Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 26

11. července 2013 v 19:49 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
:D Ahoj mám pokračovanie.. ^^ dopredu vás prosím nezabíjajte ma :D :D A chcem aby ste zahlasovali v ankete n.n
.. Lebo.. no ja som už mala premyslené ako to bude ďalej.. ale nechcem aby ste ma potom znenávideli :D
Dobre viete ako sa vyžívam v smutných koncoch a keďže poviedky píšem pre vás, nechám vás rozhodnúť ako to dopadne :) ARIGATO ZA vaše komentáre, názory, hviezdičky a vľká vďaka za hlasovanie.. bez toho sa asi nepohnem ^^
Tá náhrada za Sasoriho je Tobi?!


Deidara neveriacky sykol a odvrátil sa od nich. Viem, že Tobiho neznáša.
" Nuž, Môžeme začať." Povedal Pein zvláštnym hlasom. V tvári nemal žiadnu emóciu.
Postavili sa na svoje miesta.
Čakala som, že bude Tobi poskakovať alebo trepne opäť nejakú hlúposť.. no stál veľmi pokojne a mlčal. Je to vôbec ten istý chlap?! Pomyslela som si podozrievavo.
" Tobi, zažiješ prvé spojenie, a telepatický rozhovor. Keď skončíme môže sa ti trochu točiť hlava. Rozumieš?!" Spýtal sa ho Yahiko.
Muž v oranžovej maske prikývol.
Noták?! Žiadne: "Tobi je dobrý chlapec." ??? Toto nemôže byť ten istý človek! Zamračila som sa, no už som sa na to nemohla dlhšie sústrediť. Pein začal.
" Aj keď tu nie sme všetci.. môžeme začať a spoločne privítať nového člena našej rodiny. Tobiho." Prehovoril Pein chladne a ako prvý sa dotkol stola, svojho symbolu pravou rukou.
" Rei." Povedal a v miestnosti sa začala víriť tá známa, zvláštna energia.
Hneď po Peinovi sa stola dotkol pravačkou Deidara.
" Seiryuu." Zavrčal a pri tom zazeral na Tobiho. Cítila som ako mi na chvíľu jemne stŕpli svaly. Konan dala elegantne pravú ruku na svoj symbol.
" Byakko." Povedala sladkým hlasom ktorý znel ako zvončeky.
Teraz mal nasledovať Itachi, no keďže tu nebol, v kruhu sa pokračovalo.
Cítila som ako sa v miestnosti čoraz viac zväčšuje tok mocnej, pradávnej energie.
Počula som Zetsuov hlas. " Genbu." Prehovoril. Jeho hlas bol ako šuchot listov vo vetre.
Vedľa neho bolo ďalšie voľné miesto ktoré patrí Orochimarovi..
Plynule sa preskočilo.
" Nanju." Povedal Kisame vedľa mňa. Cítila som ako mi prudko bije srdce v hrudi a počula som hukot vlastnej krvi v ušiach. Bola som na rade.
Položila som ľavú ruku na svoj symbol a cítila som v tele pulzujúcu energiu.. Ako keby mojím telom prechádzal elektrický prúd. Mala som chuť, stonať, kričať. Bolo to o toľko silnejšie než vtedy po prvý krát.
Možno preto, že sa môj prsteň snažil spojiť s väčšinou prítomných.
Cítila som ako sa mi chveje celé telo ale iba Konan oproti mne sa tiež jemne triasla.
" Hokuto." Vyslovila som jasným hlasom. Ešte aj ten bol plný tej zvláštnej energie.
Všetci muži okrem Peina a Tobiho (nevidela som mu do tváre) na mňa omámene pozreli.
Vedľa mňa pokračoval Hidan. " Santai." Povedal a ja som musela zatvoriť oči..
Cítila som ako celá horím, Konan si nahlas povzdychla, už sa na mňa napojila a ucítila moje pocity..
Kruh ukončil Tobi, prvý krát prehovoril. " Gyokunyo." Povedal hlasom ktorý som myslím ešte nikdy predtým nepočula .. ale možno to bolo len tou energiou.
Ucítila som neskutočné uvoľnenie.
Mala som pocit akoby sa chakra v mojom tele zväčšila.. Akoby sa nafúkla a zároveň sa spojila s týmto kruhom... Ucítila som podstaty hua tých s ktorými som mala pletky.
Žiarili jasnou farbou (farbami svojich prsteňov) a mne sa vybavila chuť a vôňa každého nositeľa okrem Peina, Tobiho a Konan. Silno mi búšilo srdce. Hlava sa mi točila presne ako naposledy.
Nechcelo sa mi ani pohnúť a prerušiť tým tento zvláštny pocit závrate a slasti.
Pein však chytil Deidarovu ruku. A každý ho napodobnil. Stále som cítila spojenie aj keď som sa nedotýkala symbolu vyrytom predo mnou.
Zetsu sa len symbolicky dotýkal Itachiho a Orochimarovho symbolu na stole.
Kisame sa tiež iba symbolicky dotkol vyrytého znaku Orochimaroveho prsteňa.
Pravá ruka hore.. dlaňou dole. Preblyskli mi mysľou Itachiho slová.
Chytila som Kisameho svojou pravou rukou za jeho ľavú a Hidan chytil moju ľavú ruku. Snažila som sa potlačiť všetky spomienky čo sa mi vrátili pri ich dotyku.
Keď sa Pein a Tobi chytili.
Miestnosť sa skrútila.. zmenila tvar a všetko začalo černieť. Zrazu sme sa ocitli v čiernom vzduchoprázdne .. Všade bola tma, iba okolo sem tam poletovali červené oblaky.
Sústreďme sa. Počula som Peinov hlas v mojej mysli.
Áno .. Zaznelo súhlasné mrmlanie ostatných.
Energia prúdila ako divá rieka - cítila som ako do mňa naráža. S každým nárazom som mala chuť vykríknuť. Bol to úžasný pocit, ktorý mi spôsoboval nenormálny pôžitok. Chcelo sa mi vzdychať, kričať. Zavrela som oči, chcela som si to naplno vychutnať. Takmer som zabudla aká je to rozkoš, keď sme v kruhu. Konan mala taktiež privreté oči a cítila som, že zažíva to isté čo ja.. Cítila som jej slastné pocity akoby boli moje. .. Bolo to úplne ako keď som sa bozkávala s niekým z Akatsuki.. Jeho pocity boli moje a moje jeho. Naše hua sa na seba navzájom napájali.
Uhm... Mala som pocit, že sa ma všetky ich podstaty chcú v tejto chvíli dotknúť, chute a vône sa miešali a snažili sa ku mne všetky dostať. Počula som ako Hidan vedľa mňa v tichosti zaklial a silnejšie mi chytil ruku.. Vyslalo to do môjho tela až ničivú rozkoš. Kisame zahundral a tiež mi zovrel ruku pevnejšie.
Musela som si zahryznúť do pery aby som nevykríkla od pôžitku čo mi tým neúmyselne spôsobili. Konan prekvapene vydýchla keď sa ešte viac vžila do mojich pocitov. Cítila som tichý obdiv od Zetsua, vrúcnu Deidarovu túžbu a tiež som cítila Tobiho nemý úžas.
Pein sa zhlboka nadýchol pri snahe trochu sa odtiahnuť od toho čo ma opantávalo a do čoho som strhávala aj ostatných.
Tobi. Takto komunikujeme na diaľku, už som ti to vysvetľoval. Počula som v hlave Peinov zachrípnutý hlas. Ako som cítila .. jeho hua a podstata Konan sa už takmer dotýkali.
Sakra .. to preto to mám takéto intenzívne. Nemala som im dovoliť aby sa ku mne dostali tak blízko, táto šialená túžba ..... ZBLÁZNIM SA!
Nahlas som zavzdychala a v tej chvíli mi bolo jedno čo si pomyslia..
Pein, prosím.. ukončime to. Oslovila som Yahika v mysli. Potláčala som ďalšie prívaly
rozkoše a chvenia.
Ucítila som, že je v rozpakoch.
Stačí ti táto ukážka Tobi? Spýtal sa ho Pein rýchlo.
Vlastne by som tu rád ostal ešte dlhšie. Tento váš kruh je zaujímavejší než som si myslel. Ozval sa mi v hlave jeho zvláštne podfarbený hlas. Nechápala som, že sa už neoslovuje v tretej osobe.. žeby sa takto zocelil vďaka prsteňu?! Alebo to nie je vôbec ten Tobi?!
Ty jeden bastard. Ukonči to Pein, hneď! Zavrčal nahnevane Dei, vysielal nevraživú energiu na maskovaného muža.
Má pravdu! (Zetsu) , Rýchlo, skonči to! (Hidan) , Súhlasím (Kisame) , Je toho už moc! (Konan) .
Rozkoš mnou mávala a ja som ju nevedela ovládnuť.. už som ju nedokázala ani trochu potlačiť. Bola som z toho úplne mimo.
Tak teda končíme. Povedal Pein a cítila som ako sa nekonečné čierne prázdno okolo nás vlní a pretvára. Červené oblaky mizli.. Boli sme späť.. stáli sme okolo stola v Akatsuki skrýši.
Kisame aj Hidan ma pevne držali. Vedela som čo príde.. Zrazu sa všetko zatočilo. Mala som pocit že strácam pôdu pod nohami. Bohužiaľ som to neustála ako vtedy po prvý krát.
Podlomili sa mi kolená a padala som ku zemi, no Kisame predbehol Hidana, odrazil jeho ruky čo sa po mne rýchlo načiahli a sám ma zachytil.
" Sakura! Si okej?!" Spýtala sa Konan starostlivo a mala som pocit, že by hneď preskočila ten stôl ak by som povedala nie.
" Som .. v pohode." Rozdýchavala som sa. Cítila som, že som červená v tvári, nemohla som lapiť dych. Ešte stále som cítila tie ich hua a mrazivé chvenie po celom tele.
Hanbila som sa za to čo sa stalo .. za to ako mnou lomcovali tie debilné pocity.
Chcem byť rýchlo v izbe!
Keď sa všetko okolo ustálilo odtiahla som sa od Kisameho. Pustil ma.
Všetci na mňa pozerali a mne z toho bolo na nič. No bože tak ma to trochu vzalo! Nebola som schopná zdvihnúť na nich tvár aj keď som na sebe cítila ich pohľady.
" Idem už radšej do izby." Povedala som potichu mierne rozochveným hlasom. Stále som sa triasla. Otočila som sa ku nim chrbtom a vykročila som do tmavého tunela.
Trochu som sa zapotácala. Kisame bol hneď pri mne. Chytil ma okolo pása a podržal ma.
Čo je zrazu taký starostlivý?! Myslí si, že zabudnem na jeho debilné poznámky o tom, že tu chcem každého zbaliť?! Pche! Baka to sa prepočítal!
" Nepotrebujem pomoc." Zavrčala som potichu.
" Pomôžem jej." Povedal Kisame Peinovi cez rameno a ignoroval môj protest.
Viedol ma Tunelom a starostlivo ma podopieral.
Zamračila som sa a keď sme boli dosť ďaleko, udrela som ho lakťom do brucha.
" Čo ti šibe?" Zakňučal a pustil ma.
" Nechápem, čo si zrazu taký starostlivý. Nepovedal si náhodou, že ťa moje hry už nebavia?! Nebojíš sa, že ťa zbalím ako ostatných keď budeš pri mne takto blízko?! Nechaj ma! Do izby sa dostanem aj sama." Vrčala som a oprela sa o stenu oproti nemu. Stále sa mi trochu podlamovali kolená. Predsa len som potrebovala nejakú oporu.
" Hidan tu zajtra nebude, presunuli sme si dni, len som ti to chcel povedať."
Skvelé takže zajtra trénujem s Kisamem. Pomyslela som si kyslo.
" To je všetko čo si mi chcel povedať?!" Spýtala som sa zamračene.
Teraz máš šancu! Ospravedlň sa mi! Kričala som na neho svojimi myšlienkami, no on si iba zahryzol do pery. Na chvíľu zaváhal a potom sa vzpriamil, uprel na mňa prísny pohľad.
" Hej to je všetko. Zajtra ráno po teba prídem tak buď pripravená Sakura." Prehovoril chladným, trochu hrozivým hlasom a mňa až myklo pri tom keď vyslovil moje meno.
Aha takže už nie som jeho maličká?!
Neveriacky som nad ním zakrútila hlavou. Pohoršene som si vzdychla a kráčala som do mojej izby. Jednu rukou som sa istila steny. Má šťastie že ma nenasleduje, inak by zle dopadol.
Pomyslela som si zúrivo. Zavrela som za sebou dvere a pozamykala som naštvane všetky zámky. (Netrvalo mi to ani dve minúty.) Zazrela som na dvere a kopla som do nich.
Zakliala som a v Itachiho tričku sa zvalila na posteľ. Pritúlila som sa ku jeho vankúšu.


Sakra Itachi! Prečo tu nie si?! Chýbaš mi! V očiach som ucítila slzy.
Od soboty je môj život tu úplné fiasko! Smrkla som a zavrela oči s pocitom, že si ani teraz neoddýchnem.. lebo musím bojovať so svojimi nočnými morami.
Tento môj život je zlý sen! Chcem sa už zobudiť. Prosím! Chcem sa zobudiť!.. Chcem späť svoj domov, svoju rodinu, svojich priteľov... Prosím, chcem to všetko späť!
Plakala som potichu a stískala Itachiho vankúš. Keby tu tak teraz Itachi bol, potrebujem jeho priateľské objatie viac než kedykoľvek pred tým.


Itachiho pohľad:

Fajn, mal by som toho chlapa ešte sledovať ale už to bez Sakury dlho nevydržím. Vyzerá byť neškodný a stále verný Akatsuki.
Po tom čo sa stalo včera s mojim prsteňom .. bolo to úplne ako keď umrel Kakuzu.
Čo ak sa jej niečo stalo?! Nie! Na to nemôžem ani myslieť. Moja Naiso musí byť v poriadku.
Som z toho úplne na ihlách! Nemôžem už čakať!
Náš zved ktorého poznajú pod menom Tsuka Fuchi, (Jeho skutočná identita je ale Same Yokota), už dostal odo mňa odkaz. Zajtra sa s ním stretnem a on mi predá informácie o Sasukem a jeho plánoch.
Zajtra .. už zajtra za tebou pobežím, už večer možno budem s tebou moja sladká Naiso.


Sakurin pohľad:

Zobudilo ma búchanie na dvere. V hlave som ešte počula zúfalý krik mojich milovaných z najnovšej nočnej mory.
" Si pripravená?" Spoznala som Kisameho hlas a znova zabúchal na dvere.
Hm.. ešteže tam mám toľko zámok a dokonca aj závoru.
Hlava sa mi trochu zakrútila keď som sa postavila.
" Už idem! Daj mi minútu." Zakričala som a rýchlo som sa obliekla do môjho ninja oblečenia, náhrdelnik od Konan som mala v taške - zabudla som si ho dať na krk.
" Mala si byť už nachystaná!" Zavrčal spoza dverí.
" Hej, hej .. bože ty s tým narobíš. Čo mám robiť keď nemám budík?!" Hundrala som si popod nos a otvárala som zámky. Ešte som si utrela oči od zaschnutých sĺz. Vypáčila som závoru a odstránila som poslednú retiazku.
" To ti trvalo." Zazrel na mňa a ja som mu nevrlý pohľad opätovala.
" Ideme." Zavelil a vystrel ku mne ruku.
Zamračila som sa na jeho dlaň a s otráveným povzdychom som sa ho chytila.
Premiestnil nás na breh toho mora kde sme spolu trénovali minulý týždeň.
No .. aspoň nás nepremiestnil hneď do vody.
Stáli sme na drevenom móle. Slnko príjemne hriahlo a s vlasmi sa mi hral neposlušný vánok.
" Budeme pokračovať v tom istom čo minulý týždeň?" Spýtala som sa chladne, bez toho aby som sa na neho pozrela.
Keď ma zrazu chytil za ruku. Prekvapene som na neho pozrela. Tváril sa skľúčene.
" Maličká, prepáč mi ten včerajšok." Povedal a v očiach mal ľútosť.
Toto som chcela počuť.. no teraz neviem čo na to povedať.
Prikývla som a chcela som si vybrať ruku z tej jeho.. no stále ma držal.
" Vieš, neviem čo to do mňa vošlo ale keď som ťa videl s tým idiotom..." Vzdychol si a uškrnul sa. " Žiarlil som."

VS: HA!! Ja som ti to hovorila! Zasmialo sa škodoradostne moje druhé ja.

Ignorovala som ju a prekvapene som zažmurkala.
" Žiarlil?" Spýtala som sa nechápavo. Jemne ma pohladil palcom po chrbte ruky za ktorú ma držal. " No .." Zdvihol mi ju a zblízka skúmal môj prsteň. " Určite za to môže iba táto hračka, neboj." Povedal zvláštnym tónom a vyhol sa pohľadu do mojich očí.

VS: Klame, ľúbi ťa. Presne tak ako aj ostatní. Ak to nevidíš tak nie si slepá ale sprostá!

S: Sklapni už! Zahriakla som ju.

" To je v poriadku, chápem to." Pousmiala som sa.
" Nemala si ľahký víkend čo?! .. Čo takto keby sme si dnes dali oddych hm? Vzal som nejaké knihy ak by si si chcela čítať.. môžeme plávať alebo sa opaľovať.... To robia ženy radi nie?!" Usmieval sa už to bol zase ten starý dobrý Kisame.
" Oddych beriem.. a neopaľujem sa síce rada, no dobrou knihou neohrdnem. Čo to je za žáner?!" Spýtala som sa zvedavo.
Zložil si ruksak. " Pozri sa sama." Usmial sa a podal mi tašku.
Dal si dole Akatsuki plášť a išiel si zaplávať kým som ja prezerala knihy.
Zostali sme na móle. Uvoľnene som si vydýchla. Ležala som na jeho plášti a pokožka mi vstrebávala slnečné lúče. Vyzula som sa a najradšej by som si dala dole aj vestu, ale pod ňou mám iba podprsenku.
Celé ráno sme leňošili. Slnko hrialo čoraz viac. Užívala som si to teplo a chytľavý príbeh v knihe zatiaľ čo Kisame sa nevyštveral z vody ani na minútu. Čiže som si užívala aj samotu.
Veľa som premýšľala nad Itachim. Kde je, čo asi robí, na čo myslí.. Hej vlastne som sa ani moc nesústredila na tú knihu v mojich rukách. Vnímala som si ju len veľmi okrajovo.



Itachiho pohľad:

Netrpezlivo som čakal na toho chlapa na dopredu dohodnutom mieste. Konečne sa objavil.
" Vy ste Itachi Uchiha?" Spýtal sa ma.
" To ťa zaujímať nemusí, prišiel som po ten zvitok. Same Yokota." Oslovil som ho jeho pravým menom.
Uškrnul sa a trochu sa uchechtol. " Je mi ľúto, že vám to musím oznámiť takto Itachi-dono ale už nepracujem pre Akatsuki."
Zazrel som na neho svojim sharinganom. Z lesa okolo mňa sa vynorilo veľa ninjov s páskami Konohy. Sasukeho ľudia, je to pasca.
" O čo tu ide Same?" Spýtal som sa zostra.
" Nemusím vám na to odpovedať ale keďže ste sa ku mne v Akatsuki dobre chovali, tak vám to z úcty poviem." Nadýchol sa.
" Môj pán, Hokage Sasuke-sama, chcel aby sme vás zdržali kým si on pôjde po Sakuru Haruno, hľadanú vrahyňu ktorá zničila Konohu. Dal som mu presné miesto Akatsuki skrýše. Chce ju sám náležite strestať." Srdce mi pri jeho slovách vynechalo úder. Sakura?!
Pousmial som sa a Same sa na mňa nechápavo pozrel. Všetci tí ninjovia po mne vyštartovali no ja som sa v mžiku presunul pred toho zradcu. Zahnal som sa zbraňou a užíval som si jeho vystrašený výraz.
" Môj malý braček je naozaj naivný ak si myslí, že mu dovolím siahnuť na moju Naiso."


Sakurin pohľad:

" O čom je tá kniha?" Usmial sa na mňa Kisame a mala som pocit, že vie, že sa na knihu vôbec nesústredím. Skrátka ma prekukol.


Mierne mi zružoveli líca.
" Ty si ju nečítal?" Spýtala som sa a ukryla som sa za jej stránkami.
Vyšiel z vody a dal mi na ramená svoj Akatsuki plášť aby ma nezamokril.
Sadol si za mňa. " Nad čím tak veľmi premýšľaš hm?" Odpovedal mi na otázku otázkou.
Oprela som sa o neho a zavrela som oči.
" Skôr nad čím nerozmýšľam.. to by bol jednoznačne kratší zoznam." Zamrmrala som a položila som si tú knihu na brucho.


Pootvorila som oči a mierne som sa zamračila.
" Čo si myslíš o Tobiho zmene?" Spýtala som sa zahmlene. To je téma o ktorej sa aspoň môžeme rozprávať.
" Nepozdáva sa mi. Toho chlapa som nemohol vystáť no teraz.. Je to divné."
" Súhlasím." Pošepla som a obula som si topánky lebo mi bolo zrazu akosi chladno.
" Dosť bolo oddychu, je načase vrátiť sa do úkrytu.. Dal by som si obed, nevydržím do večere." Chytil ma za plecia a postavil sa aj so mnou.
" Hej! Zvládla by som sa postaviť aj sama." Zasmiala som sa. Otočil ma tvárou ku sebe. Z pliec mi dal dole Akatsuki plášť a obliekol si ho. Na chvíľu sa na mňa zasnene zapozeral. Tento omámený výraz mi niečo pripomína... V mysli sa mi vynoril Itachi, Deidara, Hidan a ešte aj Zetsu.
" K-Kisame.." Pošepla som a nervózne som zažmurkala pod jeho upreným pohľadom.
Chytil ma okolo pása a pritlačil ma na svoje telo. Prekvapene som vydýchla. Do nosa ma udrela vôňa oceánu ... a nie preto že sme stáli na móle. Bola to jeho hua.
" Maličká, ty vieš ako som sa s tým snažil stále bojovať ale-" Zasekol sa a sklonil sa ku mne trochu nižšie.



" Je toho na mňa veľa. Vždy som hovoril že som úprimný, no pri tebe som už dlho úprimný nebol. A nebol som úprimný ani sám ku sebe. Nechcel som si to pripustiť .. no už ma nebaví sledovať ťa a tváriť sa, že chcem byť iba tvoj priateľ. Viem že nemám šancu, viem, že ty miluješ-" Prekvapene som zažmurkala a skočila som mu do reči.
" Kisame ja-" Zasekla som sa.
" Maličká prosím neprerušuj ma. Chcem.. chcem ti povedať, že tu nejde iba o naše prstene.. Určite by sa to stalo aj keby si ho nemala, zapáčila si sa mi už v ten prvý deň keď som ťa so Sasorim uvidel v tej cele. Keď si mi jednu vrazila." Usmial sa na mňa znova zasnene.
" Si taká iná než bola Sawan (*Jeho mŕtva manželka)." Pošepol.
Znovu som chcela prehovoriť. Nepáčilo sa mi kam vedú jeho slová, nepáčilo sa mi, že ma držal v náručí. Nepáčila sa mi celá tá situácia.
" Milujem ťa maličká." Zamrmral v tej chvíli čo som chcela niečo povedať sa prisal sa na moje pery. Zaplavila ma chuť tropického ovocia. Rukami jemne prešiel po mojich ramenách a chytil ma za krk. Prsty si zaplietol do mojich vlasov a pritlačil ma viac na svoje ústa.
Cítila som more.. vodu.. všetky tie jeho skrývané potláčané pocity, cítila som jeho túžbu a áno aj jeho lásku, žiarlivosť čo cítil keď som bola s niekým iným. Zažila som to poznanie. Prsteň do môjho tela vysielala omamujúcu slasť.
Celá som sa chvela a moje pery s ním samé od seba spolupracovali. Jeho hua sa približovala ku mojej podstate. Ale ... Itachi..
Toto nie je správne! Toto nechcem! .. Chytila som ho za Akatsuki plášť.



Silno som ho od seba odstrčila. Prekvapene zažmurkal a trochu sa zapotácal. Bol omámený rovnako ako ostatní.
Zhlboka som sa nadychovala. Bolo také ťažké prestať!
" Maličká .. ja." Začal, no ja som zdvihla ruku na znak toho aby sklapol.
" Chcem byť sama." Povedala som a urobila som ručné znamenie. Premiestnila som sa do skrýše.. rovno do svojej izby. Zúfalo som sa zvalila na posteľ.
Itachi, prosím vráť sa.. rýchlo! Zaprosila som vo svojich myšlienkach.
" Prečo si taká zničená, kráska?" Počula som neznámy hlas. V sekunde som sa otočila aj s pripraveným kunajom.
Bol to Tobi. Cez otvor na jeho maske na mňa svietil jeho sharingan.
" Neviem načo máš toľko zámkov keď ich nepoužívaš, mala by si sa zamykať."
" Myslela som, že ti Pein a ostatní dostatočne vysvetlili aby si nechodil bez dovolenia do mojej izby." Postavila som sa z postele a on sa iba zasmial.
Premkol ma strach.
" Možno to povedali Tobimu kráska ale nie mne, dovoľ mi aby som sa predstavil."
Povedal a zložil si masku.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Chcete aby Sakura získala moc démonov s ...

1. Sasukem
2. Itachim
3. tajomným mužom za Tobiho maskou

Komentáře

1 Kajká Kajká | 11. července 2013 v 20:26 | Reagovat

Čo? :D Kisame!! Tobi!! :D
Viola píš prosím!! :/ Ja to nezvládnem bez tvojej poviedky :( ..
Uh.. dobre :D .. Táto časť bola úžastná!! Zlý Sasuke!! :D.. Nech tam je už Itachi a povie jéj čo znamená Naisto!! :3
Viola!! To myslíš vážne?? Itachi!!! To mi nerob aby si ho dala s jedným z tých dvoch! :/ Itachi a Sakura!! :3
Teším sa na další diel! Píš rýchle inak sa zbláznim! :3^^

2 Fejfarka Fejfarka | 11. července 2013 v 22:08 | Reagovat

áááá takhle to ukončit to nemyslíš vážně já to nezvládnu do tý doby než přidáš další :-(  [:tired:] ale jinak úžasnej díl itachi, sasuke, tobi to jak se vsichni propojili....proste dokonaly. Rychle další díl nebo to nepřežiju [:tired:]  :-)

3 Ayame Ayame | 11. července 2013 v 23:07 | Reagovat

waaaw krasneee :D takto to dokoncit  ... jasne ze ona musi byt s Itachim :D ItaSaku forever *-* nenavidim Sasukeho ><

4 BB20 BB20 | 12. července 2013 v 3:54 | Reagovat

Souhlasím s Itasaku. Pak mě hodně překvapil Kisame. A Tobi...?
Jak vidím, tak sis vytvořila interval přidávání pondělí - čtvrtek. A děkuji moc za nový díl. :-)

5 Eona Eona | 12. července 2013 v 8:04 | Reagovat

tento diel bol uzasny ako vazne nechapem kde sa to v tebe skriva ja by som take daco nevymyslela :D jednoducho uzasny diel ale chcem viacej vediet o tom ci vseci citili sakurine pociti chudatko ja by som sa tiez trochu hambila :/ ale potom by som im povedala no a co aj ja som preca clovek :D  no uz sa tesim na itachiho a som zvedava kde uz sasuke je a ten tobi  asi jej povie pravdu co :D :D aligato :-D

6 Aki Uchiha Aki Uchiha | Web | 12. července 2013 v 9:23 | Reagovat

Milá moja chceš aby ma šľak trafil,tak to ukončiť. Ja ťa veľmi prosím aby Sakura skončila s Itachim a tiež by som si poprosila happyend. Ináč veľmi krásni a dokonalý dielik,už sa teším na pokračovanie.

7 neviemm neviemm | 12. července 2013 v 10:15 | Reagovat

Naniiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii!! niee už Aj Kisameee :DD áno Itachi vráť sa čoksoro prosííííííííííííííííím!! a týmto koncom si si koledovala o to že další diel tu musí byť čo najskorejšejšieeeeeeeee!!!

8 Ayame Ayame | 12. července 2013 v 11:30 | Reagovat

aaaa viola slahne ma s tych tvojich ukonceni!! :-D robis nam to naschval. ach ta moja netrpezlivost kym napises dalsi diel, tiez by som ta poprosila aby sakura a itachi skoncili spolu a happy end :-)

9 Martina Ayko Martina Ayko | E-mail | Web | 12. července 2013 v 15:06 | Reagovat

Viola, neviem, čo ti na to povedať. Tušila som, že v tom bude nejaká zrada, ale až taká. Ale píš, inak to nezvládnem. Dúfam, že sa naozaj budeš riadiť podľa tej ankety. No, tajomný muž pod maskou. mám také zlé tušenie, že to nie je Tobi. Viola, prosím, ďalší diel. rýchlo :-)  :-)

10 Kaja Kaja | 12. července 2013 v 17:37 | Reagovat

Panebože panebože panebožeee.....uprimne ja by som ju spárovala s kisamem ved on je taky zlatyyyyyyyyy :3 :3.....ale ked su na vyber iba týto traja tak rozhodne itachi (aj ked som premýšlala aj nad tobim :D)ale prosím rýchlo další diel ja sa zbláznim ak ho čoskoro nenapíšeš :D :3 :3 :3 prosííím rýchlo!!!! :3 :D

11 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 14. července 2013 v 13:40 | Reagovat

čoo? :D no pekne..kisame vyjadril svoje city a dobre vie, že koho miluje sak ale predsa to urobí..chúďa sakura..má to s tými chlapmi ťažké :D ale ten koniec -_- musím si ísť prečítať ďalší diel bo to už nevydržím :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama