Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 25

8. července 2013 v 20:28 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
ARIGATO GOZAIMASU za komentáre milý čitatelia!! ^^ som vám neskutočne vďačná, za vašu podporu..
Je to pre mňa naozaj veľká motivácia :) Dúfam že sa vám bude nový diel páčiť :)) Ešte raz Arigato :)




" Sakura? Ide víkend.. čo plánuješ?" Vyrušila ma z mojich myšlienok Konan keď mi lakovala nechty. Boli sme už umyté aj oblečené.
" Chcela by som zájsť do tej vašej knižnice." Zamrmala som.
" Našej Sakura, si jedna z nás." Pripomenula mi láskavo keď zatvárala čierny lak.
" Iste .. gomen Konan." Ospravedlnila som sa hneď.
" Ešte si si na to stále nezvykla čo?" Usmiala sa na mňa.
Jemne som potriasla hlavou. " Neviem či si na to niekedy zvyknem."
" Chápem ťa." Usmiala sa na mňa a podala mi ruku. Bez váhania som sa jej chytila. Vytiahla ma na nohy. Po chvíli sme sa vybrali do jedálne.
Nazbierala som všetku moju odvahu pred tým než som vkročila dnu.
Každý na mňa pozrel. " Ahoj." Usmiala som sa na nich. " Dobrý večer." Pozdravila aj Konan.
Každý zamrmral na pozdrav a rýchlo odvrátili pohľady.
Posadili sme sa na svoje miesta.
" Páčia sa ti dvere?" Zaškeril sa na mňa Kisame potichu. Na hlave mal obväz. Pousmiala som sa na tom, že mu to urobil Pein kladivom.
" Áno, vďaka.. sú perfektné." Usmiala som sa na oplátku.
Šťastne prikývol a v tom vošiel Yahiko. Sklonil sa ku Konan po bozk a sadol si na svoje miesto, tak ako vždy.
Začali nosiť na stôl. Nikto sa nerozprával.. nedoberali sa.. iba po sebe zazerali.
Ako vždy som cítila jemnulinké vibrácie z prítomnosti prsteňov ktoré ma príjemne hriali a dobíjali. (To preto tie spoločné večere.)
Uvedomila som si, že odkedy som tu.. tak som ešte nezažila takéto napäté ticho.
Po tom čo sa stalo večer pred mojimi dverami nebolo asi nikomu do reči. Každý z nich po mne pokukával a jeden po druhom zazerali. Potom sa Pein snažil prerušiť to dusno.
" No Sakura. Už ubehol týždeň.. dúfam, že si tu s nami spokojná." Usmial sa na mňa milo. Všetci na mňa pozreli a napäto čakali, čo poviem. Eh..
" Uhm áno, ďakujem som." Prikývla som rýchlo aby sa odo mňa odvrátili.. no on pokračoval so svojim výsluchom. Je pekné že sa snažil nejako to tu rozprúdiť ale BAKA! Prečo sa začal rozprávať práve so mnou?!
" A čo tréning Sak? .. Ako to celý týždeň prebiehalo?!" Vypytoval sa ďalej.
Sakra! Prečo sa ma na to nemohol spýtať keď sme si včera večer vyšli aj s Kisamem a Konan von?! Prečo sa ma to pýta práve tu, pred všetkými?!
Tak teraz som už naozaj očervenela.. pri spomienke na moje tréningové dni.
Všimla som si, že Hidan sa uškrnul a zamaskoval to tak že sa napil z pohára. Sasori sa tiež potmehúdsky usmieval no nenápadne sa ukryl za svoje spojené ruky.
Deidara mi venoval nežný úsmev.. Baka.. Zetsu mal v očiach neskrývaný obdiv keď na mňa pozeral a Kisame.. Ten sa na mňa usmial tým jeho žralokovským úsmevom.
Zhlboka som sa nadýchla a pozrela som sa na moju najlepšiu priateľku.
Konan sa na mňa povzbudivo usmiala. Dodala mi odvahu a za to som jej bola veľmi vďačná.
" Ďakujem Pein, ehm .. všetko prebiehalo podľa môjho očakávania." Zaklamala som presvedčivo. Tak teraz sa každý už neskrývane usmieval.
Yahiko po okolo sediacich, preletel trochu nechápavým no v celku spokojným pohľadom.
Sklonila som hlavu na svoj tanier a neúspešne sa snažila potlačiť rumenec.
Tak mi treba.. môžem si za to sama! Nadávala som v duchu.
" To som rád." Povedal šťastne Pein a opäť sme pokračovali v našej tichej domácnosti.
Nepomohlo to aby sa ostatný rozhovorili .. čiže jeho otázky boli podľa mňa úplne zbytočné.
Povzdychla som si a mala som sa chuť schovať do nejakej hlbokej diery, keď som na sebe aj naďalej cítila ich pohľady. (Asi ešte viac ako pred tým.) Prešla ma chuť do jedla.
Bola som šťastná keď sa Konan ako prvá postavila od stola.
" Ďakujem za milú spoločnosť páni a prajem aj pekný zvyšok večera." Zašomrala a pokynula mi s úsmevom aby som ju nasledovala.
Vďačne som jej opätovala úsmev a postavila som sa tiež.
" Ahojte." Zamrmrala som placho a pobrala som sa rýchlo za Konan. Viac menej som odignorovala ich odzdravenia.
Kráčala som vedľa nej k našim izbám.
" No .. chlapci sa ozaj hanbili alebo sa mi to len zdalo?" Zašomrala.
Trochu som sa zamračila. " Zahanbený mi neprišli."
" Poriadne si im všetkým poplietla hlavu. Nikdy by som si nemyslela, že by sa čo i len jeden z nich niekedy takto pobláznil do nejakej ženy. A už vôbec by ma nenapadlo, že sa všetci naraz zamilujú do jednej." Pošepla po chvíli ticha, čo sme boli už skoro pred mojou izbou. Na tvári mala neveriaci úsmev.
Sčervenela som a Konan sa na mňa pozrela. " No aspoň vidím že moje hodiny zvádzania fungovali čo?!" Zasmiala sa.
" Uhm .." Mykla som plecom.
Tu nejde o zvádzanie alebo že by som sa im páčila.. Nie to aby sa do mňa zamilovali. Išli by po mne aj keby som mala šesť očí, tri ruky a veľkú bradavicu na nose.
Tu vôbec nejde o mňa.. ale o môj prsteň.
Z chichotom ma objala okolo ramien. " Tak zajtra po teba prídem a zavediem ťa do našej knižnice. Dobrú noc." Zamávala mi a ja som prikývla a zakývala jej tiež.
" Dobrú Konan." Usmiala som sa a vošla dnu do izby. Opäť som si obliekla Itachiho tričko. (Ktoré som si tak trochu prisvojila.)
Keď som si išla potom večer ľahnúť, zamkla som dvere.
Cítila som sa pri tom smiešne, keď som zahákla závoru a zapla zámky na reťaze a retiazky ale .. keď už sa na tom Yahiko a Kisame tak ťažko namakali.
A trvá to iba tri a pol minúty kým to pozamykám.. to mi nezaberie zas tak veľa času.
A okrem toho, prišlo by mi neslušné to aspoň raz všetko nepoužiť. Pred spaním som si ešte pár krát prečítala Itachiho dopis a potom som zaspala.


Kisame kráčal neskoro večer ku Sakuriným dverám.
Len z čistej zvedavosti stlačil kľučku a spokojne sa uškrnul keď sa nedalo otvoriť.
" Dobre maličká!" Zamrmral a sám sa tiež pobral do svojej izby. Hneď sa mu bude lepšie spať, keď vie, že je v bezpečí.


V noci som mala zase nočnú moru. Hlavný aktér v nej bol ako inak Sasuke. ...
Ale nechcem sa nad tým už pozastavovať. Stačí mi to, že keď každé ráno vstanem, celá strhaná a spotená sa posadím ... a ešte stále počujem krik umierajúcich ľudí (rodina, priatelia) ktorým nemôžem nijako pomôcť.
Na druhý deň ma Konan vzala do Knižnice, presne tak ako sľúbila.
Bola to obrovská miestnosť, plná rôznych zvitkov a dokumentov. Zavrela som sa tam na celý víkend a stále som hľadala nejaké užitočné informácie .. Chjo ale nič také som nenašla.
Dokonca ma to tak demotivovalo, že som nešla ani na jednu spoločnú večeru.
A vlastne sa mi tam ani vôbec ísť nechce.. naposledy to bolo totálne fiasko!
Konan za mnou bola iba dva krát.. Doniesla mi trochu jedla. No videla že nestojím o spoločnosť a tak radšej odišla.
Som rada, že mám takú chápavú priateľku. Nechala ma tu samú tak ako som chcela.
Bádala som a po celý víkend som nevystrčila nos z kníh.
Práve som sedela za dreveným stolom na ktorý som nanosila veľa papierov a dokumentov.
Listovala som knihami a popri tom som si na papier napísala nejaké poznámky o hua, prsteňoch .. a mužoch z Akatsuki.

  1. Pein, pravý palec, prsteň Rei (nula) - Hua, korenistá vôňa (Moja prezývka - Sak)
  2. Deidara, pravý ukazovák, prsteň Seiryuu (azúrový drak) - Hua, zmes žiarivého letného slnka a sladkých pomarančov (Moja prezývka - Čerešnička)
  3. Konan, pravý prostredník, prsteň Byakko (biely tiger) - Hua, neviem ale vonia po nezábudkách (Moja prezývka - Saki)
  4. Itachi, pravý prstenník, prsteň Suzaku (rumelkový vták) - Hua, čerstvý lesný vetrík mala som pocit že sa vznášam a.. chuť černíc (Moja prezývka - ?Naiso?)
  5. Zetsu, pravý malíček, prsteň Genbu (čierna korytnačka) - Hua, vôňa trávy, rozrytej zeme s chuťou lesných čučoriedok (Moja prezývka - Kvietok/Kvetinka)
  6. Orochimaru, ľavý malíček, prsteň Kuuchin (ničota) - Hua, našťastie neviem ako vonia a ani ako chutí (Moja prezývka - vďaka bohu žiadna)
  7. Kisame, ľavý prstenník, prsteň Nanju (strelec/južná hviezda) - Hua, vôňa oceánu, chuť tropického ovocia (Moja prezývka - Maličká)
  8. Ja-Sakura, ľavý prostredník, prsteň Hokuto (Veľký voz ´Lochneska´/ Severná hviezda) - Hua, myslím že hovorili niečo o čerešniach
  9. Hidan, ľavý ukazovák, prsteň Santai (tretia úroveň) - Hua, kovová pachuť krvi a sladkých jahôd (Moja prezývka - Dievčatko)
  10. Sasori, ľavý palec, prsteň Gyokunyo (madona/ nevinnosť) - Hua, zmes sladkého granátového jablka a šteklivej škoricovej vône (Moja prezývka - Bábika)

Zamračila som sa na papier s pocitom, že mi to aj tak na nič nebolo.
Bola nedeľa, pravdepodobne už je po večeri.. Mohla by som si ísť do kuchyne po nejaké ovocie .. ale vôbec nemám chuť jesť.
Zamýšľala som sa nad tým že je to presne týždeň čo Itachi odišiel.
Už iba týždeň a bude späť. Upokojovala som sa v duchu no bola som z toho faktu aj zvláštne nervózna.
A okrem toho som dnes nechápala svoj prsteň.. Práve som si čítala, keď sa zrazu rozžiaril svojou belasou farbou a vyslal do môjho tela bolestnú, studenú triašku. Pichlo ma pri srdci a chvíľu som sa nemohla nadýchnuť. Zrazu som mala taký ohromný strach... Nevedela som čo to malo znamenať. Netrvalo to dlho .. vlastne to bol iba okamih, ale aj to bola pre mňa večnosť. Mala som zlé tušenie, že sa stalo niečo hrozné!
Smrť. Objavila sa mi v hlave táto príšerná myšlienka.
Musím sa na to potom Konan spýtať inak budem dnes celý deň nepokojná.
V tom akoby ju moje myšlienky privolali, bez zaklopania, rozrazila dvere.
" Sakura.. Nepovedal ti to ešte nikto, že?! Ale musela si to cítiť.." Prehovorila smutne a oči sa jej zaleskli slzami.
Premkol ma strach. " Čo sa deje?" Spýtala som sa vystrašene a postavila som sa zo stoličky. Itachi.. niečo sa mu stalo?! Preblyslo mi mysľou.
" Sasori.. bol zabitý. Je mŕtvy Sak. Práve strážcovia priniesli jeho telo."
Zhrozila som sa a v sekunde som pochopila na čo môj prsteň tak hrozne reagoval..
" Môj prsteň.. dnes sa rozžiaril.. zabolelo ma srdce, nemohla som sa nadýchnuť a celá som sa triasla, zalial ma studený pot.. to ... to cítili aj ostatný?! Bola to Sasoriho smrť, že?" Hovorila som bez dychu. Bola som v šoku. Ako môže byť mŕtvy?! Prečo on?
" No.. vlastne ... nie. Až tak to ostatný necítia. Ani ja. Im sa iba rozžiarili a rozvibrovali prstene." Hovorila trochu zmätene. " Vlastne ani ja som necítila nič iné, prsteň zasvietil a zavibroval, to je všetko."
" Čo to potom znamenalo?" Pošepla som si sama pre seba. Keď mi to doplo.
Nikto mu nebol taký blízky ako ja. Aspoň teda čo sa týka našich hua.
" Mala si s ním niečo?" Spýtala sa ma.
" Bozkávali sme sa.. pár krát." Pošepla som a odvrátila tvár.
Aha .. takže ak zomrie hocikto z nich.. tak to budem prežívať takto? Lebo sa naše hua snažili neúspešne spojiť?! Baka .. To je teraz nepodstatné!
" Ako sa to stalo? Kto to bol Konan? Kto mu to urobil?!" Zaplavil ma hnev zmiešaný so žiaľom. Veď ešte v piatok .. eh... mal byť môj sensei! Mal ma učiť svojmu umeniu.. Ako môže byť mŕtvy?! Veď bol predsa taký silný!
" Neviem Saki .. ja, len som ti to musela prísť povedať... Teraz idem za Yahikom, dosť ho to vzalo. Dnes už za tebou neprídem." Hovorila smutne a ja som ju objala. Videla som, že potrebuje podporu. Opätovala mi stisk.
" O mňa si nerob starosti .. choď a postaraj sa o Yahika." Pošepla som jej. Pein musí byť zdrvený. Akatsuki považuje za svoju rodinu.. Konan prikývla a zavrela za sebou dvere.
Akoby na mňa až teraz, keď som osamela, plne dopadol ten fakt .. že Sasori umrel.
Zdeptane a zhrozene som sa zvalila na stoličku. Stále som tomu neverila.
V hlave sa mi zobrazila Sasoriho tvár, jeho pobavený úsmev, keď na mňa vyslal svoje nitky..



Síce ma upokojilo, že sa tá zlá správa netýkala Itachiho no .. Sasori bol fajn. Celkom .. som ho mala rada a .. A zomrel.
Trpel keď umieral alebo to bolo rýchle?! Bol sám? Hrdlo mi stiahlo pri mojich smutných myšlienkach a pocítila som slzu ako mi steká po tvári. Prekvapene som sa dotkla líca a na končekoch prstov som uvidela kvapku. Ani som si neuvedomila, že plačem.
Pozrela som sa na svoje ruky. Keď si spomeniem na to ako hovoril, že by som s ním mohla žiť večne .. A on zomrie o dva dni na to! To je také hrozné! Oh .. Vzdychla som si.
" Život je taký sakramentsky krátky..." Zamrmrala som do prázdnej knižnice a v hlave som sa vrátila ku spomienke na smrť mojich priateľov, na ich hroby. Kakashi.. Naruto..
Sedela som takto ešte nejaký ten čas kým som sa zmohla na upratanie všetkých kníh a zvitkov čo som rozhádzala.
Neplakala som ... ale .. cítila som sa zle.
Smutne som si povzdychla a pobrala som sa z knižnice do mojej izby.
Už musí byť naozaj neskoro v noci. Ani som nevedela ako ten čas uletel..
Krížom cez telo som mala prehodenú malú kabelku v ktorej som mala svoje poznámky a perá. Išla som akurát okolo tej miestnosti s krbom keď som započula hluk.
Pôvodne som to chcela ignorovať.. no niečo ma tam prinútilo vkročiť.
Deidara sedel na zemi, mal na sebe iba nohavice, opieral sa chrbtom o stenu a vyzeral hrozne zničene.



Na stole aj kde tu po zemi boli prázdne fľašky .. typujem že od saké.
" Dei-kun? Si v poriadku?!" Spýtala som sa odo dverí a on na mňa zdvihol hlavu.
Mal začervenané oči.
" Če-čerešnička.." Prehovoril prekvapene totálne opitým hlasom. Bol úplne namol.
Vzdychla som si. Mala by som zavrieť dvere a ísť do svojej izby. Nech sa z toho vylíže sám keď sa tak ožral. .. Ale nemôžem .. Vzdychla som si, prevrátila som oči a vošla som dnu.
" Koľko si toho vypil?!" Spýtala som sa zamračene a rozhliadla som sa po tých vľaškách všade naokolo.. To fakt vypil toto všetko sám?! Kľakla som si vedľa neho.
Chytila som mu tvár do dlaní lebo ma nevnímal, keď sa na mňa pozrel akoby ma ani nevidel, akoby mi ani slovo nerozumel.
" Deidara!" Zvolala som a on zažmurkal akoby som ho práve zobudila. V jeho belasých očiach sa objavil veľký žiaľ a bolesť.
" Sasori-danna je mŕtvy. Vieš o tom čerešnička?!" Vydýchol zdrvene, jazyk sa mu plietol.
Prekvapene som zažmurkala a pustila som jeho tvár. " To preto si sa takto doriadil?!"
Zavrel unavene oči, zaklonil trochu hlavu a oprel si ju o stenu. " Ty - ty to nechápeš, čerešnička, bol to môj najlepší priateľ." Začkalo sa mu. " S kým sa budem teraz baviť o umení?!" Hovoril smutne a zdalo sa mi že každú chvíľu zamdlie.
Myslela som si, že sa nemajú radi .. ani by ma nenapadlo že sú najlepší priatelia. Nevravela Konan, že pred tým sa pobili tak že zničili ich predchádzajúci úkryt?!
Povzdychla som si. " Poď, pomôžem ti vstať." Pošepla som a pritisla som sa ku nemu.. podoprela som ho pod ramenom.
" Ne - nechaj ma, nechcem aby si ma takto videla." Snažil sa protestovať.. no zapotácal sa a skoro spadol.
" Uh.. poď a nevyjednávaj." Povedala som trochu karhavým hlasom a on sa o mňa oprel.
Dotackala som sa s ním ku jeho izbe.
Jednou rukou som našmátrala kľučku a zľahka som nohou kopla do dverí aby sa otvorili. Musela som Deia držať už oboma rukami.
" Čerešnička .." Vydýchol mi do tváre. Uh .. jeho dych, smrdel po zvetranom saké.
" Hej, už sme tu.." Zamrmrala som a došikovala ho ku posteli, na ktorú prakticky padol.
Začal sa smiať.. Nechápavo som sa na neho pozrela, ešte pred chvíľou vyzeral totálne na dne.
" Aj on ťa miloval.. preto sme sa posledné dni tak hádali vieš?!" Prehovoril a snažil sa podoprieť na lakťoch.
" Kto?" Spýtala som sa nechápavo.
" Sasori predsa." Zavrčal a zvalil sa do vankúša. " Všetci ťa tu chcú, myslel som, že idú iba po tvojom tele a kráse, po tom že máš prsteň. .. Ale sakramentsky som sa mýlil.. všetci sú do teba zamilovaný. Je mi z toho na grc!" Bľabotal a musela som sa veľmi snažiť aby som mu rozumela.
Vzdychla som si.. V kúte izby som si všimla vedľa vreca s hlinou prázdne vedro. Dala som mu ho ku hlave. Chytil ma za ruku keď som sa chcela vystrieť. Vážne na mňa pozrel.
" Aj ja ťa veľmi milujem, vieš? .. A dobre viem, že nemám šancu, nikto z nás.. ty miluješ toho idiota, Uchihu." Vzdychol si a pustil mi ruku.
" Ten bastard má skurvené šťastie..!" Neveselo sa uchechtol. " Viem, že si mi vtedy v tvojej izbe klamala, hneď som ťa prekukol ale nemohol som si nechať ujsť tú príležitosť, môcť ťa objať."
Prekvapene som zažmurkala. To som ho vážne ani na chvíľu neoklamala?! Eh ..
" Dobrú noc Deidara.. vyspi sa z toho, trepeš samé nezmysly." Usmiala som sa láskavo a pobrala sa ku dverám.
" Čerešnička! ..." Zvolal na mňa. Otočila som sa na neho.
" Prosím môžeš tu so mnou ešte chvíľu zostať?!" Spýtal sa a v očiach sa mu zaleskli slzy.
Asi som mala odísť, nechať ho samého.. ale niečo vo mne mi to nedovolilo.
Prikývla som a zavrela dvere. Sadla som si ku nemu na posteľ. Všimla som si že sa mu trochu uľavilo. Stiahol ma ku sebe a zavrel oči.
Normálne by som protestovala ale .. teraz by to nemalo zmysel. Bola som stále tak trochu v šoku z toho čo povedal.
Pritúlil sa ku mne. " Vieš, že by som ti nikdy neublížil však, čerešnička?!" Zamrmral a zdalo sa mi, že už je v polospánku.
" Hej, jasné .. spi už." Zamrmrala som s polo úsmevom.
" Uhmm." Prikývol a pevnejšie ma objal.
Po asi dvoch minútach jeho objatie ochablo a jeho dych sa prehĺbil. Zaspal.
Odtiahla som sa od neho a posadila som sa, v hlave som počula jeho slová.
Všetci ťa tu chcú, myslel som, že idú iba po tvojom tele a kráse, po tom, že máš prsteň. ..
Ale sakramentsky som sa mýlil.. všetci sú do teba zamilovaný. Je mi z toho na grc!
Záporne som potriasla hlavou.
To je blbosť.. bol opitý, nesmiem si jeho slová pripúšťať.. nebudem nad nimi radšej ani rozmýšľať.
Postavila som sa a pobrala som sa do svojej izby.
Zajtra je pondelok, mala by som mať tréning s Deidarom, no nevyzerá na to, že by bol toho schopný. Našťastie už mám nápad.. Pousmiala som sa a pritúlila sa k Itachiho vankúšu.

Otvorila som dvere na Deiovej izbe. Tácku čo som niesla v ruke, som položila na jeho stôl.
Zavrela som za sebou dvere a jeho v tom trhlo. Prudko sa posadil a chytil sa za hlavu. Zaklial.
" Dobré ránko." Usmiala som sa a on sa na mňa prekvapene a zároveň nechápavo pozrel.
Vzala som tácku a položila som ju vedľa neho na posteľ.
" Dnes je pondelok, máme mať spolu tréning spomínaš?!" Objasnila som mu a podala som mu z tácky šálku s horúcim čajom.
" Čo to je?" Spýtal sa keď ho vzal do ruky.
" Je to zmes byliniek, aby ťa po tvojom večernom záťahu nebolela hlava." Usmiala som sa.
Zažmurkal akoby sa snažil vyjasniť si myseľ..
" Ty si .. ma videla v tom stave, počkať.." Snažil sa spomenúť.
" Veľa si toho asi nepamätáš čo?! .. Ani sa nedivým. Kde si vôbec zobral toľko Saké?!" Spýtala som sa so záujmom.
" Eh .. navštívil som náš sklad." Zamrmral a odpil si z môjho čaju.
Zatváril sa znechutene. " Fuj, čo v tom je?!"
" Neboj sa nechcem ťa otráviť." Uškrnula som sa.
Pousmial sa a zahľadel sa mi do očí. Pohľad mu padol na moje pery .. prezrel si moju tvár až znova zakotvil v mojich očiach. " Vďaka .." Povedal potichu.
Vedela som, že tým myslí ten včerajšok.
" V pohode." Mávla som nad tým rukou.
Záporne pokýval hlavou a chytil ma za ňu. Palcom ma jemne pohladil po dlani.
" Ja .. dúfam, že som včera nepovedal niečo ..." Začal a ja som si vytiahla ruku z tej jeho.
" Nie, nič si nehovoril. Nebol si toho už schopný. Našla som ťa skoro v bezvedomí v tej izbe s krbom a .. priniesla som ťa sem. To je všetko." Klamala som. Páni.. fakt sa v tom zlepšujem.
Uľavilo sa mu a prikývol.
" Teraz ťa nechám, len som ti chcela povedať, že dnes tréning nemusíme mať. Aj tak som chcela ešte zájsť do knižnice." Povedala som a postavila sa.
" A .. uhm ... Ja .. vieš mám nápad. Nemusíme nikam chodiť, môžem ťa niečo naučiť práve tu, v mojej izbe." Začal.
Zdvihla som obočie. " Hej? A čo také?!" Uškrnula som sa.
" Mám tu hlinu .. a pokiaľ viem modelovanie ti moc nešlo." Usmial sa aj on. V očiach mal stále smútok.. No bolo vidno že mu je už lepšie. Vzdychla som si.
" Tak fajn ale dopiješ ten čaj." Kývla som mu na to.
Hodil to do seba na jeden dúšok, urobil znechutenú grimasu na ktorej som sa zasmiala. Postavil sa z postele, vzal si čierne tričko, čo bolo prevesené cez operadlo stoličky. Zo skrine .. alebo skôr malej komôrky vybral hrnčiarsky kruh a ja som v tej chvíli začala banovať, že som s tým súhlasila.
No už aspoň nevyzeral tak smutne a ubolene ako včera.. vyzeral že je konečne vo svojom živle, asi presne takéto rozptýlenie potreboval. Potešilo ma to.
Posadil ma na stolček, predo mňa postavil tú čudnú vec, ktorej sa krútil vrch a z jedného vreca vybral hrudu hliny. Položil to predo mňa.
Pozrela som sa na tú kopu a spomenula som si na ten incident s tým blatom.
Zachmúrila som sa.
" Nepozeraj sa tak zúfalo." Zasmial sa na mojom výraze.
Dal vedľa mňa dva kýble s vodou a ďalší sáčok s hlinou. Posadil sa za mňa na trochu vyšší stoliček
" Môžeme začať, najskôr si namoč ruky.." Prehovoril spoza môjho chrbta a ja som ho počúvla. Načiahol sa po mojich rukách.. tým sa o mňa oprel keďže sedel za mnou.
Položil mi ich na tú studenú hlinu a roztočil kruh. Reguloval rýchlosť otáčania po celý čas.
" Uh.. je to mazľavé." Povedala som nahlas svoju myšlienku a on sa zasmial.
Cítila som na chrbte jeho tichý smiech. " Dobrý postreh, čerešnička." Zapriadol a prikryl moje ruky na hline svojimi dlaňami. Jemne mi ich posúval a hlina začala meniť tvar.
Opierala som sa chrbtom o jeho hruď, zacítila som vôňu pomarančov.



" Uhm. Čo to vlastne bude?!" Spýtala som sa.
" Váza, všimol som si, že si mala tie kvety čerešní od Zetsua v sklenenom džbáne. Tak ma napadlo, že by sa ti to mohlo hodiť, keď ti donesie ďalšie." Prehovoril zahmleným hlasom a ja som sčervenela, bola som rada, že mi nevidí do tváre.
Hlina sa začala tvarovať až som bola prekvapená, že to ide tak hladko.. ale to bolo pravdepodobne iba vďaka tomu, že mi hýbal rukami on a nie ja.
" Teraz to drž sama." Pošepol a pustil mi obe ruky naraz.
Čo? Nie! Pokazím to! Chytala ma panika, no on iba ponoril svoje ruky do vedra s vodou a opäť ich položil na moje. Po zápästiach a prstoch mi stekali kvapky a voda sa miešala s hlinou. Pár krát to zopakoval.
" Výborne.. hlina musí byť stále primerane mokrá aby sa dala dobre tvarovať." Objasňoval mi a pod našimi rukami začala rásť ozajstná váza.
Potešene som sa usmiala.
" Chceš to skúsiť sama? Nechám ťa aby.." Začal no skočila som mu do reči.
" Nie! Hlavne ma nepúšťaj." Zhíkla som vyplašene.
Pobavene sa zasmial. " Okej.. nepustím ťa." Pobozkal ma do vlasov a pritlačil sa viac ku mne.
Eh .. tak som to nemyslela.. len som to nechcela zničiť. Pomyslela som si keď mi na rukách naskočili zimomriavky. Trochu tá hlina špliechala keď bola mokrá. Nuž čo .. horšie než vtedy to nebude. Vtedy som bola naozaj celá od blata.
Strávili sme nad tou vázou asi dve a pol hodiny.
" To by už mohlo byť." Povedal nakoniec a odtiahol sa odo mňa. Vzal vázu, (Bola na podložke.) a odložil ju do regálu medzi ďalšie veci, tipujem prichystané na vypálenie v peci.
" Ďakujem Dei, vyzerá skvelo." Usmiala som sa šťastne.
" Oh .. to aj ty." Zasmial sa a ja som sa na neho nechápavo pozrela. Prišiel ku mne a odstránil mi kúsok hliny z vlasov.



Sčervenela som.
" Asi som ťa mal varovať, že sa zašpiníš." Usmial sa.
" Hm." Zmamrmrala som a pokúsila som sa umyť si ruky v tom kýbli.
" Mrzí ma, že sa vždy celá zababreš keď so mnou trénuješ." Uškrnul sa a ja som mykla plecom. " To je v pohode, netráp sa tým, mne je to jedno." Odvetila som ľahostajne.
" Mohol by som ti požičať nejaké moje tričko ak chceš." Navrhol.
" Nie, vďaka." Usmiala som sa a postavila sa z toho stolčeka.
" Si tu špinavá." Ukázal si na líce.
" Uhm .." Pošúchala som sa rukou po tvári na tom mieste čo ukázal. " Lepšie?" Spýtala som sa s hanblivým úsmevom.
Jemne potriasol hlavou.. Chytil ma za ramená a posadil na svoju posteľ.
" Ukáž, pomôžem ti." Usmial sa a čupol si ku mne. V ruke držal vlhkú handru.
Dotkol sa mi ňou tváre a jemne mi prešiel po líci, krku.
Vpíjal sa mi do očí svojim bledomodrým, smutným pohľadom.
" Zvládnem to sama.." Pošepla som keď sa mi mierne začala točiť hlava a na pokožke som ucítila slnečné lúče. Vo vzduchu sa vznášala jemná pomarančová vôňa. Jeho hua sa približovala ku môjmu bytiu.
" Neboj sa, neublížim ti čerešnička." Pošepol a pohladil ma druhou rukou po sánke.
Tento letmý dotyk vyvolal silné chvenie v mojom prsteni, ten vyslal do môjho tela príemnú triašku. Privrela som z toho oči a Deidara si to zle vyložil, lebo sa ku mne sklonil a nežne ma pobozkal. V ústach som ucítila sladký pomaranč.
Zažmurkala som a chytila som ho za ramená. Chcela som sa odtlačiť no stalo sa to isté čo v piatok pri Sasorim .. Akoby môj prsteň sabotoval moje plány. Objala som ho oko krku a prstami som mu zašla do vlasov.
Prehĺbil bozky, objal ma a pritlačil ma ku sebe. Položil ma chrbtom na posteľ a moje nohy ho automaticky objali okolo pása. Oplácala som mu bozky a ucítila som jeho radosť a túžbu.
Naše hua sa letmo dotkli.
Zalapala som po vzduchu, keď jeho pery prešli po mojej sánke.
Tentoraz ma nemuselo zachrániť moje druhé ja... Niekto zaklopal a my sme sa od seba odtrhli. (V preklade, odstrčila som ho od seba.)
Zvalil sa ku mojim nohám, na zem pri posteli v tej istej chvíli čo Kisame otvoril dvere.
Preletel po mne zachmúreným pohľadom. Zahanbene som sa posadila a snažila som sa rýchlo zamaskovať strapaté vlasy a neupravené oblečenie.
" Prečo vstupuješ do mojej izby bez povolenia Kisame?!" Spýtal sa Deidara hrozivým hlasom z ktorého ma až striaslo, postavil sa na nohy.
" Zaklopal som či nie?! Je to tvoja chyba že nezamykáš." Zavrčal na neho na oplátku Kisame.
Vyzeralo to že po sebe každú chvíľu skočia.
Postavila som sa z postele aj ja a tak som pritiahla Kisameho pozornosť. Nevedela som identifikovať ten jeho pohľad.. bolo to veľa pocitov naraz.. Hnev, sklamanie, smútok možno bolesť a .. žiarlivosť?! Eh .. nie to sa mi muselo len zdať.
" Máme sa všetci stretnúť za veľkým stolom .. za pol hodinu. Otvoríme kruh, máme novú náhradu za Sasoriho." Prehovoril Kisame chladne.
" Čože?! Už? Tak skoro?! To je somarina! Ani nie sme kompletný.. Itachi je predsa na misii."
Začal sa rozčuľovať Dei.
" Je to Peinov rozkaz. Nemeškajte." Povedal a odišiel z izby. Zavrel za sebou dvere o niečo silnejšie než bolo nutné.
Dei sa na mňa otočil. " Prepáč." Pošepol kajúcne a chcel ma objať no ukročila som na stranu a tak som sa vyhla jeho rukám.
" To je dobré." Usmiala som sa nervózne a cúvala som ku dverám.
" Počkaj-" Začal a vykročil ku mne no už som otvorila dvere.
" Vďaka za vázu .. je ozaj skvelá .. určite si po ňu prídem. Vidíme sa za pol hodinu pri stole." Bľabotala som a unikla som von. Zavrela som za sebou a rozbehla som smerom do mojej izby.
V prvej zákrute som však do niekoho vrazila.
" K-Kisame! Gomen." Ospravedlnila som sa rýchlo a cúvla som, no on ma schmatol za ramená a chrbtom ma oprel o stenu. Spýtavo som na neho pozrela.
" Nepáči sa mi tvoja hra. O čo ti ide?" Zamračil sa na mňa.
" Moja hra?" Spýtala som sa nechápavo.
" Netvár sa že nevieš o čom hovorím. Máš aj nejaký iný koníček či sa iba vyžívaš v zvádzaní chlapov?!" Zavrčal.
Prikrčila som sa pod jeho nahnevaným pohľadom no potom som sa spamätala.
Kto si myslí že je keď sa so mnou takto rozpráva?! Schmatla som ho pod krkom a tresla som ho o stenu oproti. " Zbláznil si sa?! Kisame o čom to točíš?!" Zavrčala som nahnevane.
Uškrnul sa. " Nie si taká nevinná ako som si myslel."
Zmätene som sa na neho pozrela a o krok ustúpila. Bez slova som sa pobrala do svojej izby. Nešiel za mnou.
Zabuchla som za sebou dvere a vyzliekla som si špinavé veci.
Otvárame kruh, náhrada za Sasoriho .. veď zomrel iba včera baka! Kto môže byť tá náhrada?! A čo do pekla je s Kisamem?! Chová sa ako magor. Že: O čo mi ide?! O čo ide jemu do pekla!

VS: Jednoducho žiarli, už som ti to hovorila.

S: To je blbosť je to predsa môj kamarát.

VS: Na to ti odpoviem iba: A čo Naruto?!

S: Sklapni to bolo niečo úplne iné!

Okríkla som ju a vzala som si čiernu minisukňu a čierne tričko so zložitým viazaním na chrbte.
Myslela som, že po mňa príde Konan ale asi sa uvidíme až tam..

Vlasy som si dala do jednoduchého drdolu a pozrela som sa cez rameno do zrkadla nad komodou.


" Nikdy som netvrdila, že som nevinná." Pošepla som svojmu odrazu a vyšla som na chodbu.
Išla som rovno do miestnosti s veľkým kamenným stolom. Zaplavili ma spomienky na môj prvý kruh.
" Ahoj dievčatko." Spoznala som Hidanov hlas, pretrhol mi niť myšlienok.
Pozrela som na neho cez rameno, presne ako na svoj odraz v zrkadle.
" Zdravím." Pošepla som s jemným úsmevom a kráčala som ďalej.
" To si sa takto vymódila kvôli mne? To si nemusela, mne sa páčiš aj tak." Uškŕňal sa a prešiel mi rukou po odhalenom chrbte, nechal ju na mojom páse a pritiahol ma ku sebe.
" Nie, musím ťa sklamať Hidan, idem zviesť nášho nového člena. To je totiž moje hoby aby si vedel." Hovorila som s poriadnou dávkou irónie a aj dosť na hlas. Už sme boli skoro v tej miestnosti a dobre som vedela, že nás všetci počujú. Dúfala som, že to bude počuť Kisame. Pche! Idiot jeden! Ako keby som chcela aby po mne všetci išli! Neznášam to a on ma ide obviňovať! Pritom sám vie aké je to s tým prsteňom ťažké.. veď mu vkladá do hlavy obrazy a neviem aké myšlienky ... //Ah nie, Samozrejme, že za to môžem iba ja, lebo je to moja hra!// (irónia.) Idiot! Baka!
Hidan sa schuti zasmial.
Vošli sme dnu. Zatiaľ tu boli iba Deidara, Zetsu a Kisame.
" Ahoj." Pozdravila som sa a naschvál nepozrela na Kisameho.
S Hidanom sme prišli na naše miesto.
Na to sme započuli kroky z tunela ktorý vedie ku Peinovej kancelárii.
" Už sme tu." Prehovoril veliteľ a všetci traja vošli do svetla.
Tá náhrada za Sasoriho je Tobi?!

 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Fejfarka Fejfarka | 8. července 2013 v 22:48 | Reagovat

:o ne sasori ne :-( ja doufala ze se mezi nim a sakurou neco stane :D ale jinak bezvadnej dil jako vzdycky :) uz aby se vratil itachi a sasuke dal o sobe zas vedet :D jinak tobi se mi vubec nelibi vypada to jak kdyby sasoriho zabil aby se dostal do akatsuki :p

2 BB20 BB20 | 9. července 2013 v 6:54 | Reagovat

Bože, chudák Sasori, ještě Tobi... A Kisame to trošku přepískl.
Díky moc za díl!

3 Eona Eona | 9. července 2013 v 6:54 | Reagovat

joj ja som sa uz tesila na to ako ju bude ucit robit babiky :( sasori chudak ale ten tobi urcite to on ho zabil.... uzasni diel sakura bola paradna ked niesla deidaru :D :D  pacila sa mi tam veta citujem , Máš aj nejaký iný koníček či sa iba vyžívaš v zvádzaní chlapov?!, jednoducho krasa :D :D som zvedava na tobiho rychlo dalsi diel :D

4 tekvi tekvi | 9. července 2013 v 9:11 | Reagovat

Naozaj super diel :D ale preco sasori, tiez som dufala, ze sa to nakoniec nejako zvrtne a oni dvaja budu spolu :D

5 Aki Aki | Web | 9. července 2013 v 9:39 | Reagovat

Podľa mňa Sasoriho zabil Sasuke, aby dal o sebe vedieť. Výborní a dokonalý dielik ako vždy,ja už tam chcem Itachiho.

6 Martina Ayko Martina Ayko | E-mail | Web | 9. července 2013 v 10:49 | Reagovat

Já ťa zabijem. Uškrtím ťa. Čo si to urobila. Přečo? Přečo Sasori. Ah, to nie. A náhrada za Sasoriho.... Tobi? Čo? Chceš mi privodit infarkt? No, aj tak sa teším na další diel.

7 Hana Hana | E-mail | Web | 9. července 2013 v 12:54 | Reagovat

Páni,Deidara se nám hezky vyklubal miluju takovýto druh povídek a Sasori ten to chudák schytal :D  [:tired:] moc povedený dílek už se nemůžu dočkat pokráčka :D  :D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-)  :-D

8 neviemm neviemm | 9. července 2013 v 21:54 | Reagovat

štastie že neviem ako chutí a vonia Orochimaru :D haha aaa Sasorii no dannaa chjooo krásne si to napísala znova raz a zas krása! neviem sa dočkať pokračkaaa!

9 Kajká Kajká | 9. července 2013 v 22:53 | Reagovat

Viola ty si ma teraz zabila :D .. Musela som sem skočiť a okomentovať ti to!! :D
Bol to výborný diel.Perfekne napísaný. Výmákla si sa :D! ..I keď .. mooj Sasori!! :( ..Uch, neviem prečo ale ako prvé ma napadlo že sa k nim pridá Sasuke..ale ten moj blbý nápad som hneď vyvrátila :D
Moja úcta a poklona! 5 hviezdičiek! :*:*

10 Ayame Ayame | 9. července 2013 v 22:56 | Reagovat

Ach priam uuuzas, nic noveho zasa sa opakujem si SUPEER :-D skoda ze itachi bude este tyzden prec :-( ale nevadi ja si nanho pockam :-D

11 Kaja Kaja | 11. července 2013 v 19:08 | Reagovat

Jeeeej teším sa konečne další dielik :3...dúfam že dáš čoskoro další je to fakt skvelé už sa neviem dočkat ;*

12 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 13. července 2013 v 19:35 | Reagovat

neee sasori :( to je moc zlé, že sasori zomrel..dúfam, že zistia kto to bol a že ho potom zabijú :( a ešte týždeň máým čakať na itachiho..nieeeee :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama