Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 28

19. července 2013 v 22:58 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Gomen za to, že som tu dlhšie nebola ale behám z jednej akcie na druhú, potom .. rodina a musím kresliť aby som mala veci do portfólia.. Snažila som sa ale pravidelne navštevovať vaše blogy n.n
Moja hlboká poklona a veľké ARIGATO za vaše neskutočne povzbudivé komentáre ^^
Vlastne ani toto som ešte nemala pridať ale nemohla som si pomôcť .. n.n Keď ste sa tak tešili a tak krásne ma povzbudzovali :) Tak dúfam, že sa vám to bude páčiť ;)
  • Shitai-danna ďakujem ti za pomoc, za tvoje nápady a názory, nie raz si ma zachránila.. Tento blog by bez teba neexistoval.. ARIGATO GOZAIMASU! :)



Za nami bolo stále počuť výbuchy. Itachi pridal a pevnejšie mi zovrel ruku.
" Kam ideme?" Spýtala som sa a nemohla som potlačiť strach v hlase.
" Tu neďaleko je jedna malá jaskyňa. Počkáme tam kým sa to tu upokojí a potom vyrazíme." Hovoril a očami prečesával les naokolo.
" A kam vyrazíme?" Spýtala som sa znova.
Uškrnul sa na mojej neodbytnosti. " Asi dva dni cesty na severozápad.. mám tam malý dom."
" Ty máš dom?!" Zatvárila som sa šokovane.
Pousmial sa a prikývol, stále na mňa nepozrel. Sústredil sa na cestu pred nami.
" Nemám tam ale takmer žiadne zásoby." Pošepol a potom trochu spomalil.
" Sme tu." Prehovoril keď sme sa ocitli pred neveľkou jaskyňou.
" Idem ju prezrieť." Povedal potichu a vošiel dnu. Keď mi pustil ruku a osamela som.
Akosi na mňa začalo doliehať všetko čo sa mi v posledných minútach, hodinách.. čo sa mi v tento týždeň stalo.
Zachvela som sa a v očiach som ucítila palive slzy. Ešte stále na sebe cítim Madarove dotyky.
Zo znechuteným výrazom som si utrela oči a pozrela som sa na oblohu. Slnko zapadalo, nebo naberalo tmavé odtiene.

Chytila som si kapucňu a chcela som si ju dať dole.


" Sakura! Nie, keď si vonku." Zastavil ma hneď Itachi a prišiel ku mne. Poslušne som si ju, s previnilým výrazom, nasadila späť.
Sakra, má pravdu.. Moje ružové vlasy sú nápadnejšie než Akatsuki plášť.
Chytil ma za ruku. " Môžeme tu prečkať noc, poď. Je to tu bezpečné." Usmial sa na mňa láskavo a viedol ma dnu.
Vyzerá to tu celkom.. hm... útulne.
" Pôjdem nazbierať drevo a založím oheň, odpočiň si." Povedal a chcel ma pustiť no ja som mu ruku silno držala. Nechcem aby ma znova opustil.
Spýtavo na mňa pozrel. Tvár mal dobitú, Madara ho poriadne doriadil.
Zahryzla som sa do pery a cítila som sa ešte viac previnilo.
Môžem ho predsa vyliečiť! Napadlo ma.
Práve som mu to chcela navrhnúť. " Hneď som späť." Pousmial sa ale a vytrhol sa mi skôr, než som stihla niečo povedať.
Unavene som si vydýchla a pozorovala jeho miznúcu siluetu. Neviem ani prečo, v hlave sa mi objavila spomienka na môj prvý tréning s Kisamem. .. To čo hovoril o mne a Itachim.

- " V čom myslíš že mal akože Itachi pravdu?" Spýtal sa ma Kisame nechápavo.
" Asi som trochu podcenila nebezpečenstvo." Zachmúrila som sa.
Bez slova na mňa skúmavo pozeral.
" Ty ho miluješ čo?" Uškrnul sa po chvíli ticha.
Vypleštila som oči. " Čo?" Vyrazil mi dych. Trochu pridusene som sa zasmiala.
" Samozrejme že nie!" Cítila som že červeniem. Sklopila som tvár a dúfala, že si nevšimne môj rumenec. Čo ho to len napadlo?! Taká hlúposť ja a Itachi?! Eh..
Zasmial sa. " Prepáč maličká nechcel som ťa dostať do rozpakov.."
Pobúrene som zdvihla ešte stále červenú tvár. Zamračila som sa na neho.
" Nie som v rozpakoch!.. Iba ma tvoja otázka prekvapila, to je všetko!" Hovorila som podráždene a aj by som si dupla ale ovládla som sa.
" Moja otázka ťa prekvapila?" Zaškeril sa. " Mňa by na tvojom mieste prekvapilo ak by si to niekto nepomyslel. Pozri .. prišla si sním.." Zdvihol jeden prst. Zhlboka sa nadýchol a zdvihol druhý .." Žijete spolu v jednej izbe." Zamýšľal sa nahlas. " Včera si mala na večeri jeho tričko .. čiže nosíš jeho veci.." Toto bol tretí.
" Itachiho chovanie na tvojej prvej večeri.. vtedy keď si bola taká sexi.." Dvíhal štvrtý prst.
Nechcela som aby pokračoval.
" To stačí Kisame!" Zastavila som ho a vystrela som sa. Založila som si ruky na hrudi a mračila som sa do jeho žraločích očí.
" Je - je mi jedno ako to vyzerá .. sme iba priatelia." -

Stále si stojím za tým čo som mu vtedy povedala. Zachmúrila som sa a do mysli sa mi vkradli Deiove slová keď bol opitý.

- " Aj ja ťa veľmi milujem, vieš? .. A dobre viem, že nemám šancu, nikto z nás.. ty miluješ toho idiota, Uchihu." Vzdychol si a pustil mi ruku.
" Ten bastard má skurvené šťastie..!" Neveselo sa uchechtol. -

Ja a milovať Itachiho?! Zamyslela som sa nad tým.
Pozrela som sa na ruku za ktorú ma ešte pred chvíľou držal. Stále som tam cítila jeho dotyk.
Ja a Itachi?! Zamračila som sa a hneď som sa zháčila. Mala som sa chuť sama na sebe zasmiať. To je blbosť.
Potom ma ale napadli Zetsuove slová, keď ma vtedy trýznil aby som opäť našla moje stratené druhé ja.

- " Necháš Sasukeho aby ho zabil?" Spýtal sa Zetsu a prepaľoval ma pohľadom.
" Koho?" Spýtala som sa aj keď som poznala odpoveď.
" Itachiho, kvietok. Necháš ho umrieť?"
" Čo? Nie! Prečo.." Nechápala som. Silnejšie ma schmatol za vlasy.
" Miluješ ho a necháš Sasukeho aby ho tiež zabil?! Si slabá! Umrie rovnako ako všetci ostatný ktorých si kedy mala rada." Jeho slová sa mi bolestivo zarezávali do duše.
" Nie! To mu nedovolím!" Schmatla som Zetsua pod krkom za Akatsuki plášť. Pokúsila som sa ho odtlačiť.
" Umrie. Nič s tým nezmôžeš!" Zdrapil ma ešte silnejšie.
" Nie!" Sykla som,
" Ale áno! Budeš sama! Napospas .. presne ako vtedy keď sme ťa do Akatsuki priviedli prvý krát. Čo by sa stalo ak by tam nebol Itachi hm??" Privoňal si ku mne.
" Pusť ma!!" Vykríkla som.
" Sama samučičká kvietok. A Potom si príde Sasuke aj po teba. Budeš mu vydaná na pospas."
Zavrčala som.
" Takto to dopadne kvetinka. Itachi zomrie." Hovoril a nevšímal si moje výkriky a protesty. Triasla som s ním, chcela som ho odstrčiť no stále ma pevne držal za vlasy.
" Zomrie ako aj Naruto a Kakashi, ako tvoji rodičia ako všetci tvoji priatelia. Za ich smrť môžeš iba ty. Všetko je to tvoja vina. Keby si vtedy Sasukeho presvedčila aby ostal.. aby neodišiel z Konohy."
" Zetsu!!!! Prestaň!" Kričala som pomedzi jeho kruté slová.
" Keby si ho vtedy zabila na moste .. Ale nie Ty si to nedokázala. Museli ťa zase zachrániť. Si na príťaž. Si otravná, preto ťa nemiloval Sasuke a pre to isté ťa tiež nechce Itachi iba ťa ľutuje. Radšej odišiel chcel mať od teba pokoj." -

Silno som zavrela oči. Snažila som sa potlačiť to čo mi z toho všetkého vyplývalo.
Mala by som Itachiho opustiť aby bol v bezpečí? ..
Keď si predstavím ako dopadol Deidara, keď sa ma snažil chrániť..
Zahryzla som si do pery.
Mohla by som utiecť hneď. Teraz.. mám šancu, mám príležitosť.
Itachiho vystavujem veľkému riziku a ak je pravda to čo mi tvrdil Zetsu..
Čo ak... čo ak ma naozaj iba ľutuje?! Nechcem aby dopadol ako ostatný, ktorých som kedy mala rada. Baka! Veď ešte aj Sasori umrel! ...
A všetkých som vystavila nebezpečenstvu.. kvôli mne padla Akatsuki skrýš.
Vzdychla som si.
Jedno je isté, neprežila by som ak by sa Itachimu niečo kvôli mne stalo. Aj keď viem, že ho chce Sasuke tak či onak zabiť..
Baka! To ma má akože upokojiť!? Nechcem aby ten idiot, kvôli mne Itachiho ešte viac nenávidel.

VS: Žeby si, si konečne priznala, že Itachiho miluješ? Zarazila ma jej myšlienka.

S: Tak to není a ty to vieš, chcem mať čisté svedomie, to je všetko. Odvetila som jej zničene.

VS: Ty si fakt sprostá, každý kto má oči vie, že ho miluješ.. Prečo si to nepriznáš hááá?

Smutne som si povzdychla. Ja a Itachi.. Ja...
Jeho bozky sú iné než ostatných. On .. pri Itachim je to vždy moja túžba pokračovať ďalej. .. Eh, vždy ma chránil aj keď som o to nestála. Vždy ma podporoval a chce pre mňa iba to najlepšie. Srdce mi vždy bije rýchlejšie keď som s ním, cítim sa šťastná a v bezpečí iba keď je so mnou. Som z neho nervózna a vždy som v rozpakoch keď sa na mňa pozrie alebo usmeje. Zbožňujem jeho vôňu a jeho hlas.. Jeho hua je mi najbližšie, dokážem sa pokojne vyspať iba keď je pri mne.. Keď ma drží za ruku, nebojím sa ničoho a cítim sa silná, skoro akoby mi nič nemohlo ublížiť. Akoby si vtedy odo mňa všetky problémy držali odstup.
... To ale neznamená, že ho milujem! Ja a Itachi? Nikdy by ma nechcel.. už neraz ma odmietol. To je proste hlúposť!

VS: Nie je to hlúposť. Ty si hlúpa!

S: Nemilujem ho! Prestaň s tým!

VS: Vieš, že sa hádaš sama so sebou, že?! Prečo si to nepriznáš? Ja milujem Sasukeho a ty Itachiho. Si rozpoltená, je to v pohode, keď každá tvoja časť miluje niekoho iného.

S: Milovať Sasukeho?! Žiadna moja časť nemôže milovať toho hnusného, prekliateho debila!

VS: Zmier sa s tým. Povedala nafúkane.

S: Nikdy.

VS: Iba odbočuješ od témy.

S: Vôbec nie. Odvetila som naštvane.

VS: Teším sa kedy ti to dôjde, len pozor aby si na to neprišla príliš neskoro.

S: Už sklapni! Zavrčala som nevraživo.

Položila som si hlavu na kolená, objala som si rukami nohy.
Neviem či to bol taký dobrý nápad, keď ju Zetsu priviedol späť. Povzdychla som si.
Stále to ale nemení nič na fakte, že by som mala Itachiho opustiť, aby som ho ochránila. V diaľke zahrmelo a ja som vyplašene zdvihla hlavu.
Ešte aj toto?! Prečo musí ešte aj pršať?! V jeden deň Madara, zničenie Akatsuki a búrka. Tomu sa hovorí šťastie. Pomyslela som si ironicky.
Ako na potvoru preťal oblohu blesk a nastalo dunivé hrmenie. Spustil sa poriadny lejak.
Zachvela som sa. Postavila som sa na nohy.
Čo ak je to znamenie aby som odišla? V tvári sa mi objavil odhodlaný výraz.
Aj naposledy bola takáto búrka, keď som chcela od Itachiho odísť.
Prehltla som trpký pocit čo sa mi rozlieval v hrudi, keď som si spomenula na ten deň, Kakashiho smrť..
Musím hneď odísť. Roztrasene som vykročila von z jaskyne, na prudký dážď.
" Kam si sa vybrala?" Oslovil ma Itachi a zatarasil mi cestu. V rukách mal plno dreva a pozeral sa na mňa úplne akoby vedel, na čo som sa práve chystala.
Nervózne som zažmurkala a o dva kroky som cúvla späť do vnútra.
" Nikam som nešla." Zaklamala som.
Itachi sa na mňa nedôverčivo pozrel a vzdychol si. Vyzliekol si Akatsuki plášť a ja tiež. Urobil ohnisko a zapálil oheň. Ani raz na mňa nepozrel. Ja som sa snažila zaberať čo najmenej miesta.
Hrýzla som si nervózne spodnú peru a sedela som schúlená pri stene jaskyne..
Blýskalo sa a hromy sa v tejto jaskyni dosť ozývali.
Keď sa oheň rozhorel Itachi na mňa zamyslene pozrel ponad plamene.
" Kam si chcela ísť? Ale pravdu, neklam mi prosím."
Vzdychla som si a odvrátila som pohľad. Čakala som, že sa bude pýtať. Zapozerala som sa na lejak pred vchodom.
" Neviem kam.. proste som chcela ísť preč."
" Prečo?" Spýtal sa nechápavo a trochu podráždene.
Schovala som si tvár v dlaniach. Nechcem aby to vedel ale už to zo seba musím dostať von.
" Lebo som magnet na problémy. Mal si pravdu vo všetkom Itachi, podcenila som nebezpečenstvo. Vo všetkom čo som doteraz urobila som zlyhala." Na chvíľu som zaváhala.
" Bojím sa, že tiež zomrieš." Povedala som napokon. Nemá zmysel aby som pred ním tajila svoje pocity, aj tak by to zo mňa dostal, číta vo mne ako v otvorenej knihe.
Dotkol sa mojich rúk, v ktorých som mala ukrytú tvár. Bol pri mne. Takmer som zabudla ako potichu sa pohybuje.
" Keby som vedel ako vážne to zoberieš nikdy by som ti to nepovedal." Naráža na ten magnet na problémy. Vzdychla som si a pozrela som sa mu do tváre.
Pozerá sa na mňa .. tak krásne ááh. Zasnila som sa na okamih. Zarazila som sa však, zažmurkala som a potriasla hlavou aby som si trochu prečistila myseľ.
" Mal si pravdu. Viem že som na príťaž, vždy som bola. A nemysli si, že sa teraz ľutujem. Už som sa s tým dávno zmierila, len sa nikdy nezmierim s faktom, že tým ohrozujem.." Zasekla som sa. Ľudí ktorých milujem. - Chcela som to fakt povedať?! " ľudí ktorých mám rada." Dokončila som rýchlo.
Moje druhé ja ma úplne zmiatlo. Ja Itachiho nemilujem! Ja už nedokážem milovať nikoho..
Načo je to vôbec dobré? Aj keď niekoho ľúbiš.. tak on potom zomrie a ty potom trpíš.
Láska prináša bolesť .. vždy. Preto už nechcem a nebudem nikoho nikdy ľúbiť.
A zamilovať sa do Sasukeho brata?! Ha! Noták! Ani ja nie som taká hlúpa.

VS: Nechci aby som na to povedala svoj názor. Povedalo posmešne moje druhé ja.

S: O to ťa nikto ani neprosí! Odbila som ju.

Itachi na mňa stále rovnako pozeral. Ah, až teraz som si uvedomila, že som mu ešte stále neošetrila tú zranenú tvár.
" Vyliečim ťa." Povedala som potichu a ruka sa mi rozžiarila nazeleno.
" To není nutné, neplytvaj zbytočne chakrou." Usmial sa na mňa láskavo.
Snáď len Zetsu nemal pravdu.. Že by ma Itachi fakt ľutoval.
" Nepodceňuj ma. Myslíš, že by ma to unavilo?!" Uškrnula som sa a zatlačila ho jednou rukou dozadu. Chrbtom sa oprel o stenu jaskyne. Kľakla som si pred neho medzi jeho pokrčené nohy. Zavrela som oči a sústredila som sa na chakru. Rozžiarili sa mi obidve ruky. Jemne som mu ich priložila na líca odkiaľ hneď zmizli všetky podliatiny aj tržné rany. Rukami som mu prešla po čele. Snažila som sa to robiť veľmi nežne.
Končekmi prstov som mu prešla po zavretých viečkach.. ktoré sa pod mojim dotykom jemne zachveli. Prešla som mu prstami .. po sánke, a.. a uhm, po perách.
Pozerala som bez dychu na jeho tvár. Ako môže byť taký krásny?! Madara aj Sasuke sú pekný ale Itachi .. uhm.
Bol úplne vyliečený, no moje končeky prstov stále zotrvávali na jeho perách. Akosi som sa nemohla prinúť ich odtiahnuť.
Pootvoril oči. Ten jeho pohľad..
Stiahla som ruku rýchlo späť. " Hotovo." Usmiala som sa nervózne.
Pousmial sa a obtočil okolo mňa ruky, stiahol ma ku sebe. Silno ma objal.
Prekvapene som zažmurkala, no potom som si vydýchla a pohodlnejšie som sa ku nemu pritúlila. Toto som presne potrebovala.
" Vieš ako som sa bál, keď som ťa zbadal v rukách toho hnusáka?! Si naozaj v poriadku?" Pošepol. Cítila som jeho pery v mojich vlasoch.
" Nič mi nie je. Ako vždy si prišiel včas.. ďakujem." Zamrmrala som a on ma objal pevnejšie.
Jeho prítomnosť ma hriala viac než ten planúci oheň pred nami. Zdá sa, že som sa mýlila aj v tom, že už nikdy nebudem potrebovať ochrancu. Ani byť zachraňovaná.
" Ako je možné, že je späť?!" Pošepol mi zmätene do vlasov.
Povzdychla som si. " Hovoril o nejakom Konaninom kamarátovi.. Myslím že sa volal Nagato, spomínal rinnegan.. viac o tom neviem."
Na chvíľu bolo ticho. Ležala som schúlená na jeho hrudi, nemyslela som na nič, v hlave som mala prázdno. Len som si užívala jeho ruky ktorými ma pevne objímal.
" Vydesila si ma.. teraz pred chvíľou keď si chcela odísť." Povedal potichu.
Privinula som sa ku nemu tesnejšie. " Gomen." Ospravedlnila som sa a cítila som výčitky.
" Sľúb mi, že to už viac neurobíš. Ani nemysli na to, že by si ma opustila."
" Sľubujem." Pošepla som tlmene.. Znova mu klamem.
Pohladil ma po vlasoch.
Zrazu som dostala skvelý nápad. V sekunde ma úplne osvietilo. Odtiahla som sa od neho a šťastne sa usmiala.
" Mám nápad." Vyhlásila som nadšene.
" Aký?"
" Oceňujem, že ma chceš ukryť do svojho domu ale pozri.. Nemáš tam zásoby, a mňa určite neprestanú hľadať. Čo ak by sme išli namiesto toho po Sasukeho ľuďoch z toho zoznamu hm? Najlepšia obrana je predsa útok. Teraz by to Sasuke aj tak nečakal. Máme skvelú šancu." Hovorila som dychtivo.
Itachi sa netváril moc nadšene. Chytil ma za plecia a jemne ma odtisol aby sa mohol vzpriamene posadiť. Vyzeral.. Sklamane?! Možno trochu podráždene.. Čo som urobila zle?!
" Je to, to čo naozaj chceš? Urobí ťa to šťastnou?" Spýtal sa ma a pohľad upieral do ohňa.
" Samozrejme." Prikývla som a v duchu som sa zasmiala. Túžim po tom predsa už tak dlho!
Itachi si vzdychol.
" Fajn, máš to so sebou však? Tie dokumenty.. S kým začneme?" Opýtal sa s neúprimným úsmevom.
No v tej chvíli som tomu nevenovala pozornosť. Už som sa hrabala v taške. Vybrala som tie papiere a ponorila som sa do čítania jednotlivých strán.
" Mohli by sme začať s Karin.. Je prvá, mohli by sme ísť zaradom." Prezerala som si jej spis.
Naklonil sa ku mne a pozrel mi ponad rameno. Stále som sedela medzi jeho nohami.
" Je silná?" Spýtal sa so záujmom.
" Ani nie, ako sa tak na to pozerám." Pootočila som ku nemu hlavu. " Orochimaru na nej robil akési pokusy.. Dalo by sa povedať, že je medička." Pousmiala som sa. Ľahký ciel.
Itachi si povzdychol. " Fajn, naposledy sa zdržiavala v .." Zasekol sa.
" V dažďovej." Dokončila som za neho rýchlo. Sklopila som pohľad. Už som to pred tým čítala a .. ako tak som sa s tým už zmierila. Zvládnem to. Premôžem sa. Musím bojovať so svojim strachom z dažďa a búrok...
Jemne ma pohladil po líci. Zdvihla som na neho pohľad. Jeho oči boli také nežné.
" Naozaj je toto to čo chceš?" Spýtal sa ma vážnym hlasom.
Prikývla som. Ruku z mojej tváre nespúšťal.
" Nevráti ti to tvojich blízkych späť." Povedal potichu.
Pousmiala som sa. " To predsa viem." Odvrátila som sa a pozrela som sa von z jaskyne.
" Možno sa mi ani neuľaví ale.. Nič iné od života nechcem, len ich pomstiť. Je to jediný zmysel mojej existencie." Zachvela som sa keď vonku zahrmelo.
Itachi ma objal okolo ramien a pritiahol ma ku sebe.
" Poďme spať." Zamrmral a ľahol si na svoj Akatsuki plášť.
" Dobrú noc." Pošepla som.
" Hm." Prikývol a objal ma okolo pása. Zavrela som oči a s očakávaním, že sa mi nebude snívať dúfam nič zlé keď je už pri mne, som upadala do spánku. Ešte ma však niečo napadlo..
Čo znamená Naiso?! Úplne som na to zabudla... zajtra ráno sa ho na to spýtam.


Itachiho pohľad-

Držal som ju pri sebe .. vedel som kedy zaspala lebo sa jej prehĺbil dych a spomalil tep.
Objímať ju, držať ju v náručí. Konečne ju môžem chrániť.
Je mi až zle z tej predstavy.. čo by sa stalo ak by som sa vrátil do úkrytu čo i len o 5 minút neskôr. Ten hajzel Madara! Ak je pravda a Nagato ho oživil rinneganom.. to sme teda v peknom probléme.
Pozrel som sa na spiacu tvár mojej Naiso. Mojej spriaznenej duše. Ona je moje všetko.
Tak ma bolí to čo hovorí..
Nemôže myslieť vážne, že od života nechce nič iba pomstu. Sakra! Vzdychol som si. Jej nádherná čerešňová vôňa ma udrela do nosa. Neskutočne mi chýbala.
Najradšej by som ju hneď vybozkával a povedal jej ako ju milujem..
Už nemám strach, som pripravený jej to povedať a stáť pri nej aj keby odmietla moju lásku.
Stále tu pre ňu budem.. aj keď len ako jej priateľ. Chcel som jej to povedať hneď ako ju uvidím .. ale po tom čo zažila s Madarom, myslím, že by to bolo odo mňa dosť hlúpe.
Bojoval som s chuťou ju pobozkať no uspokojil som sa iba s tým, že som ju držal za ruku. Tuším, že by to na ňu bolo moc.. Nechcem na ňu tlačiť a nebudem na ňu ani naliehať.
Bude potrebovať asi čas, kým sa dostane z toho nepríjemného zážitku.
Potom .. Keď príde vhodná príležitosť..
S úsmevom som ju pobozkal na čelo a pevnejšie ju objal.
Už sa nemusíš ničoho báť. Ochránim ťa moja sladká Naiso. Pomyslel som si a poddal sa spánku.

Ráno som sa zobudil prvý. Sakura ku mne ležala otočená chrbtom a ešte stále spala.
Letmo som ju pobozkal do vlasov a postavil som sa, že založím opäť oheň. Nevšimol som si jej tašku a zakopol som o ňu.
Sakura sa zamrvila, prevalila sa na chrbát a spokojne odfukovala ďalej.
Usmial som sa na jej spiacu tvár. Mala pootvorené pery a mierne strapaté vlasy. Bola nádherná. Tak ako vždy..
Povzdychol som si a pustil som sa pozbierať tie papiere čo povypadávali z jej tašky.
Všetko to sú Kakashiho záznamy o Sasukeho ľuďoch..
No .. Počkať čo to má byť ??? Toto nie je Kakashiho rukopis ale Sakurin.

  1. Pein, pravý palec, prsteň Rei (nula) - Hua, korenistá vôňa (Moja prezývka - Sak)
  2. Deidara, pravý ukazovák, prsteň Seiryuu (azúrový drak) - Hua, zmes žiarivého letného slnka a chuť sladkých pomarančov (Moja prezývka - Čerešnička)
  3. Konan, pravý prostredník, prsteň Byakko (biely tiger) - Hua, chuť neviem ale vonia po nezábudkách (Moja prezývka - Saki)
  4. Itachi, pravý prstenník, prsteň Suzaku (rumelkový vták) - Hua, čerstvý lesný vetrík mala som pocit, že sa vznášam a.. chuť černíc (Moja prezývka - ?Naiso?)
  5. Zetsu, pravý malíček, prsteň Genbu (čierna korytnačka) - Hua, vôňa trávy, rozrytej zeme s chuťou lesných čučoriedok (Moja prezývka - Kvietok/Kvetinka)
  6. Orochimaru, ľavý malíček, prsteň Kuuchin (ničota) - Hua, našťastie neviem ako vonia a ani ako chutí (Moja prezývka - vďaka bohu žiadna)
  7. Kisame, ľavý prstenník, prsteň Nanju (strelec/južná hviezda) - Hua, vôňa oceánu, chuť tropického ovocia (Moja prezývka - Maličká)
  8. Ja-Sakura, ľavý prostredník, prsteň Hokuto (Veľký voz ´Lochneska´/ Severná hviezda) - Hua, myslím, že chalani hovorili niečo o čerešniach
  9. Hidan, ľavý ukazovák, prsteň Santai (tretia úroveň) - Hua, kovová pachuť krvi a sladkých jahôd (Moja prezývka - Dievčatko)
  10. Sasori, ľavý palec, prsteň Gyokunyo (madona/ nevinnosť) - Hua, šteklivá, škoricová vôňa a chuť sladkého granátového jablka (Moja prezývka - Bábika)

Čo to má do pekla znamenať?




 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 19. července 2013 v 23:21 | Reagovat

ajééj itachi našiel to čo sakura siznačila o ostatných aby zistila niečo..tú moc prsteov..no uvidíme čo sa z toho vymrví :) a mimochodom krásny diel :) koečne sú spolu..a už by ju mohol itachi pobozkať :)

2 Fejfarka Fejfarka | 19. července 2013 v 23:45 | Reagovat

Wow jako vzdy dokonalý :) tys mi teda dala kazdou minutu sem obnovovala stranku abych zjistila jestli si nedala novy dil :D to jak itachi nasel ten papir..proste bomba :D zajima me co rekna sakura na to az ji rekne co znamena ta jeji prezdivka :D a taky se nemuzu dockat az se na scene objevi sasuke :D prosim rychle dalsi dil :)

3 Hana Hana | Web | 20. července 2013 v 1:17 | Reagovat

Pánu,to je dokonalí. Takle to ale ukončit..to se dělá ? zrovna v  tom nejnapínavějšim. jsem tak zvědavá co se stane když to ity zjistil a co na to sakura.. jo a to s tim orochimarem se ti opravdu povedlo,tak rychlo at už je tu pokráčko !:) :-D ???  :D  [:tired:]  O_O

4 Aki-chan Aki-chan | Web | 20. července 2013 v 10:20 | Reagovat

Naozaj dokonalý dielik ako vždy.Ty jedna malá :-D  :-)  :-D to sa robí,že skončíš v tom najlepšom? Určite sa teším na pokračovanie.

5 Tickle Tykev Tickle Tykev | Web | 20. července 2013 v 12:23 | Reagovat

Super díl :-) Podle mě byl nejlepší ten konec :-) A těším se na chvíly kdy Itachi vysvětlí Sakuře co to slovo Naiso znamená :D

6 Shitai Shitai | 20. července 2013 v 12:54 | Reagovat

ale noo.. :3 vĎaka poklad :** aaaa kráásny dielik Violka má váážne úúúúúúúúžo! :D už sú znova spolu už len ich dať dokopy kyaaaa :D už sa neviem dočkať pokračkaaa a dúúfam že si si tie tvoje obcházky (akcie) užilaaa a si oddýchnutá a plná energiee aaa dúfam že sa máš dobre :*

7 Kajká Kajká | 20. července 2013 v 15:02 | Reagovat

Jáááj, Itachi bude žiarliť!..MUHAHA :D Krása Viola! Tvoje poviedky sú dokonolasť!! :O
Noo,musím povedať že ma mrzelo že si tu tak dlho nebola:(.. Ale týmto dielom si to odrovnala :P
Musím stále písať že sa teším na další diel??Asi áno xD- Nehorázne sa teším na pokračovanie! :3
5 hviezdičiek!:)

8 Ayame Ayame | 20. července 2013 v 17:47 | Reagovat

Aaaaa, uzas boooze prosim pis dalej milujem tvoj blog!

9 BB20 BB20 | 21. července 2013 v 7:54 | Reagovat

Zase se to neodeslalo. -__-
Nu, to bude ještě zajímavé. Snad se Itachi dozví o přitažlivosti prstenů. A snad se Sakura dozví o Naiso.
Děkuji moc za díl, Violo!

Mělo se to odeslat již v pátek...

10 Martina Ayko Martina Ayko | E-mail | Web | 21. července 2013 v 13:32 | Reagovat

Čo to je toto. Taký koniec Viola, ah. Ospravedlňujem sa, že som tu služobník nebola, ale celý týždeň som mala strašne práce. Pozerala som, že ty taky. Bolo toho strašne veľa, ale stále som mysel na to, že sa musím pozrieť k tebe na blog, ale nestihla som to. Tak dnes už konečne hej. Vďaka viola za ďalší diel, tvoja práca ako vždy dokonalá. Teším sa na ďalší diel a ešte raz sa ospravedlňujem. :-)

11 Eona Eona | 22. července 2013 v 18:02 | Reagovat

ten koniec ten koniec je bomba :D  vazne uz s tesim ako to bude sakura vysvetlovat podla mna sa itachi trosku nastve ale nie bude sa smiat to tiez nie ale bolo by to zaujimave uze sa pred nou bude tvarit uplne v pohode :D ... uz sa tesim ako bude hovorit  itachi o tom osloveni ze naiso :D ten saske je cislo ale podla mna vie kde ma itachi dom on ma smehov vsade.. aligato za diel tesim sa na dalsi :-D

12 Naya Naya | 22. července 2013 v 18:43 | Reagovat

Úžasné! (ako každá jedna časť) Neviem sa dočkať novej kapitoly :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama