Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

NESHIRO - Cesta za šťastím 02

26. srpna 2013 v 1:03 | Viola NTk |  NESHIRO - Cesta za šťastím

ARIGATO GOZAIMASU :3 Som rada, že sa vám páči aj táto nová poviedka na pár Itasaku .. ^^ Hlavne som rada, že si spokojná ty Kajka-san n.n Neviem na koľko bude táto kapitulovka:D Mám to v hlave premyslené ale priebežne ma stále napadajú nové a nové veci ktoré dopisujem, prepisujem a tak ďalej ^^ .. Preto neviem odhadnúť žiadne približné číslo ^^ Ku poviedke; Deň ako každý iný .. Dnes som bola na rodinnej návšteve a jedla som tam černice priamo zo záhradky :3 áhh predstavovala som si Itachiho a dostala som náhlu Inšpiráciu :D Čiže už to viem na 100% - mám to rozpísané a všetko to musím iba dotiahnuť do konca n.n ... Takže finálna 33 časť vyjde čoskoro :3 .. (Ešte ku nej možno napíšem epilóg ale to iba ak si to budete veľmi želať ^^)
Arigato za vaše komentáre a podporu ... moja najhlbšia, najúctivejšia poklona .. ^^ ...






Na druhý deň som si zohnala prácu pomocnej sestričky v miestnej malej nemocnici. Hlavný lekár Igaku je starý muž a vyzerá byť aj dobrý človek. Povedal, že keď sa osvedčím poverí ma inou, lepšie platenou, prácou.
Začínam zajtra, cestou domou som kúpila nejaké veci pre mačky, žrádlo, hračky.. Nie veľa lebo nechcem moc plytvať peniazmi. Nakúpila som si aj potraviny. Keď som kráčala hore kopcom z mesta zazdalo sa mi, že za sebou počujem povedomý hlas. No nikto okrem mňa na ulici nebol.


Pousmiala som sa na svojej hlúposti a pobrala som sa domov.
Neshiro mi vybehol naproti. Usmiala som sa a naliala som mu smotanu.
" Pozri čo pre teba mám!" Hodila som mu malú hračku v tvare guľatej pandy v ktorej bola roľníčka. Nadšene sa za ňou rozbehol a začal ju hrýzť. Zvonil mi poza chrbát celý čas kým som si robila obed. Najedla som sa a keď som umývala riad tak sedel pri mojich nohách a pozorne ma sledoval.


" O čo ti ide há? Dala som ti polku môjho taniera, myslím, že na dnes máš mlsania až, až. Bež sa hrať s tvojou malou pandou." Uškrnula som sa a dala Tanier na svoje miesto.
No on sa otriasol, prskol a pribehol ku otvoreným dverám ktoré viedli do záhrady.
Nechápavo som sa na neho pozrela. Znovu prskol a vybehol von.
" Kam ideš?! Počkaj!" Pribehla som ku dverám a pozrela som do záhrady. Jeho biely kožúšok som si všimla v diaľke na začiatku lesa.


Pribehla som ku nemu. " Chceš sa hrať na naháňačku Neshiro?" Spýtala som sa a on znova prskol.
Rozbehol sa preč. Zamračene som sa pozerala ako uteká cez lesík.
Vzdychla som si no nakoniec som sa vybrala za ním. Nasledovala som ho asi 10 minút keď sa mi stratil za akýmsi krom. Skočila som cezeň a ocitla som sa rovno v dvore nejakého domu.
Tu bývaš maličký?? Napadlo ma keď som si všimla, že niekto sedel na verande. Rýchlo som sa ukryla za krík, a lepšie som sa im prizrela.
BAKA!! Nemohla som uveriť vlastným očiam.


" Tak tu si krpec! Už som ťa chcel ísť hľadať. Odložili sme ti večeru." Zasmial sa žraločí muž, hľadaný zločinec.. Hoshigaki Kisame a Uchiha Itachi pohladil Neshirov biely kožúšok.
" Je nefér, že ťa ma radšej než mňa." Posťažoval sa Kisame svojmu zločineckému kamarátovi triedy S.
Srdce mi vynechalo pár úderov.
Ten kocúr patrí im?! Baka! To sa môže stať iba mne! Keď som prekonala prvotný šok a paralýzu .. Chcela som sa potichu vytratiť.
No urobila som jeden krok dozadu a hneď som natrafila na vetvičku ktorá pod mojim chodidlom nahlas praskla.
Baka! Baka!! Baka!!!
Obaja sa pozreli mojim smerom. Stŕpla som. Itachiho Sharingan sa zabodol rovno do mojich očí.
" Vidíš tam niekoho Itachi?!" Vzpriamil sa žraločí muž a očami prečesával miesto, kde som sa bez pohnutia krčila. Itachi sa pozeral priamo na mňa.
" Je to len veverička, poďme dnu, trochu sa mi točí hlava." Prepustil ma zo svojho pohľadu a ja som si konečne dovolila nadýchnuť sa.
" Priťažilo sa ti?! Nemám skočiť po doktora?" Preľakol sa zrazu ten veľký chlap s ostrými zubami.
" Nie.. len poďme dnu Kisame." Pousmial sa Itachi a trochu namáhavo sa postavil.
Otočila som sa a šprintom som upaľovala domov.


Prečo mu Itachi klamal o tom, že som veverička!? Jasne sa mi pozeral priamo do očí! Prečo sú moji susedia práve oni?! BAKA!! To sa môže stať iba mne.
Za ani nie 8 minút som bola pred mojim domom.
Sme pri sebe tak blízko! To nie je možné! Ja sa zbláznim! Čo mám robiť?!
Kráčala som nervózne hore dolu po dome a zvažovala som svoje možnosti.
Mám odísť?! Kam? Už nemám peniaze! ...
Možno .. ma naozaj nevidel. Nie! Blbosť. Možno sa im nebude chcieť so mnou naťahovať...
Ak im dám pokoj.. tak dajú pokoj aj oni mne. Oh do pekla Neshiro! Pekne si mi to tu skomplikoval!
Sedela som napäto v mojej spálni a úpenlivo som si hrýzla spodnú peru.
Je im určite jasné, že ich nemôžem nijako ohroziť. Oh.. Baka to sa môže stať fakt iba mne!
Išla som sa umyť. S nádejou, že teplá voda ma upokojí.
Vcelku sa to aj podarilo. Ah.. o nič nejde. Určite majú iné starosti než mňa. Opakovala som si.
Ale ten jeho pohľad... Nemôžem ho dostať z hlavy.
Itachi Uchiha.. Zamračila som sa.
Ten ich prekliaty klan mi bude večne dýchať na krk?!


" Sakura Haruno! Ty si poklad, dievča! Kto ťa učil techniky medicíny?!" Usmievala sa na mňa asi 30 ročná sestrička Sekko. Má hnedé vlasy aj oči a je na mňa veľmi milá. Je to dcéra hlavného doktora Igakuho čo ma tu zamestnal.
" Arigato, učila ma ..." Zasekla som sa. Nemôžem povedať Tsunade. Ju všade poznajú.
Malý chlapček, ktorému som ošetrovala ruku zakašľal. Spozornela som.
" Nebodaj ťa bolí aj hrdielko." Usmiala som sa láskavo. (V duchu som jasala lebo som mohla zahovoriť jej otázku.)
" Trošku." Odvetil.
" Ja sa na to pozriem, choď Sakura prosím za mojim otcom, myslím, že má pre teba nejakú prácu." Usmiala sa na mňa šťastne.
" Hai." Prikývla som, uklonila som sa jej a vybrala som sa na odchod.


Zaklopala som na dvere kancelárie.
" Ďalej." Ozval sa doktor.
Formálne som sa uklonila. " Volali ste ma Igaku-dono?"
" Áno, tu máš tašku s liekmi, doruč ich prosím na túto adresu. Máš to po ceste, potom môžeš ísť domov a vidíme sa zajtra. Odviedla si dobrú prácu. Možno pre teba vymyslím lepšie uplatnenie.. niečo kde využiješ svoje schopnosti naplno." Usmieval sa milo.
" Arigato Igaku-dono, doručím ich." Usmiala som sa a vzala som vrecko, keď som videla tú adresu.. skoro ma porazilo. Je to hneď vedľa môjho domu.. tam predsa bývajú ...
" Nejaký problém?" Spýtal sa znepokojene. Uvedomila som si, že s vypleštenými očami pozerám na ten balíček a stále stojím pred jeho stolom.


" Nie, žiadny problém. Sayonara." Uklonila som sa a vyšla som rýchlo von.
Vybehla som z budovy a hneď za prvým rohom som sa zrútila. Rozdýchavala som to.
Čo mám robiť? Čo urobím?! Keď ma uvidia hneď ma prebodnú..
Baka! Baka!! Baka!!!
Mala som chuť plakať a telo sa mi chvelo. V rukách som kŕčovito zvierala hnedé vrecko s tou prekliatou adresou.
Zavrela som oči a zhlboka som vdychovala kyslík do pľúc. Prečistilo mi to myseľ.
Zamračila som sa a odhodlane som sa po chvíli postavila.
Rezkým krokom som sa vybrala ku ich domu.
Skrátka sa budem tváriť akoby sa nič nestalo. Kisame ma predsa nevidel.. pokiaľ sa vyhnem Itachimu všetko bude v poriadku. .. A vlastne na čo sú im lieky?! Je niekto z nich zranený?
Opatrne som otvorila vrecko a prezerala som si nádobky s liekmi. Všetko to boli všemožné druhy tabletiek proti bolesti. Zmätene som vrecko opäť zakrútila. Už som nekráčala tak odhodlane.. Ten čo chce toto všetko užívať musí byť na tom ozaj zle.. možno tam nie sú sami.
Možno tí dvaja niekoho ochraňujú.. niekoho kto je vážne ranený. Možno niekoho z Akatsuki. Dumala som nad tým.
Moje staré ja, to čo patrilo do ANBU a chránilo Konohu .. malo chuť na to prísť a spacifikovať ich. No potlačila som tú hlúpu túžbu.
Už nepatrím do Konohy.. už viac nebojujem za nikoho z nich.. už iba za seba. Možno to je sebecké ale je mi to jedno. Predsa len sa mi tam každý otočil chrbtom kvôli Sasukemu, nie?! Pche! Vraj priatelia.. TO URČITE. Po tom všetkom čo som pre nich urobila.. Nie! Nemienim im robiť žiadne láskavosti.
Ani neviem ako a ocitla som sa pred ich bráničkou. Videla som na ich dom a na chodník ktorý viedol k dverám.
Akosi ma odhodlanie opúšťalo..
Otriasla som sa, preglgla som. S desivým škripotom som otvorila bráničku a vošla som do záhrady. Bola pekne upravená.. obzerala som sa okolo seba a vietor mi strapatil vlasy.
Prišla som ku posuvným papierovým dverám. Pozrela som sa na malý gong aj s paličkou a naberala som odvahu do neho udrieť.
Nie.. To by bolo hlúpe, čo ak by otvoril dvere Uchiha?! On ma videl .. to nemôžem riskovať sakra! Tak im to tu iba položím. Rozhodla som sa rýchlo.
Sklonila som sa a položila som vrecko na zem, pred dvere. Keď sa v tom otvorili. Prudko som sa vystrela.
Nebol to nikto iný ako Itachi Uchiha.


Mal na sebe iba nohavice.. no to som si všimla iba periférne.
Uväznil ma totiž vo svojom pohľade. Z jeho sharinganu mi prešiel mráz po chrbte a naježili sa mi chĺpky na rukách. Spoznal ma. Viem to. Som v riti!
Akosi som stratila reč.


V rukách som pevne držala vrecko akoby to bolo moje záchranné koleso.
Nastalo hrozné ticho. Počula som ako mi prudko bije srdce ..
Bilo tak nahlas, že ho pravdepodobne počul aj on. Sekundy sa naťahovali a ja som očakávala prvý úder. .. Možno prvý aj posledný.
" Sakura Haruno." Prehovoril pošepky, svojim zamatovým (trochu drsným) hlasom a mne skrútilo žalúdok.
Odkiaľ pozná moje meno?! Baka!! On ma fakt spoznal! Vedel kto som už od začiatku?? Pootvorila som ústa no nevyšiel z nich žiadny zvuk.
" Človeče čo tu robíš?" Zaznel z vnútra zmätený a pohoršený hlas. Bolo počuť rýchlu chôdzu.
Z poza Itachiho ramena sa vynoril Kisame.. ten žraločí muž. Ale aj jeho som vnímala iba rozmazane.. nedokázala som sa odtrhnúť od Itachiho očí.
Ako je možné, že pozná moje meno?!
Prepustil ma z väzenia jeho pohľadu a pozregl sa do zeme. Pootočil hlavu ku Kisamemu.
" Igaku-san poslal tie sľúbené lieky." Povedal Itachi chladne. Jeho hlas bol zrazu taký iný! Kisame si to ale nevšimol, jeho tvár sa pri pohľade na mňa uvoľnila a rozžiarila.
" Ú výborne, ty si jeho poslíček dievča?" Spýtal sa ma a vyceril svoje špicaté zuby v širokom úsmeve. Itachi sa bez jediného pohľadu mojím smerom otočil a stratil sa niekde v dome. Bola som v totálnom šoku.. uvedomila som si, že mi Kisame položil otázku.
Donútila som svoje telo aby ma počúvlo a trhane som mu prikývla. (Na nič iné by som sa v tej chvíli nezmohla.)
Vystrela som ruky aj s hnedým balíčkom a Kisame sa po ňom nedočkavo načiahol.
" Odkáž mu, že ďakujeme." Uškrnul sa ešte a žmurkol na mňa.
" H-hai." Dostala som zo seba pridusene. Rýchlo som sa uklonila a otočila som sa.. prakticky som odtiaľ zdrhla. Utekala som rovno domov.
Nechápala som ničomu čo sa tam stalo.
Itachi ma určite spoznal už vtedy! Odkiaľ ma pozná?! Jasné bola som v týme s jeho bratom Sasukem ale .. Žeby ho sledoval?! Žiadne iné vysvetlenie ma nenapadá. Ah. Videl ma predsa v ich záhrade, no aj tak klamal, že som veverička. Akoto, že ma ani teraz neprezradil? Čo to má byť?!
Unavene som sa zvalila na mäkký matrac mojej postele a snažila som sa upokojiť splašené srdce.. no moc mi to nešlo. Počula som mňauknutie a vzápätí zvuk roľničky. Zdvihla som hlavu a zamračila som sa na biele klbko vedľa mojej hlavy.
" Ako si sa sakra dostal dnu Neshiro!?" Spýtala som sa zúfalo.. po lícach mi už dávno tiekli slzy. Iba mňaukol a pevnejšie v labkách zovrel svoju hračku ktorá zahrkala.


" Netvár sa tak nevinne! Bež domov za svojimi pánmi! Ten Uchiha a Hoshigaki ťa budú určite hľadať! Nechcem žiadne problémy!" Hovorila som podráždene, sadla som si, prekrížila som si nohy a utrela som si oči od sĺz.
Neshiro znovu mňaukol, pustil svoju hračku a pricupital ku mne. Skočil mi do lona kde sa uvelebil a začal priasť. Automaticky som ho pohladila.
Horko som si vzdychla a pozrela som sa na strop.
" Sakra Neshiro, povedz mi v čom to je, že nemôžem mať obyčajný, pokojný život." Posťažovala som si a on začal priasť ešte intenzívnejšie.
Pousmiala som sa na jeho pokuse ma utešiť..
Keď som sa ako tak spamätala.. postavila som sa a šla som sa umyť. Večeru som vynechala lebo mi bolo akosi divne.
Nervozita, strach, stres.. na jedlo som nemala ani pomyslenie. Ľahla som si a prikryla som sa.
Neshiro si neľahol vedľa mňa ale sadol si ku dverám a ostražito na ne pozeral.
" Ešteže ma ochraňuješ, maličký." Uškrnula som sa na to malé biele klbko a zavrela som oči.
Snáď Igaku-dono hovoril vážne keď povedal, že pre mňa vymyslí lepšiu robotu a už zo mňa nebude poslík. Ďalšiu dodávku do toho domu by som asi už neustála.


Na druhý deň ráno som nikde nemohla Neshira nájsť. Naliala som mu do misky smotanu no nikde ho nebolo. Vykrikovať jeho meno nemienim, zvlášť keď ani nie 10 minút cesty bývajú zjavne jeho skutočný majitelia.
Tak som sa teda pobrala do roboty. Hneď mi vybehla naproti hnedooká, vždy vysmiata Sekko.
" Ohayogozaimasu(*dobré ráno) Sekko-san." Pozdravila som a uklonila sa.
" Sakura-chan! Mám skvelé správy! Otou-san(*otec) ti ale povie viac!" Smiala sa a chytila ma za ruku, ťahala ma dnu do budovy.
" Je to skvelé! Taká úžasná príležitosť, som rada, že si tu inak by som to musela robiť ja a .. vieš, že moja malá Yoroko by za mnou plakala. Moja milá dcérka to má teraz ťažké keď iba nedávno zomrel môj muž. Chýba jej ocko.. ah." Hovorila rýchlo a to už sme boli pred kanceláriou Igaka. Sekko zaklopala a hneď na to otvorila dvere.
" Arigato Sekko-chan, bež sa dole postarať o pacientov. Sakura poď sem a zavri za sebou prosím dvere." Igaku sedel z stolom a usmieval sa na mňa.
Sekko sa stratila a ja som za sebou zavrela, uklonila som sa.
" Konečne mám pre teba náležitú prácu Sakura-chan.. Osvedčila si sa mi a tak som ochotný zvýšiť ti plat a budeš robiť niečo omnoho zaujímavejšie, než je umývanie starých ľudí tu v nemocnici a staranie sa o batoľatá." Usmieval sa a priam z neho sršala radosť.
Trochu nechápavo som na neho pozerala.
" Budeš robiť domácu ošetrovateľku. Pôjdeš teraz pekne domov, zbalíš si veci a skúšobne ťa na tri mesiace nechám starať sa o, pre mňa, veľmi dôležitého pacienta. Je to môj veľmi dobrý známy a je tiež dosť bohatý. Budeš u nich po celý čas bývať. Budeš nápomocná a budeš variť, upratovať, umývať ho ak bude treba, skrátka všetko čo by dostal tu v nemocnici. Táto situácia si žiada našu starostlivosť ale on odmietal odísť z domu ku nám na ošetrovňu. Nemám teda inú možnosť. Vyžiadali si niekoho už prednedávnom ale nemal som na to nikoho. Sekko som tam kvôli mojej vnučke nemohol poslať. Teba nám snáď zoslalo samo nebo Sakura-chan. Už vedia, že dnes prídeš.. poslal som im posla. Tak ma prosím nesklam a rob nám dobré meno." Počas jeho reči som úplne onemela a z tváre mi zmizla všetka farba.
Zalial ma pri jeho slovách studený pot a úplne som znehybnela.. mala som hrozné tušenie.
" A .. o koho sa budem starať?" Spýtala som sa potichu. Hlas sa mi mierne triasol.
" No pôjdeš do toho domu, kde si bola včera doručiť tie lieky."
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Fejfarka Fejfarka | 26. srpna 2013 v 8:57 | Reagovat

Wow :D tak to sem necekala :D vyborny dil viola :) uz se tesim na pokracko i na dalsi dil povidky den jako kazdy jiny :) urcite bych chtela i epilog pises uzasne :)

2 Aki-chan Aki-chan | Web | 26. srpna 2013 v 9:46 | Reagovat

To bolo skvelé,ale keď Igaku povedal,že ma pre ňu lepšiu prácu ihneď ma napadlo,že sa bude starať o Itachiho.... :-D naozaj krásni dielik.

3 BB20 BB20 | 26. srpna 2013 v 13:03 | Reagovat

Juj, chudák Sakura, nemůže mít klid.

4 dakyra dakyra | 26. srpna 2013 v 13:06 | Reagovat

hej.. dokonalá povídka.. dokonalý díl... no ono všechny tvoje povídky jsou super.. už se nemůžu dočkat dalšího dílu...:D

5 Tickle Tykev Tickle Tykev | Web | 26. srpna 2013 v 14:17 | Reagovat

Opravdu skvělý díl moc se těším na další :D

6 Kajká Kajká | 26. srpna 2013 v 15:40 | Reagovat

Užastné,užastné :3
Ja neviem čo mám povedať :D Veľmi sa mi páči myšlienka s kocúrom :3 Už sa nemôžem dočkať toho ako sa bude Sakura starať o Itachiho :3
Moja poklona..hlboko pod zem :)
5 hviezdičiek :3

7 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 26. srpna 2013 v 19:11 | Reagovat

ťže váhaš, jasne že si budeme želať epilóg k tomu :D už sa teším ked to tu zverejníš tu 33 časť :3
ooooo chúďa sakura :D bude to musieť nejako zvládnuť, byť s itachim, ale aj ja mna zaujímalo, prečo povedal kisamemu že tam je veverička..že ju kryl :D ale ako ťa poznám, tak sa všetko dozvieme v pravý čas :) čiže rýchlo další diel :)

8 Shitai Shitai | 27. srpna 2013 v 10:54 | Reagovat

no neeeeeeeeeeeee :DDDDDDDDDD kráááááááááááááááááááááááááááááááááááááááwaaaaaaaaaaaa kopem nohami jak retard neviem sa dočkaaaať veľké ARIGATOU za tak kráásny dielik! :D mnau!!

9 Ayame Ayame | 28. srpna 2013 v 21:15 | Reagovat

wihiiiii :-D :-D co dodat dalsia super poviedka! milujem kazdu od teba, viola prosim piiiiis :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama