Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 27

13. července 2013 v 13:07 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
ARIGATO GOZAIMASU za vaše komentáre. :) Hlboká poklona. ^^ Ďakujem za vše hlasovanie a hodnotenie ;)
Keďže ste tak túžili po pokračovaní, prebdela som noc a máte to tu.. :D
Vaše komentáre ma naozaj motivovali n.n .. Tak prajem vám pekné čítanie ;)
// Pracujem popri tejto poviedke aj na dvoch ďalších, jedna je na pár Sasusaku a druhá na Itasaku.. a tiež by som chcela dokončiť poviedku; Odvaha odísť.. // Mám pekné plány :D Už len aby som to všetko spísala.. ^^
Som vďačná, že čítate tieto moje výplody .. ešte raz Arigato. :3



" Myslela som, že ti Pein a ostatní dostatočne vysvetlili aby si nechodil bez dovolenia do mojej izby." Postavila som sa z postele a on sa iba zasmial.
Premkol ma strach.
" Možno to povedali Tobimu, kráska, ale nie mne - dovoľ mi aby som sa predstavil."

Povedal a zložil si masku.

.............................................................................................................................................

" Moje meno je Madara Uchiha." Usmial sa na mňa ten chlap. V jednom oku mal sharingan a v druhom rinnegan. Počkať?! Čo to povedal??
" Nie! To je nemožné!" Vyhŕkla som okamžite.
On .. mal byť predsa už dávno mŕtvy .. Veď predsa .. narodil sa vtedy keď náš prvý hokáge a to je už sakra dávno!
" Konan ti nikdy nepovedala o jej drahom priateľovi Nagatovi?? Vieš niečo o rinnegane?" Usmieval sa na mňa milo akoby som bola malé nechápavé dieťa.
Viem, že sa nejako dá pomocou rinneganu vrátiť niekoho späť.. živého a zdravého, je to iné než Edo Tensei. Ale je to ozaj možné?! Kto by obetoval život aby vrátil späť práve jeho?!

Nedokázala som tomu uveriť. V hlave som si snažila vybaviť tvár z tých dvoch masívnych sôch kde sme sa boli s mamou a ockom prejsť keď som bola ešte malá.


Sakra je možné aby to bola pravda?! Madara Uchiha?!
Láskavo sa na mňa usmial. " Už si ma spoznala?" Spýtal sa sladko a ja som sa mierne zapýrila.
Je to pekný muž .. rovnako ako Sasuke a Itachi. Majú to asi v génoch.. Vlastne sa na seba aj dosť podobajú.

Ale, samozrejme je to teraz fakt nepodstatné.
" Čo - čo tu chcete?" Zakoktala som sa. Stále som pred sebou držala kunaj.
Neviem ako sa mám ku nemu chovať. Je to legenda .. Oh! Baka! Nie je možné aby to bol on! Nesnívam?! Možno som zaspala ..
" Čo tu chcem?! To je jednoduchá otázka." Zajal ma vo svojom pohľade.
" Chcem teba, Sakura." Pošepol svojim hlbokým, trochu drsným hlasom.
Vypleštila som oči. " M-mňa?!" Zasmiala som sa neveriacky a kunaj som stále držala pred sebou. O čo tu sakra ide?!
" Obito!" Zvolal zrazu Madara a o moje dvere sa v tom opieral nejaký chlap.


" Nemusíš tak kričať počujem ťa." Zavrčal.
Myklo ma keď som spoznala jeho hlas. Toto je ten bláznivý Tobi. Sakra! Teraz naozaj ničomu nechápem!
Ten pravý Tobi .. ktorý sa volal Obito na mňa pozrel. Tiež mal v jednom oku sharingan a v tom druhom rinnegan.
" Ahoj princezná." Pozdravil ma a pobavene sa na mňa uškrnul. Polku tváre mal zvláštne znetvorenú. Počkať .. Obito.. Keď som kunajom ryla Kakashiho meno na ten náhrobok...
Obito Uchiha?! Kakashiho priateľ! Dopekla ale veď.. Aj on má byť mŕtvy! Do pekla so všetkými Uchihovcami! Budú mi do smrti dýchať na krk?!
" Obito, zastúp ma." Madara sa ku mne otočil chrbtom a podal mu oranžovú masku.
" Spoznajú, že nie som Tobi lebo nebudem mať prsteň." Prehovoril otrávene, no vzal si ju do ruky. Pozerala som na nich a mala som pocit, že každú chvíľu omdliem.
ČO SA TO TU DEJE?! Mala som pocit, že sa zrútim.
" Je správny čas?" Spýtal sa ho Madara.
" Pein a Konan išli na miesto kde si im prikázal, myslia si, že sa tam s tebou stretnú. Kisame išiel do toho jeho malého domčeku, kde sa utápa v depresii a Hidan a Zetsu sú na misii. Jediný problém by mohol byť ten idiot Deidara ale o neho sa postarám ak by robil problémy, presne tak ako o Sasoriho."
Sasori? To .. on zabil Sasoriho??
" Výborne." Pochválil ho Madara, stále bol ku mne otočený chrbtom. Nervózne som prešľapovala na mieste.
" Prepáčte, nerada vás vyrušujem ale ... Čo sa to tu do pekla deje? A čo robíte v mojej izbe?! O čom to hovoríte?!" Nadávala som a kráčala som zo strany na stranu. Chytila som konáre sakury ktoré už skoro úplne poopadávali a zahodila som ich na zem. Namočila som si ruku do tej vody a ovlažila som si tvár.
" Ja bláznim.. fakt vidím Madara Uchihu a Obita Uchihu. Obaja majú byť mŕtvy! Je snáď deň zombíkov?! Oh. Deň zombíkov a samozrejme v mojej izbe, jasné. Kde inde by sa mal taký deň konať však?! Nepríde ešte niekto, kto by mal byť už mŕtvy?! Oh! Toto je choré! A ešte aby mi nebolo málo Madara hovorí, že ma chce. Hah! Kedy sa tu objaví jednorožec a tancujúci škriatkovia?!" Bľabotala som si popod nos a potierala som si tvár a krk chladnou vodou. Sadla som si na posteľ a v ruke som pevne zvierala kunaj. Ak je to sen.. tak keď sa porežem nebudem to cítiť.. možno sa zobudím. Oh nad čím to uvažujem? Baka!
" Vlastne je to jasné, čakala som kedy to príde a zbláznim sa... po tom všetkom, sa mi aj tak nemôže nikto diviť. Ustála som to aj tak dosť dlho.. proste som sa už musela zrútiť." Mrmrala som si popod nos a chytila som sa za čelo.
Madara sa uchechtol. " Je zábavnejšia než si mi ju opisoval."
Obito mykol plecom.
" A je aj krajšia." Doplnil sa ešte.
" Nevedel som, či máme rovnaký vkus." Odvetil mu Obito otrávene.
" Pripomína ti Rin však?" Spýtal sa ho Madara.
Zatváril sa naštvane a bol pobúrený jeho otázkou. " Nie, princezná je úplne iná."
Prečo sa o mne bavia akoby som tu ani nebola?! A kto je Rin? Ďalší človek čo má byť mŕtvy a každú chvíľu sa tu objaví? Pomyslela som si unavene a išli na mňa trochu mdloby.
" Takže ti ju pripomína.. No dobre, to je vedľajšie. Priniesol si to lano Obito?"
" Áno, nezabudol by som na to, hlavne keď mi to dalo tak zabrať. Napúšťal som tam tú chakru fakt dlho, udržalo by aj teba."
" Uvidíme." Odvetil Madara a vzal ho do ruky .. Lano?! Načo im je lano?!
Brucho mi divne stiahlo.
" Čerešnička?!" Niekto zaklopal na dvere, spoznala som Deiov hlas. Vošiel dnu a prekvapene pozrel na tých dvoch mužov.
Preletel po nás pohľadom. Neviem si predstaviť ako na neho zapôsobilo to čo videl. Obito držal v rukách Tobiho masku, Madara lano a ja som sedela na posteli s kunajom v ruke a na pokraji nervového zrútenia.
" Čo sa to tu kurva deje? Čerešnička si okej?!" Spýtal sa starostlivo a chcel ku mne vykročiť. Nevedela som čo na to povedať. To tých dvoch videl aj on?! Nepredstavujem si to?! Musím sa spamätať!
" Čo urobíme Madara-sama?" Spýtal sa potichu Obito .
" Zabi ho." Prikázal mu chladne a v tom na neho Obito vyštartoval. Vyrazil s Deiom moje dvere.
" Nie!!" Vykríkla som od strachu a v sekunde som s kunajom v ruke skočila na Madaru.
Nech by to bol aj samotný diabol, nenechám aby niekto zabil ďalších ľudí čo sú mi blízky!
Madara skončil chrbtom na zemi a ja som sedela obkročmo na jeho páse. Ku krku som mu priložila kunaj.
Z chodby išli zvuky boja.
" Odvolajte ho! Nech ho nechá na pokoji!" Zakričala som mu do tváre. Nevyzeral ani trochu vystrašene. Namiesto toho aby sa ma snažil zhodiť alebo aby sa bránil ma chytil za boky a pevne ma pri sebe pridržal.
" Páčiš sa mi, si odvážna." Lišiacky sa usmial.
Nechápavo som na neho pozrela.
V tom mi z ruky vyrazil kunaj a jednou rukou ma chytil za vlasy.
Sykla som od bolesti keď ma strhol ku sebe. Druhou rukou ma objal a pritlačil na svoju hruď.
" Je mi ľúto kráska ale mám to radšej keď som hore ja." Pošepol mi do tváre a prevalil sa na mňa. Ležal medzi mojimi stehnami a ja som naozaj pocítila strach.
Pokrútila som hlavou, prišlo mi zle.
" Budem kričať." Vyhrážala som sa.
Zákerne sa usmial. " V to presne dúfam."
" Pohryziem vás," zasyčala som.
" Prosím urob to. A ja ťa uhryznem tiež."
Vedel, že ma pritlačil k múru. Prešiel mi ukazovákom po ústach, pohladkal ma po líci a dotkol sa mojich vlasov. Zaplietol si v nich prsty stiahol mi hlavu dozadu. Odvrátila som sa pred jeho ústami.
" Krásna Sakura." Zašepkal mi pri tvári.
Bránila som sa mu. Zaborila som sa mu nechtami do mäsa a potiahla. Nepomohlo. Stisla som pery, ale aj tak sa na ne pritisol ústami. Môj prsteň sa zachvel. A potom som pocítila tú chuť. Horko sladká čokoláda a čili papričky. Pery ma pálili, mala som ich v jednom ohni.
Chuť jeho hua.. moc jeho prsteňa. Zhíkla som keď sa naše hua jemne dotkli - šlo to rýchlejšie ako na začiatku. Pravdepodobne bol už prsteň netrpezlivý, že okúsil toľko prsteňov ale so žiadnym som to nedotiahla do konca - prevzatiu moci démonov.
Moje ústa sa nedobrovoľne poddali Madarovmu bozku. Zovrela som v rukách jeho Akatsuki plášť a namiesto toho aby som sa ho pokúsila odtlačiť - pritisla som sa na jeho telo. Pocítila som jeho vášeň a aj to, že už dlho nič také necítil.. Vlastne ešte nič takéto silné nikdy necítil. Z toho šoku sa odtiahol a jeho tvár odzrkadľovala moje vlastné prekvapenie.
" Sakura! Vydrž čerešnička! Hneď som u teba!" Zakričal z chodby Deidara.
Vytrhlo ma to späť z omámenia do reality. No v ústach som stále cítila chuť horkej a zároveň sladkej čokolády. Pery ma pálili a svet sa točil odozvou nášho bozku.
Baka! Toto nemôže byť pravda.
" Sklapni idiot!" Zavrčal Obito a zaznel ďalší treskot.
Nebola som schopná slova.
Madara ma pohladil po líci a ja som urobila veľkú chybu, pozrela som sa do jeho sharinganu.
Uväznil ma v ňom..

Stála som zrazu v nejakej izbe. Bola tu veľká posteľ a starodávny nábytok. Otočila som sa okolo svojej osi. Kam ma to preniesol?!
" Neboj sa kráska, toto je niečo, čo som vytvoril sharinganom." Zaznel jeho hlas a zrazu sedel oproti mne uvoľnene na pohovke Jednou rukou si podopieral hlavu. Pobavene sa na mňa usmial.


Rýchlo som zvažovala svoje možnosti.
Nemám zbraň, bez zbrane či so zbraňou nemám šancu ho v boji poraziť. A okrem toho som uväznená v jeho sharingane. .. Čo mám robiť?! ČO MÁM DO PEKLA ROBIŤ?! Išla na mňa panika.
" Čo keby si začala tak, že si sadneš vedľa mňa?" Pobúchal po mieste vedľa seba.
Zamračila som sa a zaťala som zuby. Číta moje myšlienky? Je v mojej hlave!? Pomyslela som si zúfalo.
Opäť sa na mňa usmial a prikývol na moju nevyslovenú otázku.
" Prečo ja?!" Pošepla som zdrvene a pohľad mi klesol na môj prsteň. Odpoveď som vedela.
Madara bol zrazu pri mne. Zdvihol mi jemne bradu. Začal sa ku mne pomaly skláňať.
Zháčila som sa a cúvla som o krok dozadu.
Vzdychol si. " Pozri, dokážem byť naozaj tolerantný ale jedno čo neznesiem je odmietnutie." Začal trochu rozladene. No potom sa pousmial a uchopil prameň mojich vlasov.
" Ak budeš rozumná a nebudeš sa brániť, nebude ťa to tak bolieť." Hovoril láskavým hlasom.
Oh.. sakra nie! Toto nie!
" Hlavne sa mi nebráň." Pobozkal ma na čelo a ja som sa trochu prikrčila.
Objala som si rukami hrudník mala som pocit, že sa mi rozskočí srdce. Oči ma pálili akoby som mala začať každú chvíľu plakať, no žiadne slzy neprichádzali.
Sklonila som hlavu a otočila sa ku nemu chrbtom, celá som sa triasla. Dúfala som, že zmizne keď ho nebudem vidieť .. Také naivné, on je úplne iná liga, nemám nádej..
Chytil ma za plecia.
" Ty a ja sme si väčšmi podobní, než si myslíš. Obaja hľadáme moc a poznanie, chceme pomstu a ideme si za svojím." Prehovoril svojim hlbokým hlasom.
Zdvihla som bradu. Mýli sa, ja nie som ako on.
" Naozaj kráska? Myslíš, že sa mýlim? Chceš byť silnejšia nie?! A ako tak vidím v tvojich myšlienkach, Itachi ťa odmietol keď si s ním chcela prevziať moc démonov. Ja ale nie. Som tu a ponúkam ti moc všetkých démonov. Môžeme si navzájom pomôcť! Ty budeš mať vytúženú pomstu - všetko výmenov za spojenie prsteňov. Pozri.. Nikdy by som si nemyslel, že to bude takto."
"To sme dvaja." Pošepla som sarkasticky. Nikdy by ma nenapadlo, že dopadnem takto. Práve v jeho rukách! Napadlo ma hocičo ale toto nie! Pomyslela som si zúfalo.
Prešiel dlaňou po mojom ramene. " Píše sa tam, že tá moc vyžaduje spojenie muža a ženy.
Čakal som na tento deň, na teba Sakura. Ten kruh ma veľmi prekvapil. Netušil som, že to bude také intenzívne, vlastne som tomu úplne neveril až kým som ťa neuvidel na vlastné oči. Veci čo mi vkladá ten prsteň do hlavy.. A ten náš bozk.." Chytil ma silnejšie a pritlačil ma na svoju hruď. Stále som bola ku nemu otočená chrbtom. " Keď si predstavím čo sa stane keď budeme spojený nielen hua ale aj telom."
Pokrútila som hlavou, prišlo mi mdlo.
Ohrnul mi z krku vlasy a pobozkal ma tam. " Mladá panna a taká nádherná. Divím sa, že ma už niekto nepredbehol. Mne by to bolo jedno nech by si vyzerala akokoľvek, no to že máš takéto telo a tvár... je to naozaj skvelý bonus. Myslím, že teraz nastal čas aby sme sa lepšie spoznali.. kráska."
Pošepol mi do ucha a ja som potláčala vzlyk.
Tak takto dopadnem?! Fakt by som si ani nepomyslela, že môj prvý .. že to bude Madara!
Do pekla! Nie, musím niečo vymyslieť.
" Aj ja som si o tom veľa naštudovala." Začala som mierne roztraseným hlasom.
" Naozaj?" Vydýchol pri mojom krku a pobozkal ma do vlasov zhlboka sa nadýchol vône mojich vlasov. Prešiel mi pri tom po chrbte mráz a celá ľavá ruka sa mi chvela.
" Áno, neviem či si to náhodou neprehliadol ale v tých zvitkoch sa jasne píše, že .. Že žena sa musí odovzdať mužovi dobrovoľne. Preto som stále panna a nikto ma tu neznásilnil. Vedia, že by to bolo zbytočné. A iba by stratili príležitosť získať tú moc, preto mi všetci iba dvorili a snažili sa aby som sa do nich zamilovala." Všetko čo som hovorila som si vymyslela ale znelo to dosť presvedčivo.
" Dobrý pokus ale nezabúdaj, že som v tvojej hlave. Dobre viem, že sú to lži a všetko si si to práve vymyslela. Nič také sa nikde nepíše, dokonca .. vidím v tvojich spomienkach, že si nečítala žiadny zvitok ohľadom hua a o moci prsteňov. Ukradol ich predsa Orochimaru nemýlim sa? Všetky tie hodiny si v knižnici hľadala niečo užitočné, no nič tam nebolo."
Baka! Do pekla! Nachytal ma! Som v riti! Sakra! Nadávala som v duchu.
Chytil ma a otočil ma ku sebe tvárou. Pozrel mi do očí.
" Nezúfaj bol to dobrý pokus, bolo to aj dosť presvedčivé, kráska. Možno sa mi podobáš väčšmi ako pripúšťaš." Povedal a chytil mi bradu.
" Vlastne keď sme už pri tom. Mohla by si sa so mnou spojiť dobrovoľne. Vládli by sme svetu spoločne."
Zdesene som odtiahla hlavu. " Vládnuť svetu?"
" Nechcem sa s tebou spojiť iba aby som vyvolal moc a nepoužil ju." Prešiel mi prstami po hrdle.
Položil si prst na ústa. " Buď ticho Sakura. Urob ako ti poviem a zostaneš nažive. A ak budeš dobrá, možno ti ani priveľmi neublížim rozumieš?"
Nepatrne som prikývla aj keď som nerozumela a nesúhlasila. Musím rýchlo niečo vymyslieť!
Pohladkal ma po líci. Otočila som hlavu na stranu, nemohla som skryť strach v očiach, keď pokračoval po línii mojej čeľuste.
Zrazu som necítila zem pod nohami. Bola som v jeho náručí, niesol ma ku tej veľkej posteli.
" Toto nie je skutočné.. si iba v mojej hlave .. Nedeje sa to naozaj." Opakovala som si dookola akoby to niečo menilo na tom fakte, že som bezmocná.
" Máš pravdu, keby som ťa teraz prepustil v realite by ubehla iba sekunda a stále by sme boli na zemi .. zatiaľ čo tu môžeme spolu stráviť celé hodiny, nie je to skvelé?!"
Zavrela som oči, telo som mala zvláštne paralyzované a myseľ akúsi zahmlenú a spomalenú.
Nie.. nie ... Čo sa to deje?! Musím niečo vymyslieť... a rýchlo. Motali sa mi vlastné myšlienky. Položil ma na bielu prikrývku. Posteľ bola taká jemná a mäkká.
Točila sa mi hlava. Snaží sa ma omámiť.. a ide mu to. Došlo mi, no všetky moje ostatné myšlienky sa ponorili v sladkej hustej hmle.
Pousmial sa na mojej myšlienke a pobozkal ma na čelo.
Vyhral, má ma vo svojej moci.. Oh, nie.. musím... sa pokúsiť brániť! Len samotná táto myšlienka ma stála veľa energie.
" Nebojuj a poddaj sa mi." Pošepol a jednou rukou chytil zips mojej červenej vesty.
Nie! Pomyslela som si vydesene a chytila som jeho ruku.
Usmial sa na mňa a mal v očiach pohľad mal typu; Neboj sa, viem čo robím.
Chvela som sa a snažila som sa bojovať proti jeho Sharinganu. A celej tejto ilúzii.
Toto nie je skutočné!
Pomaly mi rozopínal zips, moje ruky znehybneli .. nemohla som mu v tom zabrániť. Zaklonila som hlavu a hlasno som zavzdychala keď jazykom prešiel po mojom krku. Nosom prešiel po mojej čelusti predtým než ma tam pobozkal. Zľahka ma uhryzol a ja som si zahryzla do pery aby mi z úst opäť nevyšiel ston plný rozkoše. Pokračoval nižšie, pobozkal ma na kľúčnu kosť a zovrel cez moju podprsenku môj prsník. Perami skĺzol po mojej pokožke až k môjmu brušku - napla som sa. Jazykom prešiel tou istou cestičkou späť až ku môjmu krku. Prsteň sa išiel z jeho blízkosti zblázniť. Nahlas som vzdychala a v rukách som zvierala prikrývku. Chytil ma jednou rukou okolo pása a pritlačil ma ku sebe - na svoje vypracované telo. Nahol sa ku mne a letmo ma pobozkal. Snažil sa byť jemný.. dokonca možno až nežný. Cítila som jeho úmysel, jeho túžba sa stávala mojou vlastnou - keď uvidel ako moja snaha odolať mizne - na milimeter sa odtiahol a usmial sa.
" Nenávidím ťa Madara." Zastonala som polohlasne a jeho úsmev sa prehĺbil. Na nič viac som sa nezmohla - vyhral.
Opäť sa prisal na moje ústa.. zamestnával moje pery, mala som ich v jednom ohni a v ústach ma mátala čokoládová chuť.
Myseľ zahmlená, telo takmer neschopné pohybu, no stále odolávam. Ešte som sa stále nepoddala! Nenechám ho vyhrať!
Prsteň mi však zapriadol a vyslal do môjho tela pôžitok, rozkoš a chvenie. Srdce sa mi rozbúchalo rýchlejšie. S týmto sa už nedá bojovať. Nie keď je proti mne aj môj prsteň.. Posledná moja snaha bola zbúraná ako domček z karát.

VS: Sakura! Počula som slabý hlas môjho druhého ja. Niečo ho potláčalo.

Hneď som naň ale zabudla. V tejto chvíli som nevnímala nič iba jeho telo, dotyky a jeho horúce pery. Prsty mi samé zašli do jeho vlasov. Nohy ho objali okolo pásu.
Samoľúbo sa na mňa usmial, vyžíval sa vo svojom víťazstve. " Si moja, kráska." Pošepol chrapľavo a prehĺbil bozky keď som ho objala okolo krku. Boli vášnivé a naliehavé, už sa nemusel snažiť byť jemný, teraz bol dravý, dobyvačný. Spaľovala ma jeho ničivá túžba a lačné dotyky. Rukou prešiel po mojom stehne a stlačil môj zadok. Od rozkoše ma prehlo v páse. Jeho hua ma úplne opantávala.

VS: SAKURA!

Už som ju počula jasnejšie. Pootvorila som oči. Madara ma práve bozkával na krku a pokračoval nižšie jeho ruka ma hladila po stehne - prsty zachádzali čoraz bližšie k môjmu lonu. Zhlboka som sa nadychovala. Nie! Musím sa schopiť! Musím nabrať síl! Musím bojovať!

VS: Spomeň si ako si odstrčila Hidanovu podstatu! Pomôžem ti!

Počúvla som ju. Moja myseľ sa akoby oddelila od tela, ktoré sa mu čoraz viac poddávalo. Ponorila som sa do hladiny alfa. Našla som jeho temnú pulzujúcu podstatu, žiariacu bledofialovou energiou s červenou aurou a to iba vďaka môjmu druhému ja ktoré ma viedlo. Začala som ju spútavať, no nešlo to ako pri Hidanovi. Nefungovalo to - neboli sme spojený krvou. Nejde to! Nemôžem bojovať! Som slabá!

VS: Si sprostá nie slabá! Musíš ísť na to takto!! SHAANAAAROOO! Vyslala do jeho podstaty časť mojich/jej pocitov, časť.. našej energie.

Strhla som sa a ocitla som sa vo svojom tele v realite, no neležala som na zemi.
Počkať! Nemalo to byť predsa skutočné!
Ležala som na posteli a Madara bol na mne. Ležal medzi mojimi nohami s rukou takmer v mojich nohavičkách. Mala som rozopnutú vestu ..
To nebol iba prelud?! Čo to sakra!?
Zamračila som sa a nahrnula som si do rúk dosť sily na to aby som ho odstrčila. (No a čo, že zo mňa iba spadol vedľa na vankúš a nepreletel celou miestnosťou ako som plánovala. Tu ide o to, že som sa dokázala oslobodiť.)
" Ty zvrátený klamár! Nikdy sa ti dobrovoľne neoddám! Na to zabudni!" Zakričala som pološialene a postavila som sa rýchlo z postele.
Zákerne sa usmial. " Fajn. Aj s tým som počítal." V ruke zrazu držal to lano.
Zakliala som. Postavil sa z postele a približoval sa ku mne. Na zemi vedľa mňa ležal ten kunaj, ktorý mi vyrazil z ruky. V sekunde som ho schmatla a uskočila som jeho rukám.
" Nerozumieš, že to nemá zmysel?! Aj tak ťa dostanem!" Zamračil sa a rozbehol sa po mne.
Odrazila som jeho päsť a urobila som otočku. Zahnala som sa po ňom kunajom, no ľahko sa mu vyhol. Viem, že nemám žiadnu, ani tú najmenšiu šancu ho poraziť, no bez boja to nevzdám. Sekla som po jeho rukách, ktoré na mňa vyštartovali a uskočila som dozadu. Nešetril ma a opäť na mňa zaútočil. Podarilo sa mi odraziť jeho prvý úder, no druhý ma už priklincoval o stenu. Odrazila som však jeho ruku a vybehla som na chodbu.
Musím ujsť! Je to moja jediná šanca ako sa zachrániť!
" Neutečieš mi!" Zavrčal mi zrazu pri uchu.
Skočil ku mne tak rýchlo, že som sa nestihla ani pohnúť. Chytil ma za pravú ruku až ma to zabolelo a viedol ma naspäť ku izbe. Tackala som sa a cítila som, ako sa mi nohy zdvihli zo zeme. Napoly ma niesol a napoly vliekol k dverám. Plece som mala bolestivo vykrútené.
" Nie!" Zakňučala som a pokúšala som sa voľnou rukou nahmatať niečo okolo, čo by som mohla použiť ako zbraň.
" Poď!" Zavrčal, hodil ma o stenu vedľa dverí a pustil mi ruku. Nespadla som iba preto, že ma pritláčal bokmi o múr. Tvár mal tak blízko, že som na ňu nedokázala zaostriť. Videla som iba jeho ústa a jeho desivé oči. Bol ťažký - mal pevné svaly vybudované z tvrdého cvičenia.
Napla som sa a usilovala som sa vyšmyknúť sa mu, ale na hrdle som cítila teplý tlak jeho ruky. Zaborila som nechty do jeho prstov. Trochu potriasol hlavou a stisol silnejšie. Zamedzil mi tak prístup kyslíku.
" Hovoril som ti, že je to zbytočné. Si moja, kráska." Uškrnul sa.
Dusiac sa, spustila som ruky a znehybnela som.
Sklonil hlavu, pritisol si pery na moje a pomaly uvoľňoval zovretie hrdla, takže som lapala vzduch a otvárala som ústa. Oblízal mi jazyk a preniesol naň chuť svojej hua. A potom mi prešiel zubami po spodnej pere a trochu sa zahryzol do jemnej pokožky.
" Tak teraz zistíme.." šepkal mi pri líci a každé slovo ma hladkalo ako bozk, " teraz zistíme, čo sa stane, keď sa spoja nielen naše prstene a hua ale keď sa muž zmocní panny .. keď sa stanú jedným." Prešiel mi ukazovákom po čeľusti. Tvár mu zdrsnela a odzrkadľovala jeho úmysel. Vedela som že fyzicky ho nedokážem zastaviť.
"Pusť ma! Prosím nie! Pusť!" Kňučala som a pokúšala som sa ho odtlačiť.
Trochu sa zasmial a voľnou rukou zašiel ku môjmu pásu. Zatiahol za moju sukňu, snažil sa mi ju vyzliecť.
" Ustúp od mojej Naiso!" Zavrčal povedomý hlas a Madaru odo mňa niekto nasilu odtrhol. Klesla som na zem. Keď som zdvihla pohľad .. na sekundu mi vyrazilo dych.
" Itachi!" Hlas mi preskočil cítila som že mám v očiach slzy.
Pootočil na mňa tvár kým sa Madara zbieral zo zeme a trochu sa usmial.


" Už si v bezpečí. Nechaj to na mňa." Pošepol mi, no hneď sa zase otočil na Madaru.
" Vždy si si to vedel načasovať Itachi." Zavrčal ten chlap keď sa postavil.
Začali sa mlátiť, jeden úder nahrádzal druhý.


Zatiaľ som sa zapla a schmatla som svoju tašku z našej izby, kde som mala dôležité informácie o Sasukeho ľuďoch, a tiež som mala v striekačke nachystaný Sasoriho jed. Mala som tam aj protijed a iné veci, no to je vedľajšie.
Pousmiala som sa. Prehodila som si tašku krížom cez telo a so striekačkou v ruke som sa vrhla medzi nich. Madara začínal vyhrávať.
" Sakura nie!" Vykríkol vystrašene Itachi keď na mňa mieril Madarov nôž. No ja som už bola takmer v cieli! Bodla som striekačku Madarovi do brucha a stlačila som.
V tej istej sekunde ma Itachi schmatol a otočil tak, že schytal Madarov nôž priamo do chrbta a ja som bola chránená.
Obaja muži sa zložili k zemi. Madara upadol rovno do bezvedomia, vďaka silnému jedu - dala som mu konskú dávku.
" Itachi!" Zavzlykala som a rýchlo som sa ku nemu priplazila. Vytiahla som z neho nôž a on vzdychol od bolesti. Rýchlo som sa pustila do liečenia. Rana nebola vážna a bol to čistý prierez, no aj tak mi srdce bilo niekde v krku a nemohla som si vydýchnuť až kým to nebolo úplne zacelené.
" Ty asi fakt nevieš čo znamená držať sa mimo nebezpečenstva, že?" Pošepol mi s úškrnom keď som ho už celého úplne doliečila.
" Sklapni!" Usmiala som sa šťastne a vrhla som sa mu okolo krku.
Silno ma objal. Presne toto som potrebovala. Keď ma takto drží, cítim sa v bezpečí. Vdychovala som jeho vôňu a stláčala som jeho tričko. Sakra! Tak veľmi mi chýbal!
Zhlboka sa nadýchol vône mojich vlasov a trochu sa odo mňa odtiahol. Pozrel na mňa vážnym pohľadom. Tak my chýbali jeho čierne, hlboké oči!
" Musíme rýchlo zmiznúť." Pošepol.
" Prečo?!" Spýtala som sa zmetene. Už je predsa po všetkom nie? Nerozumela som.
" Vieš .." Začal a v tom zaznel výbuch. Celé sa to tu otriaslo.
" Čo sa to deje?" Spýtala som sa ho vystrašene.
" Nemôžem ti to vysvetľovať celé ale.. Sasukeho muži, vedia kde si a idú po tebe. Rýchlo musíme zmiznúť!" Zdvihol ma na nohy.
Chytil ma za ruku a chceli sme sa vydať únikovou cestou, no potom som si niečo uvedomila.
" Musím nájsť Deia! Čo ak je zranený?! Bez neho nemôžem odísť!" Spanikárila som a chcela som sa vrátiť.
" Nie! Chytia ťa!" Zamračil sa a nepustil ma ani na krok.
" Riskoval kvôli mne! Nemôžeme ho tu nechať! Je to môj priateľ!" Vytrhla som sa mu a bežala som naspäť. Prebehla som okolo Madarovho tela. Otočila som sa okolo svojej osi a uvidela som krvavú šmuhu.
" Sakura! Možno je už mŕtvy! Počúvaj ma! Musíme zmiznúť!" Hovoril podráždene, no ja som bežala po stopách krvi.
" Cítila by som ak by umrel a ty tiež!" Prehovorila som rýchlo a všetko sa znovu otriaslo.
V tom som ho zbadala. Bol v zlom stave no Obito v ešte horšom. Obaja ležali na zemi.
Dei sa na mňa ubolene usmial, bol pri vedomí, no nemohol sa pohnúť.
" Ty.. si sa po mňa vrátila..." Prehovoril potichu, skoro som ho nepočula. " Pomstil som ho.. To on zabil Sasoriho." Povedal z posledných síl a zdalo sa mi, že odpadol.
Kľakla som si ku nemu a skúseným okom som zhodnotila jeho stav. Itachi ku mne dobehol
" Žije! Musíme ho zobrať so sebou!" Povedala som nekompromisne a podoprela som ho pod ramenom.
" Ty si sa zbláznila!" Povedal naštvane, no kľakol si ku mne a podoprel ho z druhej strany. Dei sa zamrvil. Myslela som že je mimo..
" Čerešnička.. ďakujem..." Zamrmral chrapľavo pri mojej tvári a upadol do hlbokého spánku.
Celé sa to tu otriasalo a zo stropu padali kusy zeminy. S Itachim sme niesli Deidaru a tak nám únik išiel veľmi pomaly.
V tuneloch za nami bolo počuť hluk a hlasy. Zľakla som sa.
Itachi potichu zaklial. " Sakura. Počúvaj, zober ho a choď napred, toto je cesta k západnému východu. Zdržím ich a dobehnem vás." Hovoril vážnym hlasom a v očiach mal sharingan.
" Nie! Itachi prosím nechoď! Zostaň so mnou!" Vyplašene som na neho pozrela a on mi venoval krásny úsmev. " Zase sa chceš hádať?"
" Ja-" Chcela som mu protirečiť, no opäť sa to tu zatriaslo. Výkriky shinobi ninjov bolo počuť čoraz bližšie. Zamračil sa svojim sharinganom do tunelu za nami.
" Nebudem dlho, hneď za tebou prídem."
" Sľubuješ?!" Spýtala som sa zúfalo a mala som čo robiť aby ma nepremohol hysterický záchvat. Iba teraz sme sa stretli a už ma znovu opúšťa?!
Žmurkol na mňa a stratil sa v tme. Povzdychla som si a kráčala som opačným smerom, za svetlom. Išlo mi to stuha lebo Deidara bol ťažký, mala som čo robiť, keď som ho niesla. Dotackala som sa ku východu a zvalila som sa na zem. Odtiahla som ho do najbližšieho kríku a rýchlo som sa mu snažila zastaviť krvácanie. Pokúsila som sa mu zahojiť aspoň tie najväčšie zranenia a pri tom som bola v totálnom strese lebo Itachi sa stále nevracal.
Bola som taká vystrašená, no musela som sa sústrediť na moju prácu. Ešteže som si vzala túto moju tašku kde som mala dopredu zabalené všetky moje najdôležitejšie veci. (Človek na úteku musí byť vždy pripravený zdvihnúť kotvy.) Vybrala som odtiaľ nejaké obväzy. Už som to mala skoro hotové, keď mi na plece dopadla niečia ruka.
Až som nadskočila.
" Pššt. Na, nasaď si to." Pošepol mi Itachi, mal na sebe Akatsuki plášť a mne podával ten môj s kapucňou.
" Žartuješ?! To si sa vracal len kvôli tomuto?" Osopila som sa na neho a vytrhla som mu to z ruky. Mal so sebou aj nejaký ruksak. Rýchlo som dokončila Deia.
" Ako je na tom?" Spýtal sa ma potichu a kľakol si vedľa nás.
" Z najhoršieho je vonku." Zamrmrala som a ozaj sa mi uľavilo. Zvládli sme to. Vydýchla som si. No v tom sme započuli pohyb. Niečo sa pohlo v kríkoch kúsok od nás. Itachi sa predo mňa postavil v bojovej pozícii a ja som sa prikrčila pred Deidarom. (Pripravená ho chrániť vlastným telom.)
Vyskočil na nás Kisame.
" Čo sa to tu do pekla deje? Itachi?! Sledovali ťa? Maličká si v poriadku?" Skrýša sa zmietala v hroznom útoku a Kisame vyzeral naozaj vystrašene. Starostlivo si ma premeral pohľadom.
Prikývla som na znak toho, že som v pohode.
" Idú po Sakure, poslal ich Sasuke, ten náš zved bol zradca." Zavrčal Itachi. Stalo sa toho ešte viac ale vysvetľovať mu Tobiho, Madaru a Obita.. Na to nemáme čas.
" Kde je Pein?" Spýtal sa Kisameho a v hlase mal napätie. Potichu som obdivovala ako dokonale zvláda túto situáciu.
" S Konan išli na akési stretnutie. Neviem kde je Tobi ale Hidan a Zetsu sú na misii. " Hovoril zamračene.
" Fajn takže dnu nikoho nenájdu. Kisame potrebujem aby si sa postaral o Deidara. Sakura ho vyliečila, no nemôžeme ho so sebou zobrať, musím Sakuru niekde ukryť. Musíme byť rýchly a nenápadní." Hovoril Itachi naliehavo.
Kisame sa na mňa pozrel. V jeho pohľade som videla, že váha a, že by ma najradšej sám chránil, no po ďalšom otrase a ozveny mužských hlasov nakoniec prikývol a rýchlo zobral Deia na plecia.
" Ďakujem ti.. a tu máš, sú to lieky proti zápalu, ak by sa mu prihoršilo, daj mu dve tabletky každé tri hodiny." Pošepla som mu a podala som mu ich. Naschvál mi chytil ruku a palcom ma po nej nežne pohladil. " Dávaj si pozor maličká." Usmial sa na mňa tým jeho žralokovským úsmevom, ktorý ma zahrial pri srdci.
" Aj vy si na seba dajte pozor." Pousmiala som sa.
" Musíme ísť." Pristúpil ku nám Itachi a nasadil mi kapucňu. Chytil ma za voľnú ruku a pritiahol ma ku sebe. Vymenili si s Kisamem tichý pohľad. Na to sme sa rozbehli opačnými smermi. Mala som trochu výčitky, že sme ich nechali len tak odísť.. som predsa medik ale.. Čo môžem robiť?! Itachi ma pevne držal, jeho stisk mi dodával odvahu.
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kaja Kaja | 13. července 2013 v 14:08 | Reagovat

AAAA ja ta tak milujem violka je to dokonalé božské perfektné skrátka neverím že si obyčajný smrtelník :3 :3 :3 strááášne sa teším na další diel a aj na pokračovanie odvaha odíst :3 :3...bozkávam :3 :3 (JUUUUUUU :3 :3 )

2 Kaja Kaja | 13. července 2013 v 14:12 | Reagovat

O a ešte : aj ja milujem knihu eon :3 :3 ....čítala si aj druhý diel ??? :3 je to perfektné som rada že nie som jediná kto ju má rád   :D :3

3 Kajká Kajká | 13. července 2013 v 16:44 | Reagovat

Není pravda!! Lebo JA ju milujem xD!!!
Čo k tomuto dielu dodať? Uhm..Nenapísala by si další diel dnes v noci? :D Spravila by si mi radosť! :33
Konečne je tam Itachi povie jéj čo je vôbec Naisto..Potom spolu získajú moc, bude bábo a Sasuke im dá pokoj :DD..Okéj,toto je veľmi nereálne :D Ale vieš hrozne ma baví vymýšlať si situácie dopredu..a TY potom napíšeš úpne niečo iné :D!
Uhm, zase sa roukecávam(to tu už dlho nebolo) :D.. Za 5 hviezdičiek! Dúfam že napíšeš štastný koniec! :P :3
Ešte niečo xD Ťeším sa na moju/tvoju poviekdu! Moc :3

4 Tickle Tykev Tickle Tykev | Web | 13. července 2013 v 16:56 | Reagovat

Vážně super díl :D Opravdu jsem čekala kdy Itachi vyskočí a zachrání Sakuru.Opravdu skvělě píšeš.Jen tak dál :-)

5 BB20 BB20 | 13. července 2013 v 19:39 | Reagovat

Tak moje teorie o intervalu pondělí - čtvrtek byla úspěšně podkopána. Ale že bych z toho byla naštvaná, to nemohu říct. :-D
Děkuji moc za díl, fakt moc díky! :-)
P.S.: taky jsem četla Eona a Eonu. :-)

6 neviemm neviemm | 13. července 2013 v 19:47 | Reagovat

ja pískam!  ja som doslova zvrieskla po celom dome jak sa tam Itacho objavil! wtf! Viola! kráááááááááááááááááása!!! mrte dokonaléééééééééééé sto krát lepšie ako si mi to opisovala kyaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa už nech sa vrátiš a pustiš sa do pokračkaaaaaaaaaa :* dakujem dakujem dakujem

7 neviemm neviemm | 13. července 2013 v 19:48 | Reagovat

btw: tiež som čítala ;)

8 Aki Uchiha Aki Uchiha | Web | 13. července 2013 v 20:37 | Reagovat

Jaj to bolo veľmi napínavé ,bola som napnutá ako struna kedy sa tam konečne objaví Itachi. Výborní,krásni a hlavne dokonalí dielik,prosím aby to bol happyend.

9 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 14. července 2013 v 14:23 | Reagovat

ako..viola-san..okamžite pridaj další diel :D je to čo raz viac a viac napínavé :) a pfu na začiatku som sa zlakla, že už nepríde itachi jej na pomoc :) a sviňa obito..zabol sasoriho :( a deiovi ublížil, ale dei sa z toho dostane :) hlavne nech itachi dovedie sak do bezpečia :)

10 Fejfarka Fejfarka | 14. července 2013 v 15:21 | Reagovat

Wow!! tak to byl uplne luxusni dil!!! lip to napsat ani neslo!! si uzasna tesim se na dalsi dil :)

11 Eona Eona | 14. července 2013 v 20:14 | Reagovat

jednoducho ďalší diel uzasne ....:-) takze madara chuti ako horka čokoláda mnam ta je zdrava :-D ešte nevieme tobiho :-P joj konecne su spolu sakura a itachi urcite sa spita na tu prezdivku naiso uz sa tesim ako sakura zareaguje aligato gosaimas viola si skvela spisovatelka ;)

12 Hana Hana | Web | 17. července 2013 v 22:07 | Reagovat

Páni,já tuto povídku prostě miluju,patří mezi mích 5 oblíbených co jsem kdy četla,jen tak dál nemužu se už dočkat pokráčka :-D  :-D  :-D  :-D  O_O  :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama