Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 24

4. července 2013 v 17:35 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Táák a je tu ďalšia časť!! Snáď si krásne užívate prázdniny :)
^^ Dúfam že sa vám bude páčiť :) Vopred ďakujem za mentáre :D Arigato, naozaj je to moja motivácia písať ďalej :)
Ok .. už nechcem viac zdržovať tak vám prajem pekné čítanie. :)))

V tejto časti sa pripravte na jemné Sasosaku xD




" Konan .. neexistuje kľúčik od tejto izby? Jeden by sa mi zišiel." Pošepla som skormútene.
" Niečo vymyslím." Povedala potichu.
Ľahli sme si na posteľ, no ani jedna sme nezaspali. V tichosti sme boli každá stratená vo svojich myšlienkach.. Aj som sa snažila trochu si pospať, no jednoducho to nešlo.
V hlave som mala príliš veľa úvah. Snažila som sa spracovať fakt, že ma tu chce zbaliť každý okrem Konan, Peina a Itachiho.
Itachi ah .. Skvelé.. moju myseľ zaplavili spomienky na jeho oči, úsmev .. Bože Sakura spamätaj sa! Nadávala som si v duchu.
No .. to, že Itachi odišiel ma jednu výhodu. Aspoň si ujasním svoje pocity a premyslím si čo ďalej. Nemôžem tu predsa zostať navždy.
V mysli sa mi vynorila myšlienka na krásny útulný domček, skrytý pred zvedavými pohľadmi ľudí v tieni stromov. Moje malé útočisko.
Hm.. mohla by som sa po niečom takom poobzerať nie?! .. Raz keď dovŕšim svoju pomstu sa predsa budem musieť niekde usadiť. Sasuke ma predsa nebude hľadať večne.. Teda dúfam.
Myšlienka na to, že by som odišla od Itachiho ma ale veľmi bolela. Taktiež nechcem prísť ani o Konan a keď sa tak zamyslím .. možno by mi dokonca chýbal aj Kisame a Pein.
Vzdychla som si. Nie, tu ostať nemôžem.
Keď sa vráti Itachi, prediskutujem s ním tú moju cestu za pomstou. Ak bude namietať, pôjdem sama. Zvládnem to tak ako zvládam aj tieto dni čo tu není.. Ide to ťažko no zvyknem si. Musím.. nemám na výber, už som si svoju cestu vybrala.
Zadriemala som chvíľu nad ránom (myslím) no prebudilo ma klopanie dvere.
Potichu som zakliala. Kto ma zase ide otravovať?!
Medzičasom som sa už obliekla do môjho ninja oblečenia a na nohe som mala pripevnené puzdro s kunajmi. (Povedala som si, že sa už pripravím, aby na mňa nemusel Sasori čakať. Pein totiž včera večer hovoril, že to Sasori nenávidí.) Postavila som sa a pobrala sa teda ku dverám. Kráčala som potichu lebo Konan ešte spala a nechcela som ju zobudiť.
Pred dverami stál Sasori. Na sebe mal Akatsuki plášť.. nebol odo mňa príliš vysoký tak som mu mohla pohodlne hľadieť do jeho hnedých očí.
" Môžeme, bábika?" Načiahol ku mne ruku.
Prikývla som a chytila som sa jeho ponúkanej dlane.
Bábika? Skvelé.. Mám opäť novú prezývku. Chjo.. Pomyslela som si mrzuto.
Pritiahol ma ku sebe keď som zatvorila dvere a prehodil mi cez ramená čierny plášť.
Spýtavo som sa na neho pozrela no on sa iba usmial.
" Vonku je chladno.. Ešte nevyšlo slnko." Odôvodnil a chytil ma za ruku.
Druhú mi položil na lopatky a pritlačil ma na seba.
Premiestnil nás na akúsi lúku. Rozpačito som sa od neho odtiahla a obzrela som sa po okolí.
Slnko ešte nevyšlo, no obloha už naberala na svetlosti. Je tu veľmi pekne .. ale...
" Myslela som, že po mňa prídeš až o pol deviatej. Prečo sme sem teda prišli tak skoro?" Spýtala som sa nechápavo keď si sadol na trávu.
" Po tom čo sa stalo dnes v noci som tušil, že už spať nebudeš a ja som tiež nemohol zaspať. No.. tak ma napadlo či by si sa so mnou nechcela pozrieť na východ slnka." Povedal zahmleným hlasom.
Prekvapene som sa na neho pozrela no on zrak upieral na oblohu.
Premýšľala som nad tým prečo ma pred ním Kisame tak vystríhal. Ak si odmyslím fakt, že ma takmer znásilnil keď sme sa poznali - tak vyzerá byť milý.

VS: Možno Kisame iba žiarlil.

S: To je hlúposť! Nebuď smiešna.

Zavrhla som hneď jej myšlienku.
" Vadí ti to?" Spýtal sa po chvíli ticha. Stále som bez pohnutia stála na jednom mieste ako soľný stĺp.
" Nie." Povedala som pravdivo a pootočila som hlavu na východ kde bola obloha najsvetlejšia.
" Nesadneš si ku mne?" Spýtal sa stále sa na mňa ani nepozrel.
" Nie." Odvetila som rovnakým tónom ako pred tým.
Na perách sa mu mihol úsmev v tom som ucítila ako ma za ruku stiahol na zem vedľa seba.
Nesúhlasne som si povzdychla, no inak som neprotestovala.
Tráva bola vlhká od rannej rosy ale inak mi bolo teplo. Popravde mi bolo priveľmi teplo v tom čiernom plášti čo mi požičal.
Bez slova sme hľadeli na brieždenie.
Ten východ slnka ma akosi uspával. Ale možno za to môže tá moja nočná návšteva.
" Chodíš sem často?" Spýtala som sa a ľahla som si do trávy. Vlastne ma to nijak zvlášť nezaujíma ale .. potrebujem sa nejako rozptýliť aby som tu nezaspala.
Zdalo sa mi, že váha s odpoveďou, no napokon si vzdychol a ľahol si vedľa mňa tiež.
" Chodím sem len keď sa cítim sám." Povedal napokon a ja som ku nemu pootočila hlavu.
Zamyslela som sa nad jeho slovami. .. Veľmi dobre poznám pocit samoty..
Po tom čo sa stalo s Konohou.. Po tom čo Sasuke zabil aj Kakashiho .. a hlavne teraz keď odišiel Itachi. Samotu naozaj poznám až priveľmi dobre.
" Často sa cítiš sám?" Spýtala som sa potichu.
Otočil tvár ku mne. Jeho hnedé oči sa vypili do mojich.
" Už sa to zlepšilo." Pošepol polohlasne a chytil ma za ruku.
Prsteň súhlasne zavibroval .. alebo skôr zapriadol ako mačka.
Nemôžem povedať, že by mi bol jeho dotyk nepríjemný.. práve naopak. A to ma vydesilo.
" Uhm .. koľko báb si tu už na to zbalil?" Zasmiala som sa nervózne a otočila som sa na brucho. (Tým som si nenápadne vykrútila ruku z tej jeho.)
Otočil sa tak tiež a zasmial sa. Prvý krát som počula jeho smiech. Je to krásny zvuk ktorý príjemne zahreje na srdci.
" Si prvá ktorú som sem vzal." Usmial sa na mňa a tvár mal nebezpečne blízko pri mojej.

Ani som si neuvedomila kedy obloha nabrala nebíčkovo modrú farbu. Dosť ma totiž uchvacovali jeho zvláštne hnedé oči. Začal sa skláňať ku mojim perám.


Na sekundu som sa pristihla, že uvažujem nad tým ako by asi chutili jeho pery! V poslednej chvíli som otočila som hlavu na stranu. Cez rameno som sa pozrela na vychádzajúce slnko.
" Oh .. východ slnka.. Je naozaj nádherný." Zazmätkovala som.
Chcela som zmeniť tému, no chytil ma za tvár.
Nie silno ale .. nežne mi ju pootočil aby som sa mu pozrela do očí.
" Naozaj nádhera." Usmial sa tajomne a v očiach mal obdiv. Do líc mi pri jeho slovách stúpla jemná červeň. Úsmev sa mu prehĺbil a oči mu potemneli.. mali farbu tekutej čokolády.
Zdalo sa mi, že sa chce ku mne opäť skloniť.
... Sakra čo mám robiť?! V mysli sa mi zobrazili moje hodiny s Konan.
Zdvihla som ruku a jemne som sa dotkla jeho líca.
Prekvapilo ho to natoľko, že sa ku mne prestal približovať. V duchu som Konan poďakovala a pohľad mi nechcene spadol na jeho krk... mal tam ryhu.
Spomenula som si na to čo som čítala v záznamoch o Akatsuki, ešte u Tsunade, v jej kancelárii. Sasori si prerobil svoje telo .. bol ako jeho bábky..
Preto nestarne, aj keď tak vyzerá, už dávno nemá toľko rokov ako ja.
Ani som si neuvedomila že mi ruka skĺzla na jeho krk a že mu prstami jemne prechádzam po tej tenkej línii. Zdalo sa mi to alebo sa vážne zachvel?!
" Cítiš to? .. Vieš ... keď.. si predsa bábka." Povedala som popletene. Hlava sa mi motala z prítomnosti jeho prsteňa. Začínala som si ho uvedomovať čoraz viac.
Prikývol a bolo vidno, že sú mu moje dotyky príjemné. Stiahla som rýchlo ruku späť.
Na dotyk je jeho pokožka jemná a teplá .. vôbec nie ako u bábok. Pomyslela som si.
Nahol sa ku mne bližšie. " Udržíš tajomstvo, bábika?" Spýtal sa pri mojom uchu. Vo vzduchu som zavoňala škoricu.
Zmohla som sa iba na prikývnutie.
" Cítim tvoje dotyky lebo ... vieš .. Nie som úplne ako bábka .. niektoré časti som si dokonca ponechal." Uškŕňal sa na mňa a v očiach mal pobavenie.
" Niektoré si - si nechal?" Zamrmrala som omámene. Sakra tá škorica je taká opojná! .. alebo je to snáď iba tou mojou únavou?!
Prikývol a lišiacky sa usmial. " Skúsiš uhádnuť ktoré?"
Sčervenela som. " Ehm .. tak si si napríklad nechal..." Zvažovala som svoju odpoveď a z tváre mi rumenec stále nemizol. " Tvoje srdce?" Povedala som napokon a bola som hrdá na svoju vynaliezavosť, mala som si dokonca chuť zatlieskať.
" Napríklad aj moje srdce." Pritakal a pousmial sa.
Jeho blízkosť ma znervózňovala a začínala som byť fakt mimo z tej škoricovej arómy.
" Nemali by sme začať trénovať? Slnko už vyšlo a.." Nedokončila som lebo ma pohladil po líci. Bol veľmi nežný .. nemyslela by som si, že niekto ako on by mohol byť takýto
.. Ale celkovo by som si nikdy nepomyslela, že by na mňa boli muži z Akatsuki niekedy takýto ... Eh .. keď si spomeniem na včerajšok. Nemôžem tomu stále uveriť. Celý môj život je .. Palcom prešiel po mojich perách a ja som sa zachvela. Tak som aj stratila niť myšlienok.
Ah.. To stačí! Musím to rýchlo zaraziť! " Sasori .. myslím, že by sme sa naozaj mali.."
" Pobozkať?" Dokončil za mňa a s úsmevom sa pritlačil na moje ústa. Bolo to také rýchle, že som nestihla ani zaprotestovať.
Jeho pery boli na počudovanie jemné a mäkké. Myseľ mi zaplavila zmes sladkého granátového jablka a šteklivej škoricovej vône. Jeho hua.

" Uhm." Zaprotestovala som keď sa na mňa prevalil. Ocitla som sa pod ním. Jeho hua sa dotkla mojej a ja som v hlave uvidela podobný obraz ako u Kisameho.


Moc prsteňa silnela. Tento krát som sa nemusela snažiť aby som uvidela ten obraz. Vlastne som prsteňu absolútne nerozumela. Telom mi lomcovala túžba a rozkoš spôsobená jeho dotykmi a bozkami. Mala som pocit, že bol z tej predstavy čo som uvidela v jeho hlave, rovnako prekvapený ako ja.. no nie dosť na to aby ma prestal objímať a bozkávať. Práve naopak.
Pokúsila som sa ho odtlačiť, no moje ruky sa pri tom veľmi nesnažili a pery mu stále opätovali jeho bozky.
Ponárala som sa čoraz hlbšie do jeho hua. V nose ma šteklila škorica a jeho pery boli opojné ako sladké granátové jablko. Nemohla som prestať .. chcela som viac. Nevedela som ani rozoznať či to je to moja alebo jeho žiadostivosť. Bol to skrátka náš spoločný pocit, náš okamih .. náš svet.
Myseľ som mala zatemnenú. Jemne som mu uhryzla spodnú peru a moje prsty sa vnorili do jeho červených, strapatých vlasov.
Vzdychol si a rukou ma pritlačil viac na jeho telo.
Z úst mi vyšiel neposlušný vzdych, keď perami skĺzol na môj krk, kde ma lačne pobozkal.

VS: Sakra čo to robíš ty krava! Preber sa! Nezabúdaj že miluješ Sasukeho!

S: Sasukeho? To je somarina! Nechci ma rozosmiať! To ty ho miluješ nie ja! Naštvala som sa.

Pred očami sa mi však zobrazila Itachiho tvár.. jeho láskavý úsmev, jeho objatie.. jeho nežné oči. Zaplavil ma pocit viny a hanby. Čo by si o mne pomyslel keby ma teraz videl? Sakra!
Zhlboka som sa nadýchla tej škoricovej vône a zaprela som sa do Sasoriho hrude.
Podarilo sa mi ho odtlačiť len preto lebo to nečakal.. Doteraz som ho totiž objímala.. dokonca .. Sakra čo som to urobila?!
Roztrhla som mu na márne kusy Akatsuki plášť a na sebe mal už iba nohavice. Ja som mala rozopnutú červenú vestu...
" Do pekla." Zanadávala som si. Ešteže som sa spamätala! Sakra!
" Do pekla." Zopakoval tiež. Uškrnul sa a prehrabol si vlasy. Ohromene sa na mňa pozrel no ja som to videla iba periférne. Pozerala som sa pred seba na belasé nebo a cítila som ako mi horí tvár.
" Uhm.. neviem čo si mám o tomto celom myslieť." Pošepol po chvíli a prehraboval sa v hromádke jeho kedysi Akatsuki plášťa. ..
Nechápem ako a kedy som to stihla urobiť BAKA! Dala som si z pliec dole ten jeho čierny plášť čo mi dnes požičal a podala som mu ho vo vystretej ruke a s previnilým výrazom.
" Odpusť .. ja neviem ako som to .. Eh. Prosím zabudnime na to áno? .. To - to tie prstene!" Koktala som naliehavo a v lícach ma stále pálil rumenec. Nebola som schopná mu ani pozrieť do očí. Periférnym videním som spozorovala, že si ho obliekol. Zničene som si vzdychla a utrápene som sa pozrela na svoje ruky. Mám sa chuť prefackať..
Končekmi prstov sa mi zľahka dotkol tváre. Trhlo mnou.
" Upokoj sa bábika mám takých viac.. nič hrozné sa nestalo." Usmieval sa na mňa sladko.
Prikývla som a sklopila zrak.
Kľačal predo mnou zatiaľ čo som zničene sedela na zemi.
Netrápim sa pre ten debilný kus oblečenia .. ale pre moju reakciu! Ako som sa mohla nechať takto uniesť!? Čak by ma nezastavilo moje druhé ja? BAKA! Som ja ale vážne krava!
Itachi .. čo by si do frasa pomyslel Itachi .. ak - ak by ma videl ako sa bozkávam...
Sakra a Sasori nie je prvý. BAKA! Nie! Nie na to nechcem ani myslieť.
" No .. tak čo keby sme išli do mojej dielne?" Povedal uvoľnene.
Zdvihla som hlavu, na chvíľu som sa prestala trýzniť mojimi myšlienkami.

" Do dielne?" Spýtala som sa a v hlase mi bolo počuť iskričku záujmu. Predstavila som si jeho dielňu kde pracuje na svojich bábkach.


Tá predstava, že by som ho videla pri práci bola desivá ale aj vzrušujúca! Toľko by som sa od neho mohla naučiť!
" Ale má to jeden háčik, bábika." Povedal a usmial sa na mňa pri tom oslovení.
Rumenec mi vďaka tomu z tváre, sakra, ešte stále nezmizol.
" Aký háčik?" Spýtala som sa zmätene.
" Použil som totiž jutsu aby sa tam nedostal nikto okrem mňa a mojich bábok."
Stále mi nedochádzalo kam tým mieri. Spýtavo som sa na neho pozrela a on sa sám pre seba pousmial.
" Musím na teba použiť moje nitky.. Ale nespútam a neovládnem len tvoje telo, ale aj tvoju myseľ." Objasnil mi s krásnym úsmevom na tvári.
Mne do smiechu z tých slov nebolo. Nechcem aby ma ovládol. V myšlienkach som sa vrátila ku nášmu prvému stretnutiu.. Vtedy na mňa prvý krát použil tie jeho nitky. Baka..
" Nemusíš sa báť, neublížim ti." Povedal keď videl ako váham.
" Hm." Zahryzla som si do spodnej pery. .. Keď ja neviem. Kisame ma varoval...
" Veríš mi?" Spýtal sa keď sa postavil. Podal mi ruku.
Nedôverčivo som na ňu hľadela. " Ani veľmi nie." Priznala som, no chopila som sa jej. Vytiahol ma na nohy a sklonil sa ku mne .. letmo ma pobozkal.
Prekvapene som zažmurkala.
" Nuž .. aj tak nemáš na výber, bábika." Povedal s úsmevom keď sa odtiahol a zdvihol ruku. Pokrčil prstami a z nich ku mne vystrelili malé lanká z chakry.




Moje telo stratilo schopnosť stáť samé na nohách. Padla som mu do náručia.
Nasadil si kapucňu a pobozkal ma do vlasov.
" Vieš, že som vždy chcel bábku ako si ty, bábika?" Pošepol mi do vlasov. A mňa oviala jeho škoricová vôňa.
Nestihla som nad jeho slovami ani uvažovať.. nestihla som ani spanikáriť ani sa naštvať či sa zľaknúť.

Ocitli sme sa v jeho dielni.
" Vitaj u mňa doma, bábika." Pošepol a v hlase mu znela hrdosť.
Jemne mi rukou pootočil hlavu a ja som zvedavo pozerala okolo seba.

(Ignorujúc fakt, že jeho druhá ruka skĺzla tam kde nemala a tiež som ignorovala to, že som sa zabudla zapnúť .. BAKA! Som fakt krava.)


Všade okolo nás viseli bábky. Bolo to desivé ale aj fascinujúce.
Sasori ma pobozkal na líce. " Bola by si ozdobou mojej zbierky." Pošepol mi do ucha a otočil mi tvár ku sebe. " Krásna, silná ... bola by si navždy moja." Povedal a sladko ma pobozkal na ústa.
Neopätovala som mu bozk lebo som sa nemohla ani pohnúť .. dokonca sa mi aj ťažko dýchalo. Jeho slová mi nahnali strach. V tej chvíli som si nadávala za to, že som mu dovolila aby ma takto ovládol. A tiež som si nadávala za to, že som nepočúvala Kisameho rady!
Odtiahol sa od mojich pier a palcom mi prešiel po sánke.
" Nechcem ťa vystrašiť, bábika. Ako som už povedal nič ti nehrozí.. Dokážem ti to." V tej chvíli sa mi vrátilo moje telo. Na chvíľu som ochabla. Sasorimu to ale asi dosť vyhovovalo.. To, že ma môže objímať.
Po chvíli som sa spamätala a odtiahla som sa od neho. Neochotne ma pustil. Zapla som si vestu a karhavo som na neho pozrela. " Tvoje slová ma vystrašili!" Zbuzerovala som ho.
Pohladil ma po líci s ospravedlňujúcim úsmevom. " Už sa to nezopakuje ale.. uvažuj nad mojim návrhom."
Nad jeho návrhom? " Nad nápadom byť bábka a ozdoba tvojej zbierky?!" Spýtala som sa nechápavo. Nad tým mám akože uvažovať? Robí si srandu?
" No to by tiež nemuselo byť na zahodenie .. ale myslel som skôr to, že by som ťa mohol sčasti prerobiť na bábku. Tak ako som aj ja."
Zhrozila som sa pri tej myšlienke.
" Nie ďakujem .. som spokojná taká aká som." Odvrkla som, založila som si ruky na hrudi a otočila som sa ku nemu chrbtom. (To všetko len aby som zamaskovala ako ma to vystrašilo.)
Pristúpil ku mne zozadu a položil mi ruky na ramená. " Naveky krásna, mladá a silná. Naozaj ťa táto ponuka ani trochu neláka? Mohol by som ťa naučiť za ten čas všetko čo viem." Šepkal mi do ucha a pohladil ma po ramenách. Naskočili mi zimomriavky a opäť som zacítila škoricu. V ústach som mala pachuť granátového jablka. Vytrhla som sa z jeho objatia a otočila som sa ku nemu čelom.
" Ďakujem, tvoju ponuku zvážim." Zaklamala som presvedčivo aj keď nad tým nemienim ani trochu premýšľať.
" To mi stačí." Usmial sa veselo a chytil ma za ruku. " A teraz poď bábika, naučím ťa pripravovať môj špeciálny jed."
To sme robili zvyšok dňa... učil ma ako pridať správne množstvo byliniek ako ich zmiešať.. no skrátka všetko.

" Toto je perfektné." Pochválil ma po tom čo preskúmal skúmavku čo som mu dala.
Šťastne som sa usmiala. Ten jed je sakra silný!
" Pripravíme aj protijed?" Spýtala som sa zvedavo.
Nechápavo na mňa pozrel. " A načo?"
" Pre istotu." Mierne som sa zachmúrila keď mi to došlo. " Ak žiadny nemáš môžem ti nejaký vyrobiť." Ponúkla som sa.
Uškrnul sa. " Je nemožné vyrobiť na môj jed dostatočne silný protijed."
" Ja to zvládnem." Prehovorila som odhodlane. Tsunade ma veľmi dobre učila všetky možné postupy. Pripraviť protijed na jeho výtvor nebude ťažké. Má tu všetko čo na to potrebujem.
" Bez urážky bábika, ale není v tvojich silách niečo také vyrobiť." Usmial sa na mňa láskavo akoby som bola malé dieťa čo chce hádzať shurikeny.
" Stavíme sa?" Oprela som sa o stôl.
Lišiacky sa usmial. " A o čo?"
Obzrela som sa po okolí. " Ak vyhrám a vyrobím skvelý protijed, necháš ma ťa sledovať pri výrobe bábik a niečomu ma aj priučíš."
" To je ale moje tajomstvo a nikoho neplánujem zaúčať a ani zasväcovať do môjho umenia." Zamietol hneď.
Vystrela som ku nemu ruku. " Tak platí?" Spýtala som sa.
Niečo si zamrmral, dal si dole ochranné rukavice a zovrel moju malú dlaň v silnom stisku.
" A ak prehráš ty bábika, tak so mnou stráviš noc." Uškrnul sa zákerne.
Zarazila som sa, no už bolo neskoro ustúpiť.. A namiešať protijed nie je nič ťažké. Musím sa spoľahnúť na to čo ma naučila Tsunade.
" Platí?" Spýtal sa s pobaveným úsmevom.
" Ehm.. fajn platí." Zamrmrala som a potriasla som si s ním rukou.
Chcela som ho pustiť no on ma stále pevne držal, pritiahol ma ku sebe.
" Ja stávky spečaťujem trochu inak."
Zamračila som sa. " Hej a ako?"
Sklonil sa ku mne a vášnivo ma pobozkal. Chuť škorice a garanátového jablka opantala moje zmysly rovnako ako pred tým. Chcela som vzdorovať no akosi sa to .. nedalo. Voľnou rukou som ho objala okolo krku a pritlačila som sa na jeho telo. Sasori mi pustil ruku a chytil ma okolo pása. Vysadil ma na drevený stôl a vtlačil sa medzi moje stehná.
Objala som ho nohami okolo pásu a moje ruky sa zaborili do jeho vlasov.

VS: BAKAAA!!! SAKURA!!!!! Zvriesklo na mňa moje druhé ja.

Vypleštila som oči a prudko som ho od seba odstrčila. Zapotácal sa, no nespadol. Zhlboka som sa nadychovala.
" Páni! .. ak to takto naozaj robíš vždy ... tak to radšej nechcem vidieť tvoje stávky s Deidarom alebo Kisamem." Zoskočila som zo stola.
Sasori sa zasmial. " Možno som ťa oklamal ale to nikdy nezistíš."
Prevrátila som nad ním oči a tvárila som sa urazene.
" Pche. Fajn.. nechaj ma pracovať! Ja našu stávku neprehrám!" Zavrčala som a otočila som sa ku nemu chrbtom. Začala som sa prehrabávať v jeho bylinkách.
" Dúfam v presný opak." Pošepol mi do ucha a objal okolo pása.
Dostal odo mňa lakťom do brucha. (Nie silno ale stačilo to na to aby sa odtiahol.)
" Prestaň ma faulovať inak tá stávka nebude platiť! Potrebujem priestor." Karhala som ho a pri tom odtŕhala lístky a kládla ich do misky.
" V poriadku .. takže priestor, hm môžem sa na teba aspoň pozerať?" Spýtal sa s úškrnom.
Mykla som plecom a pri tom som pučila drobné kvietky liečivej bylinky. " Ak nemáš nič lepšie na práci." Odvrkla som.

Pracovala som veľmi sústredene a on ma zaujato sledoval po celý čas.

" Kde si sa toto všetko naučila?" Spýtal sa ohúrene.
" Učila ma Tsunade-sama." Odvetila som bez toho aby som poľavila na sústredení.
"Tsunade?! Eh..! To som sa mal spýtať skôr." Dovolila som si letmý pohľad na jeho tvár.
" Už teraz viem že som prehral." Vzdychol si zničene.
Ja som sa škodoradostne usmiala a dokončila som svoj protijed.
" Tu to máš." Položila som pred neho sklenenú nádobu.
" Vďaka." Pousmial sa a zblízka si to prezrel.
" Nechceš vyskúšať či to funguje?" Spýtala som sa ho a žiarivo som sa usmievala.
Mykol plecom. A nie moc nadšene odobral vzorku. Očividne sa už zmieril s prehrou. Kým bol ku mne chrbtom a skúšal či to ozaj funguje .. Odobrala som si trochu jeho jedu, aj môjho protijedu a nenápadne som si to strčila do vrecka. (Nikdy nevieš kedy sa ti môže niečo také zísť!)
" Nuž bábika, gratulujem ti.. vyhrala si. Volaj ma sensei, odteraz ťa idem učiť môjmu bábkarskému majstrovstvu." Usmial sa na mňa.
" Vďaka Sasori-sensei." Uškrnula som sa.
" Len aby si vedela to s tým senseiom bol iba žart." Mierne pokrčil čelo.
Zasmiala som sa. " Iste sensei." Prikývla som a upratovala som jeho stôl od namrvených byliniek.
" Bábika!" Napomenul ma a ja som sa zachichotala. Odložila som handru.
Pristúpil ku mne a chytil ma za ruku. " Mali by sme už končiť .. dnešok ušiel rýchlo však?"
Prikývla som. " Dalo nám zabrať vyrobiť ten tvoj jed. Na tom sme zabili najviac času."
" Takže na budúci týždeň sa pustíme do bábok." Povedal s tajomným úsmevom.
" Už ti nevadí, že budem tvoj učeň?" Spýtala som sa zvedavo a neskrývala som pobavenie.
Záporne pokýval hlavou. " Nemohol by som si vybrať lepšieho nástupcu ako teba, bábika." Pobozkal ma na čelo.
Cítila som rumenec keď ma oviala jeho škoricová vôňa.
O krok som od neho ustúpila. " Mali by sme sa vrátiť do skrýše." Povedala som polohlasne.
" To nepôjde." Zamrmral potichu.
" Akoto?" Spýtala som sa zmätene a trochu znepokojene zároveň.
" Lebo už v nej sme. Toto je moja izba a tam sú dvere. Vyjdeš na chodbe pri jedálni." Usmial sa milo.
" Eh .. jasné .. Tak sa vidíme na večeri Sasori." Zamávala som a vyšla na chodbu.


Vydýchla som si keď som kráčala do mojej izby. Stlačila som kľučku no dvere sa nedali otvoriť.
Sakra čo sa deje?! Je zamknuté?!
" Sakura? Oh! Čakala som kedy sa vrátiš." Pribehla ku mne Konan a objala ma.
" Toto je moje prekvapenie." Usmiala sa šťastne a do ruky mi položila zväzok kľúčov.
" Koľko kópii si mi nechala vyrobiť?" Zasmiala som sa neveriaco.
Konan sa zachichotala. " Na túto zámku použi tento." Začala vysvetľovať a odomkla.
Keď sme vošli dnu mala som pocit, že moje dvere sú dvere do nejakého trezoru.
" Konan! Ja som chcela iba kľúčik od izby a nie toto!" Pískla som neveriaco.
Na mojich dverách bola závora, reťaz so zámkou, neviem koľko iných retiazok a ďalších zámok...
" No .. vieš po včerajšej noci sme sa chceli s Peinom poistiť." Usmiala sa láskavo.
" To montoval Pein?" Spýtala som sa s úškrnom. (Už viem že nie je moc zručný.)
" Áno a Kisame mu pomáhal." Zachichotala sa. " Škoda že si tu nebola Saki! Bola to celkom zábava. Yahiko udrel Kisameho kladivom po hlave. Myslím, že tam bude mať hrču."
Uchechtla som sa pri tej predstave ako to sem všetko montujú.
" Oh takmer som zabudla." Povedala a zalovila vo vrecku.. hodila mi druhý, úplne rovnaký zväzok.
"Tento je pre Itachiho." Pousmiala sa.
Pozrela som na tie kľúče. Keď tu bude Itachi .. nebudem to potrebovať..
Už aby tu bol. Veľmi mi chýba.

VS: Konečne si si to priznala? Neverím vlastným ušiam! Zasmiala sa mi.

S: Daj mi pokoj. Oborila som sa na ňu.

" Vďaka." Pošepla som a dala som oba zväzky do nočného stolíka vedľa Itachiho listu.
Konan si sadla na posteľ. " Ako to išlo dnes so Sasorim?" Spýtala sa so záujmom.
" Ušlo to." Povedala som a cítila som opäť červeň v lícach.
Skúmavo si ma prezrela. " Tak fajn už ťa poznám a vidím, že ti dnes není moc do reči čo?"
" Uhm." Prikývla som.
" Pôjdeme do lázní a potom na večeru?"
" Dobre." Odvetila som.
" Už sa na to celkom teším, myslím že to bude ďalšia komédia.. po tom čo sa tu večer dialo." Štebotala kým som si brala veci do sprchy.

Uhm .. hej večera. To sa nasmejem. Pomyslela som si ironicky a vykročila som za Konan.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Aki Aki | Web | 4. července 2013 v 20:23 | Reagovat

Výborní,skvelý ,dokonalý dielik som zvedavá čo bude ďalej.Už sa teším na pokračovanie. :-D

2 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 4. července 2013 v 20:27 | Reagovat

krásny diel :) a tréning so sasorim úžasný :D :D ale viola-san :( mne tam už chýba itachi :( už ssa tam objaví čoskoro? :)

3 Ayame Ayame | 4. července 2013 v 22:20 | Reagovat

Vyborne Viola :-) jednoducho nemam co dodat, pises perfektne, len taka mala poznamocka alebo skor otazka kedy sa uz objavi itachi? Uz mi zacina chybat a som zvedava kto z nich bude odvaznejsi s priznanim itachi alebo sakura, juuuuj uz sa tesim na pokracko :-)

4 neviemm neviemm | 5. července 2013 v 13:05 | Reagovat

yaaaaaaay :33 kráása :D Jemná náznak! tomu ty hovoríš letmý náznak ! :D wohou! takže neskôr s Itachim očakávam minimálne raz taký " letmý náznak!" :D muhahah teším sa na další diel :*

5 Eona Eona | 5. července 2013 v 15:48 | Reagovat

o ta vecera jemin uz teras sa smejem co budu vseci stvarat si predstavujem ju v strede ako neaku plisovu hracku a ich ako ju natahuju :D :D  ten sasori je ale chlap urcite ju hipnotizoval ocami :D :D a ked bola sakura ako babka bola fakt nadherna a sasori aky lisiak z neho bol :d :D uzasny diel mam uzasnu naladu dakujem aligatooo aligatoo :-D

6 Eona Eona | 5. července 2013 v 15:49 | Reagovat

mala pripomienka ostatnim citatelom Itachi sa  vrati uz za tizden :D :D pockajte si :D

7 Kaja Kaja | 5. července 2013 v 17:40 | Reagovat

AAAAAA píš píš píš další diel prosím :3 ako dokážeš takto dokonale písat ??? @_@ :D :D :*

8 BB20 BB20 | 5. července 2013 v 18:25 | Reagovat

Teda... Ten Sasori... Až tak?! :-D
Děkuji moc za nový díl a těším se na pokračování! :-)

9 Kajká Kajká | 7. července 2013 v 12:53 | Reagovat

Viola :D
Rýchlo pokračovanie!! :-P Bože ale ten Sasori ...určite je to dobrý diel!! :D
Ale itak mi tam chýba Itachi:/ Hadám to skončí dobre :/ Dúfam xD
P.S. Velmi dobré obrázky k povidke :D!!!! :*5 hviezdičiek! :*

10 Fejfarka Fejfarka | 7. července 2013 v 17:03 | Reagovat

Úžasnej díl :D sasori je nej :D zajimalo by me co se mezi nim bude dit dal :D a tak co provede saasuke sakure :D

11 Hana Hana | E-mail | Web | 8. července 2013 v 7:12 | Reagovat

wow toto je super povídka,máš super blog už se nemužu dočkat až si přečtu další díly :) :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama