alebo najhoršie: "Úprimnú sústrasť." Viac ublížia ako pomôžu..
V tichosti sme tam sedeli nejaký čas kým sa nezačalo stmievať.
Za ten čas som premýšľala ako sa veci zo začiatku zdajú zlé .. no pri tom. Premýšľala som o Itachim.. aj on mal pádny dôvod na to čo urobil.. tak isto ako Kisame. Mám pocit že som asi prvá ktorej sa zveril.. Oh JASNÉ! .. To preto tak na mňa pozeral keď som vyšla z tej izby.. asi som mu v tomto oblečení pripomenula jeho Sawan. .... Asi tu chceli spolu žiť .. Na tomto krásnom, pokojnom mieste... Zarmútila ma tá myšlienka. Prečo je vo svete toľko smútku?
" Maličká, mali by sme sa asi vrátiť." Pošepol a otočil tvár ku mne. Vyzeral už iba trochu strhane. Prikývla som a postavila sa. Pobalili sme si veci.. uhasili oheň a vyšli sme pred dom.
" Hej .. môžem ťa o niečo poprosiť?" Povedal keď za mnou zavrel dvere.
" Hm?" Pozrela som sa na neho no on sa neotočil.
" To čo som ti dnes povedal .. Nechaj si to prosím pre seba." Pošepol zastretým hlasom no potom si trochu odkašľal a otočil sa ku mne.. Na perách mal ten jeho typický žraločí úsmev.
" Bol by som nerád ak by som prišiel o svoju povesť." Uškŕňal sa.
" Budem mlčať ako ryba." Pousmiala som sa. Takže moja teória bola pravdivá .. Ešte to nikomu nepovedal.

Premiestnil nás pred moju a Itachiho izbu.. rovno do Akatsuki skrýše.
Prekvapilo ma že sa vedľa dverí opieral Zetsu.
" Prepáč Kisame ale včera som nemal čas. Tobi bol zase otravný." Prehovoril.
" Čakáš tu už dlho?" Spýtal sa ho Kisame a pustil mi ruku.
" Tak akurát vlastne.." Uškrnula sa biela polka jeho tváre, no niekto mu skočil do reči.
" Tobi je dobrý chlapec!" Ozval sa niečí hlas.
Zetsu zanadával. " Ten ma snáď stopuje .." Povedal potichu.
Pribehol ku nám akýsi chlap v oranžovej maske. Bolo mu vidno iba jedno oko... to nie .. SHARINGAN!
" Tobi nemôžeš len tak skákať druhým do reči! Zetsu nám niečo hovoril. A skľudni sa trochu." Zahriakol ho Kisame.
" Tobiho to mrzí!" Zaspätkoval ten chlap a začal poskakovať na mieste. Nechápavo som sa na neho pozerala .. Čo tu niekto ako on robí?!
Akoby si ma až teraz všimol.. " Kto je táto princezná?" Pýtal sa horlivo a vykročil ku mne. Kisame mu zatarasil cestu - postavil sa predo mňa.. dokonca ma už ani len ten Tobi nevidel.
" Je to oficiálne náš nový člen. Náhrada za Kakuzu.. Pein ti nič nepovedal?"
" Tobi myslel že on je na rade.." Povedal sklamane muž v maske. Premýšľala som prečo o sebe hovorí v tretej osobe.
" Možno nabudúce." Uškrnul sa Zetsu. " Teraz poď so mnou Kisame." Otočil sa ešte na neho.
" Idem s vami.. choďte dopredu." Podal mi ruksak ktorý stále niesol a milo sa usmial.
" Tak zase o týždeň na tréningu, maličká."
Prikývla som a pozerala na ich vzďaľujúce sa postavy. Vošla som do izby a hodila ťažkú tašku na zem.

" Ako to išlo?" Otočila som sa za tým známym hlasom. Deidara sa na mňa darebácky usmial a zavrel za sebou dvere.. oprel sa o ne chrbtom.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kajká Kajká | 9. června 2013 v 13:40 | Reagovat

Och tak od začiatku :D Naviac ma pobavila veta : " Nemusíš sa ale báť maličká. Som vlastne celkom neškodný." :D:D
S chutou som sa zasmiala :D
Om ..Viola ani nevieš aká som rada že si pridala aj časť s Itachim :O :O Milujem ho ! :D :D :-D
Kisame.. uhm.. Kisame :D  Zaujímalo by ma kde si našla obrazky :-D Itachi by nebol rád :D..
Vlastne mi bolo smutno keď si odhalila jeho príbeh a ach :(
Čo chce Tobi?! On by to mohol pekne okoreniť alebo Sasuke :D nemám ho rada v tejto poviedke!! :( :D Ale kto aj hej? :D
A Deidara :D nechaj ju ! :D :3
Ja by som si želala štastný koniec!! :*
Viola. ĎAKUJEM :O už nech je nedela prosím :O I keď nehovorím spravila by si mi radosť keby si pridala aj dva diele... :D Hm?? :D Nič? :D :-D
K "mojej" poviedke no tvojej hrozne sa na ňu teším :O Verím že ty si ju spravila lepšie ako ja :) :3
Ešte raz krásny , nie! Nadherný diel! :3
5 hviezdičiek! :O

2 Eona Eona | 9. června 2013 v 14:54 | Reagovat

no toto bolo uzasne :D normalne som si predstavila sakuru ako jej tecu slinky ked myslela na itachiho :D :D bola by zlata ... kisame je vazne zlaticko je mi ho luto kvoli jeho zene mal to tazke ......som zvedava co su tie prstene zac a ten tobi :D tobi mi pripomina ako zajaca :D :D  ale ma skrite plany urcite chcel moc toho prstena urcite niekedy v buducom diele bude tobi ako narazi na sakuru vsak :D :D chudak itachi ma plnu hlavu sakuri uz lebn cakam kym sa z toho zblazni a tam ked sakura povedala ze nie dlho iba tri dny no tak pre nas je to dlhoooocizne :D :D ale cakanie sa vyplati lebo tie tvoje poviedky su nieco vynimocne :D taky krasny den mam dakujem ARIGATO ;-)

3 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 9. června 2013 v 16:03 | Reagovat

uuu som rada, že si pridala tento diel :) :) moc ma potešil :) a chudák kisame :( verím, že spolu so sak budú dobrý priatelia :) a juchúúú itachiii :3 :) už by sa mohol vrátiť..už mi tam chýba ..pri tej poslednej vete, že kde volša do izby ako sa tam niekto spýtal, že ako to išlo, som si myslela, že to je itachi a aono to bol dei -_- a ten tobiiii..typický tobi :D tobi dobrý chlapec :D :D :D teším sa na další diel :)

4 BB20 BB20 | 9. června 2013 v 16:50 | Reagovat

Asi se nerozepíšu jako jiní, ale opravdu moc díky za díl! :-)

5 Ayame Ayame | 9. června 2013 v 20:36 | Reagovat

Znova super ako vždy ;) rychlo pokracko :-D

6 Susinka Susinka | 9. června 2013 v 21:04 | Reagovat

Skutocne úžasný dielik :-) tak sa teším na dalsi :-) nenechaj nás tak dlho čakať :-D pleasseee :-)

7 Aki Aki | Web | 10. června 2013 v 8:44 | Reagovat

No nemám slov,ale predsa sa  len pár najde.
Dokonalé ako vždy každý deň chodím sem či si niečo nepridala už sa teším na pokračovanie. Ja si prosím šťastní koniec a Deidara ruky preč od Sakury.

8 neviemm neviemm | 12. června 2013 v 15:49 | Reagovat

aaaaaaaaaaaaaaaaaaaach.. slina! Itachi chýbal si mi :3 ale Kisame ako verný priatel tiež nie je na zahodenie.. práveže je to bravúrne :* si pani!!! :D

9 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 15. června 2013 v 10:12 | Reagovat

juuj, keby bude ďalší diel? :D sa nemôžem dočkať, to je nesnesiteľná zvedavosť, že čo sa stane ďalej v tvojich poviedkach :) dúfam len, že čoskoro pridáš, a viem, že si písala, že budeš pridávať jednu poviedku za týždeň...ale chcem sa spýtať, že ako to bude cez prázdniny? :) že či budeš pridávať viacej alebo tak ako teraz, len aby som vedela :)

10 Fejfarka Fejfarka | 18. června 2013 v 17:01 | Reagovat

úžasný :) kdy bude další díl? píšeš skvěle tahle povídka je nejlepší co sem kdy četla :-)

11 Kaja Kaja | 28. června 2013 v 18:11 | Reagovat

OHHHH...tak dokonalé prosím další diel lebo sa zblááááznim...prosím prosííím je to fakt super iba dnes som prečítala všetky časti...maj zlutovanie a napíš dalšiu kapitolku T-T :3333

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama