Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

Deň ako každý iný 35 Dokončená

29. srpna 2013 v 19:07 | Viola NTk |  Deň ako každý iný
35 .. Tak toto je finále .. ^^ .. (Pozor .. táto časť je viac menej //skôr viac// ero) :D Arigato za všetky vaše komentáre a hviezdičky :33 Moja najhlbšia poklona ^^



Hneď ako som vošla za dvere zosmutnela som. Šťastie som viac menej predstierala aby mohol Kisame ostatným oznámiť, že som rada z ich starostlivosti.. no vo vnútri som zničená rovnako ako moje druhé ja. Štve ma, že nemôžem byť pri Itachim, no chcem potešiť Konan a vlastne všetkých čo sa o mňa boja. Vzdychla som si a pobrala som sa k recepcii.
" Ohayogozaimasu(*dobré ráno)." Uklonila som sa úctivo staručkej pani za pultom.
" Ohayogozaimasu." Uklonila sa aj tá tetuška. " S čím vám môžem pomôcť dievčinka?!"
" Moje meno je Sakura Haruno a rada by som-" Začala som no pani sa usmiala a skočila mi do reči. " Iste, už včera volal váš milý brat Yahiko slečna a zaplatil za vás plnú penziu. Poďte prosím za mnou ukážem vám vašu izbu. Máte tu byť do zajtrajšieho ráno, pravda?!" Usmiala sa stará žena a vyšla spoza recepčného pultu.
" Hai, do zajtra." Zamrmrala som a v duchu som sa uškrnula.
Volal môj brat Yahiko, hej?!.. Hahah. On je ale číslo!
Izbu mám malú, útulnú a krásnu.. je to malá drevená chatka, vlastne taký malý domček, ďaleko od hlavných lázní. Je takmer ponorená v tmavom lese. Presne takto to mám rada .. Nebyť príliš na očiach.
Dopriala som si všetky možné pleťové zábaly, kúry.. a áno aj moju vytúženú masáž od sympatického mladíka menom Shin Debito. Ani som nevedela ako mi ubehol celý deň.
Teraz sedím v horúcom kúpeli a uvažujem nad Itachim. Stopercentne som si pri ničom neodpočinula, lebo moje myšlienky starostlivo smerujú vždy na môjho čiernookého záchrancu. Chýba mi .. ah kiežby tu bol so mnou.


Povzdychla som si a mala som sa chuť celá ponoriť do teplej vody.
" Sumimasen(*prepáčte) smiem vstúpiť?! Nesiem vám uteráky a župan." Ozvala sa nejaká žena spoza dverí.
" Hai." Odpovedala som.
Všetko položila na neďalekú lavičku, trochu sa uklonila a pobrala sa preč.
Bola som tu sama, ako aj pri každej inej procedúre. Svojím spôsobom som tomu bola rada.. Napadlo ma ako je to vlastne dlho, čo som bola naposledy v lázňach.
Naposledy som v horúcom prameni sedela s Konan v našej bývalej skrýši ..
No v skutočných lázňach som nebola nepamätám kedy.
Povzdychla som si, vnorila som sa z vody, usušila som sa a na nahé telo som si hodila hodvábne jemný, biely župan.
Z horúcej vody som išla na moju poslednú kúru a to česanie vlasov a masáž končekov.
Vlasy som mala už suché a pokožku som asi ešte nikdy nemala hebkejšiu. Cítila som sa skvele. Celý dnešný deň bol skvelý, bolo by to úplne dokonalé ak by som stále nepremýšľala nad strachom o Itachiho.
Ah .. Mala by som domov kúpiť dáku veľkú bonboniéru ako poďakovanie za to, že sa rozhodli ma sem poslať.. Áno! Zajtra im veru jednu kúpim! Šťastná z mojej myšlienky som (Stále iba v župane.) Kráčala do mojej dosť odľahlej chatky. Chcela som si iba ľahnúť a spať dlhým, pokojným spánkom. Otvorila som však dvere a zamrzla som na mieste.
Okolo mojej postele horeli na nočnom stolíku sviečky, posteľ bola obsypaná červenými lupienkami ruží a na malej komode vedľa mňa sa chladilo šampanské - vedľa ktorého stáli dva úzke, vysoké poháre. V miske kúsok bokom svietili krásne, chutne vyzerajúce jahody.
Šokovane som vypučila oči.
To si robíš sradnu! Hidan to myslel vážne?! Myslela som, že len žartuje!!
" Hidan, si tu? Vylez, nemôžem uveriť, že si to fakt urobil!" Mala som sa chuť tľapnúť po čele. (Možno som kútikom duše dúfala, že sa spoza rohu vynorí Itachi.. No toto ma dostalo!)
" Ja nie som Hidan." Spoza dverí ktoré vedú do kúpeľne sa vynoril Madara so samoľúbym úsmevom - v očiach mal sharingan. Stuhla som na mieste.
Baka! Baka!! Baka!!! Nemám tu žiadnu zbraň.. Kusanagi zostal v mojej izbe v Akatsuki sídle. Sakra!! Toto nie!!
" Asi si ma nečakala kráska, páči sa ti ako som to tu vyzdobil? Urobíme si romantický večer. Čo na to hovoríš?" Uškrnul sa a oprel sa o stenu. Mal na sebe iba nohavice.
Strach ma totálne paralyzoval.
" Stratila si azda reč? Ten tvoj jed bol dobrý ťah ale, bohužiaľ pre teba, kráska, nebol dosť silný na to aby ma zabil." Pousmial sa a urobil pár krokov ku mne. Načiahla som sa po fľaši šampanského a zovrela som ju v ruke ako moju jedinú zbraň.
" Krásna ale naivná.. myslíš že sa mi ubrániš s fľašou drahého sektu?! Alebo si sa zmierila so svojim osudom a ideš nám naliať?" Spýtal sa pobavene a opäť sa ku mne približoval.
Najlepšia obrana je útok?! To pri Madarovi neplatí! - Už to viem. Moja jediná šanca je zdrhnúť. Kým by som ale urobila ručné pečate na vyparenie sa, chytí ma. Nestihla by som to. Tak musím ujsť dverami, budem utekať medzi ľudí a odtiaľ sa premiestim do sídla.
Toto všetko ma napadlo v stotine sekundy. A možno by sa aj tento môj záchranný plán vydaril keby.. Rýchlo som otvorila dvere a vrazila som do .. OBITA!!! Držal v rukách lano a žiarivo sa na mňa usmial. Ah nie! Sakra!!
" Ahoj princezná, kamže si sa vybrala?" Pousmial sa, vytrhol mi z ruky fľašu a položil ju späť na svoje miesto. Zatlačil ma do vnútra a zavrel za sebou dvere.
" Nie!" Vydýchla som beznádejne a cúvla pred ním, bohužiaľ som vrazila pre zmenu chrbtom do Madaru.
Ako môžu žiť?! Ako môžu byť bez zranení?! Počkať! Ešte mám predsa ten nožík od Konan! Nahmatala som ho vo vrecku župana a bola som šťastná, že som si ho zo sebou vzala.
Madara ma chytil za ramená a pritiahol ku sebe.
" Prišiel si práve včas Obito, máš to lano?!" Spýtal sa.
" Hai.. druhým som zviazal Deidaru, ktorý ju mal strážiť. Nezabil som ho ako ste ma požiadali ale premiestnil som sa s ním teda do hôr na opačnej strane ohnivej zeme. Tak skoro sa nepreberie." Prikývol mu na to. Lano napustené chakrou?! Deidara? Na prázdno som preglgla.
" Tak mi s ňou pomôž." Povedal Madara monotónne a toto ma naštartovalo.
Lakťom som ho udrela do brucha a kopla som Obita, rozbehla som sa a začala som skladať ručné znamenia. Teraz alebo nikdy! Musím to stihnúť! No to už ma obaja schmatli.
" Nie tak rýchlo! Zábava ešte ani nezačala." Pritiahol ma ku sebe Madara.
Zakliala som. Je čas na plán B!
Zahnala som sa po ňom malým, otráveným nožíkom. Obito mi však zachytil ruku skôr než som stihla Madaru škrabnúť. Nožík spadol na zem a on ho rozdrvil nohou. Priviazal mi lano o zápästie. Moja posledná nádej .. je fuč. Vzlykla som.
Madara so mnou zacúval k posteli, položil ma na ňu a držal ma totálne priklincovanú kým mi Obito uviazal ruku o jeden roh postele. " Nie!" Vzdychla som.
Keď bol hotový, rýchlo sa presunul na druhú stranu a chytil moje ľavé zápästie.
" Pusť! Uh!" Vzpierala som sa, no bolo to zbytočné. Uviazal mi obidve ruky. Madara pozorne sledoval moju tvár a zákerne sa pri tom usmieval.
SOM V RITI!! Zo zúfalstva sa mi chcelo plakať.
Madara zo mňa zliezol, chytil mi pevne oba členky, trhnutím za nohy ma stiahol dole. Župan sa mi pri tom trochu vyhrnul a odhalil moje stehná. Sakra, som pod ním celkom nahá. Ruky som mala roztiahnuté a skoro úplne napnuté. Nemôžem nimi vôbec pohnúť!! Panikárila som. V hlave som sa márne snažila vymyslieť nejaký plán. No nič ma nenapadalo.
Mala som chuť kričať, prosiť.. čokoľvek, no bolo by to zbytočné a také potešenie Madarovi nedoprajem! Tak mi zostáva už sa iba vyhrážať.
" Ja vás zabijem, oboch! Ak okamžite neprestanete tak-" Snažila som sa znieť hrozivo, no ja som tu bola maximálne tak vydesená a nie desivá.
Ignorovali moju snahu, nezastrašila som ich ani trochu. Obito mi chytil jeden členok a roztiahol mi za pomoci Madaru nohy. Mojím telom sa prehnalo úzkostné mrazenie. Zavzdychala som. To nemôže byť pravda! Nie!! Obito mi zatiaľ pripútal obidva členky.
A je to tu, som totálne bezmocná. Zúfalo som sa snažila napínať svaly a oslobodiť sa, nešlo to.
" Stráž pred dverami." Rozkázal Madara a Obito prikývol. Krátko sa na mňa pozrel a zdalo sa mi, že má v očiach ľútosť, možno vinu. Toho som sa chytila.
" Prosím! Nie!!" Žadonila som nástojčivo a pozerala som sa, plná zúfalstva, do jeho očí. Preglgol a zdalo sa mi, že váha.. Vzrástla vo mne iskrička nádeje.
" Povedal som aby si strážil pred dverami." Zavrčal Madara nedočkavo.
" Ale.." Začal Obito váhavo a skusmo na mňa pozeral. Ešte nie je všetko stratené!
" Pamätaj na našu dohodu, budeš ju mať aj ty.. požičiam ti ju."
Obito chvíľu premýšľal, vzdychol si a prikývol. Bez jediného, ďalšieho pohľadu mojim smerom.. Odišiel. BUDEŠ JU MAŤ AJ TY?! Zhrozila som sa.
Zostala som v izbe s Madarom sama, som bezbranná, priviazaná a pod županom úplne nahá. ČO MÁM DO PEKLA ROBIŤ?!?!
" Mohlo to byť inak ale ty si taká tvrdohlavá." Zamrmral a vyliezol ku mne na posteľ.. Kľakol si medzi moje nohy. Nedokázala som nimi pohnúť, iba ich trochu skrčiť.. to je všetko.
" Si odporný bastard!" Sykla som a on mi chytil sánku.
" Buď dobrá inak ti prelepím ústa." Pošepol sladko a vynútil si odo mňa bozk.
" Uhm!!" Zaprotestovala som keď mi pery začali horieť a v ústach som ucítila horko-sladkú čokoládu. Prsteň sa začal jemne chvieť. Ďalej ma naliehavo bozkával, rukami skĺzol po mojich prsiach, ku viazaniu môjho županu. Chcela som sa pohnúť, zvíjať sa, utiecť.. no... Som efektívne ukotvená na jednom mieste.
Po líci mi stiekla slza keď mi rozväzoval župan a dobyvačne sa ďalej zmocňoval mojich pier.
Všimla som si, že niekto prudko rozrazil dvere. Madara sa odo mňa odtiahol a obzrel sa ponad rameno. V tom ho pohltili plamene. Úplne rovnako ako Sasukeho.
Itachi ho skopol na zem, stále v ňom však držal zabodnutú katanu.
" Kusanagi Fuujin." Sykol nenávistne a Madara sa zmenil na ten povedomý karmínový oheň. Čepeľ meča žiarila na červeno, pohltila všetky plamene a po Madarovi nezostalo nič iba čokoládová pachuť v mojich ústach.
" Itachi.." Špitla som zničene a z očí mi vyšli ďalšie slzy. Prerezal mi rýchlo laná a pevne ma objal, vrhla som sa mu okolo krku a nemohla som uveriť tomu, že je naozaj tu.
" Si v poriadku? Neublížil ti?!" Pýtal sa vydeseným hlasom.
" Nič mi nie je. Ale.. vonku je Obito." Došlo mi a Itachi ma chytil pevnejšie.
" Pššt, je po všetkom.. dostal som ho rovnako ako Madaru, nezostala po ňom ani stopa." Pošepol mi a ja som ucítila príjemný lesný vánok, konečne som sa cítila bezpečne.
" Ty si sa prebral.." Pošepla som neveriaco. Stále som bola trošku v šoku.
" Povedali mi kde si. Deia sa nedalo kontaktovať. Kisame a Zetsu ho preto išli hľadať a ja som utekal sem." Vysvetlil a bolo vidno, že sa mu uľavilo. Zdvihol si s voj prsteň k perám, rozžiaril sa na svojou farbou. " Pein, je v poriadku. Zabil som Obita aj Madaru a beriem Sakuru domov."
Hovoril rýchlo a vzdychol si keď prsteň "zhasol".
" Čo sa s nimi stalo?! Sú naozaj uväznený v tom meči? V inej dimenzii?!" Potrebovala som sa ubezpečiť, že sú nadobro fuč.
" Sú tam a aj tam zostanú pokým budem žiť, nemaj strach." Pošepol vážnym hlasom a ja som váhavo prikývla.
" Poď, vypadneme odtiaľto." Zamrmral a zdvihol ma do svojho náručia.
" Nechcem ísť ešte do Akatsuki." Priznala som potichu a objala som ho okolo krku. Mali by veľa otázok a ja nemám silu teraz na nič odpovedať.
" Tam ani nejdeme." Pritúlil si ma tesnejšie a premiestnil sa s nami pred akési obydlie.
Kráčal so mnou v náručí, ku dverám.
" Toto je môj dom." Šepol na vysvetlenie keď si prečítal nevyslovenú otázku v mojich očiach.
Preniesol ma cez prah a ja som sčervenala pri myšlienke, že vyzeráme ako novomanželia. Uh.. krásna a dosť nereálna predstava. V dome bola tma tak som skoro nič nevidela, a ani ma to nazujímalo, držala som sa môjho záchrancu a celý svet mi bol momentálne ukradnutý..
Je po všetkom, teraz už naozaj.
Odniesol ma do nejakej izby a položil na veľkú manželskú posteľ. Chcel sa odtiahnuť, no moje ruky mu v tom zabránili..
" Nie si unavená? Chcem povedať.. chápem ak teraz chceš byť sama." Šepkal starostlivo a trochu nervózne zároveň.
" Teraz len nechcem aby si ma pustil.. drž ma prosím." Pošepla som hanblivo. Divila som sa, že som mala odvahu povedať to nahlas. No.. možno za to môže zdvihnutý adrenalín, alebo len radosť z toho, že sa prebral, že opäť prišiel a včas ma zachránil. Možno to zapríčinilo to šťastie, že už sú všetci moji nepriatelia zneškodnení.
Alebo moja odvaha bola podnietená iba mojou láskou .. kto vie.
" Sakura.." Pošepol zastreným hlasom a pohladil ma po tvári. Nahla som sa hlavu na stranu, zavrela som oči a poddala som sa jeho dotyku. Tak mi chýbal! Tak neskutočne mi chýbal!
" Chýbal si mi." Priznala som a tiež som ho jednou rukou pohladila po tvári, zašla som mu prstami do jeho hodvábne jemných havraních vlasov. Otvorila som oči.
Z jeho láskyplného pohľadu som trochu očervenela.
Sklonil sa ku mne a pritlačil pery na moje ústa. Objal ma okolo pásu a pritiahol ku sebe. Kľačal a ja som mu sedela obkročmo na stehnách. (Tiež som akoby kľačala.)
Pritlačil ma na svoje telo, bol to dlhý bozk plný potláčanej túžby a lásky, bolo v ňom cítiť aj ohromnú úľavu.


Všetko zlé skončilo, je to za nami.


Na milimeter sa od seba odtiahli aby sa mohli nadýchnuť. Sakura vnímala jeho černicovú chuť a on zase jej čerešňovú podstatu. Prstene sa chveli a vysielali do ich tiel príjemné chvenie. Opierali sa o seba čelom.
" Povedz mi čo znamená Naiso." Šepla ružovovláska tichým hlasom a ich pery sa pri rozprávaní o seba zľahka otierali. Každý jeden letmý dotyk bol (aj vďaka prsteňom) hotová rozkoš. Itachi sa pousmial. A je to tu.. Pomyslel si. Na túto chvíľu čakal už od začiatku.
"Väčšina mužov nikdy nenájde svoju Naiso." Pustil sa do vysvetľovania.
" Naiso patrí iba svojmu pánovi a on patrí iba jej. Keby umrela, on umrie s ňou. Jej hnev je jeho hnev. Jej bolesť je jeho bolesť. Ak by jej niekto ublížil.. bez milosti a bez zaváhania by ho zabil. Dokonca by zabil aj vlastného brata ak by to znamenalo záchranu jeho Naiso.. Naiso je... Je to neobyčajná, dokonalá, úžasná žena. Je viac než kamarátka, viac než priateľka, milenka či manželka. Naiso je chýbajúca polovička, je to.. spriaznená duša."
Sakura prekvapene vydýchla. " Itachi.." Nevedela čo na to povedať objala ho okolo krku pevnejšie.
" Sakura. Ty si moja Naiso." Usmial sa a zaboril si prsty do jej vlasov, druhou rukou ju pohladil po chrbte. " Milujem ťa." Šepol trochu chrapľavým hlasom, mal zavreté oči. Vychutnával si tento okamih.
" Eh.. To nie je fér." Vzdychla si zrazu a Itachi sa na ňu zmätene pozrel.
Usmiala sa a previnilo zaklipkala mihalnicami. " Predbehol si ma, chcela som ti to povedať prvá."
Vydýchol si a potmehúdsky sa usmial. " Lepšie neskoro ako nikdy. Chcem to počuť, povedz mi to teraz." Žiadal.
" No, myslím, že už sme si spolu prešli dosť veľa vecami ááá... chvíľka ťa ešte nezabije." Usmiala sa pobavene a sladko ho pobozkala.
Cítila, že sa usmieva tiež. Zvalil sa s ňou na posteľ a pošteklil ju. " Povedz mi to."
Zachichotala sa. " Nepovedal si prosím." Pripomenula mu.
" Hovor!" Zasmial sa a znova ju pošteklil. Sakura zvýskla a prevalia sa na neho. Obom to pripomenulo to ako sa spolu šteklili ešte v ich starej Akatsuki skrýši.
Prestali sa smiať, ležala na ňom. Zamilovane si hľadeli do očí.. Itachi sa ňu nežne usmial.
" Pros-." Chcel teda poprosiť, no Sakura mu priložila prst na pery.
" Milujem ťa Itachi." Šepla vážnym hlasom a sklonila sa ku jeho perám. Chytil ju zozadu za vlasy a pridržal si ju aby predĺžil a prehĺbil ich bozk.
Pretočil sa tak, že ležala pod ním. Prstene vibrovali, obaja už cítili hua toho druhého ako hmatateľnú vec. Ponorení v sladkom omámení.. Dotyky boli odvážnejšie. Bozky boli čím ďalej tým viac naliehavé.
Sakura vkĺzla rukami popod jeho tričko, pritiahla si ho ku sebe. Trochu sa odtiahol.. v očiach mal smäd. Túžil pokračovať ďalej ale nebol si istý či by to bolo správne.
" Naozaj to chceš?" Zašepkal.
" Chcem teba. Navždy Itachi." Odpovedala mu a on si kľakol. Vyzliekol si tričko a krásne sa na ňu usmial.


Opäť spojil ich pery. Pritlačil sa viac ku jej útlemu telu. Cítila ako veľmi po nej túži.. ich hua sa ku sebe približovali, cítili navzájom svoju lásku, tú túžbu.
Končekmi prstov zľahka prešiel od jej stehien až ku členkom. Jemne jej ich roztiahol a všimol si ako jej pri tom naskočili zimomriavky.
Vedel, že je panna a tak na ňu musí ísť pomaly. Elegantným pohybom šelmy sa vkradol medzi jej nohy. Podopieral sa na rukách a ukradol si od nej ďalšie sladké, čerešňové bozky.
Prstene sa chveli, vysielali intenzívny pôžitok pri každom ich dotyku. Itachi ju začal bozkávať na krku, zľahka ju tam uhryzol. Zavzdychala a zaklonila hlavu.. tým sa mu ponúkla.
Pousmial sa a jazykom prešiel od jej kľúčnej kosti až po sánku, potom si vybozkával cestu naspäť po tej istej línii. Stiahol jej pomaly župan z pliec a odhalil tak jej rameno.
Dal jej tam malú pusinku. Druhou rukou prešiel po jej stehne, chytil ju za koleno a pridržal si jej nohu pri svojom boku.
Sakura si povzdychla, objala ho rukami kým ju vášnivo ju bozkával na pery. Bozky mu oplácala s rovnakou naliehavosťou. Rozviazal jej župan, no nevyzliekol jej ho hneď.
Odtiahol sa.. Bozkami si razil cestu pomedzi jej prsia až ku pupku a pri tom z nej vyzliekal župan.
Zdvihol tvár a usmial sa pri pohľade na svoju milovanú Naiso. Sakura so zavretými očami zarývala prsty do plachty pod sebou, oblievala ju horúčava a súčasne sa chvela zimou. Bola nahá a bola mu úplne vydaná napospas. Chvíľu si vychutnával pohľad na jej krásne telo. Sakura na neho hanblivo pozrela a do líc jej stúpol rumenec, vedel, že by sa radšej zahalila. Pohladil ju po tvári.
" Si nádherná." Šepol a letmo ju pobozkal na ústa.
Zostal tak - na všetkých štyroch a zohol sa ku jej krku.. Myseľ mal ponorenú v sladkej čerešňovej nepríčetnosti. Mučivé potešenie narastalo. Sakura cítila zvláštne napätie v podbrušku a jej zmysly opantávalo černicové pomätenie.
Tak po tom túžila! Chytila ho za boky a pokúsila sa mu vyzliecť nohavice.
Jemne sa obtrel zubami o jej ušný lalôčik.
" Ste trochu nedočkavá, moja milovaná Naiso." Zabručal spokojne.
Zavzdychala a vnímala ako tá slasť, čo spôsobili jeho slová a dotyky.. Preniká do najhlbších útrob jej tela. Obratne si vyzliekol nohavice čiže mal už iba čierne spodky.
Sakura mu nechcela zostať nič dlžná, rukami prešla po jeho vpracovanej hrudi - až dole do jeho rozkroku.. Jej nevinný dotyk mu spôsobil nečakane silný pôžitok na jeho stvrdnutom mužstve, takmer sa neovládol. Chytil jej ruky.. Preplietol si s ňou prsty a pridržal ich pri jej hlave.
Karhavo sa na ňu usmial a opäť ju pobozkal pred tým než sa odtiahol. Ruka mu putovala pomaly dolu k jej drieku.. až k jej lonu. Zatvoril oči a viazol mu dych. Prstom jemne zakrúžil tam. - Zavzdychala keď ju začal dráždiť prstami po jej vrcholčeku - popri tom sa jazykom a zubami venoval jej prsníkom až kým jej úplne nestáli bradavky. S tým ale nehodlal skončiť, chcel ju celú ochuťnať. Potom čo perami pokračoval po jej brušku nižšie, a nižšie - pobozkal ju na vnútornú stranu stehna. Jej driek zaplavoval bozkami, pod ktorými bola jej koža ako v plameňoch. Vlny horúčavy doprevádzané chvením sa stupňovali a prstene všetko zintenzívňovali. Neprestával ju dráždiť rukou až kým jeho prsty nenahradili jeho vlastné pery. Lízal, sal a bozkával ju - na jej najcitlivejšie miesto a prstami pri tom prenikol do jej vnútra. V ústach cítil opojnú chuť čerešne a Sakura nahlas stonala. Páčilo sa mu ako reaguje na jeho láskanie a tak neprestával - nemohol sa nabažiť tej sladkej chuti.
Sakura mala zaklonenú hlavu - zaúpela od rozkoše. Zrak mala mierne zahmlený, v tvári rumenec. Pohyby jeho prstov a jazyka sa zintenzívňovali a ona vzdychala do rytmu, ktorý udával. Zvíjala sa, prstene im žiarili svojimi farbami. Ich hua sa o seba treli. Už sa to nedalo vydržať. Jej telo zachvátili neovládateľné kŕčové sťahy a roztrieštila sa na tisíce kúskov.
Trhane vykríkla Itachiho meno kým vlny chvenia neodplavili ten neuveriteľný pocit.
Jej prvý orgazmus.
Itachi sa zodvihol,oblízol si pery, bola vlhká - bola pripravená. Jedným pohybom si stiahol boxerky a odhalil sa.
Roztiahol jej ešte viac nohy. Sakura mala trochu obavy pri pohľade na jeho... dĺžku, no zároveň ju to vzrušovalo.
" Ver mi." Upokojil ju zastreným hlasom a ona sa opäť pozrela do jeho ónyxových očí.
" Prispôsobíš sa." Šepol a sladko ju pobozkal. Preniesol jej na jazyk chuť černíc. Položil si ruky vedľa jej hlavy, takže sa nad ňou opäť týčil na všetkých štyroch.
" Ak si, si istá, že to chceš, pokrč kolená." Vyzval ju vľúdne a ona ho bez váhania poslúchla. Nikdy si v ničom nebola taká istá. Ucítila tam dole niečo tvrdé, teplé a mäkké a potom.. do nej Itachi plynule vnikol.. pripravil si ju poctivo. Sakura vykríkla, keď hlboko vo svojom vnútri pocítila ostrý tlak na jej práve porušenom panenstve. Zabolelo to a jej druhé ja - v tej sekunde zmizlo. Ako keď zhasneš svetlo. Už tu bola iba Sakura.
Itachi znehybnel. Iba sa na ňu díval a oči mu žiarili v nevídanej extáze. Trhane oddychoval cez pootvorené ústa a predral sa mu z nich slastný ston. Zaboril si tvár do jej krku a zhlboka sa nadýchol.
Ich prstene v tej istej chvíli zasvietili oslepujúcou žiarou. Ich hua sa spojili. Svet sa zastavil, telo im zaplavil príval niečoho tajomného, horúceho, nepoznaného - prastarého.
Energia, sila, moc. Moc všetkých démonov.. Nespútaná, neobmedzená.
Vytvorila okolo nich akúsi bublinu, neexistovalo nič iba oni v tomto nekonečnom okamžiku. Obaja mali zavreté oči, to čo ich obklopovalo bolo démonické, nebola to iba legenda.
Niečo vonku mimo nich zapraskalo, zdalo sa im, že sa celá miestnosť otriasla, no to im nateraz bolo jedno.
" Si veľmi úzka. Si v poriadku?" Vydýchol do jej pokožky na krku.. Jeho hlas bol zvláštne podfarbený. Nehýbal sa, nechával jej čas privyknúť si tomu nezvyklému, doslova prenikavému pocitu, že je v nej. Cítila sa taká .. plná.
" Pokračuj." Šepla mu do ucha a objala ho pevnejšie. (Aj jej hlas bol trochu iný.)
Učinil jeden dlhý, plynulý pohyb späť a s ďalším stonom sa do nej vrátil. Opäť chvíľu čakal kým si nebol úplne istý, že ho jej telo prijíma.
Ich pohľady sa stretli, obaja mali v očiach lásku a na perách jemný úsmev.
Itachi pobozkal svoju Naiso, klesol ku nej na lakte.
Urobil to isté znovu ale už sa hýbať neprestával. Celou svojou váhou na ňu doliehal a tlačil ju k posteli. Zo začiatku boli jeho pohyby jemné, nežné, ohľaduplné. Tak isto ku nim aj pomaly pretekala tá moc. Zo začiatku jemne.. skoro to nevnímali. Len čo si Sakura na ten pocit zvykla, jej boky sa váhavo zdvihli jeho smerom.
Zaúpel. Začínal postupne zrýchľovať, a keď zastonala, ešte svoje tempo zvýšil, až sa nakoniec prepracoval k nemilosrdnému, nemennému rytmu a ona ho v tom nasledovala, vychádzala mu v ústrety. Rovnako tak do nich prúdila sila démonov. Vášnivo sa bozkávali a potom Sakura ucítila ako nepatrne zmenil polohu. Cítila ako v nej narastá znova ten pocit čo pred tým. Vnímala ako sa v jej tele koncentruje napätie, zatiaľ čo Itachi poháňaný pradávnou silou ich neúnavne hnal ďalej a ďalej. Začínala sa chvieť, na pokožke jej naskočili drobučké kvapôčky potu, ich pery boli na sebe.
Netušila, že to bude také, že to bude taký nádherný pocit. Prestávala byť schopná uvažovať.. vnímala len tú rozkoš .. len jeho .. len seba .. tú energiu okolo nich.
" Milujem ťa -" Vyrazil zo seba Itachi zadýchane. Boli to práve jeho slová, ktoré v nej odpálili tú explóziu a ona sa rútila zo svojho vrcholu, pričom sa pod ním rozbíjala na milióny kúskov. A potom to bol on, kto s posledným divokým výpadom, zvolal jej meno a znehybnel, keď hlboko v jej vnútri vyvrcholil.
Sakura otvorila oči. Itachi sa čelom opieral o jej; oči mal zatvorené, dych zhrubnutý.
Jeho viečka sa chvejúc otvorili a ich pohľady sa stretli - ten jeho bol síce zastrený, ale láskavý. Ešte stále boli spojený.
Sladko pritlačil pery na jej čelo a pomaly z nej vystúpil. Hua sa oddelili.
Moc démonov v tej chvíli do nich vrazila s celou svojou silou. Všetko zahalilo prenikavé svetlo, pokožka im horela cítili sa zvláštne.. Akoby bolo zrazu všetko inak.
Ešte stále nemohli chytiť dych, tobôž sa upokojiť. Divoko bijúce srdcia.. vedomie sa trochu spamätalo. Sladká hmla ustúpila.
Sakura si zahryzla do pery a zažmúrila oči, ako ju ten neznámy pocit prázdnoty prekvapil.
" Si v poriadku? Neublížil som ti?" Spýtal sa jej nežne a prikryl ich prikrývkou.
Keď sa na seba a svoje okolie lepšie pozreli. Obaja prekvapene vydýchli. Strop aj podlaha bola prasknutá. (To bol ten zvláštny buchot a otrasy čo vtedy cítili!)
Sakura mala svoje ružové vlasy dlhé až po pás, jej zelené oči priam žiarili a na hlave mala dva nenápadné, špicaté rohy.
Itachi mal v očiach sharingan, vlasy mal dlhšie, hustejšie a strapatejšie a - mali bielu farbu. Okrem toho mu z čela na oboch stranách vystupovali tak ako aj Sakure rohy.. No jeho boli väčšie a neboli také ostré.
Sakura sa pobavene uškrnula. " Tak na tej legende predsa bolo čosi pravdy." Zhodnotila a prešla rukou, zľahka po jeho rohoch, zaplietla mu prsty do vlasov.
" Ešte si mi neodpovedala a už ma znova dráždiš." Zamračil sa na ňu.
Blažene sa na neho usmiala a potom sa jej už nedarilo dať kútiky úst dolu. Nemala potuchy čoho všetkého je jej telo schopné, že v sebe dokáže nahromadiť takú energiu a v zapätí ju tak búrlivo a neviazane uvoľniť. A to všetko v kombinácii s tými prsteňmi ktoré všetko znásobili. Ten zážitok bol neopísateľný.
" Chcela by som to urobiť znovu, ty môj démon." Zašepkala. V tvári sa mu mihla úľava. Potom sa ale opona zatiahla a on si ju s prižmúrenými očami lačno premeriaval + tie rohy a biele strapaté vlasy a ešte sharingan.
" Tak démon?!" Lišiacky sa usmial a sakura si všimla jeho akoby upírske tesáky..
" Ako ťa to len napadlo, moja sladká Naiso?!" Uškrnul sa a dotkol sa jej vlastného o čosi menšieho rožku.
" No ja neviem." Zasmiala sa a venovala mu krásny dlhý bozk. Stále chutil rovnako.. ako černice. Tá chuť bola teraz ale ešte trochu výraznejšia.
" Myslíš, že sa dá tento náš nový vzhľad nejako vypnúť?!" Spýtala sa ho po chvíľke.
" Určite áno, len musíme prísť na to ako." Pobozkal ju na čelo. Keď sa odtiahol v očiach mal poznanie.
" Tvoje druhé ja je preč." Zamrmral.
Sakura sa smutne pousmiala. Neprekvapilo ju, že o tom vie, teraz sú spolu zvláštne prepojený.
Tak len prikývla. " Bude mi chýbať ale.. Teraz aspoň môžem povedať, že ťa milujem celým svojim bytím." Usmiala sa hanblivo.
" Aj ja ťa milujem, navždy.." Pohladil ju po líci.
" Navždy.." Zopakovala a pritúlila sa ku nemu.



THE END




.
.
.
.
.
.
.
.




ALEBO?!



.
.
.
.
.



Niekde v inej dimenzii.


Sakurine druhé ja kráčalo v bledočervenom prázdne, nevedno kam.
Oddelilo ich od seba niečo zvláštne, niečo čomu nerozumie.
Sakura iba vedela, že musí ísť za svojim srdcom. A tak sa ocitla tu.
Bála sa, bezpečie Sakurinej mysle je preč.. Nikdy nebola takáto sama.
Kráčala stále ďalej.. prišlo jej to nekonečné. Naveky stratená?!
" Sakura?!" Spoznala povedomý hlas.
" Sasuke!" Vydýchla šokovane. Stál pred ňou muž ktorému patrí jej srdce.



 

19 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kajka-chan Kajka-chan | 29. srpna 2013 v 21:16 | Reagovat

Viola-san..Kde začať :D
Teším sa na epilóg:3 Nehorázne. Ale to nemení nič iné na tom že sa mi tieto 3 posledné poviekdy nehorázne páčili :3 .. Bola to dokonalá poviedka.^^
Hlboká poklona a vážne by si mala písať ero! :D Daj na mňa :3
Je mi síce trošku ľúto chalanov xD .. ale nič iné nemení na tom že sa teším :3 Dopadlo to nad moje očakávania :D! Buď na seba hrdá!
5 hviezdičiek ale dala by som oveľa viac :3

2 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 29. srpna 2013 v 21:23 | Reagovat

woooooooooooow neskutočné..a zasa sviňa madar..ja som vedela, že bude nejaký háčik :D ale krásne to skončilo :) moc krásne ten ich sex...pfu ako keby si ty niečo také zažila :D báječné...táto poviedka mi bude velmi chýbať :( ale verím, že ty teraz budeš pokračovať v ostatných poviedkách a že nás aj u ostatných poviedok koniec moc poteší a dojme :)

3 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 29. srpna 2013 v 21:24 | Reagovat

a súhlasím s Kajka-chan, aj ja by som dala ovela viac hviezdičiek než len 5...zaslúžiš si ich nespočetne vela :) mala by si napísať nejaký scénar na film :D

4 Kaja Kaja | 29. srpna 2013 v 22:28 | Reagovat

Panebože je to úžasné :333333 milujem ta...ja anik neviem ako ta dostatocne pochvalit :3333šš

5 BB20 BB20 | 30. srpna 2013 v 0:13 | Reagovat

Je fakt, že tahle povídka byla velmi dobře napsána. Na epilog se moc těším a skládám mé hluboké díky. :-)

6 Fejfarka Fejfarka | 30. srpna 2013 v 10:45 | Reagovat

Co na to říct tahle povídka je prostě dokonalá!!! nemůžu se dočkat epilogu :D úžasně si popsala tu moc démonů :) a ta část jak její druhý já najde sasukeho k nezaplacení :) píšeš prostě úžasně ARIGATO :))

7 Aki-chan Aki-chan | Web | 30. srpna 2013 v 12:40 | Reagovat

Som zvedavá na epilog,ale táto časť bola krásna dokonalá...a ty mi ešte napíšeš,že nevieš písať erro scénky? Veľmi krásne opísané.Ako vždy dokonalé,krásne ,nádherné :-D

8 Eona Eona | 31. srpna 2013 v 16:27 | Reagovat

Koniec bol nadherny taky uzasni ze sa mi az vril do srdca :D tesim sa na epilog suhlasim s tim co kaja napisala neviem poriadne ako ta pochvalit za dokonalu poviedku celu ..:D  chce to knihu vazne keby ti toto vydali :D arigato za poviedku za dokoncenie ;) za cas straveni nad nim :*

9 Tickle Tykev Tickle Tykev | Web | 31. srpna 2013 v 16:42 | Reagovat

Nejskvělejší povídka co tu byla :-) Doufám že sebudeš překonávat dál :D

10 MIA MIA | 1. září 2013 v 19:38 | Reagovat

Nadhera ako vzdy ;) uz sa neviem dockat epilogu aj ked mi je smutno ze tato poviedka uzskoncila :) tesim sa na novu :)

11 Ayame Ayame | 1. září 2013 v 20:37 | Reagovat

Viola, no nemam slov od teba sa to mohlo cakat :-) krasne, dakujem ti velmi pekne za tuto uzasnu poviedku a som rada, ze si zacala pisat dalsiu, ktora sa mi tiez velmi lubi ;-) vdaka ti este raz, len tak dalej :-)

12 Zoe Zoe | Web | 17. září 2013 v 18:26 | Reagovat

Konečně jsem to dočetla celý .... Wow! Dokanala povídka! Strašně moc se mi líbila :) :3 Tolik napětí akce :D prostě bezchybný příběh který mě važně bavil. sice mi je líto chlapů, kterým nejspíš zlomila srdce, ale bohužel tak to v životě chodí :( Viol važně gratuluju, lepší povídku jsem ani nečetla :) Děkuju za ni :)

13 Nell Nell | E-mail | 31. července 2014 v 22:38 | Reagovat

Ta povídka je boží no ale boží není slovo které to plně vystihuje to slovo ani neexistuje jednoduše povídka je KAWAIII!!!!!!! :-D  :-D  :-D  :-D a kdo nesouhlasí ať jde někam :-D  :-D  :-D  :-D

14 Bori Bori | Web | 25. ledna 2016 v 12:32 | Reagovat

Ahoj si skvěla autorka a tahle povidka je Dokonalá, ale mohla by si prodávat častěji. Děkuju a promiň jestli máš málo času a ja tě takhle otravuju Bori

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama