Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 21

16. června 2013 v 12:22 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Je tu nová časť ;) Ako som sľúbila minimálne raz za týždeň niečo pridám .. Cez prázdniny to bude samozrejme inak :) Budem pridávať časti častejšie ak sa mi nevydarí brigádovanie :) Ale teraz to bude ešte drsné .. Tento víkend nebudem mať prístup na internet tak ak sa mi nepodarí niečo pridať do piatku .. tak ďalšia časť bude až po víkende.
Držím palce vám všetkým ohľadom známok ^^ Arigato za komentáre.




" Ušlo to ... vďaka za opýtanie." Usmiala som sa trochu nervózne a podvedome som si na krku nahmatala otrávený nožíček od Konan.
Aj keď dúfam, že ho nikdy nebudem musieť použiť .. Pre istotu ho stále nosím pri sebe.
Pozoroval ma s pobaveným úsmevom na perách.
" Čo - čo tu robíš?" Snažila som sa pôsobiť sebavedomo no hlas sa mi triasol.. V hlave som si dookola opakovala lekcie ktoré mi dávala Konan no akosi som ich nevedela použiť v praxi.
" Chcel som ťa vidieť." Mykol plecom.
" Prečo si včera nebol na večeri?" Spýtala som sa aj keď som tušila odpoveď.
Zamračil sa. " Lebo Hidan je idiot a nedovolím aby ti ubližoval."
Zarazila som sa. " Ja ale .. eh." Aj keď som to čakala.. Nevedela som čo na to povedať .. momentálne som na sebe mala stále Kisameho .. teda Sawanino oblečenie.. čiže čierny rolák = Nie je mi vidno krk.
Deidara pristúpil ku mne. Zdvihol ruku ku mojej tvári a pohladil ma po líci. (Dalo mi ozaj zabrať aby som sa neodtiahla.)
Prstami skĺzol ku čiernemu roláku a trochu potiahol látku.. tak sa mu naskytol pohľad na moje hrdlo. Včera som si to vyliečila tak ako to iba išlo.. lenže aj tak tam zostali jemné stopy po zraneniach. (Možno až za dva-tri dni zmiznú.)
Zamračil sa a ja som o krok ustúpila aby som mu zabránila vo výhľade.
" O nič nejde .. ospravedlnil sa." Zamrmrala som.
Deiova tvár sa trochu uvoľnila.. Prikývol.
" Áno a ja som mu ešte trochu dohovoril." Uškrnul sa na mňa.
Záporne som pokývala hlavou. " To som nežiadala .. viem sa o seba postarať sama."
Prekonal tú krátku vzdialenosť a uväznil ma vo svojom náručí. Do nosa ma udrela jeho pomarančová vôňa. Prsteň sa mi zachvel.
" Aj tak mám nutkanie, ťa chrániť, čerešnička." Povedal a jednou rukou mi zdvihol bradu.
Vyvalene som pozerala na jeho peknú tvár a snažila sa vstrebať zmysel tých slov.
Teraz mi akosi docvaklo, že je fakt pekný.. nie tak ako Itachi ale aj tak je krásny. Snažila som sa odtrhnúť pohľad od jeho pier.. Podarilo sa ale .. ah sakra! Zajal ma vo svojom pohľade.
Vpíjal sa svojimi belasými očami do mojich .. začal sa ku mne pomaly skláňať.
Chvela sa mi ľavá ruka a na tele mi naskočili zimomriavky, podvedome som privrela oči a pootvorila pery. Na tvári som pocítila slnečné lúče .. vo vzduchu som ucítila sviežu pomarančovú vôňu..
Už som tú povedomú, sladkú chuť takmer cítila na jazyku. Už sa naše pery takmer spojili ..
Keď sa ozvalo klopanie na dvere.
" Sakura! Smiem? Prepáč ale už to dlhšie neudržím!" Chichotala sa Konan spoza dverí a vtrhla dnu.. Bola ovešaná všemožnými taškami a vyzeralo to, že má dobrú náladu až kým ma nezbadala v Deidarovom náručí.
Mierne sa na neho zamračila.
Deidara sa odo mňa neochotne odtiahol a držal ma pri sebe iba jednou rukou, objímajúc môj útly driek. " Zdravím Konan." Pozdravil sa zdvorilo.
" Necháš nás? Chceme skúšať nejaké oblečenie a žiadnu pomoc pri tom potrebovať nebudeme." Štebotala svojim tichým, zvonivým hlasom a falošne sa usmiala.
Deidara otočil tvár ku mne, pobozkal ma na spánok a usmial sa na mňa akoby ju ani nepočul. Venoval mi dlhý pohľad. " Vidíme sa na večeri čerešnička."
Rozpačito som prikývla.
Zavrel za sebou dvere. Konan zložila veci na posteľ a chytila ma za zápästie.
" Čo tu robil?" Spýtala sa trochu podráždene.
" Vraj ma chcel vidieť." Odvetila som.
Nesúhlasne zavrtela hlavou. " Opakujem, že to nedopadne dobre.. ak-" Začala.
" Konan, ja viem čo robím." Zaklamala som presvedčivo. Lebo.. vôbec netuším čo to robím.
S vážnou tvárou prikývla a pustila mi zápästie. " V poriadku, ako povieš.. Máš pravdu, veď si dospelá. Prepáč mi to, len sa o teba strachujem." Usmievala sa milo a premerala si ma hodnotiacim pohľadom. " Čo to máš vlastne na sebe?" Spýtala sa ma.
" Ehm .. to mi daroval Kisame."
Posadila sa na posteľ a vzdychla si. " Ako to vlastne dnes išlo?"
Šťastne som sa usmiala. " Kisame je fajn! O nič sa nepokúšal a možno by sme mohli byť aj priatelia."
Bolo vidno že jej spadol kameň zo srdca tiež sa na mňa usmiala. " To som rada .. a teraz tradáá!" Ukázala na hŕbu vecí. Oh .. Až teraz som sa im lepšie prizrela.
" Konan .. nemyslela som, že mi toho kúpiš toľko.. Kde to dám??"
" O to si nerob starosti .. Itachi má dosť veľkú skriňu nie?"
" No .. Nerada by som mu prehadzovala veci, vieš, keď odchádzal .. trochu sme sa pohádali a neviem, možno by mu to vadilo. Nechcem ho ešte viac nahnevať." Začala som vysvetľovať.
" Nemyslím, že by mu to vadilo, ale neboj, aj nad tým som uvažovala. Kúpila som ti malú komodu. Pein sa ju práve snaží postaviť." Zachichotala pri tej predstave a ja som sa tiež trochu zasmiala. Hlava Akatsuki mi skladá skriňu .. To sú mi ale veci! Kto by si to bol kedy pomyslel?!
" No dobre .. Poď.. pôjdeme do lázni a potom si to všetko pekne vyskúšaš!" Usmiala sa Konan nadšene a vyskočila na nohy.. povzdychla som si a s úsmevom sa postavila tiež.


" Toto sa ti hodí!" Štebotala veselým hlasom keď sme boli už umyté aj oblečené. " A ninja pásku si daj na krk aby nebolo vidieť tie zranenia!" Napravila mi ju a dočesala mi vlasy.
" Ešte pôjdeme ku mne a namaľujem ťa!" Zvýskla natešene. Zháčila som sa pri predstave na make - up a iné šminky.
Ukázala som na dvere a nervózne sa zasmiala.



" Mali by sme už radšej ísť na večeru. Nechcem prísť neskoro a som vážne hladná!" Snažila som sa o veselý tón no Konan ma prekukla a trochu prižmúrila oči.
" Dovoľ mi ti dať aspoň lesk na pery, prosím!" Zopäla prosebne ruky a hodila na mňa psie očká. Eh.. tomu sa nedá odolať. Prevrátila som oči a vzdychla som si. Už som jej chcela na to kývnuť keď niekto zaklopal.
Som zachránená! Pomyslela som si nadšene keď som sa pobrala ku dverám.
" Áno?" Ozvala som sa a otvorila. Bol tam Pein s Kisamem a niesli hnedú menšiu komodu.
Zoširoka som sa na nich usmiala..
" Ú! Skvelá práca chlapci!" Pribehla ku mne veselá Konan a doširoka otvorila dvere.
" Bola to hračka!" Zaškeril sa Pein keď s Kisamem a moju skriňou kráčali cez prah.
" To hovoríš teraz ale pred pol hodinou si prišiel po mňa a mal som pocit, že sa rozplačeš." Rehotal sa Kisame nahlas. Zložili komodu na zem.
" Hej! Malo to zostať iba medzi nami!" Zhúkol na neho Pein keď objal Konan okolo pliec.
" Neplakal som, bol som iba trochu rozladený." Zamrmral podráždene pri jej tvári a pobozkal ju na líce.
" Ja to predsa viem Yahiko.." Pobozkala ho letmo na pery. " A už aj viem, že nie si remeselný typ." Zachichotala sa a bližšie sa ku nemu pritúlila keď sa zatváril urazene.
S úsmevom som sa otočila na Kisameho. " Maličká, kam si želáš aby som to posunul?"
Poobzerala som sa okolo seba.. " Uhm .. môžeš to posunúť tam." Ukázala som na stenu oproti posteli, hneď vedľa dverí.
Dal ju na svoje miesto a uškrnul sa na mňa. Priskočila som ku nemu a pohladila rovné voňavé drevo. Skrinka mi bola po pás vysoká.
" Ďakujem." Povedala som a oprela sa o ňu. Otočila som sa tvárou ku mojim novým priateľom. " Naozaj ďakujem .." Kedysi .. pred mojou vnútornou premenou, by som sa v takejto situácii rozplakala dojatím a šťastím. Nuž, aspoň niečo dobré je na tej mojej zmene.
" Všetko pre Itachiho Naiso." Povedal Pein šťastne, no potom sa zháčil. Konan mu položila ruku na ústa a karhavo na neho pozrela. No už bolo neskoro.. dobre som počula to slovo.
" Naiso?!" Pošepla som nechápavo a vtedy mi to doplo.. Spomenula som si že Pein ma už takto raz nazval.. bolo to v deň čo mi dal prsteň. Úplne som na to zabudla! ... Itachi ma niekoľko krát skoro nazval Nais- a niečo. Možno to není meno jeho bývalky .. Ale čo to potom je?
" Čo to znamená?" Spýtala som sa zachmúrene pri mojich myšlienkach. Ako som na to mohla zabudnúť?!
" No.. a čo ako?" Spýtal sa Pein trochu nervózne. Poškrabal sa vzadu na hlave a bolo jasne vidno že zatĺka. Držal Konan okolo ramien, tá sa mračila na dlážku pod svojimi nohami, úplne neschopná mi pozrieť do očí.
" Čo znamená Naiso? Čo je to za oslovenie?" Trochu som sa zamračila z pocitu, že mám opäť novú prezývku ktorej význam ani nepoznám.
Pein si vzdychol. " No vieš musela si asi zle počuť." Zaklamal a ja som ho nahnevane prebodla pohľadom.
" Nejdeme už na večeru? Som celkom hladný." Skočil do toho Kisame veselým tónom.
Pozrela som sa na neho. " Ak chceš môžeš ísť.. ale ty." Pozrela som sa na Yahika.
" Pein povedz mi čo znamená to slovo a neklam mi. Viem čo som počula, nerob zo mňa blázna prosím." Zazerala som na neho, no on mal pohľad tvrdý a na tvári mal kamennú, pokojnú masku.
" Sakura toto by ti mal asi vysvetliť Itachi." Vložila sa do toho Konan. Konečne nabrala odvahu.
Nechápavo som sa na ňu pozrela. " Itachi?" Spýtala som sa zmätene. " Prečo mi to nemôžete povedať vy?" Nerozumela som. Je to nejaké divné tajomstvo?!
Nastalo ticho.
" Je to vaša vec nechceme sa do toho motať." Zaštebotala Konan po chvíli a chytila Peina za ruku. Ten na to prikývol. Pche, jasné, že s ňou súhlasí! Vzdychla som si.
Nechcem sa vzdať, nemám to v povahe a určite s tým nemienim začínať ale .. Asi to z nich fakt nedostanem. Hrom do toho!
Kisame prikročil ku mne a štuchol do mňa lakťom. " Budeš mať vrásky ak sa budeš takto mračiť." Zaškeril sa.
Neveselo som sa zasmiala. " Učila ma sama Tsunade .. staroby sa preto neobávam."
Povedala som a vo dverách sa objavil Zetsu. " Čo tu všetci robíte?" Spýtal sa a prezeral si nás.
" Pein a Kisame mi doniesli túto krásnu komodu." Pobúchala som po tmavom dreve vedľa mňa keď mu na to nikto neodpovedal.
" Uhm a čo tu robíš ty?" Spýtal sa ho Pein na oplátku.
" Išiel som na večeru .. bol som tam prvý lebo som sa snažil vyhnúť Tobimu. No keď tam prišiel Hidan, Sasori a Deidara.. no fakt dúfam, že sa nepobijú .. Išiel som vás radšej pohľadať, treba to tam upokojiť.. ale ani jeden ste neboli vo svojej izbe..." Vysvetľoval.
" Počkaj .. Prečo sa hádajú?!" Prerušil ho Pein nahnevane.
" No .." Začal zdráhavo Zetsu a pozrel sa na mňa. Nervózne som zažmurkala keď sa na mňa pozreli aj ostatní. Aha .. jasné, ten dôvod som samozrejme ja. Ako inak.. Vzdychla som si. Itachi mal pravdu .. Som magnet na problémy.
Pein o krok ustúpil od Konan. Teraz bol z neho veliteľ, naháňal strach. " Fajn.. Kisame poď so mnou. Konan, ty tu zostaň so Sakurou." Rozkázal a kráčal nahnevane ku dverám. Kisame ho bez slova nasledoval a keď za nimi zatváral dvere tak na mňa žmurkol, vlastne sa tváril "akože znudene" a aj sa na mňa povzbudivo usmial. Snažil sa ma tým upokojiť no moc to nepomohlo.
" Mrzí ma to." Prehovorila som keď ich už nebolo počuť. Konan si ľahla na posteľ.
Pousmiala sa. " Nemôžeš za to, že sú to nadržaní idioti." Pozerala so do stropu.
Prišla som ku posteli a ľahla som si vedľa nej.
" Naozaj mi nepovieš čo znamená Naiso?" Spýtala som sa. Ležali sme obe na boku tvárou ku sebe.
" Nie Sakura ale som si istá, že Itachi ti to rád sám vysvetlí." Hovorila vážnym hlasom no v očiach sa jej zvláštne zablyslo.
" Itachi tu ale nie je." Povedala som zdrvene.
" Chýba ti?" Spýtala sa s jemným úsmevom na perách.
Sčervenala som.. Chcela som hneď namietať, zatĺkať a možno sa aj trochu hádať. Na záver sa samozrejme uraziť a neviem čo ešte.. no nechce sa mi klamať.. Fakt na to teraz nemám silu.
" Možno." Priznala som zdráhavo.
Chápavo sa usmiala. " Takže veľmi?!" Vyzvedala.
Prikývla som.
Chvíľu bolo ticho. Každá sme boli ponorená vo svojich myšlienkach.
" Ty ho ľúbiš." Nepovedala to ako otázku ale ako strohé konštatovanie.
Myslím, že som sčervenela ešte viac ako predtým. Opäť som sa chcela priečiť, ale aký by to malo zmysel?!
Iba som mykla plecom.
Tým som to nepoprela ani nevyvrátila. Presne tak to aj je. Neviem. Neviem ... či dokážem ešte ľúbiť po tom čo sa stalo. A neviem ani vlastne čo to cítim ku Itachimu. Naozajstnú lásku som ešte nezažila.. Sasuke sa neráta! .. A ani neviem či by som to chcela. S láskou prichádza vždy aj bolesť. City prinášajú bolesť. Nechcem už nič cítiť .. Prečo nemôžem byť ako skala?!
" Myslím, že to prebieha dobre." Povedala a tým preťala niť mojich myšlienok.
" A čo ako?" Spýtala som sa nechápavo. Myslí môj vzťah s Itachim?
" Nepočujem výbuchy ani nič podobné .. Asi sa to tam upokojuje."
Prikývla som.
V tom niekto zaklopal na dvere. Išla som sa postaviť no Konan ma predbehla.
Bol to obyčajný ninja. Trochu sa uklonil. " Ospravedlňujem sa že ruším Konan-sama ale Pein-sama posiela toto.. aby ste neboli hladné. Máte tu na neho aj so Sakurou-danna počkať."
Hovoril a v hlase mal veľkú úctu. Konan od neho vzala plnú tácku rôzneho jedla a aj vodu.
" Arigato.. Teraz choď." Povedala tichým autoritatívnym hlasom a zavrela dvere keď sa ninja uklonil a povedal " Hai."
Konan položila tácku na Komodu. " Nemám na nič chuť .. a čo ty Sakura, si hladná?" Spýtala sa ma.
" Ani nie.. Som iba unavená, chce sa mi spať." Zašomrala som a pretrela si oči.
Znova si ľahla ku mne na posteľ. " Tak si pospi." Usmiala sa, no ja som si zahryzla do pery.
Keď som jej už povedala o Itachim prečo sa nepriznať aj s mojimi nočnými morami?
" Vieš .. ako odišiel Itachi nemôžem sa dobre vyspať." Pošepla som váhavo.
" Bojíš sa o neho?!" Spýtala sa s polo-úsmevom.
" Tak to není." Uchechtla som sa lebo sa Konan aj z časti trafila.
No opäť som zvážnela pri spomienke na skutočný dôvod. " Odkedy sa Stalo to s Konohou .. mám zlé sny. Sú stále rovnako hrozné. A ... prestalo to keď som bola s Itachim. Keď bol so mnou.. spala som pokojne." Prehltla som a pozrela sa na ňu.
Chápavo sa na mňa usmievala.
" Tak si pospime .. Viem že Itachiho ani z ďaleka nenahradím ale môžem tu s tebou chvíľu byť." Videla som jej na očiach, že to myslí úprimne.
" To nemusíš.." Začala som, no ona ma zastavila.
" Spi už." Zavrela oči a pohodlnejšie sa zavŕtala do vankúša. Usmiala som sa s nádejou že to bude fungovať.
No .. Malé Zdriemnutie mi predsa nezaškodí. Pomyslela som si a pobrala sa do sveta snov.


O 4 hodiny neskôr..


" Prisahám ak sa nebudú ovládať tak ich zabijem!" Zúril Pein a kráčal ku Itachiho izbe.
Kisame išiel vedľa neho a trpezlivo mlčal. Nechal nech sa veliteľ Akatsuki vyzúri.
" Chovajú sa ako zvery." Pokračoval vo svojom hneve a mal chuť do niečoho udrieť.
" Všetko pokazia hlupáci!" Ani sa veľmi nesnažil upokojiť.
" Hej! Už by stačilo.. Myslím že pochopili čo si im chcel povedať. Mal by si sa utíšiť Yahiko. Nechceme predsa vystrašiť dievčatá." Povedal Kisame keď zatáčali do chodby na ktorej je Peinova Naiso.. Potrebuje ju ako soľ.
Chcem ju vo svojom náručí. A to hneď! Pomyslel si zúfalo a Kisame... akoby si prečítal jeho myšlienky .... zaklopal na dvere.
Po chvíli čakania sa z vnútra stále nič neozývalo.. pootvorili dvere.
Nazreli dnu..
Konan a Sakura spali v objatí spolu na posteli. Jedna krajšia ako druhá.
Obaja sa vtedy tvárili rovnako.. Každý sa usmieval na inú ženu.
Nežný úsmev na perách a pohľad plný neskrývanej náklonnosti ktorý sa prehĺbil do lásky, tento cit sršiaci z ich očí.. Tento pohľad na dve milované, spiace krásky..
Robilo to z týchto vrahov a zločincov... Robilo to z nich úplne iných mužov, než by si človek mohol kedy predstaviť. (Veď je to predsa nemysliteľné aby mal niekto v Akatsuki city!)
" Asi sú z nich ozaj kamarátky čo?" Pošepol Kisame a Pein sa tiež trochu spamätal.
Prikývol.
Ešte chvíľu ich s láskou pozorovali.
" Nechajme ich spať." Povedal Pein nakoniec a zavrel dvere.



Sakurin pohľad:

Itachi ma držal za ruku. Kráčali sme spolu ku môjmu domu v Konohe. Všetko stálo na svojom mieste. Bol krásny slnečný deň a všetci boli živí.
" Sakura - chaaan!" Počula som Narutov veselý hlas. Objímal Hinatu a bežali ku nám.
Pozdravil sa s Itachim a ten ma na to objal okolo ramien. Pritiahol si ma ku sebe na hruď.
Spolu sme išli na Ramen. Nikomu neprišlo divné, že je Itachi so mnou, nikto ho neodsudzoval a ani ho nechceli zabiť či zatknúť. Všetci žili.. všetko bolo také dokonalé až sa mi chcelo z toľkého šťastia plakať.. (Moje hlúpe, precitlivené, staré ja.)
Itachi ma pobozkal do vlasov a potriasol si rukou s Narutom keď sme sa v podvečer lúčili.
V tom som v pozadí zbadala obrovského hada na ktorom stál Sasuke. Zabodol sa do mňa svojím pohľadom. V očiach mal Sharingan. Trochu roztrasená som sa v tej chvíli zobudila.
Konan vedľa mňa sa trochu zamračila a pootvorila oči.
" Koľko je hodín?" Zívla si.
" Nemám pri sebe hodinky." Pošepla som a vstala z postele. Kráčala som ku svojej taške.
" Je pol siedmej." Povedala som a vrátila ich na svoje miesto. Napila som sa vody. Bola som hrozne smädná a práve som uvažovala .. čo mal ten sen znamenať.
" Mala si nočné mory?!" Spýtala sa keď sa naťahovala.
" Nie .. teda .. ten koniec bol divný ale mohlo to byť oveľa horšie. Ďakujem Konan." Otočila som sa na ňu a venovala som jej úprimný úsmev.
Šťastne sa uškrnula.
Niekto zaklopal.
" Páni, máš tu ozaj rušno." Vzdychla keď si naprávala kvet vo vlasoch.. " A nemáš tu zrkadlo." Podotkla a snažila si uhladiť trochu strapaté vlasy. Mne to bolo dá sa povedať jedno a otvorila som dvere.
Bol to Zetsu. " Dobré ráno, zobudil som vás?!" Spýtal sa milo.
" Nie už sme boli hore." Povedala Konan a postavila sa z postele. " Už pôjdem, Sakura .. vidíme sa pred večerou." Usmiala sa a pobrala sa do svojej izby.
Venovala som pozornosť Zetsuovi.
" Máme tréning všakže?!" Povedala som a pobrala sa k hŕbe vecí. (Konan mi nakúpila aj viac rovnakých kusov môjho ninja oblečenia.. vraj jej to ušili na počkanie.
" Ak sa ideš prezliecť nebude to nutné.. nebudeš musieť dnes bojovať." Povedal a ja som sa na neho obrátila.
" Nemám si vziať zbrane?!" Spýtala som sa nechápavo.
" Nie." Pousmiala sa polka jeho tváre.
" Tak .. aspoň toto." Povedala som a pripevnila si na stehno puzdro s kunajmi. Ponúkol mi ruku a ja som sa jej chytila.
" Pripravená, kvetinka?" Usmiala sa biela polka jeho tváre. Zdvihla som ku nemu pohľad.
Prikývla som a v duchu som uvažovala nad jeho oslovením ... Zase nová prezývka. Začína to byť smiešne.
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Arya Arya | 16. června 2013 v 12:43 | Reagovat

Bože u tohohle dílu sem se smála jako retard :D Vůdce Akatsuki mi sestavuje skříň :D Hmm máš tu rušno a ani tu nemáš zrcadlo :DD Kvítek :DD Vážně píšeš neskutečně a já se těším na další díl :D

2 Kajká Kajká | 16. června 2013 v 14:45 | Reagovat

Och!! :O
Ja neviem kde začať :D Ako si mi komentovala poviedku tak jáááj :33 ..no to je jedno a hneď som si pomyslela že "Dnes je nedela!!" :D
Ani neviem ako rýchlo som napísala viola118... :D A následne bola radosť z tvojéj poviedky :3
Ja nechápem ako niečo také môžeš vymyslieť! Kde na to chodiš? :O
Bolo to .. pekné,blbosť :X krásne, niečo viac :D nádherné? NIE ale dokonalé! :33
Uprimne neviem si predstaviť Peina ako skladá :DD ..Super! Všetko!  I keď chcela by som si prečítať hádku o Sakuru bolo by to zaujímavé! :3
Čože?! To budeme čakať tak dlho?! Niesi drzá :D.. Nie,čosi.. :D
Nechcela som sa rozpísať ale jóój keď ono to nejde napísať iba jednou vetou(nie premňa) Prosím ponáhľaj sa :3 Keď si s toho čo som tu napísala nepochopila že sa teším na další diel tak dobre, ťeším sa na pokračovanie! :3

3 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 16. června 2013 v 14:55 | Reagovat

aha, no hej brigádu treba..ja hladám stále a stále nič..buď povedia, že sa ozvú a už sa neozvú alebo že nepotrebujú -_- v dnešnom svete je ťažké nájsť brigádu, ak nemáš známosti :/ :D a nech aj tebe výjdu známky :) a teraz k poviedke: uuuuu :) krásny diel..norámlne u konan tiež funguje, že nemá nočné mory :) a to je dobré :) ale len dúfam, že už sa vráti itachi :) už tam dlho nebol :D :)

4 Ayame Ayame | 16. června 2013 v 17:05 | Reagovat

no neviem ako prichadzas na taketo napady ale je to ozaj super! poviedka sa hlavne lisi od ostatnych ,,sablon,, ktore su vsetky skoro rovnake, je aj vtipna, napinava a netradicna, jednoducho velmi sa mi lubi a uz som zvedava kedy sa objavi itachi. taaaakze ako obvykle prosim piiiiis - este vela dielov ;) - :-D

5 BB20 BB20 | 16. června 2013 v 19:39 | Reagovat

Tak se Zetsuem to bude zajímavé.
Díky moc za díl! :-)

6 Aki Aki | Web | 16. června 2013 v 20:02 | Reagovat

[1]: Súhlasím do bodky neuveriteľne dokonalý dielik ako vždy. Už sa teším na pokračovanie až ho pridáš,som  zvedavá kedy sa vráti Itachi. :-D

7 shitai no danna! shitai no danna! | 18. června 2013 v 8:35 | Reagovat

som neskonale spokojená! :DDD Pošli aj mne Peina nech mi poskladá nejalú tú komodu.. ale už ho nevrátim :*  tešim saaa na ten tréning zo Zetsuom môže nie BUDE! to zas poriadne zaujímavééé! aaa chichi ja som azs zvedav kedy sa ukáže Sasuke :P :D  Ale Itachimu som vernáá! :D

8 BB20 BB20 | 27. června 2013 v 18:16 | Reagovat

Ehm, omlouvám se, že otravuji, ale kdy bude další díl?

9 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 28. června 2013 v 18:19 | Reagovat

viola-san :) ako dopadlo vysvedčenie? :)
omg som blbá, že ťa otravujem s vysvedčením..teda ešte so školou, ktorá nám práve skončila a začali nám letné prázdniny :3 konečne :D

10 Eona Eona | 4. července 2013 v 14:11 | Reagovat

nadherny diel ten pein je super :D a ze nadrzani idioti to sa mi paci tesim na dalsi diel ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama