Obrázky na tomto blogu sú stiahnuté z internetu (okrem tých kde napíšem, že je to moja práca)

Tento blog bol založený 31. marca 2012 deň pred prvým aprílom.. Vlastne som toto celé brala ako vtip, neverila by som, že by to čo píšem, niekedy niekto aj čítal.. Preto vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!! :) Naozaj vám patrí moja veľká vďaka za všetky vaše komentáre a hviezdičky..
Je to moja inšpirácia a motivácia písať ďalej ^^

NESHIRO - Cesta za šťastím 03

30. srpna 2013 v 19:38 | Viola NTk |  NESHIRO - Cesta za šťastím
ARIGATO GOZAIMASU za všetky vaše komentáre a hviezdičky ^^ Veľmi si cením vašu podporu, som rada, že sa vám páči aj táto nová poviedka .. Ak by náhodou niekto z vás nepoznal význam japonských sufixou (používam ich často) Tak tu máte stránku kde je o tom viac :) http://147.32.8.168/?q=jap/suff





Zalial ma pri jeho slovách studený pot a úplne som znehybnela.. mala som hrozné tušenie.
" A .. o koho sa budem starať?" Spýtala som sa potichu. Hlas sa mi mierne triasol.
" No pôjdeš do toho domu, kde si bola včera doručiť tie lieky."



Mňa porazí! Mňa porazí! Baka! Baka!! Baka!!! SAKRA!!!
Chvatne som si hádzala moje veci v spálni do ruksaku.. vlastne som si tam zabalila všetko dôležité. Celý môj život a všetko čo som si so sebou brala, keď som odchádzala z Konohy.
Samozrejme, že sa nebalím aby som išla do domu kde býva Uchiha Itachi a Hoshigaki Kisame! Nie som sprostá! Igaku si síce myslí presný opak ale panebože ...
Nemohla som mu povedať pravdu! Baka!!
Musím zmiznúť! Kašlem na to že nemám prachy, že nemám kam ísť.. Ale .. proste musím odísť a hneď! Oh! Mňa porazí! Prečo sa mi život takto komplikuje?! A ja som sa už tešila, že tu začnem odznova .. že všetko pôjde hladko! .. Tak sa mi páčilo toto miesto! Tento dom a všetko a ... a teraz musím odísť..
Veď je nemysliteľné aby som išla priamo ku nim! Do jamy levovej. Do pekla!
Zúfalo som sa posadila na zem a hodila som zničený pohľad na dokumenty, lieky a všetko čo sa týka mojej úlohy, ošetrovacej sestry.
Igaku-dono sa na mňa spolieha.. rovnako aj Sekko-san.
Zavrela som oči a chytila som si hlavu.
Nechcem znova ujsť, viem, že by som mala bojovať s problémami.. ale ja sa bojím!
V očiach sa mi opäť nahromadili nepozvané slzy.
Smrkla som a utrela som ich chrbtom dlane. Počula som zvuk roľničky.
Zažmurkala som aby som si vyjasnila zrak, predo mnou bol Neshiro a v papuške držal svoju malú pandu.
" Prišiel si sa so mnou rozlúčiť?" Smrkla som a prehodila som si batoh na chrbát.
Postavila som sa na odchod a on zažal prskať a krúžiť nervózne po izbe. Hračku zrazu úplne ignoroval.
Vyzeral akoby mi nadával.. akoby vedel, že sa chystám odísť.. akoby mi to chcel vyhovoriť. Choval sa ako starý, pohoršený, uhundraný chlap.
" Prestaň s tým! Ty tomu nerozumieš! Myslíš si, že ťa teraz zoberiem na ruky a pôjdem do ich domu!? Baka!" Vrčala som a ... ah urobila som presne to čo som hovorila.


Opäť som stála pred ich dverami. Upierala som nerozhodný pohľad na ten malý gong a Neshiro mi súhlasne priadol na rukách, akoby ma chcel upokojiť.. no moc mu to tento krát nešlo. Vyhral "ukecal" ma.
Hrýzla som si spodnú peru. Čo to robím?! Ja .. síce už nechcem utekať ale .. toto?! Nie je to moc?!
Hypnotizovala som malý kovový gong akoby som mohla prísť na nejaké východisko. V mysli som si dookola prehrávala tváre Igakuho a Sekko..
Veria mi.. nemôžem odísť ako zbabelec.. už nebudem utekať.
Žiadny Uchiha ma ku tomu už viac nedonúti! Nie! Nenechám si vziať svoj nový domov. Vydržím tu s nimi nech to stojí čokoľvek. Igaku a Sekko sa na mňa spoliehajú! Musím im splatiť ich láskavosť! Áno! Správne! Robím dobre! ...
TAK PREČO SAKRA NEMOŽEM UDRIEŤ DO TOHO SPROSTÉHO GONGU?!
Neshiro sa pomrvil a nedočkavo mňaukol.
" Pššt krpec, nevidíš, že sa vo mne zohráva vnútorný boj?!" Zahriakla som ho potichu a pritúlila som si ho bližšie.
Napokon som si vzdychla .. odhodlane som zobrala do ruky drevenú paličku a udrela som. Zvuk gongu sa rozliehal do diaľky a ja som už v tej chvíli ľutovala, že som radšej nevzala nohy na plecia.

... Je neskoro cúvnuť ...

Preglgla som keď som počula kroky. V duchu som sa modlila nech to není Uchiha.
Dvere odsunul Kisame. Málinko som si vydýchla.
Uprel na mňa zvláštny pohľad.
" Oh.. priniesla si ďalšie lieky?! Už sme si nič neobjednali." Hovoril milo. Milo?! Uhm asi sa mi to zdalo. Baka.. musím sa vzchopiť.
" Poslal ma Igaku-dono, mám tu na 3 mesiace ošetrovať pacienta.(Neviem ani koho.) Vraj ste o tom boli dopredu informovaný." Uhm.. fakt netuším kde sa vo mne nabralo toľko odvahy aby sa mi netriasol hlas.
" No páni .. myslel som, že budeš, staršia. Hm vlastne som myslel, že to bude dáka stará, tlstá babizňa, ktorá nás tu bude komentovať." Uškrnul sa a ustúpil mi.. V tom si všimol Neshira na mojich rukách. Prekvapením sa mu rozšírili oči.
" No nie! .. Ty si ho našla?? Ako to, že ti dovolil aby si ho chytila? Ľudí neznáša!" Šokovane pozeral na biele klbko a načiahol sa po ňom. No Neshiro na Kisameho zasyčal a zahnal sa po ňom labkou.
" Je to on! .. Nemá rád vlastne nikoho okrem Itachiho." Zamračil sa zamyslene a potom sa mu tvár znova uvoľnila. Pozrel na mňa s neskrývaným obdivom. " Takže ťa tu rád vidím, smiem vedieť ako sa voláš?" Naznačil rukou aby som vstúpila do domu, lebo som stále postávala vonku.
Preglgla som, skopla som topánky a váhavo som vkročila dnu.
" Moje meno je Sakura Haruno." Povedala som nesmelo.
" Teší ma, ja som Kisame.. Dovediem ťa ku tvojmu pacientovi, alebo si najskôr chceš zložiť veci?!" Spýtal sa so záujmom keď som si to tu obzerala.
Trochu mnou trhlo .. Oh znova sa ma niečo pýta.
" Prvoradý je pacient." Zamrmrala som.
Zazubil sa na mňa. " Pravda, zdá sa, že to berieš vážne, nuž tak poď za mnou.." Ukázal mi cestou dom, kuchyňu, obývačku, jedáleň, práčovňu..
Mávol rukou na akési dvere. " Tam spím ja a tu." Pristúpil ku ďalším dverám. " Tu je izba tvojho pacienta." Odsunul dvere a mne spadla sánka.
Môj pacient je Itachi Uchiha?! No to ma podrž!! Mala som pocit, že odpadnem.


Pozrel sa našim smerom.
" Itachi, toto je tvoja ošetrovateľka, volá sa Sakura Haruno. Bude tu s nami.. zdá sa, že to nie je také hrozné ako som očakával." Zasmial sa žraločí muž no Itachi nepohol ani brvou.
Opäť som bola zajatec jeho sharinganu. Ako to len robí??
Neshiro sa zamrvil a zoskočil z mojich rúk na zem. Pribehol ku Itachimu a sadol si mu na kolená, začal priasť.
" Zdá sa.. že Sakura je aj zaklínačka mačiek.. Fakt som si nemyslel, že by tá malá, biela kopa chlpov zniesla aj niekoho iného okrem teba Itachi." Uchechtol sa Kisame a založil si ruky na prsiach. Vnímala som to všetko iba periférne. Nemohla som sa oslobodiť od toho prenikavého sharinganu.
Nastalo ticho. Pozerali sme si s Itachim uprene do očí. Mala som pocit, že mi vidí až na samé dno duše. Kisame na nás zmätene pozrel.
" Um.. Sakura-chan, chceš vidieť svoju izbu? .. Zložiť si veci a tak podobne?" Spýtal sa ma Kisame váhavo.. asi chcel odľahčiť atmosféru. Itachi sa v tom odvrátil. Pozrel na Neshira a pohladkal ho. Spokojne začal priasť ešte hlasnejšie. Pichlo ma pri srdci.. žiarlila som.
Neshiro tak ty ma takto podvádzaš?! Zradca! Mňa tu máš upokojovať a povzbudzovať - nie jeho!
Zažmurkala som a upriamila som pozornosť na svoje prsty, keď mi došlo že som neodpovedala na Kisameho otázku.
Tak som teda prikývla a vyšla som za žraločím mužom na chodbu. Zavrel za nami posuvné dvere.. Kútikom oka som si všimla že si vymenili s Itachim krátky pohľad.. No nestihla som ho dešifrovať. Začal kráčať po akejsi ďalšej chodbe. Niečo zase hovoril a smial sa na tom, no ja som ho nevnímala. Zastavili sme.
" Tadá! .. Nie je to nič extra ale máš vlastnú kúpeľňu." Uškrnul sa Kisame a odsunul dvere.
Malá, útulná jednoducho zariadená izba sa odteraz stáva mojou, po dobu troch mesiacov. Hm..
Obzerala som sa.
" V pokoji sa vybaľ a zabývaj .. Ak by si niečo potrebovala tak sa neboj a pokojne sa ozvi." Usmial sa ešte.
Formálne som sa trochu uklonila. " Arigato Kisame-dono."
" Hej, Kľudne mi hovor iba Kisame.. nemám rád tieto formálne záležitosti." Žmurkol na mňa a odišiel. Unavene som sa posadila na posteľ a zhodila som z chrbta ruksak. S prázdnym pohľadom som hypnotizovala dvere.
Uchiha nevyzeral nadšene tým, že som jeho ošetrovateľka.
Uh .. je už prineskoro zobrať nohy na plecia?! Zamyslela som sa zadumane.

...

Kisame kráčal naspäť ku Itachiho izbe. Zmätený tým čo sa práve stalo.
" Itachi. Smiem?" Spýtal sa predtým než otvoril dvere.
" Prečo sa to pýtaš, keď nikdy nepočkáš na odpoveď?" Pousmial sa unavene Itachi. V očiach mal ako vždy sharingan.
" Poznáš to dievča?" Kisame išiel ako vždy rovno k veci. Jeho priamosť je odzbrojujúca.
Itachi sa pozrel na bieleho kocúra vo svojich rukách. Zamyslene hľadel do jeho zelených očí..
" Nie." Odvetil prázdnym hlasom bez citového zafarbenia. Je dokonalý klamár.
Kisame sa na neho pozrel pohľadom plným neskrývaných pochybností. Neveril mu ale zatiaľ to nechá tak. Dúfa, že neskôr keď bude mať Itachi lepšiu náladu, z neho čosi dostane.
" Hm.. ako povieš. Ukázal som jej dom aj jej izbu a..." Začal žraločí muž zamračene no Uchiha mu skočil do reči: " Nechcem aby tu bola, ani sa ma nedotkne! Pošli ju preč." Zavrčal potichu a pohľadom stále hypnotizoval kocúra, ktorý mu vracal veľavravný skoro ľudský pohľad. Bol úplne pokojný, na rozdiel od Kisameho, jeho totiž Itachiho slová pekne naštvali.
" Čo tým myslíš? Nemôžem ju poslať preč! Igakovi trvalo sakra dlho kým nám sem niekoho poslal .. možno nemá okrem nej už nikoho iného. Ide tu o tvoje zdravie kamarát!" Začal sa rozčuľovať a rozhadzoval rukami.
" Nepotrebujem žiadnu ošetrovateľku." Zavrčal Itachi a odvrátil sa od mačky.
Prebodol pohľadom svojho dlhoročného partnera a najlepšieho kamaráta.
" O čo ti ide? Doteraz ti to nevadilo.. sám si to predsa navrhol, ja som bol za to aby si šiel do nemocnice ale ty ..." Zarazil sa a chytil sa za hlavu. " Pein bude zúriť Itachi, tvoj stav sa vôbec nelepší. To dievča vyzerá v pohode, prečo chceš aby som ju hneď odpísal? Možno ti pomôže." Pozrel na neho rozhorčene.
Itachi mu neopätoval pohľad. Vzdychol si. " Dobre.. ako chceš Kisame. Skúsim to s ňou na pár dní vydržať a potom uvidím ale nechcem aby ma ošetrovala. Môže variť, upratovať, chystať mi lieky.. čokoľvek ale nech sa mi neukazuje na očiach." Nevraživo zdvihol zrak.
" Varuj ju nech sa okolo mňa nepletie."
Kisame nesúhlasne pokrútil hlavou. " Ale ona tu je na to aby sa okolo teba motala."
Itachi to viac nekomentoval, opäť sa zapozeral do nevšedných zelených očí bieleho kocúra.
Kisame vedel, že debata skončila. Potichu zanadával a zavrel za sebou dvere.

...

Sakra.. čo tu robím? Fakt sa práve vybaľujem v dome kde bývajú dvaja hľadaný ninjovia z Akatsuki? Fakt sa s nimi chystám 3 mesiace žiť?! Ja som blázon, BLÁZON!
Nemám veľa vecí, preto mi netrvalo dlho vybaliť sa.
Povzdychla som si.. prelistovala som informácie čo mi dal Igaku-dono a pobrala som sa do kuchyne.. Teda aspoň myslím, že tým smerom je kuchyňa.
Rozhodla som sa uvariť čaj a nejaký zdravý obed.
Musím to brať vážne, nech sa rýchlo ten chlap zotaví a nech sa môžem rýchlo vrátiť domov.
Umyla som si ruky a vyhrnula som si rukávy. Postavila som na čaj a otvorila som chladničku.
Zamračila som sa. Samé mäso. S tým budem musieť niečo urobiť. Zajtra pôjdem na trh a nakúpim veľa zeleniny a ryže.. Ale .. vlastne nemám veľa peňazí hm.. Tak všetko potrebné a zdravé vymením za toto mäso. Vyzerá draho.
Hm. Zatiaľ som uvarila ryžu.. Našla som pór, papriku a kapustu. Nakrájala som to všetko na drobné kúsky a urobila som z toho sladko-slanú omáčku. Miešala som to v panvici a dochucovala som to. V spomienkach som sa vrátila do Konohy. Mamka tvrdila, že by som mala prestať byť kuniochi a radšej som sa podľa nej mala venovať vareniu. Pousmiala som sa na tom. Ani netušila, že by som niekedy mohla vyvárať práve pre týchto dvoch z Akatsuki.
Našla som dve čisté misky. Dala som do nich ryžu. Do ďalších som dala zvlášť omáčku.
Pre dvoch chlapov ako sú oni som ešte nevarila. Dúfam, že som toho urobila dosť a nebudú hladný. ... Do pekla som ako ich slúžka .. Zhrozila som sa, no potom som si trochu vydýchla.
Ešte stále môžem ujsť. Opakovala som si v duchu keď som liala horúci zelený čaj do dvoch hlinených pohárov.
Po troche pátrania som sa v tejto kuchyni cítila ako doma.
" Fíha, a ja že sa mi to zdá.. ozajstné domáce jedlo. Ja viem pripravovať iba mäso.. Hm ale toto vyzerá chutne." Zazubil sa na mňa Kisame.
" Môžete sa posadiť do jedálne Kisame-san, donesiem vám to tam." Povedala som bez toho aby som sa na neho pozrela.
" V poriadku ale, eh ako som ti už povedal.. hovor mi proste Kisame dobre? A .. tykaj mi." Krútil nechápavo hlavou na mojej profesionalite.
Zamračila som sa na jeho chrbát a vzala som tácku s pre neho pripravenou porciou.
Kľakla som si na kolená a položila som pred neho misky aj pohár s čajom.
" Gomen, nestihla som pripraviť stôl." Pošepla som a postavila som sa na nohy.
" Neospravedlňuj sa, to je v pohode. Tak teda Itadakimasu(*dobrú chuť)." Usmial sa žraločím úsmevom a uchopil paličky. Lačne pozrel na ryžu pred sebou, kým som šla do kuchyne po druhý podnos.
Už mal plné ústa, keď som kráčala s táckou okolo neho.
" Kam s tým ideš?" Spýtal sa a vlastne to bolo iba mumlanie. Mala som čo robiť, aby som ho rozumela.
" Itachi-dono musí byť hladný a okrem toho, je čas aby si dal svoje lieky." Odpovedala som potichu a kráčala som ďalej.
" Hej, nechaj tak! Ja mu to donesiem!" Chcel sa zdvihnúť no ja som sa na neho jemne zamračila.
" Nie, ja som tu predsa na to." Povedala som nekompromisne a potom som sa trochu uvoľnila. " Itadakimasu Kisame." Pokúsila som sa o úsmev ale nebol veľmi úprimný.
Nemám chuť sa usmievať.. chcem si to tu rýchlo odkrútiť. Chcem mať už svoj vytúžený pokoj.
Kľakla som si pred Itachiho dverami a položila som tácku na zem. Zhlboka som sa nadýchla, dodávala som si odvahu.
" Smiem vojsť?" Opýtala som sa.
" Poď." Zavelil chladne z vnútra.. až ma striaslo. Opatrne som otvorila dvere. Vzala som tácku a na kolenách som ladne prekĺzla dnu. Zrak som poslušne držala na zemi. Ak tu chcem žiť, nesmiem sa mu už pozerať do očí.
Trochu som sa uklonila. (Ale fakt, že len trochu.)
" Kisame ti nič nepovedal?" Spýtal sa ma ľadovým hlasom, až mi po chrbte prešiel mráz.
Záporne som pokývala hlavou, oči som nezdvihla aj keď som na sebe cítila jeho pohľad.
" Itachi-dono, je čas na vaše lieky." Zamrmrala som so sklonenou hlavou a položila som pred neho tácku mal ich tam už (aj s jedlom) nachystané.
" Radšej sa ale pred tým najedzte, neskôr prídem po podnos. Itadakimasu." Zamrmrala som, potláčala som v hlase nervozitu a pri poslednom slove som sa trochu uklonila, chcela som hneď odísť.
" Počkaj." Zavelil.
Zamrzla som na mieste. " Niečo potrebujete?" Vydýchla som napäto a pohľad som upierala na dlážku podo mnou.
Pristúpil ku mne. " Pozri sa na mňa."
Pomaly som zdvihla hlavu no nepozrela som sa mu do očí.. pozrela som radšej na jeho pery.
(Neviem či to bolo práve najmúdrejšie.)
Jeho plné, perfektne vykrojené pery mal stiahnuté v prísnej linke.
" Pozri sa mi do očí." Rozkázal a ja som sa nervózne zamrvila.
" Mala by som už ísť. S dovolením." Trochu som sa uklonila a bez jediného pohľadu som sa otočila k odchodu.
No chytil ma za lakeť a pritiahol ma ku sebe. Zovrel mi bradu a podvihol mi ju, bola som mu nútená predsa len pozrieť do očí.
" Teraz sa ťa niečo opýtam a neklam mi, spoznám to." Hovoril bezcitným hlasom a jeho pohľad bol temný a studený.
Chcela som sa vytrhnúť no nešlo to. Baka! On, že je vážne chorý?! To čo je za blbosť!
" Viem, že si študentka Piatej, neverím, že by si opustila Konohu. Poznám ťa, Sakura. Bola si v týme so Sasukem a s deväťchvostým Narutom Uzumakim. Povedz mi čo hľadáš tu? Viem, že patríš ku ANBU. Chceš nás s Kisamem zabiť? Je to jedlo otrávené?! Poslala ťa Tsunade?!" Zasypával ma otázkami.
TAK A DOSŤ!
Nebojácne som mu opätovala pohľad.
" Neviem čo si o mne myslíte pane ale Konohu som opustila dobrovoľne a nie kvôli vám Itachi-dono. A teraz ma ospravedlňte, musím vám ísť nachystať kúpeľ. Umyť sa už dúfam zvládnete sami." Zamračila som sa a trhla som sa dozadu aby ma pustil.
Asi uvidel, že neklamem. Pustil ma zo svojho zovretia a otočil sa ku mne chrbtom.
Rýchlo som sa vyparila. Utekala som po chodbe dúfajúc, že idem dobrým smerom.


Pustila som do vane horúcu vodu a hodila som mu tam trochu z bylinkovej zmesi, ktorú mi pribalil Igaku-dono. Vraj sa bude pacientovi lepšie dýchať.
Irónia je, že vlastne ani netuším akú chorobu to Itachi má. Igaku povedal, že diagnózu vedieť nemusím..
To je taká kravina! Ako ho mám vyliečiť, keď neviem čo mu vlastne je?! Jediné čo mi dal Igaku na starosti, je dávkovať mu správne lieky .. ktoré som ešte nikdy nevidela a ani som o nich nepočula. Celé táto situácia je hrozne hlúpa! A som z nej na nervy!
Vypla som vodu a vyšla som na chodbu. Započula som mňauknutie.
" Neshiro! Ani nevieš ako rada ťa vidím." Usmiala som sa a vzala som ho na ruky.
Spokojne sa ku mne privinul.
Pousmiala som sa a pohladila jeho mäkučký kožúšok. V tom som započula šuchnutie látky.
Bol to Uchiha. Mal na sebe župan a v tvári nečitateľný výraz.
Preglgla som, pritisla som si ku sebe Neshira pevnejšie a s potláčanou triaškou som cúvla dozadu.


Ani sa na mňa nepozrel a vošiel do kúpeľne. Hm .. aspoň, že počúva, čo mu hovorím.
Povzdychla som si a kráčala som do jedálne, že umyjem špinavý riad. Ale nič na stole nebolo.. Kráčala som teda do kuchyne, chcela som nakŕmiť Neshira.
No prekvapilo ma, že vidím Kisameho ako umýva nádoby a poháre.


Položila som môjho malého, bieleho spojenca na zem.
" Arigato Kisame ale nabudúce to nemusíš robiť.. je to súčasť mojej práce. Starať sa o dom." Zamrmrala som
Žiarivo sa na mňa usmial.
" To je v pohode Sakura-chan.. cítil by som sa divne, keby si tu robila všetku prácu." Usmieval sa milo no potom jeho tvár zvážnela. Poškrabal sa vzadu na hlave.
" Ty.. poznáš sa s Itachim už dlho?" Spýtal sa váhavo a pozeral sa na podlahu.
Zarazila som sa. " Nepoznám ho." Záporne som pokrútila hlavou.
Zdvihol hlavu a ospravedlňujúco sa usmial. " Oh. Prepáč, zdalo sa mi .. Ehm.. nevadí. Ozaj chcel som ti dať toto."
Podal mi akúsi obálku. Nebola zalepená tak som do nej nakukla.
Ježkove oči! Bola plná bankoviek.
" Neviem či nepotrebuješ niečo nakúpiť.. možno jedlo alebo tak. Čistiace prostriedky .. metlu. Hah. Keby si potrebovala viac, stačí povedať."
Sčervenela som. " Toto bude určite stačiť.. Zajtra som chcela ísť na trh. Vymeniť mäso za zeleninu ale takto si môžeme nechať aj to mäso." Pousmiala som sa.
Kisame sa tváril spokojne. " Ja vlastne jem iba to.. dneska som prvý krát po mnohých rokoch jedol niečo bez mäsa." Zasmial sa pobavene.
Musela som sa usmiať aj ja. " Mohla by som variť mäso zvlášť pre teba, Itachi-dono, by mal totiž teraz chvíľu jesť zdravé veci."
" Nie, to je dobré. Nemusíš sa zbytočne namáhať.. hlavne sa staraj o neho." Zvážnel odrazu a v tvári sa mu mihla starosť.
To je Uchiha fakt taký chorý? Vôbec na to nevyzerá .. vlastne je dosť silný na to aby som sa mu nemohla vytrhnúť.. A to je už čo povedať.
" Nebude mi to prekážať, aj Neshiro by si určite dal radšej mäsko však?" Pozrela som sa na neho dole. Obtieral sa mi o nohy a hlasno priadol.
" Ako si ho nazvala? Neshiro?!" Spýtal sa Kisame so záujmom.
Prikývla som s jemným rumencom v tvári a zobrala som ho ku sebe na ruky. Mňaukol no inak neprotestoval.
" Páči sa mi to a myslím, že sa mu to hodí." Povedal a prišiel bližšie ku mne chcel ho pohladkať no Neshiro nahnevane prskol a naježila sa mu srsť.
" Hej! Veď som ťa práve pochválil krpec." Posťažoval si a stiahol ruku späť.
Úprimne som sa zasmiala.


Kisame sa na mňa zarazene možno trošku omámene pozrel a potom sa pousmial.
" Mala by si sa smiať častejšie." Podotkol a mne pri tom, po dlhej dobe, zružoveli líca. Kompliment od Kisameho z Akatsuki. Mňa už asi nič neprekvapí.
V tom vošiel do kuchyne Itachi. Mal na sebe iba župan a z mokrých dlhých vlasov mu kvapkala voda. Prebodol Kisameho pohľadom a on sa pri tom odo mňa nepatrne odtiahol. Nestihla som to celé dešifrovať.
Mala som zvláštne tušenie, že stál celý čas za dverami a počúval o čom sme sa s Kisamem rozprávali.
" Môžeš odniesť to tvoje jedlo. Nebudem to jesť." Prehovoril odmerane Itachi, bez toho aby na mňa pozrel. Vybral z linky pohár. Nechápavo som pootočila hlavu jeho smerom no nevenoval mi pozornosť. Napustil si do neho vodu.


" Smiem vedieť prečo?" Opýtal sa za mňa Kisame podráždene, keď už Itachi odchádzal. Úplne mi zobral tú vetu z úst.
Itachi zastal, no neotočil sa na neho.
" Lebo jej neverím a odporúčam ti Kisame, aby si tiež nejedol nič čo pripraví." Povedal tak mrazivo až mi naskočili zimomriavky, odkráčal preč.
Kisame zaklial. Pozrela som na neho. Mračil sa na dvere ktorými odišiel Uchiha.


" Prosím za neho o prepáčenie Sakura, niekedy sa chová ako idiot." Zavrčal a mal pri tom zaťaté ruky v päsť.
" To je v poriadku Kisame-kun, neprekáža mi ako sa ku mne chová, Itachi-dono. Nie som tu na to aby som bola jeho kamarátka. Som tu aby som ho liečila."


Neshiro sa na mojich rukách zamrvil. Mňaukol na protest a zoskočil na zem. Utiekol odo mňa preč. Vzdychla som si a pozerala na otvorené dvere ktorými vybehol.. Tými odišiel aj Itachi.
" Pôjdem po ten špinavý riad." Zamrmrala som so sklopenou hlavou a vykročila som ku tým dverám aj ja.
" Oyasuminasai(*dobrú noc) Sakura-chan." Povedal potichu.
Kývla som hlavou a prinútila som sa zdvihnúť jeden kútik úst.
Kráčala som po tmavej chodbe a márne som sa snažila nahmatať spínač aby som zasvietila. Chjo.. ešte sa tu moc nevyznám.
Myslím, že som zastavila pred jeho dverami.
" S-s dovolením." Zakoktala som sa a zahryzla som si nervózne do spodnej pery.
Zhlboka som sa nadýchla. No nikto neodpovedal.
" Idem dnu, vezmem iba ten podnos." Povedala som po chvíli a opatrne som pootvorila dvere.
Nikto v izbe nebol.
Vydýchla som si úľavou a vošla som rýchlo dnu. Čupla som si ku tácke. Jedlo bolo nedotknuté.. nenapil sa ani čaju. Hm aspoň, že lieky zjedol. To preto si bol asi po ten pohár vody .. aby ich mal čím zapiť.
Baka! Takto sa nevylieči ak nebude poriadne jesť a ja tu skysnem na bohvieako dlho. Pomyslela som si rozladene.
Postavila som sa s táckou v rukách a otočila som sa k odchodu.
No v tom .. Stál vo dverách.. Jeho červené oči sa nebezpečne zablyskli. Vyzeral ako démon. Neskutočne príťažlivý a chladnokrvný netvor.. Zľakla som sa až som nadskočila a všetko na podnose nadskočilo so mnou. Len tak-tak som nič nerozbila a nerozliala.
Itachi sa ešte viac zamračil. " Zlé svedomie?" Podotkol arogantne.
Sklonila som hlavu. " Gomen, nechcela som rušiť, prišla som iba po ten riad ako ste chceli.."
Cítila som na sebe jeho pohľad. " Ja - ja teda idem." Zakoktala som sa a všimla som si, že ustúpil z dverí aby som mohla vyjsť.
Sakra prečo pri ňom koktám?! .. Baka to je tým jeho pohľadom! Znervózňuje ma, oh ako ma znervózňuje .. Zahryzla som si do pery a vykročila som rýchlo ku dverám.
Keď som išla okolo neho počula som ako mi prudko bije srdce a v ušiach mi hučala krv. Už som bola skoro von.
Jednou rukou mi však zatarasil cestu. Zastavila som a automaticky som zdvihla hlavu aby som mu videla do tváre. To bola chyba.. znovu ma uväznil vo svojich očiach. Nasucho som preglgla.
Na tvári mal bezvýraznú masku sklonil sa ku mne nižšie a ja som mala pocit, že mi srdce vyskočí z hrude.
" Budem ťa sledovať." Pošepol a tvár mi ovial jeho sladký dych.
Zmätene som zažmurkala a prudko som vydýchla až teraz som si uvedomila, že som zadržala dych, keď sa ku mne skláňal. Neschopná jedného slova alebo nejakého pohybu.. Triasli sa mi kolená.. Je tak blízko! Srdce mi bilo v ušiach. Je to akoby som stále v blízkosti akéhosi predátora. Mala som pocit, že omdliem. V tej chvíli spustil svoju ruku a odtiahol sa. Odvrátil odo mňa pohľad so stále nečitateľným výrazom v tvári.
Zhlboka som sa nadýchla a pozrela som sa pred seba. Mala som pocit, že keď urobím krok v pred tak sa zosypem. Čo to so mnou je?
" Nezabúdaj na to čo som ti povedal a o nič sa nepokúšaj." Povedal ešte, no to už som bola na odchode.. neobťažovala som sa so zatváraním dverí. Proste som rezko kráčala do kuchyne a snažila som sa upokojiť moje splašené srdce.
Položila som podnos a oprela som sa o dres. Zhlboka som dýchala a potichu som si zanadávala. Baka, bol to veľmi, VEĽMI zlý nápad sem prísť. Mala som zdrhnúť, keď bola na to príležitosť.
Umyla som riad a odložila som všetko na svoje miesto. Po Neshirovi ani stopa ale na zemi mal dve misky.. Nuž tak som mu doliala vodu a pobrala som sa do svojej izby.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 30. srpna 2013 v 20:27 | Reagovat

vioala-san, ďakujem, že si pridala další diel :) bol krásny..a itachi ako sa správa :( ale však to sa etše zmení :) a kisame chudák..ani mačka ho nemá rada :D :D :D

2 BB20 BB20 | 30. srpna 2013 v 20:54 | Reagovat

Chudák holka, Itachi dokáže být pěkně  nepříjemný.

3 Kajka-chan Kajka-chan | 30. srpna 2013 v 20:55 | Reagovat

Itachi je ale zlý!! :D
Viola-san hrozne ďakujem za poviedku :3. Nehorázne sa mi páči ale to ty vieš. Kisame je ako vždy zlatý a nápad s kocúrom je dokonalý! A obrázky skvelo vybrané! :)
5 hviezdičiek :3

4 Shitai Shitai | 30. srpna 2013 v 21:35 | Reagovat

niet čo vytknúť.. som to zhltla na jeden nádych!!!! chcem viac! Motto! motto!

5 Aki-chan Aki-chan | Web | 30. srpna 2013 v 22:19 | Reagovat

[3]: Musím s tebou iba súhlasiť,ale podľa mňa keby vedel prečo  v skutočnosti odišla s Konohy tak by bol možno k nej aj milší.
Skvelý dielik ....krásne a dokonalé  spracované.

6 MIA MIA | 3. září 2013 v 22:54 | Reagovat

Neviem co ti napisat :) super ako vzdy a tie obrazky :D ...uplne presne vystihuju co pises :D :D... ach idem hned na dalsiu :D ...neviem sa uz dockat :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama