Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 34

29. srpna 2013 v 19:01 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
Pokračovanie .. Taká romantickejšia časť myslím ^^





Išla som rovno za Konan no nenašla som ju v jej izbe. Brala som to ako znamenie aby som sa išla pozrieť na Itachiho, lenže ani tu nenastala žiadna zmena.
Povzdychla som si a vyšla som na terasu. Ešte raz som sa usmiala na tú krásnu čerešňu.. Zetsu tam už ale nebol.
Sedela som pri Itachim, ponorená vo svojich myšlienkach. Keď sa zotmelo, začalo sa mi driemať tak som sa postavila a vyšla som predo dvere nadýchať sa chladného, nočného vzduchu aby som sa trochu prebrala.
Sadla som si a oprela som sa chrbtom o stenu medzi mojimi a Itachiho dverami.
Pozerala som sa na nočné, pokojné nádvorie.


Premáhala som túžbu ísť za Itachim a chúliť sa na stoličke vedľa jeho postele. Ale Konan mi jasne nakázala, že mám spať u seba, vraj sa nemám premáhať a vraj sa mám skúsiť aspoň raz normálne vyspať v posteli.
No čo.. mne spánok až tak nechýba .. veď je toto iba piata noc čo som sa uskromnila na malé zdriemnutia pri Itachiho lôžku..
Lenže ona sa vždy hnevá keď ma ráno nachádza pokrútenú na tej nepohodlnej stoličke.
Pche! Ako jej mám vysvetliť, že by som sa aj tak bez Itachiho dobre nevyspala?! Chcem vedieť čo by robila ona na mojom mieste .. keby bol v takomto stave Yahiko.
Vzdychla som si.. Neprajem jej to, viem že to so mnou myslí dobre ale aj tak..
" Prečo ešte nespíš Čerešnička?" Deidara stál kúsok odo mňa. Mal rozpustené vlasy a na sebe tmavomodré kimono.
Usmiala som sa. " Nemôžem zaspať a ty tu prečo strašíš?" Spýtala som sa ho na oplátku.
" Videl som ťa tu sedieť, tak som si pomyslel či nechceš spoločnosť." Mykol plecom a tváril sa až príliš nevinne.
" Iste." Uškrnula som sa.
Žmurkol na mňa. " Môžem si teda prisadnúť?"
Prikývla som a on si sadol kúsok odo mňa.
Obaja sme sa pozerali na nebo.


" Je tu pekne však?" Podotkol a prisunul sa ku mne "nenápadne" bližšie.
" To je." Objímala som si rukami kolená.
" Som zvedavý čo Pein a Konan vymyslia ďalej.. kam sa presunieme a tak celkovo." Zarazil sa a pozrel na mňa. " Nie je ti chladno?" Spýtal sa starostlivo.
Pousmiala som sa a záporne som pokývala hlavou. " Ani nie."
" Poď sem, ty hrdinka." Pobavene sa usmial a objal ma jednou rukou okolo ramien, pritisol ma ku sebe.
Povzdychla som si, do nosa ma udrela jeho pomarančová vôňa a pokožku mi pohladili slnečné lúče aj keď bola hlboká noc. Deidara je moje osobné slniečko. Neprotestovala som a schúlila som sa ku nemu tesnejšie.
Pobozkal ma do vlasov a znova veľmi "nenápadne" si ku nim privoňal.


Deidara


V tichosti pozorovali hviezdy. Deidara sa cítil veľmi príjemne, túžil by ju takto objímať naveky. Má pocit, že sa nikdy nenabaží jej podmanivej čerešňovej vône.. a ešte teraz keď sa ku nemu takto túli. Keď môže cítiť jej teplo.. Pritisol si ju ku sebe pevnejšie a opäť ponoril pery do jej vlasov.
" Viem, že sa o Uchihu strachuješ ale som si istý, že bude v pohode. Prosím neobávaj sa toľko. Vyzeráš zničene a unavene a ja.. my všetci sa o teba bojíme. Ak by ťa niečo trápilo tak.. Chcem aby si vedela, že som tu pre teba. Aj keď chceš byť s.. Itachim. Ehm ja, chcem aby si vedela, že ja tu pre teba budem navždy.. ak by si čokoľvek potrebovala, či už len objatie alebo .. Ehm.. počúvaš ma?" Trochu sa odtiahol aby sa mohol pozrieť do jej krásnej tváre. Spokojne odfukovala asi už dávno stratená v snoch.
" Ona spí." Zamrmral si popod nos a smutne sa pousmial. Tak ja sa jej tu vyznávam zo svojich pocitov.. a ona si zaspí.
" Len som chcel aby si vedela, že ťa milujem a navždy ťa aj milovať budem Sakura." Pošepol do tmy a zdvihol ju do náručia. Odniesol ju do jej izby. Užíval si ten pocit, že ju môže držať v náručí a dobre vedel, že to môže byť naposledy, čo s ňou takto je. Keď sa Itachi preberie.. Toto prevezme určite on.
Modrooký sa zachmúril.. Je mu to jedno, aj tak bude navždy stáť pri nej a bude ju chrániť aj za cenu vlastného života. Takto sa rozhodol.. to je jeho cesta, to je jeho životný cieľ. Po ničom inom netúži iba aby bola šťastná a v bezpečí.
... Aj keď by to malo znamenať, vidieť ju v náručí iného. Prehltol trpký pocit čo mu pri tej predstave rástol v hrudi.
Neochotne ju uložil do perín a prikryl. Pohladil ju po líci a v tichosti žasol akú má jemnú pokožku. Mala pootvorené pery a trochu strapaté vlasy.
Je nádherná, úplne dokonalá. Pomyslel si keď zasnene hľadel na jej tvár. A vlastne bol rád, že spí. Dobre totiž vie, že ako sem prišli.. moc toho nenaspala.
Sklonil sa ku nej a pobozkal ju na líce.
Pôvodne sa s tým chcel uspokojiť a odísť ale.. keď je teraz tak blízko...
A možno už nebude mať príležitosť a do toho všetkého jej sladká čerešňová vôňa...
Preglgol, žiadny muž by sa neovládol a on ju ku všetkému tak veľmi miluje.. Nemôže odolať.
Jemne pritlačil svoje ústa na jej sladké, poddajné pery. Snažil sa do toho bozku vložiť všetku lásku čo v sebe mal. Po (pre neho) príliš krátkej chvíli sa odtiahol. (Sakura stále tvrdo spala. Musela byť vážne unavená.)
" Sladké sny, ľúbim ťa čerešnička." Pošepol a posledný krát ju pohladil. Odišiel a nechal za sebou pootvorené dvere.


Prebudila som sa na to, že mi cez pootvorené dvere svietilo slnko priamo do očí. Preľaknuto som sa posadila keď som v prvej chvíli nespoznala "moju vlastnú izbu".
Ale čo tu robím? .. Počkať, včera sme sedeli s Deiom na verande a .. asi som zaspala, BAKA!
Chcela som sa hneď postaviť a ísť skontrolovať Itachiho, no v tom niekto otvoril dvere a mňa na pár sekúnd úplne oslepilo svetlo, stihla som si všimnúť iba tmavú mužskú siluetu.
" Prepáč Dievčatko." Spoznala som Hidanov hlas.


Hidan


Itachi má ale šťastie.. To bola jeho prvá myšlienka, keď Sakura zdvihla ruku a pretrela si ospanlivo oči. Úprimne... Nedbalo pokrčené oblečenie, neupravený výstrih vďaka ktorému má Hidan pekný výhľad, strapaté vlasy a mierne ružové líčka ktoré jej tvári dávajú veľmi mlado vyzerajúci - sexi šmrnc. Nejeden chlap by sa neudržal a on má pri tom už dlhšie pocit, že ju má viac než len rád.
" Zobudil som ťa?" Spýtal sa a márne sa snažil nepozerať na ňu s pootvorenými ústami.
" Uhm.. nie, už som bola hore.. Prečo si prišiel?" Spýtala sa a stále si kryla oči pred slnkom ktoré ju oslepovalo.
Vošiel dnu, nečakal na pozvanie a zavrel za sebou dvere.
" Prišiel som kvôli viacerým veciam." Povedal tajomne a Sakura sa pousmiala lebo mu konečne videla do tváre a tiež si až teraz všimla, že Hidan drží v rukách tácku s raňajkami.
" Posiela ťa Konan aby si hliadkoval, či všetko zjem?" Hádala s rozospatým úsmevom. Priťahovala ho ešte viac a to pritom nikdy nebol zástanca názoru, že sú ženy po ránu príťažlivé a už vôbec nie takéto sexi. Sakura je skrátka iná.. Vyzerá až hriešne dobre.
" No.. viac menej." Zažmurkal aby sa vrátil späť "nohami na zem". Položil Tácku, pred seba a sadol si oproti ružovovláske. Tácka s jedlom tvorila akúsi pomyselnú hranicu ktorá ich oddeľovala a to práve nutne potreboval - odstup.
" Išiel som za Konan, lebo som našiel pri obhliadke nášho predchádzajúcom úkrytu túto hračku." Zdvihol pred ňu malý ozdobný, otrávený nožík (prívesok na krk) ktorý jej podarovala Konan ešte keď len Sakura vstúpila do Akatsuki.
Poznaním sa jej rozšírili zreničky. " Myslela som si, že som ho už dávno stratila." Vydýchla šťastne a Hidan sa uškrnul.
" Chcela ti ho zaniesť sama aj s jedlom a bola poriadne natešená z toho, že spíš, prvý krát ako sme tu, v posteli. Ale ja som sa ponúkol, že ti to vezmem sám. Aj tak som totiž chcel za tebou ísť hneď ako by som s ňou dohovoril." Usmial sa a pohodlnejšie sa usadil.
" Prečo si chcel za mnou ísť?" Spýtala sa zvedavo, naklonila trochu hlavu na stranu.. Hrýzla si spodnú peru a ah sakra ako ho priťahovala! Hidanovi boli, pri pohľade na ňu, zrazu akosi tesné nohavice. Mal sa jej chuť zmocniť a odpovedať jej tak na tú hlúpu otázku.
" Nepozeraj sa tak a otoč sa nech ti môžem zapnúť túto čačku, dievčatko." Uškrnul sa na svojej myšlienke. Sak bez reptania urobila ako jej kázal. Odhrnul jej vlasy z krku.
Ou, skoro zabudol aké sú hodvábne a .. tá jemná pokožka, uhm.
Vrátili sa mu príjemné spomienky na jej čerešňovú chuť. Ešte aj jej krv bola sladká! Mal chuť ju znova uhryznúť. Na prázdno preglgol. Ešte nikdy neokúsil niečo lepšie .. eh...
Zadržal dych a zatvoril oči, snažil sa vyhnať z hlavy predstavy ich nahých prepletených tiel. Poslušne jej zapol náhrdelník a keď sa odtiahla.. až vtedy si dovolil znova sa nadýchnuť.. jej vôňa s ním totiž robí hotové divy.
" Arigato Hidan-kun ale neodpovedal si mi na otázku." Pripomenula mu a nahla sa po čaj. Opäť mu ušiel pohľad .. Ale no veď aj on je iba chlap! A keď sa takto predkláňa..
" Chcel som vidieť tvoje .." Zarazil sa s pohľadom v jej výstrihu.. Očervenel keď si uvedomil čo jej hovorí. Sakura si našťastie ničoho nevšimla.
" Ten meč.. hej ten Kusanagi. Rád by som ho videl. Vieš, že ako sme sem prišli som bol mimo na misii. A .. tak som sa všetko dozvedel až dnes skoro ráno." Trochu sa spamätal.
Prikývla a bez slova sa načiahla po katane, mala ju vedľa seba na druhej strane postele.
" Skoro som zabudla na tvoju lásku k zbraniam." Pošepla s jemným úsmevom na perách a podávala mu Kusanagi do vystretých rúk.
" Neverím tomu, že ho držím." Pošepol blažene. Na pár sekúnd dokonca zabudol na dievča pred sebou.
" Asi by si mi toho o ňom vedel povedať viac než Pein však?" Okúzľujúco sa usmiala a Hidan bol zase tam kde pred tým.
Mal som si dať studenú sprchu kým som sem prišiel. Pomyslel si zdrvene.
" Dokázal by som ti o ňom rozprávať príbehy celý deň, dievčatko." Potmehúdsky sa usmial a opatrne ho vybral z pošvy. Skúmal odborným okom ostrú čepeľ, rukoväť a bol nadmieru spokojný.
" Čo naň hovoríš?" Spýtala sa ho po tom, čo zaujate dopozorovala jeho hodnotiaci, zadumaný výraz.
" Je to skvost, a určite je pravý." Usmial sa šťastne a zasunul ho späť do pošvy. Podal jej ho do rúk.
" Jeho pravosťou som si istá." Zachmúrila sa a odložila ho na stranu.
Hidan sa nemohol už vydržať, jemne jej uchopil bradu aby sa mu pozrela do očí. Nasucho prehltol. Neovládol sa. Sklonil sa a pobozkal ju na čelo.
" Nemrač sa, dievčatko moje, budeš mať vrásky." Usmial sa sebavedomo a ležérne sa postavil.
Sakure na líca vystúpil rumenec.
Žmurkol na ňu a s krvácajúcim srdcom odišiel. Oh Jashin! Ja ju tak milujem! Kiežby patrila mne! Itachi ty bastard, máš z pekla šťastie! Uškrnul sa keď zatvoril dvere.
" Život nie je fér." Pošepol zničene a odkráčal preč.



Po tom čo Hidan odišiel, išla som hneď za Itachim. Skontrolovala som ho, a znervóznela som pri fakte, že by som ho mala umyť. Samozrejme som mu pri umývaní nechala spodné prádlo, no aj tak som sa červenala keď som mu mokrou špongiou prechádzala po tele.
Bola som ale rada, že už mal zahojené dokonca aj drobné odreniny a škrabance. Jeho telo bolo rovnako dokonalé ako pred tým.
Sakra .. nechal sa (skoro) zabiť len preto lebo som sprostá, naivná krava. Ako som si mohla myslieť, že pomsta ma urobí šťastnou?! Veď som sa chovala rovnako hlúpo ako Sasuke!
Keď som ho umyla, učesala som mu vlasy, obliekla som ho do čistého oblečenia. Sadla som si ku nemu a starostlivo som pozorovala jeho tvár, nič iné vlastne posledné dni ani nerobím.
" Smiem vojsť?" Spoznala som Kisameho hlas spoza dverí.
" Hai." Pousmiala som sa.
" Ako je na tom?" Spýtal sa ma keď za sebou zavrel, prišiel ku posteli a sadol si vedľa mňa na stoličku, na ktorej obvykle sedáva Konan.
" Stav sa nezmenil, pulz má pravidelný a zranenia sú dá sa povedať už celkom zahojené." Hovorila som hlasom bez štipky emócií. Toto opakujem dookola každému kto sa ma na Itachiho počas týchto 5 dlhých dní spýtal. Je už vlastne zdravý ale stále sa neprebral..
Je preto hádam logické, že mám obavy, nie?!
" Maličká, netráp sa.. Urobila si pre neho všetko čo sa dalo." Položil mi ruku na rameno a trochu ma pohladil.
Prikývla som.. Nechce sa mi to rozoberať. Je moja chyba v akom je práve stave. Keby som nemala románik s každým druhým odtiaľto, nikdy by nenašiel ten papier .. Nepohádali by sme sa, ja by som neušla .. on by ma nemusel zachraňovať a teraz by nebol v bezvedomí.
Ubližujem všetkým okolo seba.
" Hej! Na toto už nemysli." Napomenul ma Kisame a ja som sa na neho prekvapene pozrela.
" Čítal si mi myšlienky?" Spýtala som udivene a on mykol plecom.
" Nie ale poznám ťa a vidím ti na tvári, že sa obviňuješ. Okrem toho je to už 5 dní a ty si prakticky vôbec nespala, si celá strhaná. Preto ma Konan poprosila aby .."
" Konan ťa za mnou poslala?" Skočila som mu zmätene do reči.
" Hej, mám ťa odprevadiť do miestnych lázní.. dáš si tam odpočinok a zajtra ráno sa vrátiš."
Zhrozila som sa pri tej predstave.
" Nepôjdem nikam! Čo ak by sa mu priťažilo?! Žartuješ Kisame? Ako môžem oddychovať v nejakých lázňach keď Itachi.." Pohoršovala som sa nad tým nápadom.
" Neber to ako návrh ale ako rozkaz z velenia." Skočil mi do reči a uškrnul sa.
Záporne som pokývala hlavou.
" Na to zabudni." Pozrela som sa na Itachiho pokojnú spiacu tvár a hrýzla som si spodnú peru.
" Ako som už povedal, nepýtam sa iba ti to oznamujem. Pôjdeš buď dobrovoľne alebo násilím."
Neveriaco som pokrútila hlavou.
" Toto je šialené.. Chcete ma násilím prinútiť relaxovať?" Spýtala som sa pobavene.
" No.. takéto veci sa v rodine robia nie?" Objal ma okolo ramien a pritlačil ku sebe.
Nebránila som sa ale ani som nespúšťala pohľad z Itachiho. Cítila som vôňu oceánu a tropického ovocia keď som sa o neho pohodlnejšie oprela a založila som si trucovito ruky na pleciach.
" Zajtra ráno si späť. A sama si povedala, že jeho stav sa 5 dní nezmenil.. Neboli ani žiadne komplikácie. A urobíš radosť Peinovi a Konan. Noták maličká, zajtra budeš späť." Hovoril tichým hlasom a ja som prevrátila oči.
Ten sa nevzdá.. nedal by mi pokoj až kým by som mu na to nakoniec nekývla. Viem to.
" Fajn, fajn.. keď je to rozkaz." Rezignovala som, vzdychla som si a vymanila som sa z jeho objatia. Nahla som sa a pobozkala som Itachiho na čelo.
" Vidíme sa zajtra." Pošepla som mu a potom som sa otočila na Kisameho s jemným úsmevom na perách.
" Tak poď Kisame-kun nech to mám už rýchlo za sebou." Chytila som ho za ruku a ťahala som ho von z izby.
Vybrala som sa rovno ku východu ale Kisame zastal.
" To si nechceš zobrať nič so sebou?!" Spýtal sa ma pobavene.
" Ah, jasné ešte toto.." Šomrala som si popod nos a hodila som spiatočku, šla som do "mojej (ne)izby". Pustila som Kisamemu ruku a vošla som dnu. Vlastne som sa ani nebalila, skrátka som si vzala celý batoh čo mi dala Konan a prehodila som si ho na chrbát.
Zavrela som za sebou a vykročila som, s Kisamem po boku, ku bráne.
" Spomaľ maličká, máme čas." Uchechtol sa na mojej rezkej chôdzi.
" Kam sa tak ponáhľate?!" Vyzrel zo svojej izby nedaleko nás Hidan.
" Idem ju odprevadiť do tých lázni." Odvetil mu Kisame nezaujato.
" Oh! Predsa len si ju presvedčil?" Divil sa Zetsu a postavil sa na verandu.
Zastavila som a pozrela sa na neho. " Odkiaľ o tom vieš?"
" Hlasovali sme o tom včeeeeera.." Zasekol sa a nechápavo pozeral ponad moje rameno, tam stál Kisame. Otočila som sa a videla som ako Kisame ukazuje rukami divné gestá - aby Hidan sklapol.
Zamračila som sa. " Hlasovali ste o tom, či pôjdem do lázní?!" Nechápala som.
" Nóó vieš.. Konan tušila, že povieš nie. Hlasovalo sa za to, či ťa ku tomu budeme nútiť." Vzdychol Kisame na vysvetlenie.
Tľapla som si rukou po čele a neveriaco som sa zasmiala. " Ste nenormálny."
Kisame si vydýchol. " Čakal som omnoho horšiu reakciu." Priznal.
" Hej dievčatko!" Zvolal na mňa Hidan. Opieral sa o rám dverí, Kimono mu odhaľovalo hruď a bol strapatý. Zamžmurkala som keď mi doplo, že si o ňom myslím, že je sexi.
" Nebudeš chcieť večer spoločnosť?! Šampanské, sviečky, lupene ruží, jahody.." Lišiacky sa usmieval.
" Jahody?!" Spýtala som sa zadumane. Ani na sekundu som neuvažovala som nad jeho ponukou ale premýšľala som nad tou iróniou - lebo jahody a krv je chuť jeho hua.


Kisame


Hidan ty idiot! Pomyslel si Kisame rozzúrene. Zaplavila ho žeravá žiarlivosť.
" Na to zabudni Hidan! Nechaj maličkú na pokoji! Má oddychovať ty chytrák!" Zavrčal, objal ju majetnícky okolo ramien a vykročil s ňou ku bráne. Sakura nestihla nijako zareagovať, tak len cez rameno zamávala na rozlúčku Hidanovi s neskrývaným, pobaveným úškrnom na perách.
" Hej Kisame! S tebou som sa nebavil!" Kričal za nimi ešte no ani jeden z nich sa už neobzrel. Sakura sa zasmiala.
Kisame sa pri tom nádhernom zvuku musel tiež usmiať, načiahol sa a chytil ju za ruku.
Sak neprotestovala, premýšľala nad tým, že presne takto kedysi chodila do mesta s Narutom.
V hlave jej vírili sentimentálne spomienky na jej bývalý domov, no neboli už také smutné ako pred tým. Myslela len na to pekné a utešovala sa faktom, že má teraz skvelú, jedinečnú, netradičnú, starostlivú, (trochu divnú) novú rodinu.
" Počul som, že tam v tých Lázňach majú vynikajúce bahenné kúpele." Podotkol Kisame keď už nejakú tu chvíľu mlčky, ruka v ruke, kráčali po uliciach malej dedinky.
" V bahne som sa za posledné obdobie váľala až, až. Dúfam skôr, že tam budú mať skôr nejakých slušných masérov." Zasnila sa.
" Ak si chcela masáž mala si mi povedať.. asi na to nevyzerám, no moje ruky vedia divy." Hovoril pobavene a Sakura sa znova zasmiala. Uh.. Kisame sa nikdy nenasýti toho nádherného, nákazlivého zvuku. Musel sa zasmiať aj on.
" Ty mi neveríš?" Spýtal sa pobavene a drcol do nej ramenom.
Uchechtla sa. " Nie, nie.. verím ti." Upokojila ho hneď a darovala mu krásny, okúzľujúci úsmev. Srdce mu pri tom pohľade vynechalo úder. Zaspätkoval, rýchlo odvrátil pohľad a pozeral pred seba.
" Vraj sú tunajšie horúce pramene naozaj príjemné." Odkašľal si, snažil sa dáko rozptýliť.
" Prečo si mi rovno nepovedal o tom hlasovaní?" Spýtala sa ho a ignorovala jeho snahu o "normálny" rozhovor.
Povzdychol si. " Myslel som si, že ťa to nahnevá." Chytil ju pevnejšie. Stisk mu opätovala a to ho príjemne zahrialo pri srdci.
" No.. normálne by ma to naštvalo ale príde mi to na druhej strane milé, že si o mňa robíte také starosti keď som úplne v pohode." Na perách mala jemný úsmev. Kisame na ne skusmo hľadel .. Stále spomína na ich bozk, keď sa jej vtedy priznal, že ju miluje.
Nemyslel si, že by ešte niekoho niekedy miloval po tom čo zomrela Sawan(*jeho mŕtva manželka).
Ale Sakura.. je taká krásna, milá, odvážna.. Miluje na nej každý jeden detail, visí na každom jednom slove čo vypustí z úst. Jej vôňa, jej úsmev.. jej oči.. Preglgol.
Štve ho, že sa o tom čo sa stalo pred tým než sa zničila Akatsuki skrýš ešte nerozprávali. Aj keď, na druhej strane.. vie, že by povedala nie. Všetci vedia, že miluje Itachiho.. no aj tak ani jeden z nich nevyzerá, že by to vzdal alebo, že by svoju lásku chcel zahodiť či nedajbože poprieť.
Bol úplne ponorený do svojich myšlienok.. Predstavoval si aké by bolo krásne keby opätovala jeho city.. Vie, že by ju dokázal urobiť šťastnou, skrátka to vie. Ochránil by ju pred všetkým zlým a naveky by ju miloval, staral by sa o ňu ako o najväčší, najcennejší poklad na svete.
Mali by spolu krásne deti a spoločne by zostarli. Kisame vie, že ak by sa do jej nádherných zelených očí pozrel aj o 70 rokov neskôr, našiel by v nich to čaro .. všetko to čo ho ku nej ťahá teraz.
" Kisame-kun? Nie je to ono?!" Spýtala sa Sakura a zastavila pred akýmisi dverami.
Sakra ani si nevšimol, že skoro tie lázne obišli.
" Uhm áno.. to je ono." Zamrmral trochu smutným hlasom a vrátil sa späť do reality.
" Nad čím si tak intenzívne premýšľal?!" Spýtala sa zvedavo a krásne sa usmiala.
Mal ju chuť pobozkať, chcel byť úprimný.. Túžil ju objať a povedať jej všetko na čo myslel.
Ale kam by to viedlo? ... Už jej o svojich citoch povedal... Ona miluje Itachiho.
" Nemyslel som na nič konkrétne." Zaklamal. Už ku nej nebude môcť byť asi nikdy úplne úprimný.
" No .. tak ja teda pôjdem. Ďakujem za odprevadenie." Uškrnula sa a chcela odísť, už sa ich ruky takmer rozdelili, keď ju chytil pevnejšie a pritiahol ku sebe.
Zovrel ju v náručí - pevne ju objal. Tiež sa ku nemu trochu pritúlila. (Myslela, že je to iba obyčajné, kamarátske objatie na rozlúčku.)
Kisame si užíval každú sekundu, vdýchol jej čerešňovú vôňu a pobozkal ju do vlasov.
" Uži si to maličká.. zajtra ráno po teba prídem." Zamrmral a neochotne ju pustil.
" Hai, odkáž ešte prosím ostatným, že ďakujem za to, že si o mňa robia starosti." Poprosila a Kisame len s vľúdnym úsmevom prikývol.
"Tak zatiaľ Kisame-kun!" Vykročila šťastne ku dverám, zamávala mu a vošla dnu.
Kisame si povzdychol a rozhodol sa rovnako ako aj ostatný...
Bude ju naveky chrániť a milovať.. nech sa deje čokoľvek, vždy tu pre ňu bude. To je jeho rozhodnutie, jeho cesta ninju.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aki-chan Aki-chan | Web | 30. srpna 2013 v 12:17 | Reagovat

Výborné skvelé spracované

2 Eona Eona | 31. srpna 2013 v 15:35 | Reagovat

uzasny diel o tom hlasovany to bolo super :D  uplne som ich videla ako kisame mava rukami a sakura sa na nich pozera co stvaraju uzasne tvoje poviedky su take realne aspon pre mna :D :D arigato za dielik nadherni romanticky a smutny :)

3 MIA MIA | 1. září 2013 v 19:06 | Reagovat

Viola krasne :) lubim tvoje poviedky :)  a s kazdou castou este viac :) :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama