Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 32

23. srpna 2013 v 23:10 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
A je tu predposledná časť! ^^ Ja viem, aj mne bude za touto poviedkou smutno.. ááh ...
ARIGATO za vaše komentáre a hviezdičky! n.n neviete si ani predstaviť čo to pre mňa znamená.. Ten pocit, že sa niekomu páčia moje poviedky je neopísateľný.. Musím sa priznať, že som mala pár krát aj slzy v očiach :3 ARIGATO GOZAIMASU! Prajem vám krásne čítanie ;) Dúfam, že sa vám tento predposledný diel bude páčiť ^^

Vaša Viola .. :*




Sakurin pohľad:

Tma.



VS: AAAAAAAAAAAAAAAAA!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! NIEEEEEEEEEE!!!!!!!!!!!!

Vykríklo zúfalo moje druhé ja, zažmurkala som. Hlava ma čertovsky bolela.
Ležala som na zemi, tvárou ku stene. Chytila som sa vzadu za temeno .. Au! Na prstoch som mala krv.. Super, takže som si rozbila hlavu. Pomyslela som si zahmlene.. keď mi doplo prečo som si ju rozbila! Rýchlo som sa otočila a zatajila dych.
Itachi kľačal na kolenách a oboma rukami držal v Sasukeho tele zabodnutý meč, ktorý žiaril na červeno.
" Naozaj Itachi? Tss.. si padavka, keď ma nedokážeš normálne zabiť." Zachrčal Sasuke. Obaja boli totálne zlynčovaný.. Sakra! Čo sa tu stalo kým som bola mimo?!
" Si môj malý braček, nezabijem ťa aj keď si to zaslúžiš." Pošepol zlomeným hlasom Itachi.
Sasuke sa uškrnul a zavrel oči. Vzdal to. VZDAL TO!?!?!? O čo ide? Do pekla ako som mohla odpadnúť?!
" Kusanagi Fuujin." Zavrčal Itachi a zo Sasukeho tela aj katany sa začalo šíriť karmínové svetlo. Sasuke zaúpel, otočil hlavu na stranu a zabodol do mňa prázdny pohľad.
Zadržala som dych a asi som sa aj tvárila zhrozene keď z meča vyšľahli plamene farby sharinganu, ktoré začali oblizovať jeho telo. Nemohla som odtrhnúť pohľad od Sasukeho tváre...
Venoval mi jemný úsmev plný potláčaného utrpenia, v jeho očiach som uvidela.. lásku?!

VS: Aj ja ťa milujem! Sasuke! Navždy!! Plakala bezútešne.

Ten jeho pohľad .. to sa mi muselo iba zdať. Že láska?! Pche! Nestihla som nad tým dlhšie uvažovať lebo ho úplne celého zaplavili plamene. Zdalo sa mi akoby sa sám zmenil na ten podivný oheň a .. jeho meč Kusanagi, ten čo v ňom držal Itachi zapichnutý, všetky tie plamene pohltil do seba. Šokovane som vydýchla..
Plač môjho druhého ja ustal. Nepočula som ju.
Po Sasukem nezostalo ani stopy, skoro akoby nikdy ani neexistoval.. akoby to všetko bola iba nočná mora z ktorej som sa práve zobudila. Chvíľu mi trvalo kým som vstrebala to čo som videla. Vyškrabala som sa na nohy a pribehla som ku Itachimu. Triasli sa mu ruky, v očiach mal slzy, no meč nepúšťal.
Dotkla som sa jeho ramena a on sa v tej chvíli zrútil ako domček z karát priamo do môjho náručia.
" Sakura.." Pošepol moje meno akoby to bola zbožná modlitba a zaboril si tvár do môjho krku. Trhane sa nadýchol, vzlykol a ja som cítila ako jeho slzy tečú po mojej pokožke. Objala som ho a pobozkala do vlasov.
Černice a lesný vánok, jeho hua.. vydýchla som si. Je po všetkom, dokázal to, zachránil ma!
Môj aj Itachiho prsteň zažiarili svojou farbou. Vtedy som pocítila ostrú bolesť, akoby mi niekto zovrel srdce, chvíľu sa mi nedalo nadýchnuť, no nebolo to také ako keď umrel Sasori.. Nebolelo to až tak veľmi. Mala som len veľmi stiesnený pocit a bola som zmätená..
Zomrel teda Sasuke či žije? Čo sa tu stalo?! Chcela som sa Itachiho na to všetko spýtať, no keď zdvihol hlavu aby sa na mňa pozrel.. Sakra! Nie je čas na takéto otázky. Musím ho odtiaľto dostať a rýchlo vyliečiť! Vyzerá byť na pokraji-
" Si v poriadku?" Spýtal sa ma a pri tom sám vyzeral, že každú chvíľu zamdlie.
" Ja? Oh.. mal by si sa zaujímať skôr o svoje zdravie!" Zachmúrila som sa.
Zdalo sa mi, že chce na to niečo povedať, no v tom sme počuli kroky a znepokojené hlasy dozorcov ako prehľadávajú cely. Vydýchla som si priskoro, ešte nie je po všetkom.
" Zvládneš chodiť?" Pošepla som a Itachi sa zamračil.
Prikývol no zdalo sa mi, že si tým nie je úplne istý. Podoprela som ho a vydali sme sa po nejakej chodbe. Spravil však pár krokov a už sa skoro zviezol na zem, len tak-tak som ho udržala. V ruke stále zvieral Sasukeho katanu, použil ju ako ďalšiu oporu, pomohla som mu sa vystrieť. Oprel sa o stenu a bolestne vydýchol. " Takto to nepôjde." Zaklial potichu.
Trpel.. duševne aj fyzicky.. (Na tento poznatok nemusím byť ani medik.)
" Vieš ako sa odtiaľto dostať von?" Spýtal sa ma zničene.
V hlave som si vybavila moju cestu sem z tej izby.. Už si ju vôbec nepamätám! Vtedy ma viedla Itachiho hua a teraz.. Okrem toho, približne z toho smeru idú hlasy tých dozorcov. Sakra! Záporne som potriasla hlavou.
" Nie, netuším kde sme." Pošepla som.
" Tak potom musíme.." Začal a zasekol sa. Pozrel sa na mňa a preglgol..
Sčervenela som. Mám na sebe stále iba moje spodné prádlo.
" Vyzleč mi tričko a obleč si ho." Zamrmral.
Pozrela som sa na to jeho "tričko".. Hn, vyzeralo skôr ako sitko..
Pri pokuse vyzliecť mu ho, by som si musela dať sakra pozor aby som ho neroztrhla..
Ale všetko je lepšie, než tu behať takto.
" Dokážeš zdvihnúť ruky?" Spýtala som sa potichu a prikročila som ku nemu bližšie.
Videla som že sa o to pokúsil no sykol od bolesti a záporne pokrútil hlavou.
Určite má polámané rebrá.. Zahryzla som si do pery. Toto nie je dobré.
" Hokage-sama! Hokage!! Ste tu?! Ozvite sa!" Zneli z ďalekej chodby hlasy.. približovali sa ku nám.
Sakra, SAKRA, SAAKRA!!
" Kašli na to.." Pošepla som a opäť som ho objala okolo pása. Neprotestoval.. asi na to nemal už energiu. Ak sa so mnou nedokáže už ani vadiť.. musí byť na tom horšie než som si myslela. Tackali sme sa ďalej.
Snažila som sa ísť tak rýchlo ako som dokázala no Itachi vyzeral, že upadne každú chvíľu do bezvedomia a ja som sa iba pred chvíľou z jedného prebrala. Oh, sme to ale dvojka!
Za nami bolo počuť stále hlasy.. boli čoraz bližšie. A tu neboli žiadne dvere! Bola to len neznesiteľne dlhá, tmavá, strašidelná chodba. Bála som sa, že je to slepá ulička.
Keď .. som uvidela v diaľke matné svetlo.
Dvere.
S Itachim sme sa na seba zúfalo pozreli..
Netuším čo za nimi bude ale východ to určite není. Bude to určite nejaký nový problém lebo ja som na ne špecialista a všade kde som .. tam musí byť zákonite aj nejaký prúser.
Preglgla som a na Itachiho prikývnutie som nakukla dnu.
Bola to veľká jedáleň plná ANBU bojovníkov novej Konohy.
No do riti!! Až takýto problém?!.. prečo? Prečo?! PREČO?!
Opatrne som dvere zase zatvárala no jeden z nich si ma všimol. Dal tichý signál svojim kamarátom, čo stáli najbližšie pri nás.
" Čo to bude tento krát?" Spýtal sa ma Itachi slabým hlasom. Opieral sa o stenu a rany mu krvácali čím ďalej tým viac.
Preglgla som. " Je tam asi 50 Sasukeho ANBU bojovníkov." Hlas sa mi zlomil.
Itachi sa pousmial. " To sa dalo čakať, keď otváraš dvere ty. Môj osobný magnet na problémy..." Uškrnul sa. " Videli ťa?" Spýtal sa ma ešte ale už určite tušil odpoveď.
" Prepááč." Zaúpela som a v tom vyrazili dvere.
" Mám plán poď sem." Pošepol rýchlo a pritiahol ma ku sebe. Nechápala som, čo robí.
" Tvár sa vystrašene." Povedal pri mojom uchu tak potichu, že som ho ledva počula.
" Žiadny problém." Vydýchla som roztraseným hlasom. Vôbec som to nehrala!
Chytil ma okolo pásu.. (Stála som ku nemu chrbtom.) Pod krk mi priložil Sasukeho meč práve vo chvíli čo nás obkľúčili. Vedela som, že sme v kaši. Strach som nepredstierala.
" Kto ste?" Spýtal sa jeden z nich spoza svojej masky. (Asi veliteľ.)
" Moje meno je Itachi Uchiha, som člen Akatsuki a toto je môj zajatec. Nechajte ma prejsť inak ju podrežem." Jeho hlas bol taký krutý, bezcitný a chladný. Skoro som mu uverila aj ja.
Spozorovala som, že muži strnuli.
Musíme len dúfať, že sú to správny chlapi a nie ďalší maniaci. Ale .. keď si pomyslím na Sasukeho a jeho ľudí Juuga a Suigetsuho.. Preglgla som a roztriasli sa mi kolená.
Neodpovedali mu, tak Itachi začal pomaly cúvať do dverí jedálne.
" Kde je východ? Odpovedzte lebo budete mať na svedomí toto dievča!" Zhúkol znova. Muži nám ustupovali.. Urobili akýsi koridor k dvojkrídlovým dverám.
SAKRA! Je to už iba kúsok! .. Dúfam, že vonku už budem mať chakru.. premiestnim nás a ... Kútikom oka som si všimla, že tomu mužovi čo hovoril s Itachim, niekto niečo šepká do ucha a kývol hlavou na Itachiho. Všetko mi prišlo spomalené.
Hlavný veliteľ prikývol. Všimla som si ako vyťahuje z puzdra kunaje a shurikeny.
" Pozor!!" Vykríkla som a zhodila som Itachiho na zem vo chvíli čo ich ten chlap hodil. Snažila som sa ho chrániť vlastným telom, no jeden kunaj sa mu zaboril do ramena. Zasyčal od bolesti. Strach ma ovládol.. Nevyšlo to, no nesmiem to vzdať! Teraz je to na mne! V sekunde som mu vytrhla z ruky Sasukeho katanu a trochu prikrčená som sa postavila mužom a ich mečom.
Všetci ich tasili .. Na zaplakanie! Takže sú to hajzli rovnako ako Sasuke.. Takto zaútočiť odzadu! No a čo, že je to nepriateľ.. čo takto úcta alebo ja neviem .. sakra!
" Ani hnúť!" Skríkla som keď sa začali približovať a robila som koliečka okolo Itachiho.. Už sa nedokázal postaviť, dostal zo seba všetko čo mohol aby ma ochránil.
Toto je jeho maximum.. viem to ja aj on a vie to aj celá táto miestnosť, po zuby ozbrojených - špičkovo vytrénovaných, ANBU bojovníkov.
" Vieme kto si, Sakura Haruno. Obaja ste v Akatsuki. Vidím vaše prstene.. Je na vás vypísaná odmena. Okrem toho slečna, držíte v ruke Kusanagi nášho Hokageho." Hovoril so mnou ten istý čo nás oslovil prvý krát. Otočila som sa na neho. Katana zdvihnutá predo mnou.
" Vzdajte sa nám dobrovoľne." Vyzval ma.
" Na to zabudni." Zavrčala som a pozorne som sledovala ostatných..
Takmer nahá, celá od krvi, iba s jedným mečom proti desiatkam silných súperov a bez chakry... oh toto..
Toto chce zázrak. Zaúpela som. Nemám šancu Itachiho zachrániť.. Zúfala som si.

No v tom som to pocítila.. Telo sa mi naplnilo silou, chakra sa mi vrátila. A zdá sa, že aj ostatným. Zmätene na seba pozerali a vydávali rôzne udivené a šokované povzdychy.
Ale ako to?? Tu je predsa tá nejaká super pečať nie?
Hneď na to.. som zacítila ešte niečo iné a pochopila som..
Ucítila som prítomnosť prsteňov. Deidara a Kisame! Došlo mi keď som z ničoho nič zavoňala oceán a pomaranče. Našli ma tak ako ja Itachiho! Uvedomila som si.
Otočila som hlavu ku stene na opačnom konci miestnosti odkiaľ táto mocná, prastará energia prichádzala. Toto však ANBU necítili.. vedeli sme o nej len ja a Itachi.
" Neverím, že nám prišli na pomoc." Prehovoril slabým hlasom zo zeme, pootvoril oči.
" Sme predsa rodina." Usmiala som sa na neho nežne.
Nikto nás nechápal, zmätene na nás, aj na seba navzájom, pozerali. Možno si mysleli, že sme to spôsobili my. Ktovie .. Pár z nich na nás chcelo zaútočiť a presne v tú istú chvíľu sa celá miestnosť otriasla. Stena odkiaľ sa valila tá energia vybuchla.. zrútilo sa aj trochu stropu.
Šťastne som sa usmiala na moju rodinu.
" Čerešnička!" Vykríkol vystrašene Deidara keď pristál s jednou z tých svojich lietajúcich príšeriek na troskách. Vedľa Deia stáli z oboch strán Kisame a Pein.
" To je Akatsuki!" " Akatsuki?!" .. " Prišli po nich!" .. " Čo ideme robiť?!" .. " Nemáme šancu!".. " Sme v pasci!".. " Mali by sme ujsť?!" Podobné vety zaplnili ticho čo tu doteraz vládlo. To sú ale zbabelci.
" Každý kto nechce zomrieť nech radšej rýchlo opustí túto miestnosť." Prehovoril Pein nahnevane. Nikto sa však nepohol.. všetci boli totálne zarazený. (Koniec koncov aj ja s Itachim.)
Deidara spolu s Kisamem skočili až ku nám, muži z ANBU cúvli. Nikto sa neodvážil zaútočiť a ani im v tom zabrániť.
Dei si vymenil s Kisamem veľavýznamný pohľad. Kisame chvíľu váhal no prikývol. Sklonil sa ku Itachimu a zdvihol ho. " Kisame, je milé ťa znovu vidieť." Pošepol Itachi.. strácal vedomie.
Kisame sa uchechtol a prehodil si ho na chrbát. " Ako za starých čias kamarát. No vtedy som bol na tvojom mieste ja, všakže." Hovoril potichu. Chcela som im pomôcť no zastavila ma Deiova ruka.
Chytil ma za plece, jemne ma tam pohladil a nežne sa na mňa usmial.
" Bude v poriadku, na." Vyzliekol si Akatsuki plášť a prehodil mi ho cez plecia. Voňal ako on. Hm.. pomaranče.
Bol mi síce veľký no chvatne som si ho zapla.
" Vďaka." Špitla som. Jeden muž blízko pri mne urobil pohyb, akoby chcel na mňa zaútočiť.
No v tom .. odletela mu hlava, mŕtve telo padlo na zem a vedľa nás s Deiom sa objavil Hidan so svojou.. po novom zakrvavenou kosou.
Žmurkol na mňa. " Ahoj dievčatko." Uškrnul sa a otočil sa na ANBU.
" Jashin bude rád ďalším obetiam.. Kto sa ešte dotknúť môjho dievčatka?" Spýtal sa hrozivo a prečesával pohľadom mužov. Akoby sa všetci v tej chvíli premenili na sochy.
" Toho kreténa čo chcel zaútočiť na čerešničku by som zvládol ľavou zadnou." Pousmial sa na tom Deidara.
" Mám rád efektné nástupy na scénu." Mykol plecom Hidan na vysvetlenie a ležérne sa oprel o svoju kosu. Sebavedomo sa usmieval.
" Čo tu robíš Hidan? Prečo sa nedržíš plánu?!" Spýtal sa Pein prekvapene.
" Konan posiela odkaz, vraj je už Zetsu pripravený a čaká na signál." Odpovedal Hidan Peinovi s neskrývanou radosťou.
Zetsu aj Konan sú tu tiež?! Tak ma potešil ten fakt, že nám prišli všetci na pomoc..
Zrazu som sa cítila bezpečne. Na tvári som mala prihlúply, šťastný, detský výraz.
Deidara ma chytil za ruku. " Ideme." Pošepol a na perách mal hrejivý úsmev.
" Veru pohnime si." Chytil ma za druhú, voľnú ruku Hidan - na čo Dei prevrátil oči.
Spoločne sme skočili na Deiov lietajúci zázrak z hliny. Kisame práve kládol opatrne Itachiho telo na chrbát tej potvorky.
Skôr než som stihla čokoľvek povedať alebo urobiť sa na mňa vrhol Pein, vytrhol ma od Hidana a Deia a silno ma objal.
" Báli sme sa o vás.. hlavne o teba Sak. Si mi ako sestra!" Prehovoril Pein naliehavo a do nosa ma udrela jeho korenistá vôňa. Opätovala som mu objatie.
" Ďakujem Yahiko.. aj ja ťa beriem ako brata." Pošepla som so zavretými očami.
Nikdy som si nemyslela, že by som toto povedala šéfovi Akatsuki. A už vôbec som si nikdy nemyslela, že by som to aj myslela vážne..
" Kss.. hlavne, že si nám hovoril aby sme krotili svoje emócie keď ju nájdeme." Odfrkol Deidara a čupol si.. rukou sa dotkol chrbtu toho tvora. Podráždenie v hlase iba hral, v skutočnosti bol šťastný.
" Správne šéfko, nie je od teba pekné ukoristiť si ako prvý objatie môjho dievčatka." Dodal Hidan keď ma Pein pustil.
" A prečo myslíte, že som veliteľ hm? Presne v takýchto chvíľach mám na takéto veci nárok." Zasmial sa a Deidara zdvihol svoje okrídlené strašidielko do vzduchu.
ANBU na nás neveriacky hľadeli. Nechápali nášmu rozhovoru a ani tomu, čo sa tu stalo.
" Pein, ten signál." Pripomenul Kisame keď som prišla ku Itachimu a chytila som ho do náručia. Je mimo, musím hneď začať s liečením. Ah .. Dovolil si stratiť vedomie, až keď si bol istý, že som už v bezpečí. ..... Ja ho naozaj milujem. Povzdychla som si.
Dlane sa mi automaticky rozžiarili na zeleno.
Lepšie by sa mi ale pracovalo ak by sme niekde pristáli.
Kútikom oka som si všimla, že Pein pobozkal svoj prsteň ktorý zasvietil svojou farbou.
" Konan.. teraz!" Pošepol a budova z ktorej sme odleteli o sekundu na to s hlasným treskotom vybuchla.
" Fúú .. Klobúk dole Zetsu, to bolo dosť dobré." Pískol Hidan uznanlivo aj keď tu Zetsu nebol aby jeho pochvalu počul.
" Pche takéto výbuchy som zvládal už v troch rokoch." Vystatoval sa Deidara.
" Ja ho uznávam lebo nechápem ako mohol zlomiť tú Orochimarovu anti-chakrovú pečať." Povedal Kisame a čupol si z druhej strany Itachiho tela.
" Môžeme niekde pristáť?!" Spýtala som sa a zúfalo som sa snažila zaceliť aspoň trochu tie najhoršie zranenia. Potrebuje nutne operáciu!
" Iste Sak, Ideme po Zetsuho a Konan a potom pôjdeme rovno do nášho úkrytu." Hovoril Pein upokojujúco.
" A je ten úkryt ďaleko? Musím Itachiho operovať a neviem, či tam máte dostatočné vybavenie." Hovorila som znepokojene. Potláčala som paniku a hystériu..
Je na tom vážne ešte horšie než som si myslela.
" Zetsu tam perfektne vybavil ošetrovňu ešte pred tým, než sme sa vás vydali hľadať. Všetko bude okej." Usmial sa na mňa Kisame láskavo, aj on sa ma snažil upokojiť.
Prikývla som, a opäť som pozrela do Itachiho tváre, pokračovala som v uzdravovaní.
Trošičku som si vydýchla. Teraz už je dúfam nadobro po všetkom.
" Držte sa, idem pristáť." Upozornil nás Dei o chvíľu neskôr a ja som objala Itachiho tuhšie, na sekundu som prestala v liečebnej technike.
" A čoho sa tu máme akože držať, ty chytrák?" Doberal si ho Hidan.
Deidara si odfrkol a to už sme pristáli v nejakom lese. Ako prvý ku nám hore skočil Zetsu.
Pozrel sa na mňa a usmial sa polkou tváre. Vydýchol si asi, že ma vidí živú a nezranenú.
" Kvetinka.. som rád, že si.. teda, že ste v poriadku." V hlase mal nehu. Pristúpil ku nám.
" Bude nutná operácia?" Opýtal sa, po tom čo si prezrel Itachiho.
Prikývla som.
" Všetko je pripravené, budem ti asistovať ak chceš." Ponúkol sa.
" Dobre, ďakujem." Špitla som s jemným úsmevom.
" Skvelá práca Zetsu." Dal mu ruku na rameno Pein.
Zetsu sa usmial a hanblivo prikývol.. niečo mu na to asi aj povedal ale ..
" SAKY!!" Spoznala som hlas Konan, skočila ku nám. Vrhla sa na mňa podobne ako Pein.
Objala ma a ja som jej objatie nemotorne opätovala. (Stále som ešte držala Itachiho.)
" Tak som sa bála!" Včítala mi vľúdnym hlasom a bolo vidno, že sa jej uľavilo.
" A ona nemusí krotiť svoje emócie?!" Spýtal sa mrzuto Hidan Deia a štuchol do neho ramenom.. Pein ho prebodol pohľadom.
" Dávaj si pozor na jazyk, hovoríš o mojej Naiso!" Zavrčal Yahiko.
Naiso.. ?! Pozrela som na Itachiho dobitú tvár. Musíš prežiť aby si mi vysvetlil význam tohto slova Itachi... Objala som ho ešte tuhšie.
" Jasné šéfko, pardón." Hidan zdvihol ruky pred seba, na znak mieru.
" Konan, láska.. aj vy ostatný. Dajte Sak priestor nech môže pokračovať v liečení.. a ty Dei, pridaj.. Táto veci musí vedieť lietať aj rýchlejšie." Z Peina bol opäť veliteľ.
" Jasné šéfe." Deidara vzlietol a "dupol na to".. Zetsu aj Kisame zostali pri mne.
Konan ale odcupitala do Yahikovej náruče. Sladko sa pobozkali a on si ju ku sebe pritúlil.
Sklonila som sa ku Itachiho tvári a nežne som ho pobozkala na čelo. Bolo mi jedno, že na mňa všetci pozerajú.
Liečila som ho až kým nám Dei opäť nepovedal aby sme sa "držali" lebo začal klesať.
Pristáli sme v strede nádvoria.
Musím uznať, že tento náš prechodný úkryt vyzerá o dosť lepšie a luxusnejšie než ten predchádzajúci.


Nie je to žiadna diera v zemi.. je to naozajstný veľký areál s hlavným veľkým domom.. je tu plno izieb, cvičebná sála a plno menších ubytovacích domčekov. Priestranný sklad a ktovie čo ešte ale mňa teraz nezaujíma nič iné iba ošetrovňa, dúfam, že je vybavená tak dobre ako mi Kisame tvrdil.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ayame Ayame | 23. srpna 2013 v 23:59 | Reagovat

Viola ze predposledny diel nieeee :-( jezis je to tak moc uzassne, ze by som to citala den noc och no ale co uz hlavne vdaka znova a prosim cim skor napis pokracko a nech je extra dlhe :-D

2 Aki-chan Aki-chan | Web | 24. srpna 2013 v 4:14 | Reagovat

Krásni ..dokonalý dielik to bolo krásne ako ich dvoch prišli zachrániť celá Akatsuki...aj to ako žiarlili na Peina...to bolo fakt dobré som zvedavá na poslední dielik  len dúfam,že ho pridáš už čoskoro.Viola máš krásni dess

3 BB20 BB20 | 24. srpna 2013 v 8:03 | Reagovat

Velká škoda, že je poslední díl, na druhou stranu to již potřebovalo konec. (Konečně má Sasuke utrum.)
Pěkný vzhled.
A děkuji za díl a i za Neshira. :-)

4 Fejfarka Fejfarka | 24. srpna 2013 v 11:00 | Reagovat

Prostě dokonalý :o nemuzu uverit ze je to ppredposledni dil :( ale takhle povidka je nejlepsi co sem kdy cetla :) jsi uzasna viola :)

5 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 24. srpna 2013 v 11:05 | Reagovat

nejako to blbo skončilo -_- ayko môžeš ukončiť poviedku takto, že len prišli pred tú vilu...ja si vyžadujem ešte jeden diel :) ja chcem vedieť, že či získajú moc démonov :( viila.san plosím, pekne plosím a smutne pozerám ešte jeden dieluk čem :3 :) ja som celý rok poslúchala :D :) a strašne krásne bolo, že všetci im prišli na pomoc :)

6 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 24. srpna 2013 v 11:05 | Reagovat

a PS: pekný layout :)

7 tickleholdies tickleholdies | Web | 24. srpna 2013 v 13:47 | Reagovat

Super díl,škoda že to končí tak moc mám ráda tuto povídku.Hlavně ty díly kde byla Sakura u Akatsuki :D

8 Kajká Kajká | 24. srpna 2013 v 18:39 | Reagovat

:O! ..
Ok začnem výzorom stránky :D! Moja prvá reakcia bola "Bože! Som správne?" :D a potom áno som :3 Prekrásny vzhľad :3
K poviedke.. Ja neviem čo mám napísať kedže sa nechcem moc rozpisovať :D.. Ale bola to dokonalá časť! Perfektná! Diel bol krásny :3 ..Nebudem ti písať že chcem Happy end ..Bude však :3?
5 hviezdičiek a poklona až po zem :D!! Prosím napíš novú a poslednú časť :( Budem sa s touto poviedkou ťažko lúčiť :( Ale asi si ju prečítam ešte raz celú :3 Arigato za diel :3

9 Kaja Kaja | 24. srpna 2013 v 20:27 | Reagovat

IHIHIHIHIHIHIHIHIHIHIHIHI :333333 ja ta naozaj milujem....pridem k tebe domov a unesiem ta :D muhahahahahahaaaa.....ako len mozes písat takéto dokonalé poviedky???!!!! ved to je nemozné :O :3

10 Naiso :3 Naiso :3 | E-mail | 25. srpna 2013 v 20:20 | Reagovat

Včera som to začala čítať :-) Aj to som len tak náhodne hladala poviedky so Sakurou lebo ju zbožňujem :-) Pri tomto príbehu som všetko prežívala s ňou :-) nádhera :-) už daj tú poslednú časť chcem už vedieť ako to skončí :-)Podla mňa najlepšia poviedka akú som kedy čítala :-) keby bola s tohto kniha tak si ju určite kúpim ;-) Dokonalý príbeh chválim chválim chválim máš u mňa poklonu :-) (Dala som si tu meno Naiso pretože je to to najkrajšie oslovenie pre osobu ktorú milujete) Ja asi milujem tento príbeh :D Dakujem že si to napísala vela mi to dalo :-) Nádhera :-) a okamžite daj dalšiu!!! :D

11 Eona Eona | 31. srpna 2013 v 14:23 | Reagovat

uzasne uplne som citila sakurino stastie ked vsetkych videla ked citila ich silu a svoju cakru teraz len aby itachi isiel na operaciu a nech konecne vysvetli co je naiso :D :D  uz sa tesim ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama