Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 30

8. srpna 2013 v 15:46 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Moji drahý a verný čitatelia .. :) Gomen, že mi to trvalo ale dlho som nemala prístup k počítaču ^^
Predtým som neodpovedala .. Áno čítala som knihu Eon aj Eona :D Podľa mňa to nemalo chybu a určite to odporúčam! ^^
Nuž .. ani neviem ako a už má táto poviedka okrúhlu Tridsiatku :D Oh, je to moja najdlhšia kapitulovka! n.n
Arigato, že ste pri nej zostali, že ste komentovali každú jednu časť..
Veľmi si to vážim .. som šťastná, že sa nájdu ľudia ktorým sa páčia moje poviedky .. :3
ARIGATO GOZAIMASU a moja hlboká, úctivá poklona ^^ Nejdem už zdržovať, prajem pekné čítanie ;)
Dúfam, že sa vám tento diel bude páčiť, poviedka sa rúti ku koncu :3



Tma.



Prebrala som sa so zviazanými rukami aj nohami. Lano bolo napustené silnou chakrou. Všetko bolo rozmazané.. niekto ma niesol na pleci. Popŕchalo no nad nami viseli ťažké mraky, ktoré veštili ďalšiu silnú búrku. Zažmurkala som aby som zaostrila. Juugo ma niesol na pleci a Suigetsu kráčal vedľa neho.
Chvíľu mi trvalo než som sa spamätala. Hlava ma sakramentsky bolela.
Počkať?! Nesie ma Juugo?! Ten desivý Juugo?! Itachi! Čo je s ním? Kde je?
Zamrvila som sa. " Čo je s Itachim?!" Vykríkla som a udrela som lakťami Juuga do chrbta.
Neodpovedal.
" Už je hore.. mám ju umlčať?!" Spýtal sa Suigetsu naštvane. Očividne ma nenávidí.
" Nie, už sme aj tak tu." Počula som Juugov hlboký, pokojný hlas.
" Čo je s Itachim?!" Vykríkla som zúfalo a kopala som nohami aj keď som ich mala zviazané.
Juugo ma schmatol a .. prakticky hodil o mokrú zem.
" Čo je s Itachim?" Zopakovala som neodbytne, keď som sa podvihla na lakťoch. Išlo mi to stuha lebo som mala zápästia zviazané pevne pri sebe.
Suigetsu si ku mne čupol. Silno ma schmatol za vlasy a zaklonil mi hlavu.
" Je mŕtvy." Usmial sa škodoradostne a mne akoby do srdca vrazili nôž.
" Nie.. klameš.." Pošepla som bez dychu a jeho bezcitná tvár sa roztiahla do ešte väčšieho úsmevu. Oči ma pálili no slzy neprichádzali.
" Keď sa Juugo rozbehne je nezastaviteľný, kiežby si to videla. Vieš, že si tento tvoj výraz užívam viac, než keby som ťa zabil? Sme si kvit." Uškrnul sa a pustil mi hlavu.
" Neverím ti ani slovo! Itachiho by ste tak ľahko nedostali." Usmiala som sa na svoje zviazané ruky. Viem, že žije.. nemôže byť mŕtvy.
" Podaj mi to Yuugo." Povedal otrávene ten idiot a schmatol ma za ramená. Posadil ma.
Vzoprela som sa mu a tak ma hneď aj pustil. Išiel ku mojej tvári s akousi šatkou.
Zaviazal mi oči. Rukami som mu pri tom uštedrila pár poriadnych úderov.
" Prestaň sa vzpierať." Zasyčal mi pri uchu Odtiahla som sa.
" Určite ťa počúvnem." Zavrčala som posmešne.
" Yuugo zober ju." Znel Suigetsov hlas obďaleč, to ma už dvíhali Yuugove silné ruky. Neprehodil si ma cez rameno ale vzal ma do náručia a privinul si ma na hruď. Napla som sa. Naposledy ma takto niesol Madara. A teraz sa cítim rovnako bezmocne.
" Kam ma nesiete?" Spýtala som sa a snažila som sa znieť statočne.
" Hokage-sama na teba už netrpezlivo čaká." Povedal svojim hlbokým hlasom a zrýchlil chôdzu.
Preľakla som sa.
" Itachi ma zachráni. Radšej ma pustite inak skončíte zle." Pošepla som a bojovala som s túžbou kričať, plakať a prosiť o slobodu. Musím si zachovať hrdosť.
" Tvoj Itachi je mŕtvy. Zabil som ho." Povedal a zdalo sa mi, že sme vošli do nejakej budovy.
" Nie! To je lož. Priznaj to!" Zaťala som zuby.
" Myslíš si, že keby žil, tak by dopustil aby sme ťa vzali?" Spýtal sa polohlasne.
Klamú! Chcú ma .. iba zmiasť, chcú ma zlomiť nič viac! On žije. Určite.
Prehltla som ston čo sa mi dral z hrdla aj zúfalý, stiesnený pocit čo mi zaplavoval telo.
Počula som buchnutie dverí, Yuugo zastal.
" Máme ju rozviazať a poslať za ním." Prehovoril Suigetsu a prerezal mi lano na nohách.
" To je nebezpečné." Upozornil ho Yuugo no opatrne ma už kládol na zem.
Odtiahla som sa. Suigetsu mi prerezal laná aj na rukách a ja som si hneď dala z očí dole čiernu šatku. Toto miesto som ešte nevidela. Zato som zreteľne počula hrom ktorý zaznel vonku. Opäť búrka. To je fakt na zaplakanie.
Síce nemám vo zvyku utekať z boja .. no nie som sprostá. Toto je veľmi zlé.
Odskočila som od nich a chcela som sa premiestniť niekam preč, ale nešlo to. Nechápala som prečo, keď nemám spútanú chakru!
" Celá táto budova je akoby jedna pečať, chakra tu takpovediac neexistuje. Tak sa prosím o nič nepokúšaj." Povedal Yuugo polohlasne.
Na sucho som prehltla. Toto je prúser!
" Tadiaľto." Zamračil sa na mňa bielovlasý a otvoril mi akési dvere. Tašku som nemala. Vzali mi ju rovnako ako zbrane. Nedôverčivo som pozerala do tmy.
Suigetsu si nervózne vzdychol a strčil ma tam. Zamkol za mnou dvere.
" Ja si vás nájdem a zabijem!" Skríkla som a kopla do tých dverí. Počula som Suigetsov škodoradostný smiech z tej miestnosti.
" Dúfam, že Sasuke bude hrubý ako vždy, ty suka." Buchol do dverí aj on.
Zúfalo som ustúpila od tých dverí.Nasadila som si kapucňu a otočila som sa do tmavej chodby.
Mňa nezastrašia. Musím byť statočná. Itachi príde načas ako vždy a zachráni ma. Nasadila som si kapucňu môjho Akatsuki plášťu a vošla som hlbšie do tmy.
V diaľke som videla svetlo. Kráčala som odhodlane za ním.


Boli to dvere, keď som ich otvorila, ocitla som sa v celku útulnej izbe.. Bola tu manželská posteľ stôl so stoličkou na ktorom horela sviečka.. Bolo to tu malé a nebolo tu veľa nábytku. Tlmené svetlo sviečky dodávalo izbe trochu desivý nádych. Rýchlo som hodnotila pohľadom zariadenie a uvažovala som, čo z toho by sa dalo použiť ako zbraň. Počula som, že vonku zahrmelo. Sakra.. toto je ako ďalšia nočná mora!
Dlho som nestihla zvažovať svoje možnosti.. dvere oproti mne sa otvorili.
Bol to Sasuke.
Pripravovala som sa na tento okamžik. Čakala som, že ho ešte uvidím. Veď bol každú noc moja nočná mora. Ale aj tak bol pohľad do jeho chladných, bezcitných očí neskutočne bolestivý.
Stála som pred mužom ktorého som kedysi milovala celým mojim srdcom, aj napriek tomu, že on ma vždy považoval iba za odpad. Odišiel, odmietol moju lásku. Stal sa našim nepriateľom. Zabil moju rodinu .. mojich priateľov. Zničil celú Konohu. Zničil všetko, čo som kedy milovala. (Aj sám seba.)
Napriek tomuto všetkému má tu drzosť chodiť s hrdo vztýčenou bradou a s tým jeho arogantným výrazom v tvári.
Tento človek je u mňa úplná nula.. obyčajný, špinavý bastard bez chrbtovej kosti.
Ako ho ja nenávidím! Nenávidím ho každou bunkou môjho tela!

VS: Musím ťa opraviť.. Ja ho napriek všetkému stále milujem. A pokiaľ viem, som stále tvoja súčasť.. takže ho nenávidíš iba z polovice.

Nestihla som jej na to nič povedať, lebo ten odporný netvor prehovoril.
" Sakura." Usmial sa na mňa.


Ten cynik si dovolí usmievať sa po tom všetkom čo urobil?! Zaškrípala som zubami a zaťala som ruky v päste. Nenávisť vo mne vzrástla rovnako ako šťastie a láska môjho druhého ja, keď nás oslovil.
Zavrel a zamkol dvere jednou rukou.. stále zo mňa nespúšťal pohľad a neprestal sa usmievať. (Kľúčik zostal vo dverách.)
Zamračila som sa.
" Som šťastný, že sa konečne vidíme. Príde mi to ako večnosť, čo si sa ma pokúsila naposledy zabiť." Povedal pobavene svojim hlbokým, zmyselným hlasom a ja som sa premáhala aby som ho na mieste nezaškrtila.
Musím pamätať na sľub, čo som dala Itachimu. Nesmiem Sasukeho zabiť aj keď mám na to sto chutí.
Premeral si ma uznanlivým pohľadom. " Si v Akatsuki.. to by som si nikdy nepomyslel, že práve ty sa ku ním pripojíš." Usmieval sa a urobil dva kroky smerom ku mne.
Necúvla som. Bez zbrane a bez strachu som na neho zazerala.. už som ale nemohla zostať v pokoji a ticho.
" Nemala som na výber, keď si o mne vyhlásil, že som zničila Konohu." Môj hlas šľahal, každé slovo bolo ako úder bičom.
Pobavene sa uškrnul. " Stále ma nenávidíš." Skonštatoval.
Neveriaco som pokrútila hlavou. " Prekvapuje ťa to?"
" Ty ma stále prekvapuješ Sakura." V očiach sa mu blyslo temné pobavenie. Moje druhé ja sa zachvelo a najradšej by sa mu asi vrhla k nohám.
" Platí to obojstranne.. Hokage." Posledné slovo som povedala s poriadnou dávkou irónie.
Uchechtol sa. " Pravda, som Hokage, zvláštne, že? .. Keď si pomyslím, že to bol vždy Narutov sen. Hah.. Ešte aj v tomto som ho porazil."
Preliala sa mnou vlna termonukleárnej nenávisti.
" Neopováž sa ešte niekedy vysloviť Narutove meno!" Zvrieskla som nepríčetne.
Naruto v Sasukeho nikdy neprestal veriť, aj keď odišiel .. stále ho považoval za svojho brata. A Sasuke ... Eh. Ako to mohol urobiť? V hlave som sa opäť vrátila ku tomu momentu, ako mi Naruto umrel v náručí. Mal taký smútok v očiach, keď posledný krát vydýchol..
Nikdy som nevidela smutnejší pohľad... Nikdy. Hrdlo mi pri tej spomienke bolestivo stiahlo, zovrelo mi srdce a oči mi vyschli.. slzy však neprichádzali.
Sasukeho moja reakcia trochu prekvapila, no ten odporný úsmev mu z pier nezmizol.
" Fajn. Už ho nespomeniem ak si to tak veľmi želáš. Aj tak je to minulosť. Zato my dvaja sme tu a teraz.. v prítomnosti." Urobil ďalší záludný krok ku mne. Bol odo mňa vzdialený asi3 metre.
" Prečítala som si tvoj odkaz v Kakashiho dome.. Bolo tam, že som na rade. Prečo to teda neukončíš? Načo to naťahuješ?" Zazerala som na neho.. jeho hra ma už unavuje.
" Máš toľko otázok .. A ja ich mám ešte viac. Suigetsu mi doniesol tvoju tašku a povedal mi, že si zabila Karin. Myslela si, že mi tým ublížiš?! To dievča bolo pre mňa bezcenné. Bola dobrá akurát na jednu vec." Uškrnul sa. " Chceš zabiť všetkých ktorý sú v tých papieroch? Asi ťa teraz sklamem ale žiadny z nich, nie je pre mňa nenahraditeľný." Pokračoval.
" Ale Nevedel som o tom, že Kakashi si robil také podrobné poznámky o mojich ľuďoch. Netuším ako sa ku tým všetkým informáciám dostal.. Má u mňa špeha?" Spýtal sa ma so záujmom.
" Netuším či tu Kakashi niekoho mal a je mi to ukradnuté." Sykla som.
Pousmial sa. " Fajn.. tak môžem prejsť ku tomu čo ma zaujíma viac." Pristúpil ku mne ešte bližšie.
Bol odo mňa na vzdialenosť vystretej ruky.. je odo mňa vysoký asi o 20 cm.. Itachi je ešte o niečo vyšší. V hlave mi blikla Itachiho tvár. Musím vedieť pravdu.
" Nebudem ti na nič odpovedať Uchiha, pokiaľ mi pravdivo neodpovieš na jednu otázku."
" Hm?" Zdvihol spýtavo obočie.
" Čo je s Itachim?" Spýtala som sa asi moc dychtivo a nedočkavo.
Sasuke sa trochu zamračil. " Je v mojom väzení."
Vydýchla som si. Uľavilo sa mi, zo srdca mi spadol obrovský ťaživý kameň. Vedela som, že mi tí dvaja klamali. " Chcem ho vidieť." Povedala som tvrdohlavo a založila som si ruky na hrudi.
" Bolo by to zbytočné, je vo veľmi zlom stave. S tvojej návštevy by veľa nemal.. Ale to je teraz jedno, odpovedal som ti na otázku a teraz sa budem pýtať ja." Jeho hlas bol chladný a ostrý.. pohľad takisto.
" Nemám chuť na tie tvoje hry Uchiha! Prečo sme ja a Itachi ešte na žive? Čo máš v pláne?"
Zazerala som na neho odhodlane. Nedala som najavo svoj strach.
Úsmev mu z tváre zmizol.


" Chcem moc všetkých démonov a preto ťa potrebujem živú." Prehovoril vyrovnaným tichým hlasom a vo mne by sa vtedy jeden krvi nedorezal.
Prečo ja?!
Zbadal v mojich očiach poznanie. Došlo mi to.. mala som hrozné tušenie.
Ja už nevládzem! Už to s Madarom bolo viac než dokážem uniesť! Ľavú ruku na ktorej som mala prsteň som si podvedome dala za chrbát.. Aj keď som mala na sebe Akatsuki plášť a nemohol ju vidieť.
" Nie len Pein mal špeha v mojich jednotkách. Aj ja som mal môjho človeka v Akatsuki. Vedel som, že si tam.. viem, že máš prsteň a viem aj o tej legende. Orochimaru mal zvitky o všetkom čo sa týka prsteňov a démonov. 10 Prsteňov ... 10 démonov.. A jedna panna." Pri poslednom slove mnou prešla vlna strachu. Ešte aj moje druhé ja sa stiahlo.
" Keď som Orochimara zabil, vzal som si jeho prsteň." Zdvihol ľavú ruku a ukázal mi svoj malíček. Neklame .. som v kaši a v poriadnej. Cele telo som mala v jednom kŕči. Pomóc!
" Kuuchin, Ničota." Pousmial sa na mojom zhrozenom, vydesenom výraze.
" Akosi si onemela Sakura.. Netvár sa tak ... ako som čítal ten papier s tvojimi poznámkami, nie si už taká neskúsená. Všetky tie prezývky, chute a vône. C.. c .. c." Krútil hlavou a pobavene sa usmieval. " Vyrástla z teba kurvička." Uškrnul sa a prekonal tú vzdialenosť čo nás delila.
Rukami zašiel popod môj Akatsuki plášť a pritiahol ma ku sebe. Z vlasov mi spadla kapucňa.
" Čo si to dovoľuješ?!" Vydýchla som šokovane a chcela som ho udrieť no zachytil mi ľavú ruku a pousmial sa na môj prsteň.
" Určite si stále panna.. čakala si na mňa, nie?" Jeho pobavený úškrn mi naháňal strach, silno ma chytil zozadu za vlasy. Sykla som od bolesti a neveriaco som vypúlia oči.
Čo si to ten kretén dovoľuje?
" Musím ťa sklamať Uchiha! Už dávno nie som panna! Videl si ten papier nie? So všetkými som si to poriadne užila. Všetko okolo tých prsteňov bola iba legenda. Jedna rozprávka. Smola Uchiha, nič nezískaš keď sa ma pokúsiš znásilniť. Akurát ti rozkopem riť ty hajzel! Okamžite ma pusti!!" Obdivujem svoju schopnosť takto presvedčivo klamať vo vypätých situáciách.
Sasuke zrazu zvážnel. Pozeral sa mi do očí. " Viem, že mi klameš. Nerozumiem úplne tomu čo je na tom papieri.. ale aj keby si už nebola panna. Viem, že sex medzi vlastníkmi prsteňov zvyšuje ich moc, dobíja ju a zväčšuje to aj chakru. Ak je to teda aj pravda a ty už nie si panna.. budem si ťa musieť nechať aby si mi to vynahradila.. Užijem si ťa viac." Pri tom pomyslení mi stiahlo žalúdok a zadržala som dych.
Neznesiem jeho dotyk! Je mi odporný!
" Stále myslím na to ako si ma pobozkala, vtedy.. keď som ťa išiel prebodnúť. Nemôžem ťa dostať z hlavy Sakura.. po celý ten čas túžim urobiť toto." Pošepol a prisal sa na moje ústa.
Rukou si ma pritláčal viac na svoje pery. Lačne jazykom preskúmaval každý milimeter mojich úst.


Do nosa ma udrela vôňa vanilky a v ústach som cítila chuť horúcich malín. Sasukeho hua.
Jeho prekvapenie, ten šok a úžas, keď prvý krát pocítil ľahký náznak spojenia dvoch podstát, ho zarazil, no nie dosť na to aby prestal. Ucítila som jeho lačnú túžbu.
Mňa to tak nedostalo.. aj vďaka tomu, že som až príliš veľa krát zažila ako sa ma chce zmocniť hua nejakého chlapa s prsteňom. Teraz sa naozaj osvedčilo, že všetko zlé je na niečo dobré.
" Mph..!" Zaprotestovala som keď sa prsteň začal hrejivo chvieť. Triaška prechádzala celým mojim telom a mne sa z toho podlamovali kolená.
Cítila som Sasukeho hua akoby to bola hmatateľná vec.. približovala sa nebezpečne rýchlo ku mojej podstate. Moje druhé ja ma nechcelo zachrániť. Tentoraz som na to bola sama. Ona totiž chce aby bol Sasuke môj prvý a zároveň ten s ktorým získam moc démonov.
Ale ja to nechcem! Nie, Sasuke.. nie.. Nie po tom čo urobil. Je to falické monštrum!
Čím viac som bojovala proti jeho perám, tým viac si ma môj prsteň poddával. Vysielal rozkoš do môjho tela v mučivo intenzívnych intervaloch. Po celom tele som mala zimomriavky a cítila som zvláštne napätie v podbrušku.
Sasuke dravo dobýjal moje ústa a moje pery mu tie bozky samé oplácali.
To som ale nebola ja! To bolo moje druhé ja!! Kvôli tomu prsteňu som nad ňou stratila kontrolu.
Ako ja nenávidím ten môj idiotský prsteň! Najradšej by som si odťala ruku!
Sasuke mi podrazil nohy, chytil ma za koleno, pridržal si ho pri svojom boku, zvalil ma na zem, vtlačil sa medzi moje stehná a ja som hlboko vo svojom vnútri zaúpela. Celá som horela. Pozorovala som seba a jeho akoby z diaľky aj keď som všetko cítila.
Akoby to bola iba ďalšia nočná mora. Nedokázala som ovládať svoje telo no cítila som ako moje prsty zašli do jeho vlasov. Sasuke zavzdychal.
Naše pery splývali a dopĺňali sa ako dva kúsky skladačky. Jeho spaľujúce bozky a dotyky ma ponárali čoraz hlbšie do malinovo-vanilkového šialenstva.
Nič som nemala pod kontrolou a jeho hua bola nebezpečne blízko pri mojej.
Sasuke mi trhavým pohybom rozopol Akatsuki plášť.
O milimeter sa odtiahol od mojich pier aby sa nadýchol vzduchu. To sa ale môjmu druhému ja nepáčilo. Chytila ho za golier a stiahla ho opäť ku sebe.
Jeho nemý úžas a zbožný obdiv jej dodal ešte viac sily a mňa úplne utlačila do úzadia našej mysle.
Sasuke mi náhlivo rozopol červenú vestu a začal ma bozkávať na krku.
Moje druhé ja nahlas zavzdychalo jeho meno a moje prsty sa zaborili do jeho vlasov.. Pritláčala ho ku môjmu krku. Jemne ma tam uhryzol a zaboril nechty do mojich bokov.
Mojim telom prešla nečakane silná slasť ako úder blesku z jasného neba.
Sasuke sa presunul opäť ku mojim perám.. jemne uchopil moju spodnú pery medzi zubami.
" Krič Sakura.. Krič moje meno, bejby." Pošepol chrapľavým hlasom.
Pritiahla som si ho bližšie, zatiaľ čo mi stiahol sukňu aj s obtiahnutými, čiernymi kraťasami.
" Sasuke! Sasuke!! Sasuke-kun.." Vzdychala a jeho ruka zašla za okraj mojich nohavičiek.
Víťazoslávne sa usmieval. Vyhral.
Plakala som.. vo vnútri som plakala. Beznádejne som nariekala. Moje druhé ja ovládlo moje telo a ja som zostala iba oko bezmocný pozorovateľ. Priklincovaná malinovo-vanilkovou hmlou, na spodku môjho vedomia, ako tieň. Bolo to iné ako pri Madarovi. Teraz ma nemá kto zachrániť.. Moja vnútorná Sakura ma ovláda! Prsteň je na jej strane. Itachi je vážne zranený a bohvie kde za mrežami. Nepríde včas.. nikto ma nezachráni. Som sama.
V hlave som si predstavila Itachiho tvár a jeho oči.. Je taký iný než Sasuke!
Itachi .. Zaplakala som. Chcela som aby bol môj prvý on. Nie Sasuke!
V hlave mi blikla iskrička nádeje. Možno ju predsalen dokážem zastaviť .. Tak ako ona mňa už veľakrát predtým. Musím ju osloviť.. musí ma počúvať.

S: Prosím! Dosť! Prosím nerob mi to!! Vráť mi späť moje telo! Toto nechcem.. Prosím!

VS: Ale ja to chcem! Aspoň vieš aké to je, iba sa nečinne prizerať a nemôcť nič urobiť.

S: Nie! To nemôžeš, prosím! Žobrala som úpenlivo.

VS: Ale môžem! Len sa pozeraj .. takto je to správne Sakura. Milujem ho.

S: Ale ja.. Ja milujem Itachiho! Vykríkla som na ňu bez rozmyslu.

Tá veta vyšla zo samotnej hĺbky môjho srdca.. bola to pravda. Čistá a jasná, nemilosrdná pravda. To poznanie ma zasiahlo ako facka. Ako mi to mohlo takú dlhú dobu unikať?! Ako som mohla byť taká hlúpa?! Ako som mohla byť taká slepá!? Ja ho milujem! Milujem ho celým svojim srdcom.. celým mojim bytím. Každou bunkou môjho tela! Môjho nie jej tela!

VS: Nie nemiluješ ho celým srdcom .. nikdy nebudeš jednotná. Varovala som ťa, aby si, si to uvedomila skôr než bude neskoro. Už je neskoro aby sme prestali Sakura.

S: Nie je neskoro! Ja milujem Itachiho! MILUJEM ITACHIHO!!

Mala som pocit akoby tá malinovo-vanilková hmla cúvla, rozfúkal ju čerstvý lesný vetrík mala som pocit, že sa vznášam a do povedomia sa mi dostala chuť černíc. Itachiho Hua. Nerozumiem ako, no akoby som ho opäť cítila. Aj keď tu nieje.. akoby som sa na neho dokázala napojiť.
Moje druhé ja zamrzlo a smutne sa usmiala.
Zrazu som stála akoby pred zrkadlom. Oproti mne bolo v odraze moje druhé ja. Moja úplná, obrátená kópia.

VS: Som šťastná, že si, si to priznala Sakura.. prepáč mi, že som sa nechala tak uniesť. Ale to, že som vedela ovládať naše telo, a ešte Sasuke a tie prstene.. Nemohla som ťa pustiť. Odpusť. Usmiala sa na mňa previnilo a ja som sa vynorila z tej tmy, môjho podvedomia.

Zažmurkala som. Sedela som obkročmo na Sasukeho páse. Mala som na sebe iba čierne, čipkované spodné prádlo a moje vysoké čierne topánky.
Zamrzla som v pohybe. Moje ruky sa práve pokúšali vyzliecť Sasukemu nohavice a moje pery bozkávali jeho hruď.
A sakra! Bolo to o chlp!
" Sakura? Stalo sa niečo, bejby?" Zapriadol a ja som zdvihla hlavu. Pozrela som sa mu do jeho čiernych hlbokých, ónyxových očí. Mal v tvári rovnaký omámený výraz ako som videla už x-krát pred tým. Deidara, Sasori, Hidan, Kisame, Itachi.. Madara .. Všetci sa tvárili rovnako a chvíľu im trvalo kým sa spamätali. Okrem toho mal vypnutý sharingan.. mám šancu ujsť.
Načiahla som sa po Sasukeho meči. Schmatla som ho.. postavila som sa a ako blesk som bežala ku dverám. Odomkla som a rýchlo som prekĺzla na chodbu. Keď som ich zatvárala videla som ako sa Sasuke zúrivo zamračil a vyštartoval za mnou. Lenže ja som ho tam zamkla.

S: Teraz mi pomôž. Musíme sa nejako napojiť na Itachiho hua. Môj prsteň ma za ním privedie len mi pomôž ju nájsť. Žiadala som ju. Celá som sa triasla.

Ľutovala som, že som si v tom zhone zo zeme nezobrala svoje veci. Ale môžem byť rada, že mám aspoň topánky. Sakra. Stojím teraz na chodbe, prakticky nahá a neviem ktorým smerom utekať. Čo mám teraz robiť? Sasuke udrel alebo kopol do dverí.
Zľakla som sa, až som nadskočila, spadol mi ten kľúčik od dverí.
" SAKURA! VRÁŤ SA!! OKAMŽITE SA VRÁŤ!!!" Vrieskal a ja som spanikárila.
Každú chvíľu sem pribehnú jeho ľudia. Ku telu som si pritisla katanu. Pevne som ju zovrela a mala som pocit, že sa mi strach zarezáva hlboko do kostí.

VS: Mám ho! Mám Itachiho prsteň! Vykríklo nadšene moje druhé ja.

Ako to povedala v ústach som pocítila tú známu (moju milovanú) chuť černíc, tá chuť potlačila nepríjemnú malinovo-vanilkovú pachuť ktorá na mne zostala nalepená po Sasukeho bozkoch a dotykoch. Z jednej chodby zavial čerstvý lesný vetrík.. Vedela som, že tým smerom mám utekať.
Prsteň mi v tej tme jemne žiaril.
Utekala som čo mi sily stačili, v rukách som zvierala Sasukeho katanu.
Utekala som dole schodmi tak rýchlo ako som vládala, keď som narazila na dvoch ninjov s páskami Konohy.
Zarazene si ma prezreli. Nestihli však nič podniknúť. Sasukeho mečom som oboch behom pár sekúnd prebodla. Postriekala ma ich krv, no bolo mi to jedno.
Itachi! Musím ťa nájsť! Jeho hua ma za ním viedla. Prvý krát som šťastná, že mám ten prsteň.
Bežala som rovno do žalára. Boli tam ďalší Traja Ninjovia. Jedného som prebodla odzadu a ďalšieho, keď sa na mňa šokovane otočil. Tretí sa na mňa vyrútil spoza jednej cely, no ja som mu meč vrazila rovno do srdca. Bola som celá od krvi. Tu dole bolo poriadne chladno a ja som pobehovala iba v mojom čiernom čipkovanom spodnom prádle.
Rozdýchavala som sa a obzerala som sa okolo seba.
" Hej miláčik! Nechceš nás oslobodiť?" Zhúkol na mňa nejaký chlap spoza mreží.
" Poď sem zlatíčko! Užiješ si!" Smial sa druhý z opačnej strany.
Do pekla! Hukot tých idiotov privolá ďalšie stráže!
Rýchlo som bežala ďalej. Z meča kvapkala krv. Robila za mnou krvavú cestičku. Cítila som, že je Itachi už blízko a nemýlila som sa. Z chodby za mnou som počula akési hlasy, keď som ho uvidela. Bol celý krvavý a dobitý. Ležal v bezvedomí na zemi. Nohy aj ruky mal pripútané. Pozerala som sa na neho iba cez malé mreže na hrubých, masívnych kamenných dverách na ktorých bola veľká zámka z masívneho kovu. Celé jeho vezenie bola kamenno-betónová neveľká miestnosť.
Hlasy sa ku mne približovali.. " Je tu niekto? Ozvi sa!" Kričali.. asi videli tie mŕtvoly.
Sakra! Do pekla!
Schovala som sa za roh. " Musíme sa rozdeliť. Otesu choď doprava." Zavelil jeden no to už som prebodla toho Otetsuho. Padol predo mňa a toho druhého dozorcu mŕtvy na zem.
Ten druhý na mňa šokovane pozrel. Zadýchaná s veľkými, vystrašenými očami, takmer nahá a celá od krvi.. zvierala som Sasukeho katanu.. Moju jedinú spásu.
Uchopila som ju pevnejšie a zahnala som sa po zarazenom mužovi.
Bol však rýchly vytiahol kunaj a odrazil môj útok.
" Čo si zač?! Čo tu chceš!" Sekol po mne, no stihla som uskočiť. Štvalo ma, že nemôžem použiť chakru.
Švihla som katanou po jeho hlave, no on bol rýchlejší než ja. Schmatol ma pod krkom, vyrazil mi meč z ruky a priklincoval ma o stenu. Zamedzil mi prísun kyslíku. Som bez šance.
" Si nádherná ako dáky prízrak.. Nezdáš sa mi?" Pozrel na moje telo a preglgol. V očiach mal smäd, žiadostivosť. Tento typ pohľadu je mi až priveľmi dobre známy. Zdvihol ruku a chytil ma za prsník. Zamračila som sa.
Porazím ho! Nesmiem zúfať. Keď som zdrhla Madarovi aj Sasukemu.. tento ma určite nedostane! Stále je to iba chlap. Pripomenula som si. Vykopla som nohou z celej sily.. Poriadne tvrdo som ho kopla medzi nohy. Chlap zavyl od bolesti a zložil sa na zemi.
" Ty malá potvora!" Zasyčal. Zdvihla som Sasukeho katanu a rýchlo som ho umlčala.
" Prasa!" Zasyčala som keď posledný krát vydýchol. Bol tu asi hlavný dozorca keď udeľoval rozkazy tomu mladému. To je ale teraz jedno.
Zamerala som sa na Itachiho dvere. Zahnala som sa a z celej sily som udrela do zámku mečom. A znova, a znova. No nič.. Čo je to sakra za zliatina?! Išla na mňa panika. Zadýchane som si odhrnula vlasy z tváre keď mi to doplo.
Ak bol ten chlap hlavný dozorca .. možno má pri sebe kľúče.
Začala som ho rýchlo prehľadávať a naozaj mal pri sebe zväzok kľúčov.
Oprela som Katanu o dvere a rýchlo som skúšala jeden kľúč za druhým.. žiadny ale nepasoval. Čo ak má Sasuke kľúč niekde ukrytý? Sakra! Mohlo ma to napadnúť! Strácala som už nádej, keď som v tom započula cvaknutie. Kľúč tam pasoval! Zapadol. Odomkla som, ťažká zámka padla na zem. Do jednej ruky som vzala katanu a zaprela som sa celým telom do dverí. S námahou som ich posunula.
Itachi ležal na zemi.. na sekundu som sa zľakla, že som prišla neskoro.
" Itachi!" Vydýchla som roztraseným hlasom. Doľahlo na mňa všetko to, čo sa mi doteraz stalo. Padla som ku nemu na kolená a odomkla som mu putá na nohách aj rukách..
Dýchal veľmi plytko. " Prosím zobuď sa! Musíš mi povedať čo znamená Naiso!" Pohladila som ho nežne po doráňanej tvári. Nemôžem ho tu vyliečiť.. nie bez chakry.
Za dnešnú noc som zabila toľko ľudí, čo za celý svoj život nie.
" Bola som pekne naivná keď som si myslela, že v pohode vyvraždím všetkých z môjho zoznamu. Zaslepila ma pomsta.. Už to nechcem. Chcem len žiť v pokoji. Ďaleko od tohto miesta... S tebou Itachi. Tak sa zobuď prosím." Šomrala som a pokúsila som sa ho posadiť, no bola som zoslabnutá a on bol príliš ťažký. Po lícach sa mi skotúľali nechcené slzy.
Musím ho odtiaľto dostať a vyliečiť ho!
V tom mi na plece dopadla ruka. Okamžite som siahla po katane no Sasuke ju už držal v ruke.
" Hneď som vedel že ťa nájdem tu. Ale aj tak vďaka, že si mi to uľahčila, nechala si za sebou pekný neporiadok, bejby." Schmatol ma za vlasy.
" Nie! Pusti ma!!" Sykla som od bolesti.
" Myslela si, že mi ujdeš? Naivka." Uškrnul sa.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Shitai Shitai | 8. srpna 2013 v 16:16 | Reagovat

boože! wua! ked si predtsavím Sakuru v tom prádle jak tam všetkách masakruje :D kráása! :D Proste a to jej vyznanie a hádka s VS! :D náádheraaa! neviem sa dočkať pokračka :* ARIGATOOU!

2 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 8. srpna 2013 v 17:19 | Reagovat

olala, tak ako je to dost zaujímave a itachi neee..on musí ižť, musí zachrániť sakuru a sasuke..ten bastard :D

3 Eona Eona | 8. srpna 2013 v 17:24 | Reagovat

nieeee ja chcem aby itachi vstal :( prosim .. uzasni dielik taky akcni vela sa toho stalo ta druha sakura bola k niecomu dobra :D aspon si uvedomila ze ho miluje :D uz som si myslela ze sakura itachimu rozopne nohavice a aj ked je taky :D aby to bolo s nim a nie so sasukem :D :D ale ako vidim nestihla :D :P
aligato toto bol uzasni dielik som uz zvedava na pokracko :D

4 tickleholdies tickleholdies | Web | 8. srpna 2013 v 17:27 | Reagovat

Opravdu moc povedý díl a těšim se na další.Je to velmi zajímavé :-)

5 Kajka-chan Kajka-chan | 8. srpna 2013 v 18:16 | Reagovat

Viola ty si mi znechutila Sasukeho :D!Bejby,ako budem teraz písať poviedky? :D A ako mám ísť s týmto do Čiech? :D Kurňa teraz budem len čakať a čakať na další diel:(( Píš,Píš :D ..BEJBY :D xDD
Arigato a poklona až po zem za diel^^

6 Aki-chan Aki-chan | Web | 8. srpna 2013 v 19:32 | Reagovat

Kya dokonalý dielik chudáčik Itachi dúfam,že bude  v poriadku.  Sasuke ty jeden previt necháš ju na pokoji.Naozaj dokonalý dielik rýchlo pokračko.

7 Kaja Kaja | 8. srpna 2013 v 22:43 | Reagovat

Preboha rýchlo další diel prosííííííím!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! :3

8 BB20 BB20 | 8. srpna 2013 v 23:17 | Reagovat

Bejby? Nová prezývka?
Ale ďakujem za nový diel!
Eh, to Slovensko leze na mozek...

9 MIA MIA | 10. srpna 2013 v 23:14 | Reagovat

Wau ... asi som zavisla na tvojich poviedkach...krasny diel velmi sa mi pacil :D :) dopises aj odvahu odist a tu druhu????

10 Fejfarka Fejfarka | 13. srpna 2013 v 13:03 | Reagovat

Wow :o tak to byl uzasnej dil :o necekala sem ze sasuke bude mit taky ten prsten :o promin ze sem nenapsala driv byla sem na dovoleny :p uz se tesim na pokracko :)

11 Ayame Ayame | 13. srpna 2013 v 21:37 | Reagovat

Viola krasa, neskutocne ako vies uputat tie nase mozgy :-D mas super napady a neskutocny talent na pisanie, len tak dalej a prosim ta cim skor nas potes dalsim dielom (nech sa itachi zobudi :-D )uz sa tesim na pokracko, dakujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama