Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

NESHIRO - Cesta za šťastím 01

21. srpna 2013 v 17:41 | Viola NTk |  NESHIRO - Cesta za šťastím
  • A je to tu :3 Moja prvá kapitulovka na želanie ^^ dúfam, že sa ti bude páčiť Kajka-san :)
Je na pár ItaSaku :3 Prajem príjemné čítanie a óó .. moja priorita je dokončenie poviedky Deň ako každý iný a ako ste si zaželali Stratená dôvera :D .. ARIGATO za komentáre a hviezdičky :3 Nuž tak nejdem už zdržovať ;) Prajem krásne čítanie, tu je prvá časť ^^




Flashback:
Ako sme vyhrali.. ako sa Sasuke vrátil, tak som s ním dohromady ani nebola. Stále bol obklopený ľuďmi a hlavne jeho fanynkami a obdivovateľkami. Bolo mi to vlastne jedno, už dávno som ho nemilovala.. Brala som jeho návrat ako návrat starého, strateného priateľa. Z diaľky som pozorovala mojich šťastných priateľov a tešila som sa s nimi ..
No.. stále mi niečo nesedelo. Sasuke bol iný. Z očí mu išlo iba zlo..
Už sa mi ani trochu nepáčil. Prišiel mi hrozne falošný! Naháňal mi strach.
Viac menej som sa mu vyhýbala a preto sme sa prvý krát rozprávali až v ten večer...
Bola som pri hrobe mojich rodičov. Válka mi ich vzala..
Každý deň som za nimi chodila aspoň na chvíľu. Chýbali mi.
Možno aj preto som radosť z víťazstva a šťastie mojich priateľov zo Sasukeho návratu, vnímala iba z diaľky.
Neviem. Tento večer som sa ale presvedčila, že Sasuke je niekto iný.. Že je to hnusný darebák. Kráčala som z cintorína keď som ho uvidela stáť na prázdnej ulici.
Na nebi nebolo vidno ani jednu, jedinú hviezdu. Iba mesačný svit sa predieral cez husté oblaky a osvetľoval jeho postavu.
" Sakura." Oslovil ma svojím hlbokým a tajuplným hlasom. Vykročil ku mne.
Niečo na jeho výraze.. niečo v jeho očiach. Nahnal mi strach a to pritom nie som ani z ďaleka ten typ, čo sa všetkého bojí. .. Ale jeho pohľad... Je taký iný..
" Sasuke? Čo tu robíš? Už je neskoro." Spýtala som sa a objala som sa rukami. Zdalo sa mi to alebo sa ochladilo?
" Prišiel som za tebou. Ako som sa vrátil, nemali sme ešte šancu sa porozprávať." Prehovoril tajomne.
Pousmiala som sa. " Mal si isto veľa práce." Zažmurkala som.. nebol odo mňa ďaleko ani na dĺžku vystretej ruky. Z nejakého dôvodu som nechcela aby bol pri mne takto blízko. Nepáčilo sa mi to. Naháňal mi strach ten chlad, čo vychádzal z jeho očí a mrazil ma, až mi naskočili zimomriavky.
" Chýbala si mi." Povedal a načiahol ku mne ruku. Pohladil ma po líci. Trhlo mnou, odrazila som jeho pravačku a urobila som rýchlo krok dozadu.
Nechápavo sa na mňa pozrel. " To - to je milé. Ale - ale teraz by som mala ísť domov." Zazmätkovala som.
Zamračil sa. " Nie, nemusíš ísť nikde. Prečo sa takto chováš?"
" Ne-nerozumiem, čo tým myslíš." Zamrmrala som a striaslo ma pri pohľade do jeho čiernych očí, čiernejších a studenejších než tá najhlbšia noc.
" Prečo mi nechceš dovoliť aby som sa ťa dotkol?" Prehovoril a schmatol ma za plecia.
Vyľakane som sa na neho pozrela no potom som sa trochu spamätala. Preglgla som a zaklonila som hlavu aby som sa mu mohla pozrieť do očí. Netušila som že je taký vysoký.
" Zmenila som sa Sasuke.. už nie som ako pred tým. Už dávno nepatrím ku tvojím obdivovateľkám." Nechápem kde sa vo mne nabralo toľko odvahy.
" Ale chcela si aby som sa vrátil.. s Narutom ste ma stopovali ako šialený." Hovoril chladne a stále ma držal za plecia. .. Jemne pohol palcami tým ma pohladil a pristúpil ku mne ešte bližšie.
Eh! Sakra!
" To preto lebo som ho o to požiadala vtedy keď si odišiel. Chcela som aby ťa priviedol späť. No - no to som bola ešte dieťa. A potom - potom .. nechcel pochopiť, že to už nechcem. Robila som to kvôli nemu.. nechcela som ho mať na svedomí, ak by sa mu niečo stalo pri tom ako sa ťa snažil dostať späť." Hovorila som tichým hlasom a s rukami na jeho hrudi som sa ho pokúsila odtlačiť.. No som príliš slabá.
Skúmavo pozoroval moju tvár. " Klameš." Pošepol a tvár mi ovial jeho príliš sladký dych. Začal sa ku mne skláňať. " Pusti ma!" Zvýšila som hlas no nepočúval ma. Pritlačil ma na seba a pevne ma objal. Zovrela som jeho kimono a zaprela som sa do jeho hrude keď sa jeho tvár nebezpečne približovala ku mojim perám. Odvrátila som sa a zalapala som po dychu.
Toto sa mi asi sníva!
" Sasuke!" Zavrčala som keď sa stále približoval. Chcel mi chytiť tvár no to už som nevydržala a jednu som mu poriadne vrazila. Nie príliš silno ale stačilo to aby ma pustil.
Sykol od bolesti a naštvane na mňa pozrel. Mal preťatú spodnú peru. Z úst mu vytekal pramienok krvi. Srdce mi prudko bilo.
" Čo si to dovoľuješ! Ty malá hlupaňa!" Vykríkol rozzúrene. Cúvla som a trochu som sa prikrčila.. chcela som uniknúť pred jeho hnevom.


" Za toto mi zaplatíš!" Zazrel na mňa a vyparil sa v obláčiku dymu.


Vedela som že ak by som o tom niekomu povedala nikto by mi neuveril. Ale .. aj tak .. Potrebovala som to zo seba dostať. Išla som teda skoro ráno rovno za mojou najlepšou priateľkou. Bola v kvetinárstve .. ešte sa iba chystala otvoriť. Hneď mi bolo divné, že sa neradovala keď ma zbadala..
" Ino.. musím ti niečo povedať." Vzdychla som si zničene a unavene som prišla ku pultu. Celú noc som nespala.
" Myslím že viem čo mi chceš povedať." Povedala záhadne a ani neodtrhla pohľad od kvetov pred sebou.
" Nerozumiem ti." Zháčila som sa. Začínala som tušiť niečo zlé.
" Sasuke bol večer za mnou. Viem všetko." Prehovorila potichu.
Mala som pocit, že mi vypadnú oči z jamiek. " Vieš všetko? Čo ti povedal?!" Vydýchla som šokovane.
" Povedal mi čo sa stalo." Zamračila sa na ruže a potom zdvihla pohľad. Pozrela mi do očí.
" Vieš že máme dnes rande?.. Povedal mi, že si ho včera večer vyhľadala a vravela si mu ako ho miluješ a chceš aby ste boli spolu .. a povedal mi aj, že ťa odmietol a že si vyvádzala ako bláznivá. Vraj si ho aj udrela. Sakura, zmier sa s tým, že ťa nikdy nechcel a .. nenič nám naše šťastie." Hovorila vážnym hlasom a pozerala sa na mňa karhavým pohľadom.
V tej chvíli som sa utvrdila v tom, že je to iba jeden odporný slizký had!
Kam sa na Sasukeho hrabe Orochimaru?! Je to obyčajný idiot a klamár!
" Tak to nebolo! Oh ten hajzel! Ino počúvaj! On ma sledoval a chcel ma pobozkať, povedala som mu, že ho nemilujem, no on mi chcel aj tak dať pusu .. tak som mu jednu vrazila.. A on bol za tebou a klamal ti?! To je bezočivec!" Rozčuľovala som sa a rozhadzovala rukami.
Ino si vzdychla a záporne pokývala hlavou.
Pozrela sa na mňa pohľadom typu "ty chudera".
" Sasuke mi hovoril, že mi budeš chcieť nahovoriť tieto blbosti. Vraj si sa mu tým vyhrážala. Sakura .. neponižuj sa ešte viac. Miluje mňa nie teba .. prosím zmier sa s tým." Ľutovala ma.
TO SI ROBÍŠ SRANDU?!
" Veríš mu viac než mne? Po tom všetkom ... Ty?! Ino! To mu veríš aj ty?" Zhrozila som sa. Opierala som sa o pult v prázdnom kvetinárstve zatiaľ čo viazala kvety.
" Iste Sakura! Dokázal predsa že sa zmenil, prišiel a zachránil nás." Pozerala sa na mňa akoby som sa zbláznila keď som si dovolila o Sasukem pochybovať.
" Ani ty si si nevšimla ako sa zmenil? Oh! Ino! Ani jedno jeho slovo nie je úprimné! Je falošný a arogantný! Je to klamár! Musíš mi veriť! Si moja najlepšia priateľka! Nemôžeme predsa-" Začala som no Ino zdvihla ruku aby ma umlčala.
" Sakura.. choď prosím preč. O chvíľu budem otvárať. Zmier sa s tým, že ja som tá čo vyhrala."
O krok som ustúpila. Neveriaco som krútila hlavou.
" To si teda vyhrala." Poznamenala som ironicky a znechutene zároveň. Odišla som a nahnevane som za sebou tresla dverami.


Išla som rovno za Narutom. Povedala som mu čo sa stalo no ku nemu sa už tiež dostal ten príbeh čo Sasuke povedal Ino. Celá Konoha ho už zdá sa pozná.
Kým som bola doma.. Sasuke sa teda činil. Zavrčala som keď som u Naruta nepochodila rovnako ako u Ino. ... Vtedy sme sa prvý krát naozaj pohádali.


" Sakura! Prečo mi klameš? Mne?? Svojmu najlepšiemu kamarátovi?! Sasuke mi všetko povedal." Hovoril smutne a podráždene zároveň.
" Prečo mi neveríš ani ty?! Pochopím Ino ale ty Naruto?! Po tom čo sme spolu všetko zažili veríš viac tomu slizkému hadovi než mne?" Kričala som.
" Sakura! To už by stačilo!" Zvýšil hlas aj on.
" Nie nestačilo!!" Opätovala som mu krik.
Naruto si založil ruky na hrudi a opäť sa na mňa pozrel tým pohľadom čo aj Ino.
Pohľad typu: Ty si ale chudera!
Otočila som sa mu chrbtom a naštvane som sa vybrala do môjho domu.
Nemôžem tomu uveriť, že mi neverí ani Naruto!
Ako som kráčala po ulici.. všetci sa na mňa pozerali. Šepkali si, ukazovali na mňa prstom a niektorý sa mi aj posmievali.
To už bolo priveľa.. Rozbehla som sa do môjho bytu a potláčala som slzy a hnev. Pred dverami som vrazila do Hinaty.
Obe sme skončili na zemi.
" Prepáč Sakura.. asi si ma nevidela." Zašomrala potichu. Hin je moja veľmi dobrá priateľka. Druhá najlepšia hneď po Ino .. teda kedysi to tak bolo.
" Hinata? Čo tu robíš?!" Spýtala som sa trochu podráždene a išla som odomknúť dvere keď sme sa pozbierali.
" Poslal ma Naruto." Pošepla tak potichu, že som ju skoro ani nepočula.
" Aha." Zavrčala som a vošla dnu. Kráčala som do kuchyne a Hinata ma nasledovala.
" Naruto má o teba strach.. my všetci.. Sasuke nám povedal čo sa medzi vami stalo." Hovorila keď som pila vodu.
" Strach? To je pekné." Povedala som ironicky a a dopila som pohár do dna. Chcelo by to niečo tvrdšie. Pomyslela som si a v duchu som sa trochu uškrnula. Som fakt celá Tsunade.
" Sakura .. nepreháňaš to trochu?" Spýtala sa nesmelo a to bola moja posledná kvapka.
Tresla som pohár o linku tak silno až sa rozbil a sklo sa rozletelo po celej kuchyni. Všade boli črepiny a mala som aj porezanú ruku. No v tej chvíli mi to bolo jedno.
" Vypadni! Von! Okamžite zmizni Hinata!!" Zvrieskla som a pootočila som ku nej hlavu. Kútikom oka som si všimla ako sa jej do očí nahrnuli slzy. Utiekla von vchodovými dverami.
Vykríkla som od zúfalstva aj hnevu a zviezla som sa na zem. Sadla som si medzi rozbité sklo a rozplakala som sa. Ako ťa nenávidím Sasuke!
End Flashback


Takto to trvalo tri týždne. ... Každý sa na mňa pozeral ako na najväčšiu kravu na svete. Nikto ma nechcel vypočuť. Každý ma posielal do čerta.. Dobre že Sasukemu nepostavili trón a neuctievali ho tam! Hnusáka! Rady jeho obdivovateliek sa zväčšovali a mne sa z neho chcelo grcať!
Nikto mi neverí.. nikto ... A tie Sasukeho samoľúbe úsmevy keď sa nikto nepozerá.
Jeho oči až kričali. To máš za to! Nemala si ma odmietnuť! Hnusák!
Ako mu mohli tak ľahko naletieť?! Ako mu môžu veriť?!


" Sakura Prestaň už prosím ťa!" Kričal na mňa Naruto no ja som bola odhodlaná dnes neustúpiť.
" Nemôžeme mu veriť!" Zakričala som na oplátku.
Zdrapil ma za plecia a trochu mnou zatriasol. " Prečo si Sasukem taká posadnutá?! Vrátil sa! O to sme sa celý čas snažili! Prečo sa takto chováš Sakura?! Zmier sa už s tým, že ťa odmietol!" Kričal mi do tváre.
Vzlykla som. " Tak to nebolo! Ako mu môžeš po tom všetkom dôverovať Naruto?!"
" Je to predsa Sasuke! Náš priateľ .. člen nášho teamu 7 ." Hovoril podráždene a pustil mi plecia. Znechutene sa na mňa pozrel. Nikdy som si nemyslela, že by som v jeho očiach videla takýto pohľad. Prehltla som trpké myšlienky, pocit seba ľútosti a aj slzy.
" Už dávno nie sme team sedem Naruto." Povedala som pokojným, vyrovnaným hlasom.
Zamračil sa. " Všetko kazíš Sakura."
Pri jeho slovách mi srdce bolestivo stiahlo. " Ja .. len nechcem aby ste sa všetci popálili tak ako ja ..." Začala som no hrdlo som mala stiahnuté z toho ako som sa snažila neplakať.
" Neverím mu.. Chcel nás zabiť! Chcel zničiť celú Konohu. Naruto, ako ste na to všetci mohli zabudnúť?! A klamal! Odmietla som ho a on všetkým natáral presný opak!" Mračila som sa do jeho tváre.
" Počula si niekedy o tom, že človek sa môže zmeniť? Oľutoval svoje činy a zachránil nás všetkých! Nebyť jeho a Orochimara tak Juubiho nikdy neporazíme. Na to si už zabudla?! A nerob zo mňa hlupáka! Ty by si ho nikdy neodmietla veď ho miluješ!" Zúril. Vidieť Naruta takto šialene kričať .. Nikdy som si nemyslela že by sme mali takýto rozhovor.. teda hádku. A posledné tri týždne sa už s nikým ani inak nebavím. Som zúfalá!
" Naruto prosím!" Pískla som.. Tak ma to jeho chovanie bolí! Tak ma bolí, že mi nikto neverí!
" Nie! Zmizni mi z očí!" Pozrel na mňa a v očiach mal slzy.
Na to odišiel. Otočil sa mi chrbtom. Zdvihla som ruku chcela som sa po ňom načiahnuť no nemala som na to odvahu.. Stiahla som ju späť a pritisla som si ju na srdce, vzlykla som.
Pozerala som na jeho vzďaľujúcu siluetu a v hlave sa mi dookola zobrazovali podobné scény s mojimi priateľmi. Ako sa Sasuke vrátil, všetko sa zničilo. Posledné tri týždne sú jedna veľká nočná mora.. Ako mu mohli tak ľahko naletieť?! Ako mu môžu veriť?!
Chrbtom ruky som si utrela slzy. Táto hádka s Narutom bolo to posledné čo dokážem zniesť.. Musím odísť, už tu v Konohe nezostanem ani minútu!
Už predvčerom som napísala list adresovaný Tsunade. Je mi ako matka.. napísala som jej tam všetko. Celé vysvetlenie toho prečo chcem odísť. Dúfam, že to aspoň ona pochopí..
So slzami v očiach som ten dopis hodila do jej schránky.
Išla som rovno domov. Mám našetrené nejaké peniaze, zoberiem si so sebou iba to najnutnejšie.
Bola noc keď som si dobalila môj veľký ruksak. .. Zvláštny pocit, že sa mi tam zmestil celý život.. celý môj svet. Mesiac silno svietil a bolo to jediné svetlo čo osvetľovalo moju izbu. Prišla som ku môjmu nočnému stolíku na ktorom bola fotka nášho teamu sedem .. keď sme boli ešte deti.
Prehltla som vzlyk a v hlave sa mi dookola odrážali Narutove slová.


......... Všetko kazíš Sakura. ............... Zmizni mi z očí! ........................


Zovrelo mi srdce. Pozrela som sa na našu spoločnú fotku.. keď sme boli ešte deti.


Po líci mi stiekla neposlušná slza... Zaklopila som fotku a otočila som sa ku nej chrbtom.


Odišla som.
Zamkla som a kľúče som hodila do kvetináča vedľa dverí.. presne tak som to napísala Tsunade do listu.
Bude mi to tu chýbať..


Kráčala som ku bráne Konohy a mala som zvláštne Déjà vu. Išla som totiž okolo tej lavičky, kde ma Sasuke pred rokmi nechal .. vtedy keď odchádzal.
Ako keby som ho svojimi spomienkami privolala. Spomedzi stromov sa vynoril Sasuke.
" Prečo sa tu zakrádaš uprostred noci?" Spýtala som sa ho rovnakou vetou akou ma pred rokmi oslovil on.
Uškrnul sa čiže si na to asi pamätal.


" Vedel som, že tadiaľto pôjdeš ak by si chcela odísť. Takže som tu skrátka čakal." Povedal presne tie isté rovnaké slová, akými som mu pred rokmi odpovedala ja..
Je to už tak dávno a aj tak si to pamätá?!
" Zmizni odtiaľto a choď spať." Odbila som ho (Ako vtedy aj on mňa.) Mala som krásny pocit. Akoby som vyhrala nejakú bitku .. vyrovnala skóre alebo niečo také.


Vykročila som ku nemu ku nemu/ku bráne.
" Stále rovnako otravná." Prehovoril so zákerným úsmevom.


" Nechaj si svoje urážky pre seba. Odchádzam, mohol by si mi už dať pokoj." Zavrčala som keď som bola od neho iba na tri kroky.
" Prečo by som mal?" Zazrel na mňa.
Zastala som. " Vyhral si, čo to nevidíš?!" Vyhŕkla som nahnevane a prebodla ho pohľadom.
" Nikdy som nechcel aby si odišla." Povedal mrzuto.
" Nie? A prečo si potom všade rozširoval tie klamstvá?!" Prehovorila som nahnevane.
Stáli sme pred TOU lavičkou a prebodávali sme sa navzájom pohľadmi. ..
Teraz odchádzam ja a on sa mi v tom snaží zabrániť?! Aká to irónia!
" Choď radšej za Ino a mňa nechaj v pokoji odísť. Už ti viac nebudem znepríjemňovať život." Zamračila som sa a dúfala, že odíde.
" S Ino nič nemám a ani nikdy mať nebudem. Žiadna žena z tejto hlúpej dediny ma nezaujíma." Oči sa mu nahnevane zablyskli.
" Rob si čo chceš." Mykla som plecom a povzdychla si.
Chcela som pokojný odchod plný sentimentálnych spomienok. Sasuke mi to celé pokazil.
Nemienim sa tu s ním hádať. Vykročila som. " Je mi ťa ľúto Sasuke." Pošepla som do noci keď som prechádzala okolo neho.
Periférne som zbadala, že sa po mne chcel načiahnuť.
" Opováž sa ma dotknúť Uchiha!" Sykla som varovne a ani som sa na neho nepozrela, kráčala som ďalej. Už som si myslela, že ma počúvol..
V tom ma schmatol za ramená a otočil ku sebe. " Lebo čo? Há? Sakura čo mi inak urobíš? Jednu mi vrazíš a odídeš? .. Myslíš, že sa ťa bojím? Si obyčajná malá..."
" Nechaj ma!" Zvýšila som hrozivo hlas a zaprela som sa do jeho hrude. Odstrčila som ho no iba sa zapotácal.
Zamračil sa na mňa ešte viac a chytil ma za zápästia.
" Nie nenechám ťa! Si zbabelec Sakura! Takto utekáš .. uprostred noci..!" Kričal.
" To hovorí ten pravý! To ty si tu majster v odchádzaní uprostred noci! Nebuď pokrytec Sasuke!" Oborila som sa na neho zúrivo.
" Prečo opakuješ moje chyby? Si taká hlúpa?! Tebe to stále nedošlo?!"
Sklonila som hlavu.. nemala som silu s ním bojovať. Nemala som silu plakať.. ani sa hádať.
" Čo mi nedošlo Sasuke?!" Pošepla som slabým hlasom, všetka sila ma opustila.
Nastalo ticho. Počula som jeho pravidelný dych.. stále ma držal.
Od zúfalstva sa mi chcelo kričať. " Prečo?" Spýtala som sa zničene, hlavu som mala zvesenú.
" Čo prečo?" Spýtal sa chladným hlasom..
Mala som plné oči sĺz. " Prečo ma nenecháš v pokoji odísť?" Vydýchla som trhane a zdvihla som uplakanú tvár. " Chcela som odísť s hrdosťou .. nepozorovane. Nestačí ti, že som kvôli tebe prišla o Naruta a všetkých ostatných priateľov? Musíš ma tu ešte urážať?! Si obyčajný arogantný chudák!" Trhla som rukami no on ma stále držal. Nie som dosť silná.. vždy som bola príliš slabá.
Bez slova mi pozeral do očí.
" Chcel som len aby si ma milo-" Zasekol sa a zavrel oči. Zaťal čeľusť, keď ich opäť otvoril pozeral sa na mňa svojim sharinganom.


Pustil ma. " Chcel som aby si ma vypočula." Dokončil tvrdo.
" Som samé ucho." Sykla som potichu.
Preglgol a o krok odo mňa ustúpil.
" Prajem ti šťastnú cestu." Povedal trpko a oči sa mu zvláštne zaleskli.
Slzy? Napadlo ma, no hneď som sa v duchu zháčila. To je blbosť, asi sa mi to len zdalo.
" Vďaka." Zavrčala som pohŕdavo a s riadnou dávkou irónie. Otočila som sa na päte.
Vykročila som vpred novému životu. Všetko som nechala za sebou.
Priatelia ma odvrhli len kvôli tomuto magorovi. Jediné čo môžem urobiť je začať odznova niekde inde. .. Uchýliť sa na nejakom pokojnom, bezpečnom mieste.
Už som sa späť neobzrela, no cítila som jeho pohľad ktorý ma páli na chrbte.
Mala som ho niečím tresnúť po hlave a nechať ho na tej lavičke, tak ako on mňa. Pomyslela som si nahnevane, no potom som sa pri tej predstave pousmiala.

...


Kráčala som cez lesy, lúky, po poľných cestách.. Trvalo mi nejaký čas kým som sa dostala do malej prístavnej osady. Zaplatila som prievozníkovi a on ma odviezol na jeden z ostrovov do Skrytej v Hmlistej.
Vyzerá to tu byť naozaj krásne a pokojné. Presne niečo také hľadám. Čím sme išli ďalej, tým bolo na nebi viac oblakov. No aj to som uvítala.


Pousmiala som sa .. Z tohto miesta ide taký pokoj!
" Pane?" Oslovila som muža čo ma viezol, po tom čo sme zakotvili a ja som vystúpila.
" Hm?" Pozrel na mňa.
" Neviete prosím za kým mám ísť, ak si tu v okolí chcem kúpiť alebo prenajať dom?!"
Usmiala som sa milo a on mi všetko vysvetlil. Dala som mu o niečo viac peňazí a úctivo som sa mu poďakovala.
Kúpila som si krásny malý domček dosť ďaleko od ľudí ale zároveň cesta do dedinky netrvá dlho. Dokonca tam mám aj malé jazierko.
Mám aj záhradku a všetko čo som kedy chcela. Dokonca mám v záhrade aj čerešňu! A dokonca mi ešte zostalo dosť peňazí!
Zajtra sa skúsim spýtať miestnych kde tu majú nemocnicu alebo ošetrovňu a skúsim si získať prácu. Cítim že tu budem mať úžasný život!


V dome predchádzajúci majitelia nechali nejaký nábytok a veci, tak sa nemusím zaťažovať ani tým. Je to tu skromné no keď si našetrím trochu viac peňazí, všetko prerobím podľa svojich predstáv.
Vybalila som si svoj batoh, umyla som dlážku, zamietla prach.. bojovala som s pavúkmi a pavučinami až kým sa to tu celé nelesklo.
Natešene som otvorila posuvné dvere a vyšla som na záhradu. Vybrala som sa preskúmať okolie. Kráčala som cez lesík keď som v diaľke uvidela ružové kvety na stromoch .. To sú sakury?? Pribehla som ku nim. Usmiala som sa. Bolo ich tu plno.
V tom som započula mňauknutie. Pozrela som sa hore.


Znova som počula mňaukanie. A konečne som ju zbadala. Biela mačička snažiaca sa zliezť so stromu. Uviazla, nevedela sa dostať dolu.


Nabila som si nohy chakrou a vyskočila som na strom ku nej.
" Poď ku mne, neboj sa už si v bezpečí." Usmiala som sa na ňu.
Zamňaukala a oblizla mi líce. Zachichotala som sa a zoskočila som na zem. Pohladkala som jej hebký kožúšok a ona začala priasť. Mala krásne zelené oči.
Šťastne som sa usmiala. " Budeme kamarátky?" Spýtala som sa a niečo ma napadlo.
Pozrela som sa jej na bruško a hops, je to chlapec. " Teda .. kamaráti?" Opravila som sa s úškrnom.
Vzala som ho ku mne domov a do misky som mu naliala vodu.
Hneď sa pustil do pitia. Sadla som si ku nemu na zem a hladila som jeho jemný kožúšok. Nevyzerá byť zanedbaný a už vôbec nie je divoký. Niekomu musel ujsť. Snáď ho len jeho majiteľ nestratil. Hm .. možno tento kocúrik ušiel.
" Zajtra pôjdem do mesta hľadať si prácu, kúpim aj nejaké potraviny. Čo by si povedal na nejakú sladkú smotanu hm?"
Začal sa zalizovať akoby mi rozumel.
" Budem ťa volať Neshiro." Pošepla som mu a poškrabkala mu hlavu. (Neko ako mačka a shiro ako biela.)
" Páči sa ti to? Neshiro." Usmiala som sa a on zapriadol. " Načo sú mi muži keď mám teba há?" Uškrnula som sa.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 dakyra dakyra | 21. srpna 2013 v 18:02 | Reagovat

krásný díl.. už se těším na další...:D

2 Kajka-chan Kajka-chan | 21. srpna 2013 v 19:00 | Reagovat

Omg, Viola :D^^
Kôly tebe som asi vystrašila susedov keď som nadšene vykríkla :D Ups,stáva sa :D
Diel bol krásny!Perfekný! A dokonalý^^
Obrázky sú perfekne zvolené a je vidieť že si si s tým dala záležať :3 Nesmierne Arigato a len drobná otázočka..Koľko bude mať táto perfekná poviedka častí? :3
Arigato ešte raz^^Poklona^^
5 hviezdiček! Ale dala by som aj milión!! :O

3 Shitai Shitai | 21. srpna 2013 v 20:40 | Reagovat

čumím že čoooo :D kráása! :D  nádhera... Riadne mi bolo Sakuri ľúto ked si to tak premietnem.. Sasuke ej raz riadny chudák! vrrrrrrrrrrrrrr už sa teším na pokračkoooooooooooooooo

4 Aki-chan Aki-chan | Web | 22. srpna 2013 v 10:02 | Reagovat

Naozaj dokonalý dielik ako vždy ....už sa teším na pokračovanie.

5 tickleholdies tickleholdies | Web | 22. srpna 2013 v 11:07 | Reagovat

Perfektní díl opravdu :) Kde se to v tobě bere? Vždy když si myslím že je to nejlepší díl tak napíšeš něco takového.Hrozně se těším na další díl :-) A podle takového začátku by jsi ji  mohla napsat jako kapitulovku, dlouhou třeba jako Den jako každý jiný :D

6 Fejfarka Fejfarka | 22. srpna 2013 v 14:29 | Reagovat

Wow další dokonalá povídka :) to je z neuveritelny jak uzasne umis psat :o tesim se na dalsi dil hrozne moc :)

7 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 23. srpna 2013 v 21:10 | Reagovat

jééj to je krásne :) kedy pridáš druhú čas? :) je to krásne, tá mačka a to so sasukem...jej chcel povedať, že ju miluje, ale svinák nepovedal..hajzel jeden :D

8 Ayame Ayame | 24. srpna 2013 v 0:25 | Reagovat

Hm super, ze si zacala novu krasnu poviedku uz sa tesim aj na tuto :-)

9 MIA MIA | 3. září 2013 v 18:22 | Reagovat

Krasna :) opat sa tesim ze bude co citat :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama