Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 23

30. června 2013 v 14:50 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Ahoj :) Ako som povedala .. sú prázdniny a teda budem pridávať nove časti častejšie .. ^^ Tak rýchlo ako sa len bude dať, ďakujem za komentáre :) Sú moja pohonná hmota! n.n Každým jedným komentárom pridávam na rýchlosti ARIGATO!




Pustila som sa do čítania.

Sakura,

chcel by som sa ti ospravedlniť a cítim, že to musím urobiť hneď.
Mrzí ma to, že sme sa pohádali a aj to, že som odišiel bez rozlúčenia.
Dúfam, že keď sa vrátim, nebudeš sa na mňa už hnevať.
Mala si pravdu, nemal som ti rozkazovať. Dúfam že mi odpustíš.
Chýbaš mi.


Itachi



Pritlačila som si dopis k hrudi a s úľavou som si vydýchla.
Žije! On žije!! S úsmevom na perách som si prečítala ten list ešte ... veľa krát. A hlavne tá posledná veta: Chýbam mu. Pomyslela som si šťastne.. no hneď som aj posmutnela..
Pozerala som tupo pred seba. A v hlave som mala zvieravé prázdno. Aj on mi chýba...
Ľahla som si zničene späť do vankúšov a hľadela som na jeho rukopis... Na jeho meno.
Veľmi mi chýba...
Cítila som sa ako hlúpa školáčka.
Ležím na jeho vankúši, v jeho tričku a hypnotizujem jeho meno akoby sa tým, že naň budem dlho pozerať, mohol Itachi objaviť vedľa mňa.
Som smiešna!

VS: A nie si náhodou iba zamilovaná? Ozvalo sa moje druhé ja.

S: Presne toto mi nechýbalo, keď si bola preč! Pomyslela som si kyslo a snažila som sa myslieť na niečo iné.

Ako spása z čistého neba sa pootvorili dvere a dnu nakukla Konan. Prekvapene sa na mňa usmiala. " Oh Saki! .. Už nespíš?! Nechcela som ťa zobudiť.. Vieš ak náhodou." Štebotala a zavrela za sebou dvere.
Usmiala som sa. " To je v poriadku, som rada že si za mnou prišla."
Posadila sa ku mne na posteľ a lačne pokukávala po dopise v mojich rukách. Mala som pocit že od zvedavosti exploduje.
" To je od Itachiho čo? Hm .. čo ti píše?" Snažila sa o nezaujatý tón no vôbec jej to nešlo.
Zasmiala som sa a podala jej ho do ruky.
Dychtivo po ňom preletela očami a napokon si vzdychla. Bolo to niečo medzi sklamaním a spokojnosťou.
" Aspoň vieš, že ten trkvas ešte žije." Zamrmrala s náznakom podráždenosti v hlase a vrátila mi ho späť.
" Trkvas?" Spýtala som sa nechápavo.
Iba nad tým mávla rukou. " Kedy si sa zobudila?" Spýtala sa ma milým hlasom.
" Uhm .. neviem asi keď som zavoňala čaj." Zaklamala som. Nechcem aby vedela, že ma zobudila, keď za sebou zatvárala dvere. Hlavne keď sa toľko snažila aby ma nezobudila.
" Kedy ten dopis prišiel?" Spýtala som sa a teraz som ja hrala, že ma to akože až tak nezaujíma. Pousmiala sa na mne čiže mi to išlo asi rovnako zle ako jej.
" Prišiel dnes, išla som za tebou hneď, keď mi ho dal Yahiko - eh Pein, ale spala si." Vysvetľovala milým tónom.
" Je možné aby som mu odpísala?"
Záporne pokývala hlavou. " Je mi ľúto Saki .. Bolo by to moc riskantné. Yahiko ehm teda Pein ma na to hneď upozornil."
Trochu som posmutnela a iba som jej na to prikývla.
Pohladila ma po vlasoch. " Hlavu hore." Povedala sladko.
Sčervenela som. Nechcem aby si myslela že Itachi a ja .. eh! " Som iba unavená .. To je všetko! Nemrzí ma to .. ja som sa iba pýtala." Začala som rýchlo bľabotať a Konan sa na mne smiala.
Trochu som sa preto ofučala.
" Ah Saki .. Si fakt príšerný klamár." Povedala pobavene keď sa trochu upokojila.
Vzdychla som si a prevrátila oči. " Prečo si za mnou vlastne prišla?"
" No .. chcela som vedieť či už nespíš. Mala som ti odovzdať odkaz." Povedala a siahla do vrecka.
" Odkaz? Ďalšia správa od Itachiho?" Vyletelo mi skôr než som sa stihla zamyslieť nad tými slovami. Mala som si radšej zahryznúť do jazyka.
" Nie." Uchechtla sa. " Táto je od Sasoriho."
Ah jasné! Zajtra máme spolu tréning.
" Napísala som ti to ale teraz je to zbytočné keď si už hore." Podala mi paprierik. " Vraj po teba príde zajtra ráno o pol deviatej." Usmiala sa.
Na papieriku bol iba čas a Sasoriho meno. To už je zajtra piatok? ... A Itachi odišiel v nedeľu.
Príde mi to ako oveľa dlhšia doba.
" Odkázal ešte niečo?" Spýtala som sa a položila ten papierik na tácku s jedlom. Itachiho dopis som poskladala, vložila ho späť do obálky a dala ho do šuplíka nočného stola.
" Nie nič.. On toho veľa nenahovorí, vlastne ak ide o umenie .. tak to by mohol dávať prednášky ale inak.." Začala hovoriť keď niekto zaklopal.
" Ďalej!" Zvolala som lebo sa mi nechcelo vstať z vyhriatej, mäkkej postele. No ani po chvíli nikto nevchádzal.
Povzdychla som si a postavila sa. Došuchtala som sa ku dverám.
Otvorila som ich .. no nikto pred nimi nestál. Na zemi však bola položená hŕba odtrhnutých vetvičiek ružových, rozkvitnutých kvetov čerešne. Prišli mi veľmi povedomé. (Prečo asi?!) Boli zviazané veľmi neohrabane. A ležal na nich akýsi lístok.
" Od koho to je?" Ozvala sa Konan zrazu spoza môjho chrbta, až som nadskočila.
" Neviem. Nikto tu už nebol keď som otvorila." Zamrmrala som a zdvihla som "kyticu". Bola som však nemotorná .. Ako som ich zdvihla spadol odtiaľ ten malý lístok, zachytila ho Konan.
" Píše sa tu iba: Odpusť Kvetinka. Nevieš od koho to môže byť?" Uškrnula sa na mňa.
Zavrela som dvere. " Možno ich poslal Itachi na dobierku." Zasmiala som nervózne.
Len nech jej to nedopne prosím. Modlila som sa v hlave a v duchu preklínala Zetsuho a všetky prezývky čo mi tu prischli. Ten zetsuov Kvietok či Kvetinku najviac!..
Nech ide do hája!
" Uh .. hm." Potláčala úsmev a zastrčila lístok medzi konáriky čerešní. " A ako vlastne prebiehal dnešný tréning Kvietok?" Zoširoka sa na mňa usmiala.
Vyplazila som na ňu jazyk a strčila kvety do skleneného džbánu s čistou vodou, čo bol na tácke s jedlom.
Zachichotala sa. " Sakura! Tak ľahko z toho nevyviazneš. Hovor!" Stiahla ma ku sebe na posteľ.
Prevrátila som oči a s úsmevom som si vzdychla. Je taká neodbitná!
" Zetsu mi pomohol nájsť moje, takmer stratené, druhé ja." Povedala som trochu unavene.
" Druhé ja?! Prečo si ho stratila?" Pýtala sa so záujmom.
Pousmiala som sa. " Od jednej udalosti.. odvtedy som ju počula čoraz menej, až sa nakoniec stratila úplne... Myslela som si že je navždy preč."
Pamätám si na tú noc.. Moje druhé ja sa začalo strácať odvtedy čo Sasuke odišiel z Konohy.
A moja vnútorná Sakura sa vrátila, keď mi Zetsu pripomenul to čo Sasuke urobil.
Zase on! Ako ja toho bastarda nenávidím!

VS: Stále je to ale Sasuke.. náš Sasuke. Sasuke čo ťa ochraňoval keď si bola v nebezpečenstve, ten ktorému vždy patrilo naše srdce. Zarazila som sa pri jej slovách.

S: BAKA! To je minulosť! Všetko sa zmenilo! Ten hajzel mi zničil celý život! Už nikdy nič podobné nehovor! Hnevala som sa na ňu.

VS: Aj tak ho bude časť z teba navždy milovať.

S: To je totálna blbosť! Osopila som sa na ňu a pohoršene som vydýchla.

VS: Nie nie je to blbosť. Tá časť čo bude Sasukeho stále milovať.. som ja.

Zamrazilo ma a v tej chvíli mi došlo prečo som ju takmer stratila, prečo sa tak dlho neozvala, prečo som ju nepočula ... To preto lebo odišiel.
Bola som z toho všetkého zmätená - bola som úplne mimo!
" Sakura? Si v poriadku?" Konan sa starostlivo dotkla môjho ramena.
Prikývla som no vzápätí som záporne potriasla hlavou. Trhane som sa nadýchla a snažila som sa usporiadať zmätené myšlienky a pocity.
" Je to nezvyk, to.. že je späť." Zahryzla som si do pery a pošúchala som si čelo.
Konan sa na mňa láskavo usmiala. " Keby niečo, som tu pre teba, prosím pamätaj na to." Štebotala svojím tichým hláskom.
Opätovala som jej úsmev a hodila som sa jej okolo krku. Najskôr bola prekvapená no potom ma tiež silno stisla. Potrebovala som nutne objatie.
" Vďaka Konan.. som šťastná, že sme sa stali priateľkami." Povedala som úprimne.
" Ah Saki!" Povzdychla si a bolo počuť že sa tiež usmieva. Neviem si predstaviť čo by som robila, keby tu v Akatsuki Konan nebola.
" Mám ťa rada." Zachichotala som sa pri predstave aké je to celé divné .. Ešte pred pár mesiacmi som bola poverená likvidáciou Akatsuki.. A teraz..
" Aj ja ťa mám rada! Si mi ako sestra!" Povedala na oplátku, stále sme sa stískali v objatí keď sa zrazu rozleteli dvere. Bola som otočená tvárou ku nim no aj tak ma strhlo.
" No pozrimeže! Ja som to vedel! Vidíš Pein?! Hovoril som ti to!" Uškŕňal sa na mňa Kisame a ukazoval na nás s Konan prstom.
" Mal si zaklopať." Karhal ho Yahiko po tom čo vošli obaja dnu. Usmiala som sa a s Konan sme sa pustili. Otočili sme sa na nich.
" Čo si to hovoril Peinovi?" Spýtala sa Kisameho Konan s pobaveným úsmevom na perách.
" Ale nič.." Začal Pein no Kisame do neho štuchol lakťom a žmurkol na mňa.
" Hovoril som to, že vás isto opäť načapeme v objatí!" Zasmial sa a pokračoval. " Nepôjdete s nami von? .. Len tak sa prejsť. Je pekná noc, vidno veľa hviezd a mesiac a všetky tie veci čo máte vy ženské tak radi!" Hovoril zanietene.
Konan sa zasmiala a ja som sa tiež uchechla. " Ah aký si romantický!" Povedala pobavene modrovláska a postavila sa z postele.
" Ja vždy.. Nevyzerám snáď na to?!" Doberal si ju s tým jeho žraločím úsmevom.
Zasmiala som sa na tom a Kisame ku mne prišiel a vytiahol ma za ruku z postele.
Veľmi som neprotestovala. " Vstávaj maličká!" Zasmial sa.
" Čo takto keby ste nás počkali pred severným vchodom? Prezlečieme sa a prídeme za vami tak za pätnásť minút."
Prehovorila Konan z Peinovho náručia. Kedy sa ku nemu stihla dostať?!
Dal jej pusu do modrých vlasov a pousmial sa.
" Rozkaz." Pošepol jej a pustil ju, odkráčali aj s Kisamem ku dverám.
" Nie že budete meškať." Usmial sa na nás Kisame a zatvoril za sebou dvere.
Pozerala som za nimi s jemným úsmevom na perách a premýšľala som..
Konečne som pochopila to čo Pein myslel tou Rodinou.. Zahrialo ma pri srdci.
" Saki! Nenecháme ich predsa čakať!" Napomenula ma Konan so šťastným úsmevom. Obliekla som sa a pobrali sme sa za nimi.
Prechádzali sme sa po okolí a bavili sme sa akoby na svete neexistovali žiadne problémy. Vypla som.
Skrátka sme sa smiali, rozprávali.. naháňali, doberali sme sa. Žili sme.
Na oblohe nebol ani jeden obláčik a mne došlo aká som znovu šťastná. A za to vďačím Itachimu. ... Čo by som robila keby som ho nemala?!
S pohľadom upretým na mesiac som si v tej chvíli želala aby bol so mnou. S ním by bol tento večer dokonalý.


Itachiho pohľad:


Pozeral som sa na hviezdy..
Bola noc a môj cieľ už dávno spal. Ožral sa v krčme s kamarátmi. Naozaj mi nepríde ako žiadna hrozba, no aj tak ho musím ešte chvíľu sledovať kým sa s ním skontaktujem. Nesmiem byť neopatrný. Mal by som spať aj ja .. No mne to akosi nešlo.
Stále som myslel na to či si už ten list Sakura prečítala.
Mal som tam napísať asi viac než len: Chýbaš mi, ale na to aby som sa úplne vyjadril by mi nevystačili papiere a nakoniec by som sa asi aj tak nevykoktal.
Ah moja Naiso. Prisahám keď ťa uvidím.. poviem ti pravdu. Poviem ti ako ťa milujem! Poviem ti to. Musím! ... Nie ... Keď ťa uvidím tak prvá vec čo urobím je, že ťa objímem a pobozkám.
Ah do pekla! Ako mi chýbajú tvoje pery! Ako mi chýba tvoja vôňa! Ide mi to na mozog. Nikdy som nebol ničím - nikým takto posadnutý!
Len dúfam že je v bezpečí.. Snáď sa o ňu zatiaľ Pein a Konan postarajú. ...
Táto misia je asi najnudnejšia a zároveň najdlhšia v celom mojom živote. Noačo že ešte netrvá ani päť dní!
Zbláznim sa! Chcem ju už pri sebe.. Chcem cítiť jej vôňu! Potrebujem ju držať v náručí! Potrebujem sa uistiť že je celá, živá a zdravá..
Pozeral som sa na veľký mesiac a myšlienky mi v hlave vírili dookola..
" Sakura.." Pošepol som, trochu zúfalo, do tmy.


Sakurin pohľad:


Pozerala som hore na mesiac a v tichosti obdivovala jeho žiaru.. Kráčali sme cez les ktorý mi pripomínal tú čistinu kde ma dnes vzal Zetsu.. Kde tu boli rozkvitnuté čerešne. Eh, zaplavili ma znova spomienky na ten náš "tréning". Zamračila som sa pri spomienke nad tou "kyticou" čo mi potom nechal pred dverami. Blbec!



" Nad čím rozmýšľaš maličká?" Vyrušil ma z mojich myšlienok Kisame s tým jeho úsmevom. Odvrátila som pohľad od nočnej oblohy a pozrela som sa mu do očí.
" Nad ničím konkrétnym... Eh.. Nevrátime sa už?! Zajtra musím skoro ráno vstať, mám tréning." Usmievala som sa. Konan a Yahiko .. eh teda Pein, sa od nás "nenápadne" oddelili a ruka v ruke išli opačným smerom. S Kisamem sme ich nechali samých.
" Áh.. jasné piatky trénuješ so Sasorim čo?! On aj Deidara sú fakt čudáci, nemyslíš?! Fakt nerozumiem umeniu ani jedného z nich." Zamýšľal sa nahlas a náhle sa zastavil.
" Maličká, pamätáš na to čo som ti hovoril o chlapoch s prsteňmi?" Začal zrazu vážnym hlasom.
Otočila som sa na neho a prikývla som.
" Pri ňom.. pri Sasorim to platí dvojnásobne, nie je taký mladý a nevinný ako vyzerá." Prehovoril potichu.
" Vďaka za varovanie." Povedala som zdráhavo po chvíli ticha.
Žmurkol na mňa a usmial sa, chytil ma okolo ramien a pritlačil ku sebe.
" Dobre! Som rád že si to pochopila! A teraz sa vráťme!" Už to hovoril zase bezstarostným tónom. Držal ma okolo ramien a spoločne sme sa pobrali späť. Konan a Peina sme nehľadali. Dopriali sme im súkromie.
Kisame ma v tichosti odprevadil až pred izbu.
" Dobrú noc maličká a pamätaj na to čo som ti povedal." Hovoril a pritom sa uškŕňal.
" Vďaka .. neboj zapamätám si to." Vrátila som mu úsmev a chcela som ísť do izby no načiahol sa po mne a krátko, ale silno, ma objal. Bola som z toho taká prekvapená že som mu to ani nestihla opätovať.
Náhle ma pustil a ja som sa pousmiala .. sklopila som trochu nervózne pohľad na svoje nohy a otočila som sa ku dverám. Ešte sme si zamrmrali dobrú noc.

V izbe som zapálila iba tlmené teplé svetlo na nočnom stolíku.
Na ňom bol okrem lampy ten džbán s vodou v ktorom bola tá kytica z tých konárikov a kvetov sakury. Tácka s jedlom zmizla asi ju už odpratal nejaký z Akatsuki ninjov.. radových zamestnancov.
Potuluje sa ich tu po skrýši plno .. ale ešte som tu nevidela ani jednu ženu.
Všade boli iba chlapi. Konan a ja sme svetlá výnimka. Dve ženy, dva prstene .. obe ich máme na prostredníkoch aj keď každá na inej ruke. Mierne som sa pri tých "náhodách" zachmúrila.
Musím navštíviť tú Akatsuki knižnicu a možno niečo zistím.
Vyzliekla som sa .. Obliekla som sa znovu, iba do Itachiho dlhého, čierneho trička.
Ľahla som si na jeho vankúš a vybrala som zo šuplíku Itachiho list.
Prečítala som si ho opäť asi iba 100 krát a potom sa mi začalo driemať.
Zívla som si a preložila som papier na polovicu. Dala som ho pod Itachiho vankúš na ktorom som ležala a zaborila som si do neho tvár. Zhasla som lampičku.
Spánok prišiel skoro okamžite.



" Princezná, krásna princezná! Tobi ju musí vidieť!" Hovoril sám pre seba muž v oranžovej maske a potichu otvoril dvere do izby kde bola spiaca ružovovláska.
Ani len netušila že ju sledoval celý večer čo bola von s Peinom, Konan a Kisamem.
V tichosti prekročil prah. " Tobi je dobrý chlapec, Tobi sa chce iba pozrieť!" Šepkal si a priblížil sa ku jej posteli.
V Sklenenom džbáne mala kyticu z vetvičiek čerešne ktorej kvety opadávali. Lupienky boli na zemi a pár z nich spadlo aj na vankúš na ktorom spala.. mala ich vo vlasoch.
Keď spí vyzerá naozaj ako princezná! Pomyslel si a kľakol si ku nej na zem. Nahol sa nad ňu tak že mohol cítiť letmé výdychy z jej pootvorených pier.
Pohľad mu spadol na jej ľavú ruku ktorú mala položenú vedľa tváre na vankúši.
Očami našiel jej prsteň. " Tobi mal byť na rade! Nie ty princezná!" Vydýchol pološialeným hlasom a nahol sa ku nej bližšie... ešte bližšie ...
" Tobi, čo tu kurva robíš?!" Sykol niekto z otvorených dverí, nie príliš nahlas aby neprebudil spiacu, nič netušiacu, dievčinu.
Deidara stál vo dverách a zazeral na maskovaného chlapa ktorý na neho preľaknuto pozeral.
" Tobi je dobrý chlapec." Povedal potichu Tobi a postavil sa na nohy.
" Ale ja nie. Tak vypadni inak s tebou vyrazím dvere!" Vrčal Blonďák a Sakura sa na posteli zamrvila, no zatiaľ sa nezobudila.
Deidara ho pozorne sledoval keď popri ňom kráčal na chodbu.
" Nech ťa tu už viac nevidím jasné?" Povedal mu ešte no Tobi ho ignoroval. Zmizol v tme tunela.
" Hnusný bastard." Zanadával si ešte modrooký a doprial si jeden pohľad do vnútra izby.
Sakura mala jednu nohu vyloženú na prikrývke, vlasy mala rozhodené na vankúši lemovali jej tvár a zvýrazňovali jej bledú pokožku, jej krásu.
Premáhal túžbu ľahnúť si ku nej a uchopiť jej nádherné telo vo svojom náručí.
Usmial sa. " Ochránim ťa čerešnička." Pošepol jej a s trpkým povzdychom zavrel dvere.
(Ani netušil že po chodbe ku nemu kráča niekto kto chce ružovovlásku chrániť tiež a ide ju práve skontrolovať.)
" Deidara?" Oslovil ho povedomý hlas.
" Kisame?" Odvetil blonďák a založil si ruky na hrudi. Oprel sa o rám dverí.
" Je neskoro prečo nespíš?" Zazrel na neho žraločí muž a napol svaly na ramenách.
" Nemôžem spať." Zavrčal na oplátku Deidara.
" Problém so spánkom hej?!.. Mal by si odtiaľto radšej odísť." Vyceril na neho ostré zuby.
Deidara už chcel na to niečo zavrčať keď tu počuli v tuneli blízko nich pohyb.
Bol to Zetsu a v ruke zvieral ďalšiu kyticu z konárikov čerešne.
" Sakra a ty tu chceš čo, Zetsu?!" Vyštekol Kisame.
" No .. ja..." Zadrhol sa a biela pólka jeho tváre sa zatvárila rozpačito. Skryl za chrbátom kyticu ktorú už aj tak obaja muži videli.
" Máte tu stretnutie? Prečo pri tejto izbe? Dievčatko sa ku vám pridá?" Prišiel ku skupine chlapov Hidan iba v uteráku a kvapkala z neho voda.
Deidara odfrkol. Hidana neznáša lebo hrýzol jeho čerešničku. " Už len ty si tu chýbal." Zavrčal si popod nos.
" Prečo ma nikto nezavolal. Zetsu? Načo sú ti tie kvety? Sú pre moje dievčatko?" Divil sa Hidan zmätene.
" Aké tvoje dievčatko sakra?!" Opáčil sa na neho Deidara.
" Mohli by ste stíchnuť? Zobudíte maličkú!" Vložil sa do toho Kisame.
Všetci sa zarazili a zmätene jeden na druhého hľadeli. Nastalo trápne ticho kedy všetci stáli, pozerali jeden na druhého a nechápali ako mohli najobávanejší zabijaci dopadnúť práve takto.. Každý jeden z nich premýšľal nad svojim dôvodom tejto situácie...
Ten dôvod bol u každého rovnaký... Ten dôvod spí sladko za dverami, pred ktorými začína byť akosi tesno.
" Eh? Niečo mi uniklo?" Započuli ďalší hlas. Sasori v červenočiernom župane si to práve asi mieril do lázní no po ceste natrafil na túto hlučnú (celkom početnú) skupinku.
" Čo tu všetci robíte?" Spýtal sa nechápavo a pohľad uprel na dvere vedľa Deia.
" Ja som išiel okolo a videl som v jej izbe toho magora Tobiho." Povedal svoj príbeh otrávene Deidara. Všetci sa začudovali.
" Tobiho?" (Kisame) ... " Čo tam chcel?" (Hidan)... " Čo tam Tobi robil?"(Zetsu) ...
" Hee?" (Sasori) ...
" Tobi je dobrý chlapec! Niekto ho spomína? Už sa princezná zobudila?" Vyskočil na nich z tmy ako vždy hlučný Tobi.



Prebudila som sa na akýsi hluk. Zažmurkala som a zapla malú lampu. Pretrela som si oči a zmätene sa posadila na posteli. Započúvala som sa do toho rámusu.. išlo to z chodby.
" Tobi je dobrí chlapec? Čo som ti hovoril?! Nemáš sa tu už viac motať!" Počula som Deiov hlas spoza dverí.
" Hej!" To bol Hidan.
" Upokojte sa!" Zetsu?
" Sakra nehulákajte tak!" To je Kisame?
" O čo tu ide?" A Sasori??
Sníva sa mi či čo?! Postavila som sa a pomaly som kráčala ku dverám zvuky hlasov neustávali.
" Čo si robil v jej izbe Tobi!?" Zúril Kisame.
" Tobi je dobrý chlapec! Tobi sa chcel iba pozrieť na spiacu princeznú!" Hovoril vydeseným trochu uškriekaným hlasom.
" Sakra čo sa to tam deje?" Pošepla som sama pre seba a stlačila som kľučku.
Všetko stíchlo. Všetky oči padli na mňa.
Deidara držal Tobiho pod krkom jednou rukou. Kisame ho držal za rameno a ruku. Hidan bol mokrý a iba v uteráku kúsok od nich. Sasori bol iba v župane a v ruke držal tiež uterák, vyzeral nezúčastnene. Zetsu .. Držal v ruke ďalšiu kyticu z čerešňových konárikov.
Akosi mi nechcel mozog spracovať súvislosti, prečo tu takto všetci stoja.
" Hm .. Niečo sa stalo?" Spýtala som sa nechápavo a prehrabla som si strapaté vlasy... Ah sakra! Až teraz mi došlo že mám na sebe iba Itachiho čierne tričko ktoré mi mi zdá sa nie je až také veľké a tak kde tu trčí čipka môjho čierneho spodného prádla.. Viac menej som sa ukryla za dvere.
Ich pohľady ma až pálili a môj prsteň cítil prítomnosť všetkých tých prsteňov a Hua ich nositeľov.
" Eh? Odpovie mi niekto? Čo sa tu deje? Prečo ste tu?" Spýtala som sa znova lebo akosi zamrzli.
" To je naozaj dobrá otázka Sak. Čo tu všetci robíte?" Pein prišiel aj s Konan po boku, obaja boli iba v županoch.
" Saki si v pohode?" Spýtala sa ma Konan a divne pozerala na všetkých prítomných.
" No vieš .." Odkašľal si Kisame a poškrabal sa na hlave. Pustil Tobiho rameno a trochu ustúpil. Zrazu začali hovoriť všetci naraz.
" Išiel som náhodou okolo a uvidel som ako Deidara zatvára dvere na jej izbe." (Kisame)
" Ja som tiež išiel iba okolo.. vracal som sa do izby z lázní... a .." (Hidan) " Išiel som do kúpeľne a počul som hluk.." (Sasori) " Našiel som na zemi vetvičky zo stromu čerešne tak ma napadlo či ich Kvetinka nestratila." (Zetsu)
" Ja som tu bol prvý! Našiel som Tobiho v izbe Čerešničky!" (Deidara) Zarazila som sa pri tom čo povedal. Čo? Niekto bol v mojej izbe?!
" Tobi je dobrý chlapec!" Prehovoril psychopaticky ten chlap v oranžovej maske ktorý bol vraj v mojej izbe.
" Nehovorte všetci naraz!" Okríkol ich Pein a starostlivo na mňa pozrel.
" Pekne zaradom.. Najskôr to hlavné. Si v poriadku Sakura?" Spýtal sa ma Yahiko a Konan si ku mne predierala cestu pomedzi ten dav čo sa mi tu nahromadil. Otvorila viac dvere a chytila ma za ruku. " Hej.. Jasné len teraz som sa zobudila a ... Ja.. počula som hluk tak som otvorila dvere... Myslela som že sa mi ešte stále sníva."
A vlastne si to myslím stále. Doplnila som si v hlave.
" Si ozaj v poriadku?" Pošepla mi Konan a ja som prikývla. " Naozaj. Nič mi není." Prevrátila som oči. Celá táto situácia mi prišla nezmyselná.
" Jasné že je v poriadku! Nikto by jej tu predsa neublížil!" Prehovoril Hidan frajersky.
" Že to hovoríš práve ty!" Zavrčal Deidara a Pritlačil Tobiho silnejšie o stenu. Stále ho držal pod krkom. " Nie som si tým istý .. nachytal som tuto nášho "dobrého chlapca" v jej izbe ako sa nad ňou skláňal!"
" Tobi chcel iba vidieť prsteň princeznej." Zachrčal.
" Pusti ho!" Zavelil Pein. Bol z neho tvrdý veliteľ.
" Ale..!" Chcel protestovať blonďák no Pein ho umlčal jediným pohľadom.
" Všetci zmiznite.. Konan zostaň so Sakurou, Tobi, Deidara a Kisame poďte za mnou! Do kancelárie a hneď!" Na to sa otočil a nahnevane kráčal do tmavého tunela. Všetci urobili ako rozkázal.. Každý mi ale pred tým než odišiel venoval dlhý pohľad.
Zetsu mi podal "moje stratené kvety" a s previnilým úsmevom odišiel tak ako ostatný.
Strčila som ich do džbánu ku ostatným a akosi mi nič nedochádzalo. ..
Čo sa tu dialo kým som spala?
" Čo sa to tam sakra stalo Sakura!" Vyzvedala Konan pobúrene.

" To keby som vedela!" Zavrčala som a zvalila sa na posteľ. Uchopila som v rukách dopis od Itachiho a veľmi som si želala aby bol teraz tu.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Aki Aki | Web | 30. června 2013 v 19:40 | Reagovat

Jaj výborní dielik chúďa Sakura mňa by asi šľak trafil keby som bola na jej mieste a pred dverami by sa hádalo toľko chlapov. Nech sa už vráti Itachi teším sa na pokračko.

2 Ayame Ayame | 30. června 2013 v 20:24 | Reagovat

waaaaw fantasticky diel :) tesim sa na pokracovanie

3 BB20 BB20 | 30. června 2013 v 21:19 | Reagovat

Pěkný díl, zvláště ta poslední část, těším se na Sasoriho, díky. :-)

4 Fejfarka Fejfarka | 1. července 2013 v 9:28 | Reagovat

Úžasný díl už se nemůžu dočkat až bude mít sakura trénink se sasorim :D rychle pokráčko prosím :)

5 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 1. července 2013 v 10:59 | Reagovat

aaaa úžasný diel..a tobi..tobi je dobrý chlapec, tobi sa chce len pozrieť loool :D :D :D :D wow :D taká stretávka pred sakurinou izbou :D rýchlo další diel :D

6 Ayame Ayame | 1. července 2013 v 14:03 | Reagovat

brutaaal! :-D nesmierne som sa potesila vcera pred spanim ked som uvidela novy diel, super! hned je to lepsie, ze nemusime tak dlho cakat na pokracko, vyborne :-) vdaka za doterajsie a pis rychlo dalej prosim :D

7 neviemm neviemm | 1. července 2013 v 22:06 | Reagovat

:DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD hahahah aja zemrem ! Tobi je dobrý chlapec :D riadna komeeedia bože si to viem živo predstavit hahahah :D the best! Viola-chan :* Dakujem! :D

8 Kaja Kaja | 2. července 2013 v 21:55 | Reagovat

Okamžite další diel lebo zošaliem!!!...je to tak hrozne moc dokonalé že to viac proste nejde a ja som na tejto poviedke jednmoducho závislá :3333

9 Eona Eona | 4. července 2013 v 10:48 | Reagovat

placem smiechom nehorazne si mi zlepsila den :D zboznujem to ako vseci sa tam stretli a naraz sa z nich stali obicajny chalani ktori chcu jedno dievca :D uzasne nemam slov len jedno aligato za tento diel za smich co som mala pri tom za slzi stastia pri citany tochto diela tesim sa na dalsi ;)

10 Martina Ayko Martina Ayko | 4. července 2013 v 15:15 | Reagovat

Páni. To je teda super. Tuhle povídku jsem začala číst v úterý, je to super povídka. Nemyslela jsem, že se něco tak skvělého ještě píše. Opravdu, je to bestová povídka. :-)  :-)  :-)
Nehorázně mi těma povídkama zlepšuješ den. :-)  :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama